Videokanál poslanca

78.
Ďakujem pekne.
No, pán premiér, povedali ste, že existuje všeobecná politická zhoda naprieč celého politického spektra. Škoda, že tá politická zhoda neexistuje vo vašej strane SMER. Ja chcem z tohto miesta povedať, že vy prispievate k nárastu strachu a nepokoja, ktorého sme svedkami na Slovensku. Vy aj váš minister vnútra odmietate povinné kvóty, ale vaši poslanci v Európskom parlamente za tieto kvóty zahlasovali a urobili to už druhýkrát. Urobili to opakovane. Vaša europoslankyňa, europoslankyňa SMER-u, verejne hovorí o vašom ministrovi vnútra z vašej vlastnej strany, že sa zaňho a za jeho postoje v súvislosti s imigrantmi a utečencami hanbí. To má byť čo, pán premiér? Nestačí to, že sa to snažíte nejakým spôsobom marginalizovať, že sú odtrhnutí od reality. Ja si myslím, že už ste im mohli aspoň zatelefonovať, medzi tým prvým hlasovaním a tým terajším hlasovaním.
Pán premiér, ako zastupujú títo vaši poslanci v Európskom parlamente národnoštátne záujmy občanov Slovenskej republiky? Ako ich zastupujú? Odmietam výhovorky, že o nič nejde, že Európsky parlament má len poradný hlas, tak ako to prezentoval váš minister vnútra. Čo to je za nezmysel! Takéto marginalizovanie postojov vlastnej strany je nezodpovedné, pán premiér. Poslanci vašej strany týmito vážnymi rozpormi vniesli a naďalej vnášajú do radov našich občanov strach a obavy. A výsledkom je nárast extrémizmu na Slovensku. Ste za to priamo zodpovedný!
Ďakujem pekne.

74.

Ďakujem pekne. No, ja len krátko.

Pán poslanec Martvoň, bolo to zhruba na hodinu, som to mal pripravené, ale som to skresal, lebo dosť veľa vecí povedali moji predrečníci, takže, ja viem, že sa vám to veľmi počúva keď niekto vo svojom vystúpení kritizuje tie vaše veľké smerácke megakauzy, korupčné megakauzy, ktoré neboli doteraz vyšetrené. Na to je jednoduchý liek, no jednoducho nemajte ich, keď ich nebudete mať, tak potom nikto o nich nebude rozprávať. Pokiaľ ich jednoducho mať budete, tak budete musieť strpieť, že budete o nich neustále počúvať.

Čo sa týka pána prokurátora Čentéša, tam by som odporúčal, aby ste si to vypočuli ešte raz, že čo som ja vlastne hovoril. To znamená, že možno keď si to pustíte zo záznamu, tak pochopíte, že o čom som vravel.

A posledná poznámka. Ja neviem, no vy využívate každú faktickú poznámku na to, aby ste si tu dokazovali s pánom kolegom Hlinom, že, ja neviem, kto, kto z vás, jak to slušne sa povie, že nechcem to povedať neslušne, lebo už máme pred prázdninami, kto má z vás väčšie ramená, poviem, alebo niečo podobné. Keď máte so sebou tak vážny problém, tak si zájdite spolu, niekde si ho vydiskutujte, či verbálne, alebo nejako neverbálne. Ale to je až únavné, že v podstate vy v každej faktickej poznámke si nejakým spôsobom tu jeden druhému. A ja to teda hlavne vidím u vás, že vy neustále ho spomínate a neustále nejakým spôsobom ako keby ste s ním vstávali, obedovali aj zaspávali. To je len také moje odporúčanie.

Ďakujem pekne.

68.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som sa niekoľkými poznámkami vyjadril k vášmu vystúpeniu, pán generálny prokurátor, tu v Národnej rade, to, čo som si stihol zapísať a čo ma nejakým spôsobom zaujalo.

Chcem oceniť, že podľa vašich slov ste zabezpečili, že pri výberových konaniach, či už na krajské prokuratúry, alebo na iné prokuratúry, sa hlási už viacej uchádzačov. Toto hodnotím kladne. Škoda, že sa to nepodarilo pred rokom, keď sme volili špeciálneho prokurátora, ale k tomu sa ešte dostanem.

Zároveň vás chcem podporiť v druhej poznámke v tom, čo ste povedali po... (Ruch v sále.) Ja sa nemôžem sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

69.

Páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste v kľude nechali dopovedať svoj príhovor pána poslanca Galka, aby ste išli vonku diskutovať. Pán poslanec Jasaň. Pán poslanec Jasaň, že je nás tu pár v sále a ruší to rečníka. Tak, ak sa vám dá, vonku. Ďakujem pekne.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR

70.

Budem pokračovať druhou poznámkou.

Zároveň vás chcem podporiť v tom, čo ste povedali o potrebných opatreniach voči sudcom, napríklad za premlčanie. Naozaj ja súhlasím s tým, že zbytočne budete robiť opatrenia vy na prokuratúre, keď na súdoch to bude naďalej viaznuť.

Takisto trestná zodpovednosť právnických osôb. Citujem vašu vetu, máte pocit, že „o legislatíve v tejto snemovni rozhodujú podnikatelia“. No, ja musím s vami, pán generálny prokurátor, súhlasiť, lebo ja to častokrát tiež tak cítim, hlavne posledné tri roky, že pri návrhoch mnohých zákonov rozhodujú podnikatelia. Len ja by som to upravil, lebo to sa jedná len o pár oligarchov alebo pár veľkopodnikateľov, ktorí si rozparcelovali alebo chcú si rozparcelovať Slovensko. Nemám na mysli tých drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sú vládnou mocou gniavení a doslova decimovaní.

A štvrtá poznámka, čo ma zaujala, bola poznámka o tom, že chcete zaviesť pravidlo, aby špeciálny prokurátor sám vypracovával správu a chodil ju sem obhajovať. Aj v tomto vás viem podporiť. Zároveň by som ocenil, ak by ste možno verbálne vy podporili nás. My sme sem dávali nedávno návrh zákona, aby bolo možné Národnou radou Slovenskej republiky odvolať špeciálneho prokurátora, ak si neplní svoje povinnosti, aj pred skončením jeho funkčného obdobia.

Teraz by som prešiel k tomu, čo mám pripravené. Chcem povedať hneď úvodom, že nie som tu na to, aby som chválil, lebo to nie je moja úloha, a podstatnú časť môjho vystúpenia budem venovať tomu, čo ma trápi, ale niekoľko pozitívnych momentov v úvode predsa len spomeniem.

Áno, tak ako som minulý rok z tohto miesta kladne hodnotil viacero zaangažovaní sa prokuratúry v takých prípadoch, ako bolo napríklad na základe iniciatívy generálneho prokurátora zrušené obvinenie voči novinárovi Karolyimu z Trendu alebo angažovanosť Generálnej prokuratúry pri bitkároch v nitrianskom bare Mariatchi, ktorá by, o tom som presvedčený, bola inak zametená pod koberec. Takisto angažovanosť prokuratúry pri streľbe na študentov na diaľnici D2. Konštatujem, že aj tento rok môžem hovoriť o pozitívnych krokoch Generálnej prokuratúry.

