Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Kolega Lipšic, ja by som chcel podporiť a doplniť tvoje vystúpenie, no čas sa kráti a oni už to vedia. A každý jeden mesiac alebo štvrťrok je dobrý na dokončenie rozbehnutých biznisov, ale aj na zametenie, prípadné zametenie možných stôp. Tieto otázky a pochybnosti nielen nás, ale aj protestujúcich ľudí na uliciach z toho, že tento problém sa odďaľuje a riešenie, definitívne riešenie alebo korektné riešenie sa neprijíma teraz, ale sa odsúva niekedy na neurčito. Vyplývajú otázky a pochybnosti, ktoré sú absolútne, absolútne legitímne.
A na záver by som si ešte dovolil doplniť, že neviem, či opozičná politika, ale akákoľvek politika - aj opozičná, aj koaličná - je kedykoľvek ísť na námestie a rozprávať sa s ľuďmi, len treba mať na to guráž a treba mať na to čistý štít. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s vami, že vláda má nárok a má väčšinu prijímať takéto paškvily, aké hodlá prijať, ale na druhej strane aj musí počítať s tým, že bude niesť následky. Návrh tohto uznesenia pokladám za vyjadrenie určitého strachu pred protestami ulice a je to jednoducho len oddialenie riešenia. Prikláňam sa k tomu, čo povedal kolega Zajac z KDH, poctivé by bolo, ak treba ešte nejaký čas, tak návrh zákona stiahnuť a pripraviť zákon nový. Vôbec si nemyslím, že návrh takéhoto uznesenia prinúti Roberta Fica a partaj okolo neho, aby pripravili nejaký kvalitný návrh. Už niekoľkokrát sa stalo v minulosti, že slovo jednoducho nedodržali, a je to len oddialenie času. My za takéto uznesenie hlasovať nebudeme.
Ďakujem pekne.

No, ďakujem pekne. Vidím, že kolegovia zo SMER-u vidia, že v Košiciach už dostanú na frak, tak sa snažia zachrániť aspoň Staré Mesto v Bratislave. Len neviem teda, že kto im tam kandiduje, keď oni tam kandidáta nemajú, ale tak dobre.
Aj mňa, pán kolega Lipšic, fascinovalo to, že som počul niektorých kolegov zo SMER-u prvýkrát nahlas niečo povedať. Možnože ku koncu volebného obdobia sa dožijeme aj takého vyššieho levelu, a síce, že aj budú vedieť dokázať zareagovať a zmeniť to, čo čítajú z toho papiera, keď ich podpredsedníčka Národnej rady upozorní, že nereagujú na vystupujúceho, a nebudú verklíkovať to, čo tam majú napísané, ďalej.
Ja už som to tu raz povedal, len mechom udretý človek by si mohol myslieť, že všetky tie prepojenia, prevody, rovnaké adresy, nominanti, všelijakí susedia tu a spoločníci a konatelia a neviem čo, že to sú všetko náhody. My si môžeme myslieť o kolegoch, čo chceme zlé, ale určite nie sú všetci mechom udretí na hlavu. A ja som presvedčený, že oni sami vedia, že to nie sú náhody. Oni sami vedia, že to nie sú náhody. To jednoducho nemôžu byť náhody. Dokonca si myslím, že ani ľavičiar pán Blaha si to nemyslí, že by to boli náhody.
Ale to je všetko. To je všetko, čo môžeme od nich očakávať, lebo oni tu neboli dosadení a oni tu nie sú nato, aby tu prezentovali svoje názory alebo aby tu, nedajbože, hlasovali nejak podľa svojho vedomia a svedomia. Oni sú tu nato, aby tu sem-tam niečo prečítali z papiera a potom aby poslušne stláčali gombíky. Ja som presvedčený, že do konca volebného obdobia sa toto nezmení.
To znamená, opakujem ešte raz, ja neverím tomu, že by kolegovia poslanci zo SMER-u jak to tu vehementne všetko nejakým spôsobom obhajo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, prijmite na úvod odo mňa srdečnú gratuláciu na to, že rokujeme dva a pol dňa, tak vyzeráte celkom fajn, oddýchnutý. Dedukujem, že je to asi kvôli tomu, že ste nechali prakticky celé dva a pol dňa odtiahnuť svoje dve kolegyne, podpredsedníčky Národnej rady, ale to už nech si vyhodnotí každý sám.
Ja som počul na začiatku, že ste hovorili, že ste za pätnásť rokov nič takéto nezažili v politike. Ja som teda osobne vás to počul už hovoriť niekoľkokrát. No, aspoň vidíte, že tento parlament má nekonečné možnosti. A zároveň, ak ste za pätnásť rokov nezažili niečo také ako na tejto schôdzi, to znamená toľko faktov a toľko relevantných argumentov, tak to svedčí o tom, že opozícia odviedla počas tejto schôdze veľmi dobrú prácu.
Mňa osobne vaše vystúpenie mimoriadne prekvapilo a v jednej veci musím povedať, že pozitívnym spôsobom. Pretože toto je schôdza o odvolávaní vášho straníckeho šéfa a predsedu vlády Roberta Fica. Vy ste sa vôbec nezastali svojho straníckeho predsedu a zároveň predsedu vlády. Počas celých dva a pol dňa vy ste nevystúpili na jeho obhajobu. Ani slovkom. To znamená, že vy ste necítili potrebu povedať, že by nemal byť odvolaný. Naopak, to znamená, že vy si myslíte, že Robert Fico by mal byť odvolaný.
Musím povedať, že toto vnímam z vašej strany ako silné politické gesto. Nech vám to vydrží. Ja viem, že ešte nie ste tak ďaleko, aby ste mohli otvorene vystúpiť proti Robertovi Ficovi, ale toto bolo silné politické gesto a som veľmi rád, že ste toto silné politické gesto vyslali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja skúsim zostať vo vecnej rovine. Pán kolega Blaha, bolo to neúprimné vystúpenie, lebo, viete, na jednej strane vy ste kritizovali niektorých kolegov, ktorí možno trochu emotívnejšie sa vyjadrovali alebo používali expresívne výrazy. Ale vy ste na jednej strane sa hrali na taký určitý štátnický prejav alebo taký nejaký ústretový prejav, ale pri každej príležitosti ste niekoho urazili. Bez ohľadu na to, či to je starší človek, mladší človek, či to bol človek, ktorý tu s niečím vystúpil alebo nevystúpil. Nazvali ste tu Dana Lipšica Fantozzim. A to s tým Grendelom, to bolo absolútne chrapúnstvo. Pretože ja napríklad presne viem, ako to je s tým trestným stíhaním. Nie je trestné stíhanie na podpredsedu strany NOVA. Keby ste sa boli došli spýtať jeho, tak by ste vedeli, ako to je. Ale ste to tu podsunuli.
Chcem povedať, že s ktorými vecami som u vás nesúhlasil. Vy by ste možno aj chceli bojovať proti korupcii. Ja vám celkom aj úprimne verím. Dokonca ja si myslím, že aj vy ste presvedčený ľavičiar. Len vy ste v nesprávnej strane. Pokiaľ viem, tak ani nie ste v tej strane, myslím, že ste za ňu len kandidovali, že nie ste ani členom strany. V tej strane sa nedá bojovať proti korupcii. Lebo to je strana, ktorá je vybudovaná na korupcii. Strana SMER bola založená podvodným spôsobom na ukradnutých 40 mil. zohnaných vlastnou hlavou. V takej strane nemôžete, pán Blaha, bojovať proti korupcii, aj keby ste sa postavili na hlavu a keby ste sa odrážali ušami. V takej strane sa nedá bojovať proti korupcii, vy ste tam jediný ľavičiar. Možno ste tam nejakí dvaja-traja. Ale v takejto strane jednoducho nemôžete bojovať proti korupcii – a to je váš problém. Ak chcete bojovať proti korupcii, a ja vám to chcem veriť, tak si budete musieť založiť ľavicovú stranu vlastnú.

Ďakujem pekne. Dve poznámky by som si dovolil k tomu, čo hovoril kolega Lipšic. Tá prvá v tej vete, že "Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať". No, ono je otázka, dokedy bude ten Paška preňho taký cenný, že áno? Myslím si, že to nezáleží len od neho.
Chcel by som zareagovať na to, čo si povedal o tých rôznych náhodách. Mám na mysli tú náhodu pri tej rovnakej adrese dvoch podivuhodných alebo pozoruhodných firiem, ale takisto aj tie predchádzajúce náhody, sused konateľom a šialené prevody hore-dole. Všetci veľmi dobre vieme, že to nie sú náhody. A ja som presvedčený, že aj naši kolegovia zo SMER-u, oni to dávno vedia. Môžeme, viete, môže ich niekto podceňovať alebo ich kritizovať, alebo proste myslieť si o nich hocičo, ale ja som presvedčený, že za uplynulé dni a za uplynulé hodiny oni presne vedia, o čo tu ide. Presne vedia. Len oni s tým nemôžu nič robiť. To je ten prúser, že oni s tým nemôžu nič robiť, lebo také organizácie, ako je strana SMER, takýmto spôsobom fungujú.
Takže ja by som naozaj netvrdil, že oni snáď si myslia, že všetko je čisté a tak ďalej, nie, oni presne vedia, o čo ide, a možno nám zostáva vysloviť len presvedčenie, že to nebude vždy tak v tejto strane, že to bude niekedy možno aj inak.

Ďakujem pekne. Zareagujem na dvoch rečníkov. Pán kolega Martvoň, vy čo ste tam robili v tom bare o tretej alebo do štvrtej? (Smiech v pléne.) By som na vás nepovedal. Som sa dozvedel, že ste obšťastnili neviem koľko žien, teraz budeme chodiť o tretej, o štvrtej do baru? No dobre, Glváč tu nie je, ale to je jeho problém, že on tu nie je, mal tu byť, keby tu bol, tak by mohol reagovať. Ale na druhej strane vám uznávam, ja som si prehral to video a je pravda, že ten váš vagabund a ten ancikrist želal smrť len tej dospelej maminke a ja neviem, tomu svojmu nepriateľovi a naozaj nie skutočne tým deťom, čiže tuto som sa pomýlil, ale to, že to bolo nechutné a zvrátené, na tom trvám.
Pán kolega Šuca, no ono je to tak, že viete, ja viem, že vy by ste sa ma strašne radi zbavili tu, ale a kto vám to tu bude vykrikovať potom? Však tu Hlina ostane posledný sám. Kto vám tie zlodejiny tu bude popisovať a kto vám bude o nich rozprávať? Viem, že by ste boli veľmi radi, keby ste sa ma zbavili. Ale takú radosť vám neurobím.