Mňa osobne najviac v tomto smere upútala vaša angažovanosť pri kauze exposlanca za stranu SMER Jánoša. Obzvlášť vaše vyjadrenia pre médiá typu: „Tu nikto nemá záujem na tom, že je to osoba verejne známa a že je to smerák, mňa to nezaujíma.“ Alebo: „Otázka je, či niekomu vyhovovalo, aby to utíchlo, lebo ja iný dôvod nevidím,“ pokladám z vašej strany za autonómne a aj kroky, ktoré prokuratúra následne vykonala, za adekvátne. Tento prípad spomínam preto, lebo aj ja si myslím, že prípady domáceho násilia sú mimoriadne závažnými prípadmi. A naša spoločnosť sa im dlhodobo poriadne nevenovala. Skôr prevláda tendencia tieto prípady zľahčovať a nejako ospravedlňovať, a to, žiaľ, tak v spoločnosti, ako často napríklad aj medzi policajtmi, na ktorých sa obete domáceho násilia odvážia obrátiť.

Takisto váš zásah v prípade bitkárov v prešovskom trolejbuse, kedy traja mladí zbabelci zmlátili a dokopali na zemi ležiaceho bezbranného muža. Fakt, že ste sa po medializácii zasadili o rýchle prešetrenie ich čudného prepustenia políciou, hodnotím kladne.

A spomeniem ešte tretí prípad, a tým bolo vaše zrušenie trestného stíhania podpredsedu jednej politickej strany pána Grendela za údajné krátenie daní. Ale pri tomto prípade sa chcem a musím zastaviť. To, čo sa udialo tomuto mladému politikovi ašpirujúcemu na zvolenie za starostu Bratislavy-Starého Mesta, bolo podľa môjho názoru strašné svinstvo. Bolo to presne to, na čo som upozorňoval pred rokom. Vtedy som povedal, že skúsenosti mi hovoria, že represívne zložky štátu, mám na mysli tajné služby, ale aj políciu, majú vždy tendenciu byť viac drzé a agresívnejšie, keď sú pri moci komunisti a ich klony. A vtedy si oveľa viac dovoľujú. Svedčia o tom mnohé ich skutky aj teraz počas jednofarebnej vlády SMER-u, keď zastrašujú novinárov, ale aj svedkov závažných trestných činov.

Navyše sa jedná o jednofarebnú vládu, ktorá už počas tejto krátkej doby prejavila nenáležité sklony k totalitnému spôsobu vládnutia. Napríklad aj tým, že dlhodobo odmietajú obsadiť kontrolné pozície nominantmi opozície a kontrolujú de facto sami seba. Preto mám vážne obavy, že objektívna kontrola represívnych zložiek dnes de facto neexistuje. Toto bol presný ten prípad: zneužitie polície vládnou mocou. Som o tom presvedčený. Myslím, že vám je známe, o čo išlo. Mesiac pred komunálnymi voľbami, v ktorých dotyčný politik kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta, bolo naňho podané anonymné trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Fiktívny oznamovateľ ho na základe fiktívneho blogu krivo obvinil, že vo svojom daňovom priznaní za rok 2013 nepriznal svoj príjem od svojho hnutia vo výške 14 000 eur, čím sa vraj dopustil trestného činu skrátenia dane. Pravdou však je, že pán Grendel svojmu hnutiu v roku 2013 len vystavil faktúry, ale tie mu boli uhradené až v roku 2014. A keďže ako živnostník používal jednoduché účtovníctvo, tieto príjmy presne podľa zákona zdanil v daňovom priznaní za rok 2014. Napriek tomu vyšetrovateľ bez overenia si základných faktov 24. októbra 2014 vydal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci daňového podvodu, v ktorom nepravdivo konštatoval, že dotyčný politik v daňovom priznaní za rok 2013 nepriznal príjmy od svojho hnutia. Toto uznesenie bolo týždeň pred komunálnymi voľbami rozoslané do médií.

Každý z nás, kto má priemernú inteligenciu, pritom vie, že v jednoduchom účtovníctve odvádzate daň z príjmu v tom roku, v ktorom vám skutočne zaplatia. Len konkrétny policajt a, žiaľ, aj konkrétny dozorujúci prokurátor to v tomto prípade nevedeli, resp. nechceli vedieť a tesne pred komunálnymi voľbami poškodili meno pána Grendela, ktorého potom dokonca aj obvinili, a ten o pár hlasov, presne o 25, v tých voľbách prehral. Skončil na druhom mieste. Som presvedčený, že toto stíhanie ho stálo starostovskú stoličku.

Dnes po prehratých komunálnych voľbách je už práve vaším rozhodnutím rehabilitovaný. Ale je mu to takpovediac platné ako mŕtvemu kabát. A povedzme si pravdu, či je to dosť. Ako bol potrestaný príslušný policajt a príslušný dozorujúci prokurátor, ktorý sa na tomto všetkom podieľali? Nijako, aspoň teda ja o tom neviem. Je to v poriadku? Ja som presvedčený, že takto to nie je v poriadku. Ja sa k tomu prípadu ešte vrátim na konci vystúpenia.

Teraz k tomu, čo ma ďalej trápi. Trápi ma špeciálna prokuratúra. Svoje výhrady k vášmu podriadenému, aj keď ste povedali, pán generálny prokurátor, že špeciálna prokuratúra má veľký druh autonómnosti, som vzniesol už pri jeho nominácii pred rokom. My sme pred niekoľkými týždňami zvolali dokonca až dve rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť k závažným informáciám týkajúcim sa vyšetrovania najväčšej a verejnosti mimoriadne traumatizujúcej kauzy, kauzy Gorila, ktoré odzneli v médiách. Na obe sme predvolali špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý ich obe odignoroval. Ospravedlnil sa s tým, že vec je živá a on nemôže prísť o nej informovať. Ja takéto konanie špeciálneho prokurátora, a povedal som to už niekoľkokrát, pokladám za pohŕdanie poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

K nám do výboru chodia pravidelne úplne všetci funkcionári včítane vás, pán generálny prokurátor, takisto vaši námestníci, ministri, štátni tajomníci, náčelník Generálneho štábu, policajný prezident a mnoho, mnoho ďalších funkcionárov a pravidelne nás informujú, samozrejme, v rámci svojich možností aj o živých veciach tak, aby neohrozili nejaké vyšetrovanie, a zároveň tak, aby dodržali zákon o ochrane utajovaných skutočností. To, že špeciálny prokurátor do branno-bezpečnostného výboru neprišiel a obzvlášť v prípade, keď sme po ňom chceli, aby vysvetlil práve svoje vlastné kroky, ktoré po tom, ako boli v médiách zverejnené, vzbudili dojem, že sú minimálne sporné, pokladám za neprípustné. Ja osobne by som si nohy aj ruky išiel dolámať, keby som bol špeciálnym prokurátorom, aby som prišiel svoje kroky do výboru vysvetliť, ak by som, samozrejme, si za svojimi krokmi stál.

15. 6. na mimoriadnej schôdzi Národnej rady, pretože my sme nemali inú možnosť, len zvolať mimoriadnu schôdzu ku Gorile, už špeciálny prokurátor vystúpil. A ja sa teda chcem z tohto miesta spýtať, že aký je rozdiel medzi rokovaním výboru Národnej rady Slovenskej republiky a medzi rokovaním pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Ja som presvedčený, že z hľadiska vystúpenia špeciálneho prokurátora žiaden, pretože v oboch prípadoch musia súhlas s jeho účasťou vysloviť poslanci, buďto členovia daného výboru, alebo plénum Národnej rady. Inak tam nevidím žiaden rozdiel.

Už pri voľbe pána Kováčika za špeciálneho prokurátora, ako som povedal, pred rokom, presnejšie 15. mája 2014, som vyjadril svoje takpovediac rozčarovanie z ponuky kandidátov na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorú sme my ako volení zástupcovia občanov Slovenska dostali, a to vo viacerých rovinách. Jednak som kritizoval samotných prokurátorov a pýtal som sa, akým spôsobom sa chcú prokurátori, ktorí v súkromných a neverejných rozhovoroch a diskusiách predtým kritizovali niektoré pomery na špeciálnej prokuratúre, ako sa vlastne chcú podieľať na zlepšení jej fungovania, keď sa do konkurzu na jeho najvyššieho šéfa nikto z nich vtedy neprihlásil a pán Kováčik sa stal jediným kandidátom.

Svoje výčitky som adresoval aj k samotnej osobe vtedajšieho kandidáta a dnešného špeciálneho prokurátora, pretože za desať rokov jeho dovtedajšieho pôsobenia podľa môjho názoru s ním nebola zviazaná žiadna odhalená veľká korupčná politická kauza alebo škandál. A práve naopak, viacero rozhodnutí, ktoré vydal, bolo minimálne kontroverzných. Ja ich tu nebudem už vymenovávať, pretože špeciálny prokurátor dostal pred rokom dôveru, dokonca 92 hlasov, takže zaňho okrem poslancov vládneho SMER-u, ktorý ho verejne podporovali, zahlasovali niekoľkí jedinci z opozície, a tak vlastne dostal šancu na to, aby zvrátil nedôveru, tú určitú nedôveru, ktorá sa voči nemu vytvorila. A dnes už aspoň čiastočne môžeme hodnotiť, ako sa tejto svojej šance, ktorú dostal pred rokom, chopil.

Pre mňa tristná informácia však je, že pán Kováčik podľa medializovaných informácií zastavil proces zbavenia mlčanlivosti kľúčového svedka agenda Holúbeka, ktorý bol priamym svedkom udalostí odohrávajúcich sa v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici. Podľa medializovaných informácií a na mimoriadnej schôdzi ku Gorile ich špeciálny prokurátor nevyvrátil. Vyšetrovací tím zaslal žiadosť o zbavenie mlčanlivosti pána Holúbeka riaditeľovi SIS Jánovi Valkovi a toto zbavenie mlčanlivosti zablokoval práve špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý nezáujem vypočuť kľúčového svedka kauzy zdôvodnil tým, že, citujem: „Cieľom vyšetrovania nie je zistiť, kto je autorom materiálu, či príslušníci SIS, alebo niekto iný, ale či skutočnosti uvedené v tomto materiáli sa stali, a ak áno, či zakladajú podozrenie z niektorých trestných činov a či tieto činy spáchala konkrétna osoba.“ Pokladám to za absurdné zdôvodnenie. Tu existuje človek, o ktorom sa verejne hovorí, že bol priamym svedkom zadokumentovávania tejto kauzy, a špeciálny prokurátor v pozícii dozorujúceho prokurátora povie, že nie je dôležité, resp. že nie je cieľom zistiť, že kto je autorom materiálu. On nepokladá za dôležité spýtať sa toho, kto ten materiál spracoval, že či sa naozaj také niečo stalo, a keď áno, tak akým spôsobom to prebehlo. Tak potom koho sa chce pýtať?

Dámy a páni, dnes už verejnosť preto stráca nádej, že bude kauza Gorila spravodlivo vyšetrená, ani sa jej nemôžeme čudovať.

Ďalšia nevyšetrená kauza, ktorá ma trápi, je veľká kauza, je to kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica. Je to kauza, ktorá bola v tichosti vo februári tohto roka zastavená. Jednalo sa, podľa môjho názoru sa stále jedná o vážne podozrenia z nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica. Správa o tomto škandále prenikla na verejnosť zhruba pred dvoma rokmi a necelé dva roky sa vyšetrovala. Naša skepsa spred dvoch rokov, ho v záujme orgánov činných v trestnom konaní dopátrať sa pravdy, sa ukázala teraz ako opodstatnená. Kauza bola napriek, podľa môjho názoru, jasným faktom vo februári vyšetrovateľom zastavená, s čím sa údajne stotožnil aj dozorujúci prokurátor, ktorý je podriadený špeciálneho prokurátora pána Kováčika.

Ja ju nepokladám za ukončenú a v zmysle zákona o prokuratúre som zhodou okolností v stredu, teda pred dvoma dňami, spolu s bývalými dôstojníkmi Vojenskej spravodajskej služby pánmi Suchodolinským a Mackom k vám, pán generálny prokurátor, na Generálnu prokuratúru podal podnet na prešetrenie zákonnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a aj dozorujúceho prokurátora.

Preto chcem na vás, pán generálny prokurátor, z tohto miesta apelovať, aby ste sa, podobne ako v prípade exposlanca SMER-u Jánoša a bez ohľadu na to, že sa to malo diať počas prvej smeráckej vlády, zasadili o spravodlivé doriešenie tejto korupčnej kauzy. Kauzy tunelovania Vojenskej spravodajskej služby.

Dámy a páni, ako som povedal, špeciálny prokurátor pán Kováčik mal rok na to, aby nedôveru, ktorú voči nemu značná časť politických predstaviteľov, ale aj verejnosti, či už laickej, alebo odbornej, vzniesla pred rokom v máji 2014, vyvrátil. Mňa osobne presvedčil, to je moje hlboké presvedčenie, že jeho zvolenie 15. 5. 2014 za špeciálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky bolo veľkou chybou. Minimálne jeho postup v kaze Gorila a v kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby a udalosťami s ňou súvisiacimi, ktoré som popísal, ma vedú k takémuto záveru: Myslím si, pán generálny prokurátor, že váš podriadený neodvádza na poli boja proti korupcii, na poli boja proti rozkrádaniu alebo na poli boja rozkrádania verejného majetku rôznymi vysokopostavenými Gorilami prácu, aká sa od neho a od špeciálnej prokuratúry, ktorú vedie, očakáva.