Viete, ja vám gratulujem k tomu, čo ste povedali, a dúfam, že si to voliči zapamätajú, vy ste diskusiu o okrádaní chorých ľudí, o parazitovaní na tom najcennejšom, čo ľudia majú, na ich zdraví, ste označili za hlúpu. Za nehodnú. Chcem povedať, pán kolega Šuca, že trvám na tom, čo som povedal, každý jeden nominant strany SMER by sa mal hanbiť a každý jeden nominant strany SMER by mal odstúpiť z kandidátky za to, čo ste slovenskému zdravotníctvu vy a vaši nominanti urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi takto mierne unavenému a neoholenému vysloviť niekoľko myšlienok k téme, ktorú prerokúvame, a to je odvolávanie Roberta Fica z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky.
Najprv by som chcel aktuálne zareagovať na včerajšiu tlačovú besedu Roberta Fica, ktorý na nej zavzdušňoval a hovoril o urážkach, vulgarizmoch a útokoch. Najprv som si myslel, že aj keď neskoro, ale predsa len ide odsúdiť smeráckeho nominanta v dozornej rade v nemocnici v Piešťanoch a jeho chrapúnske vyjadrenia, ale on nie. On hovoril o poslancoch opozície, ktorí na tohto hulváta, smeráckeho nominanta reagovali. On ICH odsudzoval. To je neuveriteľné!
Robert Fico si dokonca dovolil obviňovať niektorých opozičných poslancov, že sú pod vplyvom alkoholu. To bolo z jeho strany veľmi nízke, ale hlavne to bolo odvážne a groteskné zároveň, lebo ak tu mal niekto doteraz problém s alkoholom, tak to boli práve poslanci jeho strany.
Rád by som odkázal neprítomnému premiérovi, že ja ani poslanci za stranu SaS do parlamentu pod vplyvom alkoholu nechodíme ani pod vplyvom iných látok, ako sa to tu snažili niektorí poslanci SMER-u podsunúť. A chcem vás všetkých požiadať, tak Roberta Fica, ako aj vás niektorých kolegov, aby toto, čo ste spravili, bolo poslednýkrát. Pretože nie je tomu tak dávno, čo ste odtiaľto doslova vynášali, tadiaľto cez zadný trakt, aby sa náhodou nestretol s novinármi, svojho kolegu pána, ja si to meno nechám zatiaľ pre seba, ktorý tu ledva stál na nohách a ktorý je tu, s prepáčením, nabumbaný pravidelne a na ktorom sa tu vtedy smiala celá sála. A viacerí z vás ste mu boli dohovárať, aby sa náhodou vonku nestretol s novinármi.
Možno je to falošná kolegialita z mojej strany doteraz, ale ja som doteraz vždy držal basu a nikdy som na nikoho z vás to nebonzol. Ale ak ešte jedenkrát takto nehorázne obviníte niekoho zo strany SaS, osobne sa postarám, že o každom jednom opileckom extempore ktoréhokoľvek z vás tu v Národnej rade sa verejnosť dozvie aj obrazom, aj zvukom. A garantujem vám, že ja svoje slovo dodržím.
Ale naspäť k téme. Musím konštatovať, že vytváranie korupčného prostredia, čo je uvádzané ako jeden z dôvodov tejto mimoriadnej schôdze, je práve tou smeráckou istotou, s ktorou sú slovenskí občania dennodenne konfrontovaní. K tomu sa v mojom vystúpení ešte niekoľkokrát dostanem. Najskôr sa vrátim k jednej veci, ktorá súvisí so včerajškom, ktorá má trápi a pri ktorej som včera aj vykypel. A myslel som si, že dostanem pri nej infarkt.
Chcem sa z tohto miesta obrátiť, a to veľmi jasne, na všetkých kandidátov strany SMER, ktorí kandidujú v týchto komunálnych voľbách, či už samostatne, alebo v nejakých koalíciách: Vzdajte sa kandidatúry! Vzdajte sa kandidatúry v týchto komunálnych voľbách, v ktorých reprezentujete stranu a značku SMER. Kandidujete totiž za zvrátenú a amorálnu organizáciu. Ak zotrváte vo vašej kandidatúre s poznaním toho, že vaši kolegovia zo strany SMER a vaši nominanti zo strany SMER sa podieľajú na okrádaní tých najbezbrannejších, na chorých ľuďoch, tak ste rovnakí ako oni. Ak zotrváte vo svojej kandidatúre za organizáciu strany SMER, ktorá vybudovanie korupčného prostredia dohnala až do vrcholu absolútneho hyenizmu, a to je umožnenie a podporovanie doslova lúpeží na pacientoch, ste rovnakí ako oni. Ak kandidujete za stranu, ktorej nominant verejne praje iným ľuďom a ich rodinným príslušníkom smrť, nazýva ich deti "malými kurvami" a v parlamente sa z 83 poslancov SMER-u po tom, ako bolo pustené to hrozné video v pléne, nenájde ani jeden jediný, ktorý by sa od tohto smeráckeho nominanta okamžite dištancoval a odsúdil by jeho konanie aspoň vo faktickej poznámke, ste rovnakí ako oni.
Ak kandidujete za stranu, ktorej predseda a premiér Slovenskej republiky, ktorý sa na výzvu, aby prijal politickú zodpovednosť za tohto smeráckeho nominanta, ktorý druhým želá smrť a ktorý bol práve jeho smeráckymi podriadenými nominovaný do dozornej rady nemocnice v Piešťanoch, kde rozhodoval aj o liečbe chorých, o ich živote, a tento premiér, tento predseda vlády a zároveň predseda strany SMER sa na túto výzvu v pléne arogantne smeje, ste rovnakí ako on. Je to amorálne, je to zvrátené a je to nechutné.
Za takúto stranu, vážení kandidáti SMER-u, sa chcete uchádzať v komunálnych voľbách do obecných a miestnych zastupiteľstiev ako poslanci alebo starostovia či primátori. Ťažko sa to počúva, že, kolegovia? Ťažko sa to počúva. Mne sa to veľmi ťažko počúvalo, to video, aj pozeralo. Takúto značku strany, ktorej nominanti želajú druhým ľuďom smrť a zo svojich vulgárnych útokov nevynechajú dokonca ani malé nevinné deti, takúto stranu SMER, vážení kandidáti, máte za svojím menom. A túto stranu a túto amorálnu grupu budete reprezentovať.
Viete, teraz už len jedna kolegyňa, dvaja, jedna, dvaja. Viete, pán kolega a kolegyňa zo SMER-u, niekedy mi tu v pléne vyčítate, že útočím v Národnej rade Slovenskej republiky vo svojich vystúpeniach na vašu stranu. No buďte radi, že je tomu len tak a že zatiaľ zostáva len pri tom. Lebo za tohto vášho nominanta do dozornej rady nemocnice, ktorý verejne praje druhým ľuďom smrť, a vy nemáte v sebe ani toľko chochmesu, aby ste sa od neho okamžite dištancovali, by vás ľudia mali s cepmi odtiaľto hnať. Ja, kolegovia zo SMER-u a kolegyne, vaše akože dištancovanie sa od vyjadrení tohto vášho nominanta, keď ste po niekoľkých hodinách ako klub akože odsúdili jeho vyjadrenia, neberiem. Boli totiž vynútené tlakom opozičných poslancov a tlakom médií. Tu v pléne ste mlčali. Všetci ste mlčali. Čakali ste na to, ako sa vyvinie situácia a ako to vaši marketéri zhodnotia. A preto to neberiem. Bolo to neúprimné. A o tom, že ani náznakom neprišlo k nejakej sebareflexii od vás, je treba tiež hovoriť. Neospravedlnili ste sa občanom Slovenskej republiky, že ste nominovali na pozíciu, kde sa rozhoduje o zdraví a o liečbe chorých ľudí, blázna a asociála, ktorý verejne praje iným a nevinným ľuďom smrť. Takéto ospravedlnenie od vás ľudia očakávali. Nezmohli ste sa na to. Už len za tohto jediného vášho smeráckeho nominanta by sa mala celá smerácka vláda spakovať a mali by ste sa celá tá vaša smerácka grupa samorozpustiť a ísť niekde do pekla. Už len za tohto jediného nominanta.
Ale aby sme sa vrátili k meritu veci, o čom sa tu vlastne dnes a včera a predvčerom na mimoriadnej schôdzi rozprávame. Rozprávame sa o vytváraní korupčného prostredia, ktoré sa deje pod kuratelou strany SMER a priamo pod kuratelou predsedu vlády Roberta Fica. A to chmatáctvo, tie zlodejiny vyvrcholili dokonca až tým, že sa ukázalo, že vaši nominanti sa neštítia okrádať chorých ľudí. Neštítia sa olúpiť pacientov, neštítia sa parazitovať na tom najcennejšom, čo ľudia majú, na ich zdraví.
Skôr, ako vám rozpoviem pár príbehov, chcem upozorniť na jednu dôležitú vec. Nie je pravda, že Robert Fico pri tom predraženom cétečku konal. Nekonal. Vedel a nekonal. Vedel o tej pripravovanej zlodejine. Vedela o tom ministerka Zvolenská a nekonali. Zlodejinu obidvaja prikryli. Tie dôkazy sú exaktné. Listy, upozornenia aj premiérovi, aj ministerke. Obaja dostali relevantné informácie o tej pripravovanej zlodejine a nespravili nič. Robert Fico začal konať až vtedy, keď sa tento smerácky megaškandál a smerácka zlodejina už nedali ustáť. Až vtedy demonštratívne odstrelil dve bezvýznamné figúrky. Takže sa z tohto miesta dôrazne ohradzujem voči tomu, že Robert Fico konal. Robert Fico si potom, ako sa to už nedalo ustáť, zachraňoval svoj zadok. A taká je pravda.
Rozpovedzme si teraz zopár príbehov. Najprv osobný príbeh, ktorý riešim aj z pozície člena brannobezpečnostného výboru. Nedávno sa prevalila veľmi smutná, nepríjemná, tragická záležitosť. Zomrel chlapec 22-ročný pred štyrmi rokmi, ktorý bol vodičom kontrolovaného osobného vozidla. Mal slabé srdce a pri zásahu policajtov alebo dopravnej kontrole, pretože každý tú situáciu popisuje inak, inak ju popisujú policajti, inak posádka vozidla, upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral a krátko nato zomrel. Dnes sa predmetná situácia konečne vyšetruje a obe protistrany – policajti aj posádka – sa veľmi rozporuplne vyjadrujú o tom, či policajti chlapcovi prvú pomoc dávali alebo nedávali. V čom sa však všetci aktéri tejto tragickej udalosti zhodujú, je to, že na zavolanie prišla ku kolabujúcemu chlapcovi najprv sanitka bez potrebného vybavenia. Nemala defibrilátor. Ďalšia s potrebným vybavením prišla až po niekoľkých desiatkach minút. Možno aj kvôli tomu zomrel. To sa zrejme už nikdy nedozvieme. Ale jedno vieme s istotou. Určite by sme vedeli vypočítať, koľko defibrilátorov a koľko sanitiek s potrebným vybavením by sa mohlo kúpiť za jedno trikrát predražené cétečko. Koľko defibrilátorov a sanitiek s potrebným vybavením by sa mohlo zakúpiť za všetky peniaze, ktoré boli pri ďalších takýchto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom Slovenskej republiky.
Ale povedzme si aj pár príbehov ľudí, s ktorými napriamo počas tohto rokovania som komunikoval cez sociálnu sieť a ktorí by boli radi, aby to tu v pléne odznelo. Ja som ich nezozbieral teda toľko ako moja kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktorej podpredsedníčka Národnej rady pani Laššáková zakázala hovoriť. No tak teda u mňa by sa jej to určite nepodarilo. Vybral som len päť. A tie vám chcem povedať.
Pán Tibor mi napísal: "Moja matka zomrela v júni. Ležala na izbe, kde boli ťažko choré ženy. Na dýchanie potrebovali byť pripojené na kyslík. Boli tam štyri postele a len tri prípojky. Matka ťažko dýchala, tak som išiel za zdravotnou sestrou, nech pripojí matku na kyslík. Povedala "dobre" a poslala zdravotného asistenta. Ja som potom zistil, že sú tam len tri prípojky. Čakal som, že donesie nejakú rozdvojku alebo niečo podobné. Ale kdeže. Odpojili vedľajšiu pani, čo jej bolo tak zle, že už nebola pri vedomí. Mala tam manžela. Ako som ja odišiel po sestru, aj on odišiel asi doniesť niečo svojej manželke. A tam prišiel saniťák a odpojil tú pani a napojil moju matku. Skoro som z kože vyskočil. A sanitár to bral normálne. Veď tá pani odvedľa už podľa predchádzajúcich gest vlastne zomierala. A potom sa vrátil manžel tej pani. Samozrejme, sa rozčúlil a nahnevane bežal za sestrami, že ako si to dovoľujú odpojiť jeho ženu z prístrojov, z kyslíka. Moja mama veľmi trpela. Nechcela ten kyslík cez hadičku a stále si ho dávala preč. Aj keď sa jej veľmi ťažko dýchalo, stále si dávala rukou tú hadičku preč z nosa. Tak som len zhrozene a nahnevane zízal a preklínal. Som z Nových Zámkov a stalo sa to v nemocnici v Nových Zámkoch. Na izbe štyri postele a pacienti potrebujú kyslík a len tri prípojky na kyslík. Tá pani vedľa mojej matky zomrela o deň alebo o dva dni skôr ako moja matka."
Ako sa vám to počúva, dámy a páni? Koľko takýchto prípojok na kyslík by sa mohlo zakúpiť za takto trikrát predražené cétečko? Koľko takých lôžok v rôznych nemocniciach by sa mohlo plne vybaviť za všetky peniaze, ktoré boli pri ďalších takýchto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom Slovenska? Koľko ľudí by mohlo byť vyliečených, koľko ľudských životov mohlo byť zachránených?
Pani Marianna mi napísala: „V júni mi umrel kamarát. Volal sa Norbert, mal 44 rokov, bol ťažko telesne postihnutý, so sklerózou multiplex, nechodiaci a na vozíku. Jeho choroba už natoľko pokročila, že potreboval 100-percentnú opateru, nebol schopný sa ani sám najesť. V polovici februára sa dostal do nemocnice v Galante s infekciami močových ciest, v horúčke. V čase, keď sa dostal do nemocnice, vedel pomocou asistenta presadnúť na vozík. Počas zhruba šesťtýždňového pobytu v nemocnici ho neposadili na vozík ani raz. Krátko nato sa objavili u neho preležaniny. Počas tohto obdobia bol okúpaný celkovo jedenkrát. V období od polovice februára do 22. júna, kedy umrel, putoval medzi hospicom v Trsticiach a galantskou nemocnicou. Žiadne polohovanie, žiadne antidekubitné pomôcky. Len sporadicky. Otrasná starostlivosť v oboch zariadeniach na úrovni stredného zdravotníckeho personálu. Bola som svedkom toho, že ho previezli z oddelenia intenzívnej starostlivosti na interné oddelenie a od obeda do 17. hodiny, kedy som prišla, mu nebol podaný nápoj. Našla som ho absolútne dehydrovaného. Predtým na oddelení intenzívnej starostlivosti mu niekto dokonca ukradol aj mobilný telefón. Príčinou jeho smrti boli preležaniny. Asi týždeň pred smrťou po šesťtýždňovej hospitalizácii ho previezli do hospicu v Trsticiach s tým, že má otvorené rany po preležaninách a obnažila sa mu kosť. Umieral v ukrutných bolestiach. Vzhľadom k tomu, že Norbert má iba sestru, tiež trpiacu na sklerózu multiplex, nebola rodina, ktorá by intervenovala v prospech pacienta. Jeho osud naplnila nedostatočná starostlivosť a chýbajúce pomôcky pre ležiaceho pacienta. Vážený pán Galko, veľmi rada by som si priala, aby v tomto štáte normou nebolo nenormálne. S pozdravom, Marianna.“
Dámy a páni, koľko spomínaných kompenzačných pomôcok by sa mohlo zakúpiť za takto trikrát predražené cétečko? O koľko lepšia zdravotná starostlivosť v rôznych nemocniciach pre takýchto nešťastne smrteľne chorých ľudí by sa dala zabezpečiť za všetky peniaze, ktoré boli pri ďalších takto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom Slovenska?
Braňo mi napísal: „Nazdar, Ľubo, prepáč, že tykám, ale tykali sme si aj v písomnej komunikácii, keď ste zakladali SaS, tak pokračujem aj teraz. Prosím ťa, pripomeň im tam, že nikto im nič zlé nepraje, ale táto situácia je úplne iná. Oni kradnú tam, kde ľudia ledva dýchajú. Čert vezmi zlodejiny na diaľniciach, ale v zdravotníctve? Tak im ľudia prajú vyskúšanie si choroby, kde ani peniaze nehrajú rolu. Nech si zažijú kvalitné onkologické posteľné prádlo. Nech to majú, ak si to zaslúžia. Len malá poznámka, nech si idú vyskúšať onkohematológiu v Martine. Kde ľudia posediačky dostávajú infúzie, chemoterapie na chodbe. A týchto ľudí len prekračujú ako u veterinára zajace. Je to hnus. A nie sterilné prostredie, kde sú ľudia bieli ako stena a chudí ako kosť a bez imunity. Fuj, hnus, prajem im to zažiť. Tam peniaze nehrajú rolu.“
Dámy a páni, ako by asi fungovala tá onkohematológia v Martine a v iných nemocniciach, ak by sa neukradli chorým ľuďom tie obrovské peniaze za to predražené cétečko? Aké a koľko kvalitného onkologického prádla by sa dalo zakúpiť do všetkých slovenských nemocníc za všetky tie peniaze, ktoré boli pri ďalších takýchto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom Slovenskej republiky?
Pán Oskar mi napísal: „Dobrý večer, mám 51 rokov, som invalidný dôchodca a zdravotne ťažko postihnutý, som silno krátkozraký, 20 dioptrií obojstranne. Môj mesačný príjem činí 288 eur mesačne. V roku 2009 mi z dôvodu vysokého doplatku za kompletné okuliare bola udelená Všeobecnou zdravotnou poisťovňou výnimka a okuliare boli uhradené poisťovňou. Podotýkam, že bez akýchkoľvek problémov. V roku 2013 som opätovne požiadal zdravotnú poisťovňu o udelenie výnimky, vyplnil som formuláre a tak ďalej a prišla mi výzva, aby som dokladoval približnú cenu, za čo má poisťovňa zaplatiť. Vysoko indexované sklá, jeden kus zhruba 130 eur, špeciálny rám k takým dioptriám zhruba 200 až 250 eur. Summa summarum 500 eur. Vysvetľoval som im, že môj mesačný príjem činí 280 eur a že nemôžem si dovoliť takúto sumu zaplatiť. No ale vraj oni sa musia riadiť zákonom, ktorý im to neumožňuje. Bývalý generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne mi tú výnimku udelil, zrejme zo zákona a tiež asi z ľudského hľadiska, nakoľko je zrejmé, že človek s takým nízkym príjmom si nemôže dovoliť takú sumu zaplatiť. Nikoho dnes nezaujíma skutočnosť, že ja sa bez okuliarov nemôžem pohnúť ani na krok. A okuliare sú pre mňa k životu nevyhnutné. Bol by som veľmi rád, ak by sa v tomto smere niečo zmenilo a spomenulo. Ďakujem.“
Dámy a páni, koľkým takýmto invalidným dôchodcom by sa mohli zakúpiť okuliare za takto trikrát predražené cétečko? Koľkých takých zdravotníckych pomôcok by mohlo byť zaobstaraných mnohým zdravotne ťažko postihnutým ľuďom z celého Slovenska za všetky tie peniaze, ktoré boli pri ďalších takýchto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom? Koľkým invalidným a zdravotne ťažko postihnutým ľuďom mohol byť zabezpečený aspoň trocha kvalitnejší a dôstojnejší život v ich chorobách a v ich nešťastí?