Teraz si dovolím na tomto mieste porovnať aj aktivitu a informovanosť vo veci informovanosť verejnosti dvoch vašich námestníkov pána Šufliarskeho a pána Kováčika. Zatiaľ čo námestník trestného úseku Šufliarsky niekoľkokrát aktívne vstúpil do ďalšej citlivej kauzy, do kauzy tzv. odpočúvania novinárov. Preskúmaval spis, sem-tam aj pokáral dozorujúceho prokurátora Čentéša. Pravidelne informoval a informuje verejnosť, ako sa postupuje. Pri kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby nebolo vidno od vášho špeciálneho prokurátora žiadnu aktivitu takúto. Ani informovanie. Verejnosť ani nemala vedomosť, kto kauzu dozoruje. Ako keby bolo cieľom, aby sa o kauze nehovorilo, aby v tichosti mediálne vyšumela a v tichosti bola zastavená. Tak sa nakoniec aj stalo.

Kauza odpočúvania novinárov, dámy a páni, je pre mňa citlivá kauza, lebo sa údajné prekročenie zákona niekoľkými dôstojníkmi Vojenského obranného spravodajstva malo udiať v čase, keď som viedol rezort obrany ja. Dodnes si myslím, a zopakujem to, čo som už povel veľakrát, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov sa dialo so súhlasom sudcu, takže bola splnená rozhodujúca zákonná podmienka na takýto vážny zásah do súkromia osôb, ktoré sa stali predmetom záujmu Vojenského obranného spravodajstva. A povinnosťou sudcu bolo aj priebežne skúmať, či nepominuli dôvody na odpočúvanie. A nič také sa nedialo a ani sa nedeje, aspoň teda ja nemám o tom vedomosť. A takisto nemám vedomosť, že by vo vyšetrovaní alebo v obvinení nejaký sudca, ktorý nasadzovanie IPT povolil a mal to, či dôvody na nasadenie ITP nepominuli, v zmysle zákona aj neustále počas toho nasadenia skúmať. To znamená, zatiaľ sa neobjavila žiadna skutočnosť, ktorá by otriasla mojím presvedčením o nevinne obvinených dôstojníkov VOS-ky, a stále som presvedčený, že táto kauza poslúžila len na zastavenie tlaku, ktorý som ako minister obrany vyvíjal na orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s mnohými prípadmi rozkrádania rezortu obrany, ale to teraz nie podstatné, že čo si ja myslím.

Z dvoch dôvodov túto kauzu spomínam.

Prvý je, pán generálny prokurátor, že nepokladám za šťastné vaše vyjadrenie pre médiá, keď ste nedávno povedali po tom, ako spis putoval od vyšetrovateľa na prokuratúru, že, citujem: „Pán dozorujúci prokurátor už má všetko, čo potreboval, a ja očakávam, že vznesie obžalobu.“ Myslím si, že takýto výrok si dôstojníci, čo 20 rokov slúžili Slovenskej republike si v rámci prezumpcie neviny určite nezaslúžia. Bez ohľadu na to, či nakoniec k tomu súdu pôjdu alebo nepôjdu.

Ale druhý dôvod dôležitejší, prečo to spomínam, je to, že ja mám vážne pochybnosti o vyšetrovateľovi, ktorý túto politicky citlivú a často zneužívanú kauzu vyšetroval. Aj keď predpokladám, že na pridelenie prípadov vyšetrovateľom vy nemáte dosah, na jednu vec by som chcel upozorniť. Vyšetrovateľ, ktorý riešil túto kauzu a navrhol obžalobu dôstojníkov, je presne ten istý vyšetrovateľ, ktorý riešil kauzu tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, ktorú zastavil bez toho, aby aspoň podľa mojich informácií vypočul kľúčových svedkov. To je vlastne nakoniec obsahom toho podnetu, o ktorom som hovoril, že sme ho tento týždeň podali. Ale to ešte nie je všetko. Je to ten istý vyšetrovateľ, ktorý napríklad navrhol obžalovať bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby za vymyslené ohováranie. To je kľúčový svedok v kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby a z tohto nezmyselného ohovárania už ho súd oslobodil. Taktiež ten istý vyšetrovateľ navrhol obžalovať Hedvigu Malinovú za krivú výpoveď. Tento istý vyšetrovateľ zastavil megakauzu emisií. Tento istý vyšetrovateľ nezmyselne navrhol obžalovať za ohrozenie utajovaných skutočností bývalú dôstojníčku VSS Katarínu Svrčekovú, ktorá bola šikanovaná a vzoprela sa tajným. Aj tam už to prokurátor zastavil. Toto nemôže byť predsa náhoda, že sa u jedného a toho istého človeka zbiehajú všetky citlivé kauzy a bude to náhoda? To je v tej NAKA sám? (Reakcia generálneho prokurátora.) Jasné, jasné, ja to dávam viac-menej ako do éteru.

Ja som v roku 2013 už pri prerokúvaní takejto správy poukázal na neštandardné správanie predchádzajúceho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý absolútne neadekvátne komentoval od novembra 2011 až do marcových volieb v roku 2012 kauzu nasadzovania informačno-technických prostriedkov vo Vojenskom obrannom spravodajstve. Totálne zasahoval do volebnej kampane a som presvedčený, že voľby aj ovplyvnil. Počas jeho vedenia z Generálnej prokuratúry pred voľbami neustále unikali dôverné materiály a informácie, texty uznesení obvinení, ktoré niekto tesne pred ich zverejnením na internete alebo pred ich zaslaním novinárom upravil tak, aby sa Generálna prokuratúra mohla od nich dištancovať. Neskôr unikali výpovede svedkov, výňatky zo zoznamu osôb, na ktorých boli nasadené informačno-technické prostriedky. Vo viacerých prípadoch takisto upravené a nezodpovedajúce skutočnosti. Presne viem, o čom hovorím.

Tu na tomto mieste ale musím skonštatovať, že sa situácia v roku 2014 zlepšila, lebo ja osobne som unikanie citlivých materiálov za minulý rok z prokuratúry do médií už nezaregistroval. Ak niečo sa zjavilo, tak to bolo skôr z polície. Ale jedna vec ma predsa len vyrušila, tú by som chcel spomenúť. Generálna prokuratúra vyšetrovala kauzu nasadzovania informačno-technických prostriedkov od roku 2011. Následne ju prebrala Národná kriminálna agentúra a po voľbách v roku 2012, keď ju už nebolo možné toľko politicky využívať, sa o nej prakticky nehovorilo, ani sa o nej nepísalo. Sem-tam niečo zmanipulované zverejnil denník Pravda, sem-tam sme boli svedkami použiť ju na prekrytie nejakého smeráckeho škandálu, ale už aj to bolo len sporadicky. Určitá zmena sa udiala od leta 2014 takmer po 3 rokoch, keď kauzu opätovne otvoril súčasný minister obrany Glváč, ktorý sa v tom čase vybral akože zaujímať na Generálnu prokuratúru, ako pokračuje jej vyšetrovanie, ostentatívne sa pred kamerami počudoval, prečo tak dlho. Zároveň sa pozastavil nad tým, že kauzu vyšetruje nominant SaS Jozef Čentéš, lebo predtým ju dozorovali prokurátori Trnka a Kozolka, a vyjadril aj počudovanie, že prečo prokurátor Čentéš nenamietal sám svoju zaujatosť. Pričom zabudol dodať, že si ju doktor Čentéš zrejme asi nevybral sám a zaujatosť namietať v zmysle platných pravidiel ani nemohol.

No a ten bol následne, neustále a vlastne až dodnes je vybranými médiami prednostne spomínanou pravdou spochybňovaný. Napriek tomu, že ja som presvedčený, že tá pseudokauza už svoj účel dávno splnila, pretože na ministerstve obrany sú dávno naspäť tie tunelárske staré štruktúry, voči ktorým sme v rokoch 2010 – 2011 bojovali, tak dodnes to funguje. Generálna prokuratúra pravidelne informuje kauzu odposluchov a vybrané médiá, konkrétne Pravda, naďalej spochybňujú doktora Čentéša. Ja neviem, načo je toto stále dobré? Veď vy už ste, pán generálny prokurátor, potvrdený už aj Ústavným súdom. Doktor Čentéš už ním nebude, tak už by to mohlo hádam aj skončiť. Ja predpokladám, že obidvaja ste na jednej lodi a že obidvaja ste slušní ľudia a že obidvom vám ide o to, aby na Slovensku bolo spravodlivosti zadosťučinené v čo najväčšom počte prípadov. O žiadnej kauze, ktorá je a bola vyšetrovaná, napríklad o tom zmienenom tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, ani o kauze emisií, ani o kauze Gorila, ale ani o ďalších živých prípadoch, ani tých, čo sú alebo boli vyšetrované podstatne dlhšie, prokuratúra neinformuje tak často alebo o nich neinformuje pomaly vôbec a tak proaktívne ako o tejto kauze odpočúvania. Dokonca vo viacerých zmienených prípadoch verejnosť ani nepozná mená dozorujúcich prokurátorov, ako je tomu v tomto prípade. Ja som presvedčený, že obvinení dôstojníci majú po takmer štyroch rokov ťahaníc právo buď to na zastavenie trestného stíhania, alebo na spravodlivý súdny proces a na svoju obhajobu. A chcem veriť ale zároveň tomu, že sa to takto nebude ťahať až do parlamentných volieb 2016, aby mohla byť táto, dnes už neuveriteľne spolitizovaná, záležitosť zneužitá aj v ďalšej predvolebnej kampani, podobne ako tomu bolo pred marcom 2012. Chcem veriť a chcem apelovať zároveň, pán generálny prokurátor, ale aj na to, aby sa nezopakoval žiaden prípad Grendel opäť pred marcovými voľbami 2016 z nejakej inej, narýchlo políciou vyrobenej záležitosti, pretože ja som presvedčený, že stranou SMER ovládaná polícia a tajné služby sú schopné vyrobiť ix prípadov podobných, ako bol prípad Grendel, v snahe neférovo ovplyvniť nasledujúce parlamentné voľby, obzvlášť, keď ich dnes prakticky nikto nekontroluje, všetko má v rukách vládna strana SMER. A preto chcem na vás, pán generálny prokurátor, apelovať, aby ste im v rámci svojich možností v takomto konaní alebo v takýchto úmysloch zabránili.

Na záver chcem vzniesť ešte jednu otázku, lebo nedostal som na ňu odpoveď ani minulý rok od vášho námestníka, ktorý ju prisľúbil. V roku 2012 až 2013 vyšetroval tento prípad prokurátor Kozolka. To je ten človek, o ktorom neskôr médiá písali, že je pravdepodobne bývalým eštebákom a nemal by mať bezpečnostnú previerku. A navyše údajne aj tú, čo dostal, vraj dostal oveľa neskôr, ako začal tento prípad riešiť.

Ja som bol tiež dokonca ako svedok vypovedať uňho v čase, keď ju údajne ešte nemal. Ak by tomu bolo tak, tak k utajeným spisom a prípadom by nemal ani pričuchnúť, nieto ich ešte vyšetrovať. A v roku 2013 v lete všetky utajené prípady, ak je pravda a myslím, že nám to bolo aj potvrdené generálnym, vtedy zastupujúci generálny prokurátor pán Tichý prokurátorovi Kozolkovi odobral a vtedy sa to presunulo z Generálnej prokuratúry na Národnú kriminálnu agentúru, a preto by ma zaujímala skutočnosť, pán generálny prokurátor, že ako to dopadlo s pánom prokurátorom Kozolkom. Či sa tie podozrenia v súvislosti s jeho osobou potvrdili, alebo sa vyvrátili a aký je vlastne ďalší jeho osud. Lebo vlastne bol obvinený tými médiami a ako keby nebolo to dotiahnuté, buď teda nebol rehabilitovaný, alebo nič sa k tomu nezaujalo, žiadne stanovisko, alebo som aspoň nezachytil.

Na záver môjho vystúpenia, úplne na úplný záver, pán generálny prokurátor, vám chcem uviesť, že chápem problémy, ktoré sú v správe, ktorú sme dostali, popísané, napríklad aj to, že rozpočet rezortu prokuratúry je dlhodobo poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov, bežných transferov a kapitálových výdavkov. Chápem, že limity trebárs kapitálových výdavkov umožňujú spravidla financovať len odstránenie havarijných stavov budov, v ktorých sídlia príslušné prokuratúry, a neumožňujú už niekoľko rokov realizovať ani len obmenu vozového parku a nákup výpočtovej techniky v požadovanej miere. A uvedomujem si, že len orgán plnohodnotne vybavený môže plniť úlohy naň kladené v požadovanej kvalite. Takisto chápem a verím, že potrebujete aj personálne posilniť to, čo ste spomínali.

A preto vám chcem z tohto miesta vysloviť svoju osobnú podporu vašim požiadavkám vznesených v tejto správe a akúkoľvek pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo strany Generálnej prokuratúry nielen teda preto, aby neboli ohrozené základné oblasti funkčnosti rezortu, ako to máte napísané v tej správe, ale aj preto, aby sme ten boj za spravodlivosť mohli posunúť ešte ďalej, z pozície poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v budúcnosti podporím.

Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, mám jednu poznámku. Mňa zaujala tá časť, kde ste hovorili o jednom nemenovanom predsedovi jednej nemenovanej mimoparlamentnej strany, ktorá dostala nadštandardný priestor v súkromnej televízii. Áno, je to tak. Ja som si to všimol tiež, ale napriek tomu nie som zástancom nejakých regulácií a nie som zástancom toho, aby niekde v legislatíve malo byť uzákonené právo opozičných predstaviteľov, aby mohli diskutovať niekde v politických reláciách. Je to v prvom rade vizitkou súčasnej vlády, pretože je všeobecne známe, že smerácki predstavitelia sa boja svojich opozičných partnerov. A je smutné, že tomuto sa prispôsobuje aj verejnoprávna Slovenská televízia a verejnoprávny Slovenský rozhlas. Dnes keď je diskusia o Grécku, tak tam zavolajú k smeráckemu predstaviteľovi nejakého eurohujera, s prepáčením, ktorý zahlasoval za euroval, ale Richarda Sulíka tam nezavolajú. V modernizácii armády alebo teda ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo o tajných službách diskutuje tiež nejaký takpovediac opozičný predstaviteľ, ktorý sa tam v priamom prenose s ministrom Glváčom div nevyobjíma. Ja si myslím, že toto je v prvom rade vizitkou predstaviteľov vládnej strany SMER, že sa boja chodiť do diskusií. Neznásilňoval by som Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas napriek tomu, že je to tristné, že sú takouto slúžkou vládnej moci. Chcem povedať, že našich čias, za vlády Ivety Radičovej, nikto nebol blokovaný z opozičných predstaviteľov. Ešte aj intoxikovaný Slota mal prístup do Slovenskej televízie. A pevne verím, že po marci 2016, keď vznikne nová reformná pravica a vláda vystrieda smerákov, tak sa táto kultúra vráti naspäť. A nebude treba na to žiaden zákon. Ďakujem pekne.