A pani Gabriela píše na záver: „Dobrý večer, mohla by som písať celé romány, ako to v zdravotníctve vyzerá, ale aspoň perličky. To, že je málo v zdravotníctve, to, že je málo zdravotníckeho materiálu na oddeleniach, obväzy, ihly, jednorazové pomôcky, rukavice, rúška pre personál, dezinfekčné prostriedky, to je zrejme vec známa každému tu na Slovensku. Ale že z toho dôvodu sa napríklad v niektorých nemocniciach perú obväzy, tak to asi veľa ľudí nevie. Myslím si, že to sa ani cez vojnu nerobilo. Moja osobná skúsenosť, maloletý syn potreboval akútne hospitalizáciu, ale keďže nebola voľná posteľ, dali mi lieky, tri kusy tabletky, ktoré majú byť podávané pod dohľadom zdravotníckeho personálu do ruky a poslali nás na noc domov, lebo nebola voľná posteľ, a povedali: Keby niečo, volajte rýchlu pomoc. Volajte sanitku. Neskutočne sa šetrí na počte sestier na niektorých oddeleniach. Jedna sestra má na starosti napríklad v nočnej aj 20, aj vyše 20 pacientov. Lebo nie je na platy. A z toho pramení i nervozita, únava sestier, ktorej sa nedivím. Je mi z toho celého smutno, ako tu vážne všetko ide strmo dole vodou.“
Dámy a páni, koľko postelí či lôžok by bolo možné pre takéto prípady zabezpečiť, ak by boli k dispozícii v zdravotníctve tie obrovské peniaze za takto trikrát predražené cétečko? O koľko menej pacientov by mohli mať na starosti dnes výrazne preťažené a finančne neohodnotené zdravotné sestry počas ich nočných služieb, ak by boli k dispozícii všetky peniaze, ktoré boli pri ďalších takýchto predražených nákupoch ukradnuté chorým občanom Slovenskej republiky?
Dámy a páni, to bolo len niekoľko prípadov, ktoré som vybral z tých, ktoré som cez sociálnu sieť či cez maily od naozaj rozhorčených občanov Slovenska v dnešný alebo včerajší deň dostal, oprávnene rozhorčených občanov Slovenska. Robert Fico nie je jedenkrát zrelý na odvolanie. Existuje nie jeden, ale tisíc dôvodov, prečo by tento človek nemal zastávať funkciu predsedu vlády. Robert Fico je totiž zodpovedný aj za svojich nominantov, členov vlády Slovenskej republiky. Tak sa pozrime teda na jednotlivých nominantov, priamych podriadených Roberta Fica, za ktorých on osobne zodpovedá. Ani neviem, kde začať, lebo čo minister, to škandál. Porade by som mohol ísť. Od jedného k druhému. A spomeniem teda len niektorých.
V roku 2013 sa prevalilo, že ministerstvo školstva pod vedením ministra Čaploviča si od októbra 2012 prenajímalo luxusné Audi A6 od firmy Jirka Malchárka. Za 3-tisíc eur mesačne, prosím pekne! Zmluva bola v januári 2013 zrušená len preto, lebo na tento drzý a amorálny prenájom prišli médiá, konkrétne denník SME. A čo spravil premiér Fico pri tomto smeráckom škandále? Kauzu prenajatého auta u svojho nominanta, u svojho priameho podriadeného ministra Čaploviča odmietol komentovať.
Alebo napríklad ďalší nominant a priamy podriadený premiéra Roberta Fica minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek z Komjatíc. Koľko mal ten škandálov a čo robil pri ich prevalení premiér? Mlčal. Ľubomír Jahnátek si nacpal na ministerstvo a kdekade polovicu svojej rodiny a polovicu rodákov z celej svojej dediny. Stranícky, osobný, rodinný, rodácky a ja neviem ešte aký klientelizmus a s tým spojená korupcia, s prepáčením, jak prasa. A premiér? Mlčal.
Takmer 700-tisíc eur, presnejšie 684-tisíc eur, zhruba 20 mil. slovenských korún, zaplatil rezort pôdohospodárstva televízii TA3 za dva reklamné šoty, 10 polhodinových dokumentárnych filmov a 12 dvadsaťminútových relácií. Za 171-tisíc ich TA3 nakrútila a za 513-tisíc eur ich potom televízia odvysielala. Bolo to v roku 2012. Pritom pôvodne rezort zamýšľal podpísať zmluvu o podobnej kampani na podporu konzumácie našich rýb s verejnoprávnou RTVS. A podľa nej mal platiť len 150-tisíc eur. Zaplatiť mal totiž len za výrobu programov, lebo verejnoprávna televízia ich bola ochotná odvysielať zadarmo. Viete, ako sa vyjadril minister Jahnátek vtedy? To ho odcitujem tu: „Aktivita je oprávnená, lebo ľudia začnú viac kupovať ryby.“ Ešte vám nie je niektorým jasný prínos tejto rybacej kampane? To nevadí, pomôžeme si druhým vysvetlením Ľubomíra Jahnátka. Opäť odcitujem: „Podpora a posilnenie cieľavedomého komunikačného pôsobenia na spotrebiteľov so zameraním na sprostredkovanie informácií, predstavenie pozitívneho imidžu sektora a jeho produktov.“ Tak toto, prosím pekne, to je kľúčové vysvetlenie tejto dôležitej marketingovej aktivity ministra pôdohospodárstva. Normálne nenormálne.
Ale to nie je všetko. V roku 2013 propagácia rýb pokračovala. Bývalá moderátorka Markízy na jeseň organizovala 10 osvetových prednášok v školách spolu za 10-tisíc eur. A tento rok, v roku 2014, Ľubomír Jahnátek v kampani pokračoval. Ministerstvo pod jeho kuratelou si na kampaň za 180-tisíc eur vybralo, prosím pekne, desiate najpočúvanejšie rádio v Bratislavskom kraji. Šoty v rádiu Best FM stáli dvojnásobok ceny, ktorú mali v tomto rádiu v cenníku na rok 2014. A dvakrát lacnejšie priestor predávalo napríklad aj výrazne úspešnejšie rádio Jemné. A tak si to predstavte teraz, že je piatkové popoludnie a v rádiu Best FM zvučka ohlási reklamný blok a máme možnosť vypočuť si minútový reklamný šot ministerstva pôdohospodárstva: "Dať si rybu nemá chybu," prihovára sa nástojčivý hlas tej istej exmoderátorky, prosím pekne, ktorá organizovala prednášky v roku 2013 a ktorá nás presviedča, že sladkovodné ryby ako kapor či zubáč sú zdravé a chutné a dajú sa pripraviť na masle alebo na víne. A túto reklamu budú vysielať dva mesiace a ministerstvo za ňu rádiu zaplatí 180-tisíc eur. Odvysielanie jedného šotu stojí v tomto rádiu rôznu sumu v závislosti od atraktívnosti vysielacieho času. V tom najlepšom je to 400 eur bez DPH, z ktorých sa teda ešte odpočíta 15 % množstevná zľava. A táto suma je však viac ako dvojnásobok ceny, ktorú si rádio účtovalo v cenníku na rok 2014, pretože v ňom stál minútový šot 180 eur bez DPH.
Dámy a páni, no čo spravil premiér Robert Fico po prevalení sa tohto smeráckeho škandálu? Tejto smeráckej zlodejiny v roku 2012? Robert Fico mlčal, nekonal. Robert Fico túto smerácku zlodejinu prikryl. Rovnako mlčal aj v roku 2013 a rovnako mlčí aj teraz v roku 2014. Asi nemá čas reagovať, asi je zaujatý hlbokou myšlienkou, ktorú počul v rádiu Best FM za tie strašné prachy: "Dať si rybu nemá chybu." Možno rozmýšľa, či by si nejakú tú rybu aj on predsa len nedal.
Alebo taký ďalší nominant a priamy podriadený premiéra Roberta Fica, podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. To je ten, u ktorého sa prevalilo, že zamestnáva členov podsvetia v polícii. A boli to prijatia s jeho osobným súhlasom a s jeho osobným podpisom. A premiér pri prevalení sa takéhoto niečoho neuveriteľného a škandalózneho opäť mlčal. Hovorím o nominantovi premiéra Roberta Fica, ktorý dlhodobo obhajuje škandalózne zlyhanie jednotlivcov v polícii, ktorí strieľajú po nevinných študentoch na diaľnici len preto, lebo si pomýlia auto a následne ich ešte na diaľnici aj potom, ako zistia, že sa jedná o omyl, šikanujú a ponižujú. A chyby si prizná až na výrazný mediálny a opozičný tlak a premiér pri tomto ďalšom škandále opäť mlčí. Mohol by som hovoriť o prenájme budovy pre ministerstvo vnútra za šeredné peniaze napriek tomu, že ministerstvo vnútra vlastné budovy má. Mohol by som rozprávať o ďalších veciach u tohto nominanta.
Ďalší nominant premiéra Roberta Fica, ktorý sa ministrom nikdy nemal stať a ktorý mu robí najväčšiu hanbu a ktorého nomináciu a následné pôsobenie by som ako premiérove osobné zlyhanie chcel spomenúť, je minister obrany Martin Glváč. Ak by som tu chcel vymenovať všetky zlodejiny a všetky podvody, ktoré sa udiali na ministerstve obrany od jari 2012 až doteraz a podrobne ich popísať, boli by sme tu do konca týždňa. Ani voliť by sme v sobotu nestihli ísť. Ale niektoré si predsa len pripomenieme:
Prvým je škandalózny prenájom Vojenského opravárenského podniku Nováky vopred vybratému uchádzačovi. 10. augusta 2012 bola vyhlásená súťaž o prenájom VOP Nováky. Bola to súťaž na prenájom na 20 rokov. To, čo je ale pre celý tento príbeh kľúčové, sa udialo oveľa skôr. 16. apríla 2012, teda už po nástupe transparentného generála Martina Glváča do funkcie ministra obrany. Tento deň, čiže 4 mesiace pred vyhlásením tej súťaže, bola podpísaná zmluva o združení medzi VOP Nováky a českou zbrojárskou firmou EXCALIBUR ARMY. To je presne tá firma, ktorá je spolumajiteľom spoločnosti MSM Martin, víťaza Glváčovej súťaže o VOP Nováky, prosím pekne. Partner do združenia bol vybraný priamo, bez akéhokoľvek výberového konania a zmluva bola podpísaná do roku 2019 a so šerednými možnosťami jednostranného vypovedania. V zmluve o združení napríklad bola klauzula, že VOP Nováky ju nemôžu vypovedať "v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia" a nevhodná doba je vraj taká, ktorá môže ohroziť dosiahnutie účelu združenia a účelom združenia bolo podľa zmluvy, citujem, „vytvorenie podmienok pre vzájomnú obchodnú spoluprácu v oblasti povrchovej úpravy dielov s cieľom dosiahnuť pre oboch účastníkov želaný hospodársky výsledok a zabezpečiť výrobnú a hospodársku činnosť, ktorá pre oboch účastníkov má prinášať zisk.“ Na jasnú otázku Hospodárskych novín v tom čase, ako je to s výpoveďou, sa na rezorte snažili redaktorov normálne sprosto oklamať. Vraj vypovedať zmluvu o združení môžu Nováky v šesťmesačnej lehote bez udania dôvodu, a nebola to pravda. Dokazuje to aj zmluva zverejnená v centrálnom registri zmlúv.