18.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko, čo som si tu rýchlo napísal. Poslanci za stranu SaS podporia tento návrh pristúpeniu k Dohovoru o kazetovej munícií a ja som tiež rád, že to máme v parlamente, lebo toto je veľmi dlhodobo pripravovaný medzinárodný dohovor a chcem doplniť, lebo to tu nezaznelo, že áno, na výbore sme to podporili takmer všetci, ale zaznela tam jedna výhrada, s ktorou sa ja nestotožňujem a vysvetlím ju. A síce, že medzi tým množstvom takmer stovky krajín nie sú žiadne veľmoci. To je pravda, je to, žiaľ, fakt, lebo tam to nie je také jednoduché. Ťažko očakávať, že by napríklad Spojené štáty americké jednostranne pristúpili k tomuto dohovoru bez toho, aby k nemu pristúpilo Rusko. Alebo naopak. A práve tento dohovor, keď už prakticky na 94, alebo koľko, temer stovka krajín pristúpi k tomuto dohovoru, tak práve tam je predpoklad toho, že sa vytvorí diplomatický tlak na tieto veľmoci, aby začali spolu rokovať a aby postupom času sa pridali aj oni. Takže toto je vysvetlenie možno aj na nejaké otázky, ktoré by mohli vzniknúť, lebo u nás na výbore sa o tomto rozprávalo a zopakujem na záver ešte jedenkrát, že hodnotíme pozitívne tento krok a podporíme ho. Ďakujem pekne.

6.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja teda zareagujem najprv na to, čo ste povedali a vítam tú ponuku a ja teda budem dnes kritický, lebo nie som tu na to, aby som vás chválil. Aj keď teda niektoré pozitíva spomeniem, ale nebudem zbytočne ten čas predlžovať, ale budem sa venovať hlavne tomu, čo ma trápi a teda dúfam, že to odstránime z toho zákona.

Dámy a páni, na úvod by som začal úsmevnou informáciou. Dovoľte, aby som vás informoval, že tento návrh zákona je pripravený aj kvôli tomu, že Európska únia je otvoreným priestorom a preto je pre mladých Slovákov vo veku 19 až 35 rokov s jazykovou vybavenosťou veľkým lákadlom. Preto im štát musí ponúknuť dobré podmienky, aby sme ich tu udržali a zabránili neželanej migrácii vekovo zaujímavej kategórie. To som sa, prosím pekne, dočítal, to som citoval z dôvodovej správy a teda je to veľmi zvláštne zdôvodnenie prijatia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, čo poviete, kolegyne, a kolegovia? To si z nás trochu tí vaši úradníci vystrelili podľa mňa, pán minister, keď toto dali do dôvodovej správy. Ale teraz už k vážnejším faktom.

Chcem z tohto miesta oceniť, že súčasné vedenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky si osvojilo takmer celý návrh zákona alebo teda jeho podstatnú časť tak, ako sme ho pripravili v pracovnom materiáli v roku 2011, aj keď nezainteresovaný by sa mohol spýtať, že prečo vlastne to trvalo tri roky, čo sa vlastne za tie tri roky dialo, ale koniec-koncov je to v poriadku, lebo je to politické rozhodnutie konkrétneho ministra, kedy ktorý zákon do Národnej rady Slovenskej republiky prinesie a podstatný je jeho obsah. Musím povedať, že zákon nie je zlý a nebudem určite klamať, ak poviem, že je tam viac dobrého ako zlého. A tento zákon je veľmi dôležitý pre vojakov, pretože už naňho dlho čakajú. A aby som teda nezdržiaval, tak tie pozitíva spomeniem len v rýchlosti a je ich päť, tých pozitív, ktoré spomeniem.

1. Kladne hodnotím zrušenie tzv. konkurenčných výberov. Aj ja som ich pokladal za nespravodlivé.

2. Umožnenie dlhodobého zotrvania v Ozbrojených silách Slovenskej republiky pre niektorých profesionálnych vojakov. Práve táto možnosť celoživotného zamestnania pre profesionálnych vojakov bol jeden z návrhov pracovnej skupiny počas môjho pôsobenia na ministerstve obrany, za ktorých som svojich spolupracovníkov asi najvýraznejšie pozitívne hodnotil.

3. Úpravy v systéme odmeňovania sú tak isto správnym opatrením, keďže vojaci budú vojakmi až do 55 rokov a tým pádom sa pridávajú ďalšie dva stupne, čo má vojakov motivovať ostať dlhšie.

4. Zrušenie príplatku na vyvedenie vojsk je tak isto správne. Bol to nesystémový príplatok.

5. Tak isto aj racionalizácia príplatku za odlúčenie od rodiny je v poriadku a je dobre urobená.

Ako som už na úvod naznačil, zákon nie je celkovo zlý a obsahuje viacero dobrých prvkov, avšak musím konštatovať, že je nevyvážený z hľadiska privilégií pre vojenské spravodajstvo. A iba potvrdzuje to, čo sa v rezorte, aj mimo neho hovorí, že vojenské spravodajstvo má na ministerstve obrany neprimeraný vplyv a doslova utláča ostatné súčasti ministerstva aj ozbrojených síl. Ale k tomu sa ešte dostanem. Najprv k niektorým všeobecným negatívam, pre ktoré je možno konštatovať, že tento zákon nie je stopercentne využitou príležitosťou, ale v súvislosti s tým, čo povedal pán minister vo svojej úvodnej reči, tak si myslím, že toto sú odstrániteľné veci. Poďme ale pekne po poriadku.

Po prvé, mimoriadne povýšenie. Je to vytvorený priestor na korupciu a rodinkárstvo, uprednostňovanie kamarátov a podobne. A je to hlavne nezmysel. Nemalo by sa tu praktizovať vôbec. A ak to tam teda treba, tak by malo byť jasne vymedzené, kedy je možné ho uplatňovať - na záchranu života, na záchranu zdravia, pri zabránení veľkej škody na štátnom majetku a pod. Lebo ak to bude takto napísané, tak to je veľmi svojvoľné a to je nesprávne.

Ja keď som bol na ministerstve, tak už ja som sa snažil nejakým spôsobom napriek tomu, že zákon nebol hotový, výrazne tlmiť tie snahy o mimoriadne povýšenia, pretože oni boli už vtedy zvyknutí chodiť s mimoriadnymi povýšeniami o niekoľko, dokonca niekoľko tých hodnostných stupňov.

Po druhé, príspevok na bývanie je viac-menej len premenovaný na tzv. stabilizačný príspevok. Myslím si, že toto je iba klam a to nie je systémové riešenie. Naďalej ho budú dostávať aj tí, čo sú 400 km od svojho bydliska, aj tí v tej inej forme, čo slúžia v mieste svojho bydliska. Čiže tu si myslím, že tiež bolo treba byť razantnejší, tak ako pri tých dvoch príspevkoch, o ktorých som hovoril.

Po tretie, obligatórne prepustenie na vlastnú žiadosť po splnení nároku na výsluhový dôchodok. Prečo obligatórne? Toto opatrenie je škodlivé, lebo zasa sa bude realizovať situácia, že niekoho, hoci aj mimoriadne, povýšia, a ten hneď odíde do dôchodku s vyššou penziou. To sa dialo, je to nesprávne.

Po štvrté, rekvalifikácia pre prepustených profesionálnych vojakov len na vlastné náklady. Prečo je to v zákone takto definované? Ja chápem snahu ušetriť finančné prostriedky, ale prečo sa nemôže hoci iba teoreticky štát postarať o rekvalifikáciu formou povedzme spoločného školenia? Aj taký prípad môže nastať, že budeme chcieť prepustiť viac vojakov naraz a my to vlastne v zákone zakazujeme. To teda je skorej taký paradox, že ľavicová vláda toto zakazuje a liberálny, pravicový politik sa za to prihovára.

Po piate, prečo má profesionálny vojak po 17 rokoch služby mať nárok až na 7 týždňov dovolenky plus 2 až 3 týždne rehabilitácie? To je 10 týždňov mimo práce a toto pokladám za prehnané v porovnaní napríklad s policajtmi alebo hasičmi, ale aj v porovnaní s vojakmi, ktorí nemajú toľko odslúžené. Lebo je rozdiel, niekedy človek, ktorý slúži 14 rokov, tak je viacej zničený ako človek, ktorý slúži niekde inde 17 rokov.

Po šieste, v zmysle predloženého návrhu dvojtýždňovú preventívnu rehabilitáciu budú môcť vojaci tráviť aj doma. Toto je nezmysel. Oni namiesto oddychu pôjdu makať niekde na brigádu, alebo pôjdu robiť do záhrady. A toto opatrenie ide absolútne proti pointe dať vojakom priestor na oddych, rehabilitáciu a liečenie.

Po siedme, v § 104 plnenie služobných povinností nad určený služobný čas v ods. 4 sa uvádza: "Za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno." A moja otázka znie, prečo až po presiahnutí 5 hodín? Nadriadení to už v súčasnosti chápu veľmi zle, povedal by som, protiprávne až protiústavne, pretože oni tých 5 hodín týždenne vojakom doslova berú a pravidelne. Príklad: v týždni, keď mám stanovený pracovný čas 40 hodín, ako profesionálny vojak odpracujem 44 hodín na základe rozkazu veliteľa. Musím akceptovať jeho rozkaz. On mi tie 4 hodiny však navyše nezapočíta, pretože zákon ustanovuje, že ak, až keď nadčas presiahne 5 hodín. A chce týmto predkladateľ povedať, že vojak má týždenne odpracovať nadčas 5 hodín bez nároku na voľno, či finančné zadosťučinenie? Lebo mesačne tým pádom môže odpracovať v podstate až 20 hodín navyše a nedostane za to voľno a zo Zákonníka práce jasne vyplýva, že zamestnanec má nárok na úhradu akejkoľvek práce nadčas. Čiže tento paragraf treba buď vypustiť, alebo treba zvýšiť stanovený pracovný čas na 45 hodín pre všetkých, lebo ako vojak chcem toľko hodín voľna, koľko odpracujem nadčas, keď už ich nemôžem mať preplatené finančne, keď na to nie sú peniaze. No a na túto časť, ktorá už dnes platí, ma upozornilo veľa vojakov. Len nadriadení to vraj zneužívajú, velitelia svojim privilegovaným podriadeným tieto hodiny navyše nenariaďujú a nariaďujú ich len vytypovaným alebo tým, ktorí sú v nemilosti. Pravidelne. Dávajú im ich každý týždeň a to je nespravodlivé a nesprávne.

Toto boli tie veci, ktoré si myslím, že sú odstrániteľné a ktoré teda až tak, ak to mám ľudovou rečou povedať, by mi tie žily netrhali, ale, dámy a páni, dostávam sa k tomu najhoršiemu, a to sú obrovské privilégia pre vojenské spravodajstvo na úkor iných zložiek. Budem hovoriť o troch privilégiách a opäť tie prvé dve sú také, ktoré by sa nejakým spôsobom možno ešte dali nieže prehliadnuť, ale dali by sa akceptovať možno, ale to tretie je doslova zúfalé.
Takže po prvé, vo vojenskom spravodajstve si môžu povyšovať kedykoľvek, kedy chcú. Ako jediní majú rôzne výnimky. Už dnes tam máte, pán minister, 36-ročných podplukovníkov. A plukovníkov dokonca, tu mám napísané a na generálnom štábe sú štandardne 38 až 40-roční kapitáni. To je štandard a tak by to malo byť aj vo vojenskom spravodajstve.

Po druhé, príslušníci vojenského spravodajstva, a toto platí aj pre vojenských policajtov, ostatní nie, budú môcť posielať na povinnú rehabilitáciu na 2 týždne aj vojakov, ktorí nebudú v stálej službe a iné zložky toto privilégium nemajú. Prečo? Dokonca vo vojenskom spravodajstve môže byť pridelená povinná rehabilitácia aj príslušníkom, ktorí budú slúžiť aj menej ako 5 rokov. To je absolútne nezaslúžené. Prečo vojenskí tajní áno a prečo chemik nie? Prečo letec nie? Prečo pyrotechnik nie? Prečo výsadkár nie? Toto je, toto vám tam niekto prepašoval, pán minister.

Dámy a páni, a počúvajte teraz dobre, lebo sme sa dostali naozaj z môjho pohľadu ku katastrofe, a to je možnosť 100-percentného príplatku k služobnému hodnostnému platu pre príslušníkov vojenského spravodajstva. Toto je, to je, ja nemám iné slová, ale ak toto bude schválené, tak to bude tak strašné svinstvo voči tým 13-tis. vojakom v rezorte, pán minister, že na toto sa veľmi ťažko hľadajú slová. Ja to neviem, neviem, ako vás vaši tajní na niečo takéto nahovorili, či o tom viete, zrejme o tom viete. Ale ja musím použiť silné slová, toto je, toto, keď prejde, to bude napľutie do očí všetkým vojakom a vojačkám, ktorí slúžia v rezorte mimo štruktúru vojenského spravodajstva.