Takže si to zhrňme. Jedna spoločnosť bola pri vytváraní združenia zvýhodnená tým, že bola vybratá napriamo. Zároveň, samozrejme, získala nekorektnú výhodu oproti všetkým účastníkom súťaže o prenájom, pretože mala možnosť poznať pomery zvnútra. A čo je však ale obludnejšie, jej profit bol poistený tým, že ak by nejakým zázrakom s ňou majetkovo prepojená firma v súťaži predsa len nezvíťazila, to znamená, našiel by sa nejaký optimista, čo by ponúkol za prenájom viac, mala by možnosť robiť obštrukcie. Napríklad trvať na dodržaní zmluvy o združení a tým pádom napadnúť samotné uskutočnenie súťaže na prenájom alebo trvať na odškodnom za to, že výpoveď od VOP Nováky prišla takpovediac v nevhodnom čase, a Nováky, teda vlastne rezort obrany, a teda vlastne štát, a teda vlastne my všetci by sme platili ako murovatí. Našťastie, žiadne problémy sa nevyskytli. Všetko klaplo tak, ako sa naplánovalo, takže dnes už je ruka v rukáve. Predpokladám, že samozrejme za výrazne nižšiu ponúknutú cenu a samozrejme aj ostatných podmienok, aké by sa dosiahli, ak by sa súťaž a najmä to, čo jej predchádzalo, uskutočnila slušným a civilizovaným spôsobom. A viete, čo spravil premiér pri tejto podvodníckej súťaži? On nielenže mlčal, ale on sa išiel ešte do tých Novákov odfotiť.
Druhým úžasným kšeftom bol odpredaj ubytovne Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany v Košiciach. Ministerstvo obrany vypísalo súťaž na predaj tejto ubytovne 4. januára 2013. Tak sa pozrime na podmienky a trochu ich aj skomentujme a trochu sa pýtajme.
Po prvé. Prehliadka objektu, ktorý sa predáva, bola povinná a otázkou je, či to bolo stanovené preto, aby predávajúci vopred vedel, kto chce objekt kúpiť. Komentár. Férové by bolo, aby tam bola informácia, že vykonať prehliadku sa odporúča. Vyhadzovať uchádzača kvôli tomu, že sa nezúčastní na prehliadke, to je naozaj neštandardné.
Druhá podmienka. Zábezpeka, ktorá musela byť zložená, je 100 % primeranej ceny. A teraz otázka: Bolo to stanovené preto, aby to znížil počet záujemcov kvôli krátkosti času zohnať takú veľkú sumu, a preto, aby iba jeden mohol byť zvýhodnený, a to ten, ktorý dopredu vedel, že ubytovňa sa bude predávať? Komentár. Toto sa nerobí ani pri tých najlukratívnejších dražbách. Napríklad v komplexe Trinity v Bratislave bola cena zábezpeky niekoľkonásobne nižšia. Ešte ako-tak fér by bola zábezpeka maximálne 50 percent.
Tretia podmienka. V súťažných podmienkach bolo, že zábezpeka musí byť pripísaná do 10. hodiny dňa 16. 1. 2013, ale ponuky bolo možné doručiť v ten istý deň až do 15. hodiny. A otázka, ktorá musí každého napadnúť: Bolo to stanovené preto, lebo niekto, kto má prístup k účtu, mohol zistiť, či sa na súťaži vôbec zúčastní nejaký uchádzač alebo nie? Prečo v iných súťažiach zverejnených ministerstvom mohla byť cena pripísaná až po doručení ponuky, iba v tomto jedinom prípade v Košiciach to bolo navrhnuté tak, že cena musela byť pripísaná ešte pred termínom, kedy sa mali ponuky doručiť? A komentár: Takáto informácia sa dá bez problémov získať, zneužiť a môže ovplyvniť výšku ponúknutej ceny u preferovaného záujemcu, ktorý je sám. Pretože ponuku do 15. hodiny tento záujemca potom, ako vloží presne o desiatej peniaze na účet, pohodlne pripraví a doručí. Navyše ten, kto dal podmienku na pripísanie sumy do 10. hodiny, vedel, že komerčná banka to ani nedokáže zrealizovať daný deň, a preto túto podmienku aj vymyslel, lebo informáciu o tom, kto ide do súťaže, získa minimálne o deň skôr.
Štvrtá podmienka. Ponukové konanie neobsahovalo informáciu, kedy dôjde k otváraniu obálok a kedy bude súťaž vyhodnotená, čo je vysoko netransparentné. Opäť nás musí napadnúť otázka: Bolo to tak preto, že zadávateľ si nechal zadné dvierka pre prípad, že by zlyhali aj vyššie spomenuté účelovo nastavené ochranné podmienky? A komentár: Štandard by mal byť nielen oznámiť, kedy sa obálky budú otvárať, ale aj umožniť účastníkom pri tomto otváraní obálok byť.
No a piata podmienka. Podľa zverejnených informácií sa jednalo o opakované osobitné ponukové konanie, avšak niekto z histórie na stránke ministerstva obrany vymazal, kedy bola prvá súťaž na daný objekt. Túto informáciu tam v tomto jedinom prípade nebolo možné nájsť, ale pri iných budovách tam tie informácie boli a sú. A otázka: Bolo tomu tak preto, lebo niekto nechcel, aby verejnosť o tomto objekte vedela, že bol v minulosti na predaj a že bude nasledovať jeho ďalší predaj? Komentár: Za normálnych okolností nie je žiaden dôvod stiahnuť zo stránky údaje o predchádzajúcich kolách odpredajov a je to absolútne nezvyklé.
Dámy a páni, ja vás nebudem napínať, túto akože súťaž o kúpu vojenskej ubytovne v Košiciach vyhral podnikateľ Dušan Vraňuch, ktorý prenajíma SMER-u priestory tak pre krajskú centrálu v Prešove, ako aj pre smeráckeho poslanca Stanislava Kubánka. On kúpil tú ubytovňu. Aby toho naozaj nebolo dosť, o budovu ministerstva obrany by mala záujem aj radnica Košice-Sever. Nestihla však vložiť tak rýchlo peniaze. „Problém vidíme v tom, že aj keď sa nám ponuka zdala zaujímavá, od doručenia výzvy sme mali na rozhodnutie približne iba 10 dní,“ povedal Jaroslav Poláček, prednosta mestskej časti Košice-Sever. Žiadny smrteľník bez banky a ďalších náležitostí nezoženie peniaze na 100-percentnú zálohu za taký krátky čas, hovoril. Kúpa sa navyše podľa neho nezaobíde bez toho, aby zvolali zastupiteľstvo, na čo treba ďalších 7 dní.
A čo robil premiér Robert Fico pri tomto škandále jeho nominanta na ministerstve obrany? Nerobil nič. No čo.
Poďme ďalej. Namiesto toho, aby každý mesiac bolo zakúpených zopár kusov mundúrov alebo kanád pre vojakov do výstrojného skladu, od polovice januára 2013 začali putovať peniaze, ktoré patria vojakom, na monitoring tlačených a internetových médií. Lebo armáda, to nie sú len zbrane a výstroje, ale to sú aj informácie. Onen monitoring šiel na vec s neuveriteľným počtom kľúčových slov, ktoré sa týkajú ubytovania vojakov, až 12, za ozaj ľudovú cenu: 960 eur mesačne. Túto vysoko dôležitú službu zadala čiste náhodou opäť Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany agentúre A+K, čo je spoločnosť bývalej hovorkyne SMER-u Kataríny Kližanovej-Rýsovej.
Jak sa vám to počúva? Však to je strašné!
Aby sa to nekomplikovalo a veci išli od ruky, najatá bola bez výberového konania priamym oslovením pri výbere takpovediac z troch firiem, ale aj tu sa chybička súdruhom zo SMER-u vloudila, lebo pre rezort obrany robí totiž dlhodobo monitoring firma Storin a robí ho kvalitne. Podľa dodatku k rámcovej zmluve v tej dobe ho robila za 470 eur mesačne, pričom kľúčových slov je viac ako 200. Apropo, ja si pamätám, ako sa členovia mojej kancelárie tešili, že sa im podarilo vyjednať k dodatkom lepšiu cenu a dokonca za širší rozsah služieb, než akú mali nastavenú smeráci práve u tejto firmy Storin, lebo zmluva bola uzavretá ešte za môjho predchodcu Jaroslava Bašku, a pritom podotýkam, že BARMO za mojich čias žiadne monitoringy nepotreboval a keď niečo potreboval, tak si to vyžiadal priamo z rezortu práve z toho veľkého monitoringu firmy Storin. Ale časy sa zmenili, posmeráčili. Preto som vtedy verejne odkázal pánovi transparentnému: Financujte si tieto stranícke kšefty zo svojho, pán Glváč! Zo svojho.
A viete, čo spravil jeho priamy nadriadený, premiér Robert Fico? Máte pravdu, opäť mlčal.
Ďalším škandálom tohto nominanta a priameho podriadeného premiéra Roberta Fica bol utajený nákup troch luxusných aerotaxíkov – lietadiel L-410 – od sprostredkovateľa sídliaceho kdesi v zubnej ambulancii napriamo, teda bez verejného obstarávania a za nehorázne peniaze 9,8 mil. eur! Bolo to začiatkom roka 2013. V čase, keď vojaci chodia pomaly bosí alebo otrhaní a mundúry si kupujú pomaly za vlastné peniaze, v čase, keď vojaci necvičia, nestrieľajú, nelietajú, na kolenách lepia staré V3S-ky a Pragy, autá, ktoré sú staršie ako niektorí generáli, v čase, keď vojakom na útvaroch padajú budovy na hlavy, zateká im do nich, lebo ich nie je za čo opraviť, sa udial tento brutálny kšeft. Pritom tieto lietadlá L-410 vojaci nepotrebujú. Nevyužívajú sa na prevoz príslušníkov ozbrojených síl, nevyužívajú sa na prevoz ranených, materiálu a výsadkový výcvik, lietadlá nevozia vojakov, ale si v nich minister a vysokí vojenskí hodnostári vozia svoju maličkosť. Vozia sa na nich na bilaterálne stretnutia, návštevy a na oficiálne rokovania. Pritom lietadlá nelietajú dostatočne, ale lietajú málo. Ozbrojené sily Slovenskej republiky ďalšie takéto lietadlá vôbec nepotrebovali, už mali tri alebo štyri alebo koľko ich bolo. A pritom jedno z dvoch novozakúpených v roku 2010 nalietalo do tejto kúpy len 761 hodín, druhé len 448 hodín.
Som spracoval vtedy aj takú mapu, kde bolo vyobrazené, kde všade tieto lietadlá po nástupe Martina Glváča na rezort obrany lietali. Tá mapa ukázala, že lietali do krajín, kde neboli žiadni slovenskí vojaci, žiaden slovenský materiál, žiadni zranení. V drvivej väčšine to boli mestá, kde slovenskí vojaci ani nepáchli. Nekonali sa tam žiadne cvičenia, neviezol sa tam žiadny materiál, neprevážali sa odtiaľ ani tam žiadni zranení. V dvoch najdôležitejších misiách AISA v Afganistane a UNFICYP na Cypre neboli ani raz, ono, samozrejme, tam by ani nedoleteli.
A čo spravil premiér pri tomto doslova vyhodení 10 mil. eur daňových poplatníkov von oknom? Opäť tradične mlčal.
Spomeniem ďalší prípad, v ktorom lietajú obidvaja nominanti silových rezortov, podriadení predsedu vlády Roberta Fica, aj Robert Kaliňák, aj Martin Glváč. Ešte v roku 2009 zorganizovalo ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka na mieru ušitý tender na plynové masky pre políciu a ozbrojené sily v sume viac ako 6 mil. eur. Špecialisti z generálneho štábu ministerstva obrany v tom čase požadovali, v čase tvorby súťažných podmienok, minimálne zorné pole 70 percent. To sa overuje podľa európskej normy EN 136. Konečné znenie súťažných podkladov na ministerstve vnútra však upravili na neuveriteľných 90 % a viac. Predchádzajúci minister obrany Jaroslav Baška na túto absurditu nereagoval. Rozdiel v ponúkaných cenách bol enormný a touto úpravou prišlo k navýšeniu nákupnej ceny o 150 %. Takýto bol rozdiel medzi najnižšou ponukou 156 eur za kus, ktorá bola zo súťaže vyradená práve kvôli tomu minimálnemu zornému poľu, ktoré ale vojaci nepožadovali, a najvyššou výhernou ponukou 390 eur za kus. Rezort obrany dovtedy zakúpil 767 súprav ochranných masiek a na základe vyššie uvedeného tendra mal v pláne do roku 2014 nákup ešte 7-tisíc takýchto masiek. Kšeft bol v tom čase naplánovaný až do ďalších volieb.
Keď som sa dozvedel tieto závažné fakty, zakázal som plniť rámcovú zmluvu, ktorá bola uzavretá s víťazom toho akože tendra, s tým, že ak vojaci budú potrebovať ďalšie masky, vypíšeme súťaž novú s novou špecifikáciou, aby sa dosiahla najvýhodnejšia cena a aby sa na súťaži mohol zúčastniť čo najširší okruh dodávateľov. Vojaci aj úradníci môj príkaz dodržali. A keďže až do môjho odchodu neprišla z ozbrojených síl požiadavka na nákup nových masiek, nová súťaž v tom čase nebola zrealizovaná.
Dámy a páni, ja som skoro odpadol, keď sa v lete dostala ku mne informácia, že sa Martin Glváč vrátil k pôvodnej rámcovej zmluve v roku 2009 a chcel veselo nakupovať ďalších 2-tisíc masiek za tie šialené ceny z toho šialeného tendra. A k nim zhruba 2-tisíc káps a skoro dvakrát toľko filtrov za bohvieaké ceny, keď samotné masky boli tak brutálne drahé. Ja neviem, buď boli na ministerstve obrany tak drzí, že si mysleli, že si už môžu dovoliť úplne všetko, alebo sa cítia tak silní, že nás majú všetkých úplne na háku. Alebo si mysleli, že v čase dovoleniek si to nikto nevšimne. Jedna, druhá aj tretia možnosť sú veľmi zlé.
O tom, že Martin Glváč už mal veľmi dávno odísť z rezortu, je dnes už zbytočné rozprávať. Ale o tom, že dodnes z neho neodišiel, lebo ho tam naďalej drží jeho priamy nadriadený, a to je premiér Robert Fico, o tom rozprávať treba.
Najväčší škandál, ktorý však Robert Fico prikryl u svojho podriadeného ministra obrany, poznáme. Je ním tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica, tzv. Gorila 2. Tak si pripomeňme, o čo vlastne išlo.
Denník SME v lete 2013 získal a zverejnil informácie o dokumentoch, v ktorých sa píše o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby v období počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010, keď rezort obrany riadili smerácki nominanti František Kašický a Jaroslav Baška. Keď krátko po mojom nástupe na rezort obrany prišiel za mnou riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby a pýtal peniaze, veľa peňazí, tvrdil, že nemá autá, budovy a nemá peniaze už ani na bežnú prevádzku. Vraj boli nejaké budovy či autá počas predchádzajúceho vedenia prevedené na Vojenské obranné spravodajstvo, nejakých sa služba nevýhodne zbavila. Lenže peniaze, aj keď menšiu sumu, pýtal aj riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, ten zasa tvrdil, že niektorými predmetnými vecami Vojenské obranné spravodajstvo ani nedisponuje a nikdy ani nimi nedisponovalo.
Riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby som nariadil vykonať audit. Netrvalo dlho a riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby prišiel zas. Bolo vidno, že narazil na niečo zlé, nepríjemné. Informoval ma o získaní informácií o vážnych podozreniach týkajúcich sa nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby. Spolu so zástupcom riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby sa ma spýtali, či majú preveriť a zadokumentovať tieto informácie a či budem za nimi stáť. Môj pokyn bol jednoznačný, rovnaký ako vo všetkých prípadoch korupcie, podvodu alebo iného podobného protiprávneho konania: Pokračovať v získavaní informácií, zadokumentovať celý prípad a po zadokumentovaní v prípade, že sa tieto informácie potvrdia, odovzdať orgánom činným v trestnom konaní, presne tak ako to ukladá zákon.
Na tomto prípade ďalej spolupracovali obe služby, tak Vojenská spravodajská služba, ako aj Vojenské obranné spravodajstvo. Na prípade sa pracovalo prakticky celý rok 2011, pretože sa jednalo o spleť prevodov. Bolo treba dať spraviť znalecké posudky, pozháňať výpisy, prevody, porovnať zmluvy a bolo potrebné vykonať množstvo ďalších úkonov. Niekedy na jeseň v roku 2011 som bol informovaný o priebežných zisteniach, prípad bol pred finále. Informácie, ktoré údajne dôstojníci postupne získavali, boli mimoriadne závažné. Žiaľ, následne som bol z rezortu obrany vyexpedovaný nielen ja, ale aj obaja riaditelia oboch služieb.
Keď odo mňa v piatok 25. novembra 2011 Iveta Radičová preberala rezort, potvrdila mi, že hovorila s oboma riaditeľmi a vec bude došetrená a odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní. Žiaľ, Iveta Radičová poverila vtedajšieho zástupcu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a neskoršieho nového riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Róberta Tibenského, aby zvyšok dokumentov použil a zabezpečil trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre. Dnes si môžeme klásť otázku, či Iveta Radičová mala dať to trestné oznámenie sama, alebo či si mala splnenie tohto svojho rozkazu preveriť. Mne sa totiž rozchádzajú ich tvrdenia, zatiaľ čo Iveta Radičová tvrdí, že poverila Tibenského podať trestné oznámenie, ten tvrdí, že mal poskytnúť spis len na preverenie, či sa nejedná o protiprávne konanie. Navyše dokonca vyplávalo na povrch, že ho poskytol ako materiál k úplne inému prípadu a až na vyžiadanie samotnej Generálnej prokuratúry a tá ho vrátila ako v danom prípade pre ňu nepoužiteľný.
Taktiež možno polemizovať o tom, či Iveta Radičová mala alebo nemala o celej veci podrobne informovať Martina Glváča, keď mu odovzdávala rezort, a tým jemu aj tajným zúžiť možnosť vec ututlať a ututlávať vtedy aj dnes. Každopádne spis bol vrátený z Generálnej prokuratúry na Vojenskú spravodajskú službu v čase, keď už Iveta Radičová na rezorte nebola. Informáciu o tom nemala ani ona. Ale minister Glváč o celom tomto prípade vedel. Od samotného začiatku sa zaplietal do lží a do protichodných vyjadrení. Najprv tvrdil, že predmetné materiály boli na Generálnu prokuratúru zaslané v minulosti z iniciatívy Vojenskej spravodajskej služby. Nebola to pravda a Generálna prokuratúra sa voči tomuto vo svojom vyhlásení dôrazne ohradila. Generálna prokuratúra si dokumenty samostatne vyžiadala k úplne inému prípadu a vrátila ich naspäť. A v tom čase viedol už rezort obrany Martin Glváč.
Po tom, ako v denníku SME vyšiel článok o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby, minister Glváč sa veľmi chaoticky vyjadroval o svojich vedomostiach o tomto dokumente. Najprv tvrdil, že vôbec nevedel o nejakej skartácii dokumentu, potom, keď si následne uvedomil, že o tejto skartácii hovoril už na svojej tlačovej besede pol roka predtým 13. 12. 2012, keď prvýkrát informoval médiá o úniku tajného dokumentu, popisujúc možné nezákonné prevody a rozkrádanie majetku Vojenskej spravodajskej služby, opravil sa a tvrdil, že sa o nej dozvedel, citujem, "niekoľko týždňov pred spomínanou tlačovou besedou“.
Ďalšie klamstvá ministra Glváča spočívali v tom, že najprv tvrdil, že o disciplinárnom postihu bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby za predmetnú skartáciu, potrestala ho Iveta Radičová a Martin Glváč mu trest potom zrušil, sa dozvedel podľa jeho slov až niekedy pred decembrovou tlačovou besedou spolu s informáciami o skartácii. A tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať bývalého riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva Ľubomíra Skuhru za riaditeľa zlúčeného Vojenského spravodajstva v januári 2013 a bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Šeba ako vojenského pridelenca v Číne, lebo nevedel, že sú podozriví z tejto trestnej činnosti.