Počúvajte dobre, dámy a páni, vojenskí lekári majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok hodnostného platu, vojenskí výsadkári, výsadkári majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok, vojenskí policajti majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok a takto by som mohol pokračovať a vojenskí tajní majú mať nárok na 100-percentný príplatok k hodnostnému platu. To je choré toto, pán minister, toto proste nemôžete tam nechať, nemôžete to tam nechať. Už ste raz tento návrh zákona kvôli protestom vojakov stiahli, aj keď teda povedali ste, že hlavný dôvod bol ten, že bola zmenená bezpečnostná situácia, ale ja viem, že tento návrh tam bol aj vtedy a viem, že boli protesty, aj viem presne, ktorí vojaci protestovali. A teraz je to tam znovu. Čo sa to deje, kto vlastne z vojenského spravodajstva je schopný takéto niečo si pretlačiť do tohto návrhu? Je to absolútne nespravodlivé, je to nemorálne, je to nenormálne a je to neprijateľné a ja proti tomu z tohto miesta protestujem.

Nie je pravda to, čo je napísané v dôvodovej správe, že toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet ministerstva obrany, pretože jednoducho tie peniaze by sa dali použiť niekde inde aj v rámci rezortu. To po prvé a po druhé, tento príplatok tvorí súčasť vymeriavacieho základu pre výpočet výsluhových náležitostí a odchodných platov podľa príslušného zákona a to bude zvyšovať finančné nároky pri priznávaní výsluhových náležitostí a odchodových platov pri ukončení služobného pomeru takýchto príslušníkov. A toto je skutočná motivácia toho návrhu, lebo, pán minister, vy v marci na ministerstve končíte a vysokí dôstojníci vojenského spravodajstva predpokladajú, že končia tiež. A tak si idú zvýšiť výsluhové dôchodky, o nič iné tu nejde.

Nepredložili ste žiadny návrh, akým spôsobom bude realizované priznávanie tohto príplatku. Nemáte predpis, aj keby ste nejaký mali, tak budete môcť vy alebo ten, kto tam bude potom po vás, bez kontroly tie predpisy meniť. V praxi to bude znamenať, že riaditeľ vojenského spravodajstva bude môcť svojím kamarátom plieskať 100-percentné príplatky bez ľadu a skladu a nikto to nebude sledovať. To pôjde mimo kontroly ministra, pokiaľ si on aktívne to nebude tam každý mesiac vypytovať a vyžadovať, tak to pôjde mimo jeho kontroly ešte navyše. Toto je nonsens.

Príplatok do výšky 100 % pre príslušníkov vojenského spravodajstva absolútne potiera filozofiu hodnostného platu. Načo potom, pán minister, máme vymakané hodnostné tabuľky, keď príde človek na pozíciu riaditeľa vojenského spravodajstva a navrhne svojím ľuďom pravidelne 100-percentné príplatky? To je diskriminačné. Policajti, si predstavte, že dnes zvažujú hromadnú žalobu za to, že bratislavskí policajti majú 100 eur príplatok. A čo si majú teraz vlastne o tomto návrhu myslieť nielen tí policajti o tom stopercentnom príplatku pre tajných, ale napríklad piloti alebo špeciálne útvary ministerstva obrany?

Chcem pevne veriť, že nemyslíte vážne odôvodnenie, ktoré povedala vaša hovorkyňa pre médiá, že je zlá bezpečnostná situácia vo svete a analytici majú veľa práce. Pretože to je zlá argumentácia. Počet analýz sa nemení zmenou bezpečnostnej situácie, mení sa ich obsah. Denný brífing sa pripravuje takisto denne, či je mier alebo vojna. Ostatné analýzy sú dlhodobé a ich periodicita sa nemení. Navrhneme potom 100 % lekárov, lebo antibiotiká nezaberajú, alebo 100 % ekonómov, lebo je kríza, majú veľa roboty. Vaši tajní zrušili niekoľko miliónové situačné centrum, ktoré robilo krátkodobú analýzu a podľa vyjadrení vlády nám nič nehrozí, tak za čo majú dostávať také šialené príplatky?

Viete, pre príslušníkov vojenského spravodajstva niekde v legalizácii v zahraničí, tam má príplatok význam, veľa riskujú, ale tam by sa dalo o tom diskutovať, ale aj to treba riešiť iným spôsobom, iným spôsobom, ja vám ho hneď poviem, pán minister. Ale vy to máte nadefinované tak, že v otvorenej časti, že tie príplatky budú sa môcť dávať aj v otvorenej časti na teplých miestach. Tam je jediný dôvod, navýšenie dôchodkov pre vedenie, ktoré tuší, že po marci odíde. A oni pôjdu s veľa tisícovými dôchodkami na ich zaslúžený odpočinok, pretože ak by ste potrebovali zaplatiť nejakých kvalitných analytikov, alebo o ktorých som hovoril, tých tajných v tej legalizácii v zahraničí, tak spravíte zmenu v tabuľkových platoch, to sa dá. Nebudete to riešiť takýmto spôsobom, to po prvé.

A po druhé, vy ako minister máte právo udeľovať vybraným vojakom odmeny kedykoľvek, aj každý mesiac, aj každý týždeň, aj proste stále a budete to mať pod kontrolou. Ak potrebujete kompenzovať atraktivitu pozície analytika v súvislosti s konkurenciou v civilnom sektore napríklad, ale to by išlo cez vás, cez ministra, teraz to tak nie je, nebudete to mať pod kontrolou. Pokiaľ nebudete vy to individuálne si vyžadovať, tak sa nemôžu robiť zákony.

Pán minister, veľmi korektne ukončím svoje vystúpenie tým, že vám dávam na známosť, že ak túto pasáž o 100-percentných príplatkoch pre vojenských tajných z návrhu zákona nevypustíte, spravím všetko pre to, a to je moje politické posolstvo, aby vašej strane SMER z tých 13-tis. vojakov a vojačiek mimo štruktúru vojenského spravodajstva ani jeden jediný nedal vo voľbách svoj hlas a ani ich rodina. To je pre mňa tak principiálna vec. Všetci vojaci a vojačky sa odo mňa dozvedia, aj tí, čo to dnes ešte nevedia, pokiaľ toto tam bude schválené, aká krivda sa na nich ide spáchať a dostanú zároveň prísľub, že prvé opatrenie novej pravicovej vlády, ktorá tú vašu dnešnú smerácku v marci 2016 vystrieda, bude zrušenie tejto nespravodlivosti. Ja by som vedel prižmúriť oči nad niektorými nedostatkami, o ktorých som hovoril a je tam veľmi veľa tých pozitív, vymenoval som len niektoré. Ale pod túto principiálnu vec, pod tých 100 % príplatkov pre vojenských tajných tak, ako je to nastavené na úkor všetkých vojakov a vojačiek, pod túto amorálnosť, nespravodlivosť sa poslanci za stranu Sloboda a Solidarita nemôžu podpísať a ani sa pod ňu nepodpíšu.

Váš zákon v prvom čítaní nepodporíme a ak v druhom čítaní alebo vo výbore túto pasáž zmeníte, tak sme pripravení sa o podpore tohto návrhu zákona tak, ako ste prezentovali vaše želania, aby bol prijatý s čo najväčším konsenzom, s čo najväčším množstvom hlasov zákonodarného zboru, my sme pripravení v strane SaS sa o tomto rozprávať a s plnou vážnosťou o tom uvažovať.

Ďakujem vám za pozornosť.