Ono je to samé klamstvo, prekrúcanie, zahmlievanie v podaní Martina Glváča. Usvedčil som ho z týchto lží, lebo som predložil médiám dokumenty, a síce disciplinárny rozkaz, ktorým Iveta Radičová písomne pokarhala bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, a aj rozhodnutie o zrušení tohto disciplinárneho rozkazu. S obidvoma bol Martin Glváč oboznámený a ten druhý dokonca on osobne podpísal. A v oboch dokumentoch boli uvedené mimo iného aj exaktné informácie o tom, že sa materiál týkal protiprávnej činnosti bývalého vedenia Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby, ktoré odišlo z funkcie v roku 2010.
Čiže opäť vyvrátené klamstvo Martina Glváča, ktorý tvrdil, že nemal dôvod nevymenovať na vysoké posty týchto dvoch predmetných pánov, ktorí šéfovali Vojenskému obrannému spravodajstvu, resp. Vojenskej spravodajskej službe práve v období 2006 až 2010, lebo nevedel, že boli podozriví z trestnej činnosti. Rozhodnutie o zrušení disciplinárneho rozkazu Ivety Radičovej podpísal, ako som povedal, sám Martin Glváč, a to, dámy a páni, 4. júna 2012. Teda rok predtým, ako sa dokument zjavil v denníku SME.
Toto rozhodnutie je tak podrobne popísané, že ten, kto ho podpísal, sa musel dopodrobna oboznámiť úplne so všetkým. Čo bolo rozkradnuté, čo sa udialo, kto je z čoho podozrivý. Taktiež ten, kto toto rozhodnutie podpísal, vedel, že vec sa vyšetruje ďalej, resp. mala by sa vyšetrovať ďalej. Vedel, že na Vojenskej spravodajskej službe sú stále svedkovia, zachytené výpovede, sústredené a povyhodnocované informácie, analýzy. Takmer rok, dlhých 11 mesiacov, až pokiaľ sa materiál nezjavil v denníku SME, minister Glváč nespravil nič. Neobnovil vyšetrovanie, nezaistil zostávajúce dokumenty, elektronické dáta, niečo ale predsa len spravil. Napriek tomu, že musel vedieť, že bývalý riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva je podozrivý z trestného činu, namiesto toho, aby tieto podozrenia prešetril, v januári 2013 ho vymenoval za riaditeľa oboch spojených tajných služieb. A toto je tragédia.
Po závažných podozreniach, že vysokí dôstojníci vojenských tajných služieb zneužili svoje právomoci a porušili svoju prísahu, boli ministrom Glváčom, nominantom a podriadeným premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, odmenení. Toto je absolútny suterén, dámy a páni!
Niekoľkokrát som v tom čase vyzýval ministra Glváča, aby v záujme aspoň akej-takej objektivity vyšetrenia tohto škandálu okamžite postavil riaditeľa Vojenského spravodajstva mimo službu. Argumentoval som príkladom z akejkoľvek sekcie na ministerstve obrany, z akéhokoľvek iného zamestnania, kde ak by bol nejaký šéf inštitúcie, oddelenia, odboru a pod. podozrivý zo spáchania trestného činu, sám by chcel, aby ho očistili dôveryhodní a nezávislí ľudia, sám by trval na tom, aby bol postavený bokom, sám by trval na tom, aby nevyšetroval sám seba, ak by bol, samozrejme, nevinný.
Martin Glváč odmietal a upäto držal riaditeľa Vojenského spravodajstva a dodnes ho drží vo funkcii. Aký príklad dal našej spoločnosti, našej mládeži, našim ľuďom, ktorí sa na toto dodnes pozerajú? Áno, tento megaškandál politicky prikryl, taká je pravda, dámy a páni, lebo keby chcel minister Glváč, ale aj premiér vyvrátiť alebo potvrdiť tieto podozrenia, postupovali by úplne inak, nie ako spolupáchatelia.
Ešte jedno zlyhanie ide na vrub v súvislosti s týmto megaškandálom, v súvislosti s touto Gorilou 2. Minister Glváč bol schopný privierať oči a prizerať sa jasnému a chrapúnskemu mobbingu a šikanovaniu mladej vojačky, ktorá s touto megakauzou tunelovania nič nemala, a to len preto, že sa priatelí s jedným z tých dôstojníkov, ktorý tento smerácky škandál objavili. A rovnako aj váš predseda, vážení poslanci SMER-u, nielenže sa jej nezastal, ale ešte ju aj verejne dourážal, ženu, mladé dievča! Pri tejto vojačke, jeho úcta k ženám, úcta Roberta Fica k ženám, ktorú tak ostentatívne dáva najavo počas Medzinárodného dňa žien, skončila, to bolo mimoriadne nízke.
Mňa zaujíma, či je pravda, že v rodinnom dome, ktorý bol majetkom Vojenskej spravodajskej služby a bol kúpený za drahé peniaze a boli doňho napumpované ešte drahšie peniaze, býva dnes bývalý vysoký dôstojník služby, ktorý ho dostal lacnejšie. Mňa zaujíma, či Vojenská spravodajská služba kúpila nejaký byt na konšpiračné účely za pomaly dvakrát takú vysokú cenu, ako je normálna cena na trhu od nejakého kamaráta, čo figuruje s kamarátmi a kamarátkami vysokých dôstojníkov služby v spoločných firmách. Zaujíma ma, či tí, čo prisahali vernosť svojej vlasti, svoju vlasť takto sprosto zradili. Mňa zaujíma, či je normálne, ak nejaká budova, čo ju dnes vlastní služba, ktorá má dnes odhad niekoľko miliónov, či na ňu, resp. na jej rekonštrukciu bolo naozaj vyfakturovaných niekoľkonásobne viac, a či je pravda, že podľa zmlúv a faktúr tam mala byť spravená aj nejaká ubytovacia časť a tá ubytovacia časť tam spravená nie je. Zaujíma ma, prečo sa objekty prevádzali stále za menšie a menšie ceny. Zaujíma ma, či pri spravodajských akciách, prevodoch sa vyskytujú bývalí dôstojníci, ich priatelia, priateľky a tieto nadobúdali hnuteľné a nehnuteľné veci. Zaujíma ma, čo dodnes nebolo vysvetlené, čo mala znamenať dovolenka Ľubomíra Skuhru a Juraja Šeba v Benine s osobou, ktorá bola podozrivá z prania špinavých peňazí a legalizácie majetku politika. Dodnes nevieme, čo tam robili, či o tom vopred informovali príslušné miesta, lebo im to ukladá zákon, ani to, či tieto styky nepredstavujú bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.
Môže ma to síce zaujímať, ale som presvedčený, že tento megaškandál, táto smerácka kauza nebude nikdy vyšetrená a vinníci nikdy nebudú potrestaní. A vinu za toto nesie Martin Glváč a jeho priamy nadriadený Robert Fico.
Dámy a páni, to, akým spôsobom minister obrany podozrivých vrcholových dôstojníkov služby drží silou svojej moci či moci dakoho iného na svojich stoličkách, vypovedá o absolútnej smeráckej arogancii, o ignorancii argumentov v súvislosti s dôvodnými podozreniami. Celé toto je škandál o zneužívaní moci, je to škandál, ktorý spochybňuje Slovensko ako dôveryhodného člena NATO, toto je pravá Gorila 2. A podobnosť s Gorilou 1 je najmä v tom, že sú tu nielen podozrenia z rozkrádania verejného majetku, v tomto prípade organizovanou skupinou dôstojníkov vojenských tajných služieb, ale aj podozrenia, že sa zahladzovali stopy a zatvárali obe oči na prokuratúre a ďalších vysokých pozíciách v štáte. Je príznačné, že k rozkrádaniu vo Vojenskej spravodajskej službe malo dochádzať za ministra Jaroslava Bašku, nominanta SMER-u. Ministerstvo obrany za jeho vedenia bolo príkladom pre všetkých tunelárov v ostatných zložkách rezortu. To sú tie nezmyselné a trestuhodné nákupy motorových člnov bez motorov, to je ten projekt vojaka 21. storočia, to je tá modernizácia vrtuľníkov po životnosti.
Je tragédiou Slovenska, že sa so SMER-om do rezortu obrany vrátili aj katastrofálne vzťahy, pocit beztrestnosti a samozrejme ľudia, ktorí by ho mali obchádzať zo vzdialenosti 20 km, aby z neho niečo nezmizlo. Je neprijateľné a absurdné, aby post ministra obrany a šéfa Vojenského spravodajstva zastávali v tejto situácii ľudia, ktorí sú podozriví zo spáchania závažných trestných činov. Počínanie ministra Glváča, ale aj počínanie predsedu vlády Roberta Fica je dokonalou ukážkou, prečo Slovensko nie je právnym štátom. Nie preto, že sudcom chýbajú asistenti, ale preto, že na Slovensku sa s politickým krytím z najvyšších miest rozkráda verejný majetok v prostredí totálnej beztrestnosti. To je tragédia Slovenska a to je jeho najväčšia pliaga a to je zlyhanie Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky.
Už v minulosti som v rozprave k programovému vyhláseniu vlády povedal, že nominácia alebo pasovanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka za bojovníka proti korupcii je výsmechom všetkým, ktorí v boji proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika, že je to výsmech tým, ktorí odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky.
Po nominácii Roberta Kaliňáka za ministra vnútra nasledovala nominácia Tibora Gašpara za policajného prezidenta, nominácia Jozefa Magalu za riaditeľa NBÚ a mnohé ďalšie nominácie, napr. na vysoké funkcie v Policajnom zbore, na prokuratúre, zvolili ste si dokonca aj svojho vlastného generálneho prokurátora. Váš odkaz voličom aj tým, ktorí demonštrovali za vyšetrenie tej pôvodnej Gorily a mrzli na námestiach a žiadali potrestať vinníkov, ale aj tým, čo chcú, aby sa vyšetrilo tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, je jednoznačný: Moc držíme v rukách my, my sme v tejto krajine pánmi, len my a my. My sme po inštitúte samoúnosu zriadili aj inštitút samovyšetrovania a budeme ho využívať, kedy sa nám to hodí. A premiér Fico mlčí a všetko to politicky prikrýva.
Ešte jednu vec by som spomenul v súvislosti s rezortom obrany, a to je nehorázne navyšovanie rozpočtu Vojenského spravodajstva v rokoch 2012 a 2013. Navýšenie rozpočtu tajnej služby v roku 2012 o 67 % a v roku 2013 o 55 % je neospravedlniteľné a je výsmechom sľubovanej 19-percentnej úspore, ktorú minister obrany sľuboval ako výhodný výsledok zlučovania dvoch tajných služieb. Podotýkam, že takéto niečo si na rezorte v histórii nedovolil nikto ani stranícki kolegovia Martina Glváča a zároveň moji predchodcovia z radov ministrov obrany.
A čo premiér pri prevalení sa tohto škandalózneho nalievania peňazí urobil? Mlčal, mlčí, svojho nominanta a podriadeného ministra obrany politicky prikrýva.
Dámy a páni, keď sme už pri tej obrane, dopočul som sa, že minister obrany Martin Glváč mal počas noci zo soboty na nedeľu veľmi dojemnú starostlivosť o to, že prečo nie som od začiatku na tejto schôdzi, fotil si tu moju prázdnu stoličku a rozhorčoval sa nad tým, že on tu sedí a ja nie. No, je to minimálne úsmevné od neho, lebo po prvé, on tu sedel len práve počas tých jalových rečí, ktoré tu zaznievali z úst premiéra Roberta Fica a jeho ministrov, a ráno potom zdúchol a celý deň aj celú noc sa tu neukázal, teraz ráno prišiel na chvíľu, a po druhé, práve o ňom, čo nakupuje lietadlá u sprostredkovateľov sídliacich v zubnej ambulancii nielen na Slovensku, ale v celej aliancii, je známe, že najprv rok na žiadne summity NATO ani EÚ nechodil a posielal tam za seba štátneho tajomníka a keď sa začal mimovládny bezpečnostný sektor aj vojenskí diplomati nad týmto pozastavovať a sťažovať, tak to začal robiť tak, že na summit príde ráno, ráno tam prečká úvodnú reč, nechá si spraviť pár fotiek, ktoré potom jeho PR na ministerstve tlačí do médií, a následne zdúchne. Na celý podstatný čas a rokovanie summitu tam posadí buď štátneho tajomníka, alebo veľvyslanca pri NATO, alebo niekoho iného. Do roboty sa chodí len vyvetrať a okrem kšeftov a nákupov ho tam neinteresuje nič iné.
Nemyslím si síce, že by ma tie prázdne reči jednotlivých ministrov vlády korupčných istôt pre občanov, ktoré som v sobotu v noci zmeškal, nejako obohatili, ale naozaj musím priznať, že do tejto schôdze som sa zapojil nie úplne od začiatku, lebo som mal naplánovaný pracovný víkend od piatku až do nedele na východnom Slovensku a zrušil som si potom len nedeľu a prišiel som sem tak, aby som od nedele mohol až doteraz fungovať. A som tomu rád, že som celý ten program nezrušil, ale že som si ho len upravil, pritom som sa tam dozvedel veľa zaujímavého. Bol som v Košiciach a v niekoľkých obciach Košického kraja, takže nielen premiér, ale aj my pravidelne chodíme po regiónoch a netreba nás na to vyzývať, pravidelne chodíme a rozprávame sa s ľuďmi.
Len viete, aký je rozdiel medzi nami v strane SaS a medzi ním a jeho spolustraníkmi? V tom, že pokiaľ on si nechá nazvážať ľudí do kultúrnych domov autobusmi a nechá si tam vybudovať potemkinovskú dedinu plnú roztlieskavačov a korumpuje ich všetkým možným, či kopami darčekov, alebo koncertmi niektorých sprofanovaných spevákov a hudobných skupín, tak my v SaS nemáme problém ísť napriamo diskutovať s ľuďmi kdekoľvek, či na východné Slovensko, alebo na Oravu do krčmy, alebo na akýkoľvek futbalový zápas, alebo hody na Záhorí. A takisto aj do nočného baru alebo na diskotéku medzi mladých ľudí. Bez sprievodu ochrankárov, ako to robí on a jeho kolegovia. A nikde nemáme problém, lebo my sme nikdy nič neukradli a naši nominanti nikdy nič nezdefraudovali.
Ja by som strašne rád videl niektorých pánov, pána Fica, Kaliňáka, pána Glváča a mnohých ďalších, ako by sa vybrali niekde do krčmy na Oravu sami alebo na východné Slovensko, alebo niekde do nočného baru ráno o tretej alebo o štvrtej. Oknami by lietali von, oknami!
Ako som hovoril, bol som v niekoľkých obciach na východnom Slovensku, napríklad aj v Pustom Čemernom. Neviem, koľkí z kolegov SMER-u vedia, kde sa vôbec táto malá obec na východnom Slovensku nachádza, ale myslím si, že celkom určite nevedia, že to bola obec so silnou, mimoriadnou podporou SMER-u vo voľbách v roku 2012. Bola, kolegovia, bola. Už nie je. Majú vás tam plné zuby. To je odkaz, ktorý vám od nich nesiem. Ja som si dovolil do tejto obce prísť a predstúpiť pred plnú krčmu ľudí, ľudí, ktorých ste sklamali. Vedeli toho veľa, pretože od marca 2012 sa toho zlého a nečestného v podaní vašej strany a vašej vlády aj veľa udialo, čo ste nestihli a nedokázali utajiť. Ale čo nevedeli, to som im dopovedal ja. Len oči otvárali. A budem v takýchto aktivitách pokračovať. Budem chodiť do tých obcí, kde ste mali najviac percent.
Ešte k tým Košiciam. Poviem vám, čo Košičanov trápi. Trápi ich váš nominant a súčasný primátor Košíc, ktorý sa tak často a tak rád ukazuje s premiérom Robertom Ficom. A nedávno mali spolu takú PR tlačovú besedu, kde spolu oznamovali, že Robert Fico predloží návrh zákona o maximálne jednom plate z full time poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aj tam stál váš kolega Richard Raši pri premiérovi ako jeho podriadený a jeho nominant, za ktorého premiér Robert Fico zodpovedá.
Tak napríklad Košičanom vadia autobusy, ktoré boli vyrobené pred uzavretím súťaže. Skoro 29 mil. eur zaplatí Dopravný podnik mesta Košice za 127 nových autobusov. Tie dodá víťaz súťaže český SOR Libchavy z portfólia finančnej skupiny J&T. Súťaž sprevádzali podozrenia, že podmienky zvýhodňujú túto firmu. Táto firma aj vyhrala, a teraz počúvajte pekne, a autobusy začala vyrábať ešte pred súťažou, ešte pred podpisom zmluvy. Nehovoriac o tom, že podľa medializovaných informácií firmu, ktorá pre Dopravný podnik mesta Košice organizovala súťaž, vedie spolužiak Richarda Rašiho, ale to je asi len náhoda.
Košičanom vadí parkovanie v meste. Parkovanie, ktoré bolo zverené firme EEI, čo je smerácky vysávač na peniaze. Táto firma dostala dotáciu od Roberta Fica 2,7 mil. eur. Výsledkom je to, že mestskí policajti v Košiciach sa vyvážajú v autách firmy EEI a striehnu, kde môžu dať Košičanom papuču. Vadí im, že podriadený Roberta Fica a jeho politický nominant sedí na dvoch stoličkách.
Vadí im, že nerobí si svoju prácu poriadne. Nie je ani poriadnym primátorom a ani poriadnym poslancom. Má neuveriteľné množstvo absencií v Národnej rade Slovenskej republiky. Tí Košičania mi dokonca aj vypracovali zoznam, ja ho tu mám so sebou, nebudem ho celý čítať, ale je toho tam obrovské more tých absencií, obrovské more. A vadí im, že vo volebnom roku enormne narástol dlh mesta cez Dopravný podnik mesta Košice, z ktorého sa mesto bude dlho spamätávať.
Ak som tu hovoril na začiatku o výzve nominantov v komunálnych voľbách a vyzýval som ich, aby sa vzdali kandidatúry, tak na pána Rašiho to sedelo ako uliate. A vtipné aj smutné je zároveň aj to, že Košičanom vadí, že Richard Raši sa hanbí aj za to, že je smerák, napriek tomu, že jeho stranícky šéf hovorí, ako je potrebné, aby bol primátor z tej istej strany, ktorá má väčšinu v parlamente, tak tento váš kandidát v Košiciach na svojich bilbordoch nikde nemá uvedené logo SMER-u, ani na jednom jedinom. Tvári sa ako občiansky kandidát, a v diskusiách sa spojeniu so SMER-om vyhýba.
Mohol by som rozprávať o ďalších mestách, napríklad o Žiline, kde premiér svojím postojom dal normálne ranu medzi oči občanom iných miest. Som ale presvedčený, že to už nie je treba. Viem, že Robert Fico nebude odvolaný, že ho podržíte. Napriek tomu si myslím, že táto schôdza mala zmysel.
Vrátim sa k začiatku a svoje vystúpenie zakončím jedným želaním. Želám si, aby vaša strana, strana SMER dostala v týchto komunálnych voľbách obrovský výprask, aby vás občania Slovenska za všetko toto zlo, za okrádanie chorých ľudí, za parazitovanie vašich nominantov na tom najcennejšom, čo ľudia majú, na ľudskom zdraví, aby vás potrestali. Ak moje slová a slová mojich kolegov z opozície, ktorými sme sa počas zhruba tých doteraz 35 – 36 hodín snažili otvoriť ľuďom na Slovensku oči, ak ich vybudia k tomu, aby vám ten výprask v sobotu uštedrili, tak budem na našu prácu v opozícii hrdý.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, aby som to teda oddelil potom od môjho vystúpenia. Ja som veľmi rád, pán kolega Hraško, že ste spomenuli aj ten megaškandál, smerácky megaškandál, ktorý sa týkal tej obrovskej dotácie pre spoločnosť Grandwood. Tam to bolo exaktne dokázané a tomu sa nám nakoniec podarilo zabrániť. Ja teda som si dosť poctivo pripravoval svoj príhovor a mám tam aj pomerne veľa toho napísané, ale zhodou okolností na túto kauzu som zabudol. Tá sa mi tam nedostala, takže ja som veľmi rád, že ste spomenuli aj tú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, no, odpovedali ste alebo snažili ste sa odpovedať na všetky tie faktické poznámky od kolegov poslancov zväčša zo SMER-u a toho jedného, podľa môjho názoru toho najpodstatnejšieho, ste odbili tým, že by ste sa len opakovali, mám na mysli pána poslanca Jasaňa.
Tak ja by som to doplnil za vás. Ja by som očakával, že mu poviete to, že je v poriadku, že on sa hanbí za nejakých svojich kolegov tu v parlamente, nemenoval ktorých, ale my by sme skôr od neho očakávali, že sa bude hanbiť za toho smeráckeho blbečka, ktorého sme mali možnosť vidieť na tom videu. To by som ja od neho očakával. A to som si dovolil uviesť teda za vás.
Ďakujem pekne.