Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, vzhľadom k tomu, že nie ste si istá, že aké porovnávanie nemocníc ide, tak urobíme to tak, že ja vám podám písomnú interpeláciu v mojom mene od tejto dámy, ktorá to poslala. Dobre? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vy ste povedali, že každý sme pôsobili trošku niekde inde, takže sme neskrížili zbrane, a áno je to pravda, neskrížili sme zbrane a že to je dôvod, pre ktorý som ja siahol po otázke od občana, alebo od občanov, v tom by som vás chcel opraviť, nesiahol som kvôli tomu, že som sa nevenoval tej problematike, ale že no niekto sa tých ľudí musí zastať, keď vy ste sa na nich vykašľali hneď po voľbách, takže to je dôvod kvôli ktorému ja teraz sprostredkúvam tie otázky od občanov tuto pre jednotlivých ministrov, a ja pevne verím, že tých otázok bude čo najviacej a že si na to zvyknete.
Čo sa týka vašej odpovede, ja osobne, ja osobne, nie je až také dôležité to, že či som s ňou spokojný ja, mňa zarazilo, že ste odpoveď, ktorá sa dala naozaj vybaviť za minútu a za dve, že žiaden audit nebol a že ste od pána premiéra nepočuli taký výrok, tak ste využili na to, aby ste 90 %času nejakým spôsobom osočovali alebo komentovali bývalú vládnu koalíciu, a ja vám ďalšiu otázku nedám, lebo by sa mohlo stať, že zasa budete pätnásť minút rozprávať o niečom, na čo teda som sa vás nepýtal, na čo sa vás ten občan nepýtal, ja teda len skončím tým, že to zhodnotenie tej vašej odpovede, nech si vyhodnotí ten, možno, v čo pevne verím, už aj váš bývalý volič. A takto sa to bude diať aj do budúcnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak najprv na pána poslanca Jarjabka. Ja som tu nevykrikoval z lavice. V podstate to bolo z vašej strany asi nie celkom v súlade s rokovacím poriadkom, keďže ste reagovali na to, čo bolo predtým, ale to je jedno.
Nebudem vám tu vysvetľovať, čo som kde kedy podpísal a čo som mal na mysli. Bolo to v podstate len pre pána ministra také nejaké upozornenie, že jednoducho stáva sa to nielen spravodajcovi, lebo často aj niekedy možno iní zamestnanci sa snažia uľahčiť si svoju prácu tým, že vám podstrčia niečo, čo je narýchlo urobené. A nemusí to byť len návrh zákona, môže to byť hocičo iné, a vy sa pod to nejakým spôsobom podpíšete alebo s tým súhlasíte a potom, keď s tým idete trebárs do Koaličnej rady alebo niekde inde, tak sa to nakoniec ani do vlády nedostane. Ale neodpustím si jednu poznámku, tak ako vy ste povedali, že ja som všeličo podpísal, vy ste všeličo narozprávali. Takže od vás to beriem ako taký folklór.
Čo sa týka pána poslanca Bašku, ja som mal na mysli to, že po páde vlády keby to nebolo zastavené, tak logistickí vojaci si mohli oveľa komfortnejšie pripravovať to sťahovanie trebárs napríklad tej ženijnej roty, pretože to bolo známe, že takéto niečo sa udeje, a mohli ten harmonogram mať oveľa lepšie nastavený. Čiže to nebola nejaká výčitka smerom k terajšiemu návrhu, skorej to bolo vyslovenie možno takej spoluúčasti, že teraz to budú musieť celkom iste urobiť podstatne rýchlejšie.
A čo sa týka toho sociálneho zabezpečenia, pán Baška, klamete, lebo ja som vždy deklaroval, že všetky zmeny sa budú týkať len nových vojakov, nových policajtov, ktorí nastúpia až po schválení týchto zmien. Vy idete zasahovať do sociálneho systému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.
Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol na čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Zostáva len pevne veriť, že toto zdržanie a skrátenie času vojakom pri logistike a sťahovaní nespôsobí v ich harmonograme problémy a že sa s ním vysporiadajú.
Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície, t. j. postupné odovzdávanie zodpovednosti do rúk samotných Afgancov, je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hocijako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a že je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa postupné stiahnutie multifunkčnej ženijnej jednotky a strážnych jednotiek, a pripravované vyslanie vojakov vojenskej polície a vojakov z 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí pôsobia a budú pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú.
Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takejto náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova aj sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave k tomuto bodu, je aj to, že chcem všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu, ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, čo pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz nielen na mysli výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž rozpráva napríklad o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov koniec koncov a o ich zamýšľanom okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, čo majú k tomu čo povedať. Keď sa rozpráva alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, teda ich životov, vtedy je skôr ticho, alebo je to riziko často mnohými marginalizované.
Záverom by som pridal svoj osobný postreh alebo skôr takú príhodu. Týka sa to spoločenského uznania, o ktorom som hovoril. Pamätám si, ako som ako minister obrany riešil so svojím tímom novú webovú stránku rezortu. Vtedy sme rozmýšľali, ako ju čo najlepšie vycibriť, pozerali sme si rôzne zahraničné linky. A našli sme jedno video zavesené, myslím, že to bolo na YouTube, bol to taký krátky šot, po letiskovej hale išli dvaja vojaci a jedna vojačka. Boli to „takí obyčajní vojaci“, neboli to žiadni dôstojníci alebo nejaké vysoké šarže. A keď boli zhruba v strede haly, tak sa postavil jeden cestujúci a začal im nahlas tlieskať . Pridal sa k nemu druhý, tretí až postupne postojačky im začala tlieskať celá hala, obrovské množstvo ľudí. Všetkým trom sa úplne rozžiarila tvár od šťastia, jednému sa dokonca zaleskli v očiach slzy. To bolo to spoločenské uznanie, ktoré som mal na mysli a ktoré sa aj týmto spôsobom tým americkým vojakom od obyvateľstva dostalo. Ja nepredpokladám, že by sa také niečo mohlo v blízkej budúcnosti udiať aj u nás. Máme predsa len inú mentalitu, skúsenosti a takpovediac aj miesto v dejinách. Ale zamyslenie sa nielen nás v tejto sále, ale aj vo verejnosti pri schvaľovaní takéhoto návrhu nad tým, že naši vojaci a vojačky nie sú o nič horší od tých amerických a sú rovnako odhodlaní plniť si svoje životné poslanie, ktoré si vybrali, by mohlo byť takým prvým krokom k zmene doterajšieho status quo.
Chcem z tohto miesta pozdraviť všetkých vojakov a vysloviť presvedčenie, že sa nielen tí, čo teraz budú v operácii ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, ale aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov, naspäť k svojim rodinám. A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa kedykoľvek v budúcnosti začne hovoriť opäť o okresávaní sociálnych výhod, o „nič nerobiacich“ vojakoch, aj napríklad tu možno v tomto parlamente, spomenieme si viacerí na prerokovávanie tohto dnešného, ale aj všetkých podobných bodov týkajúcich sa misií našich vojakov.
Klub SaS návrh a ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii podporí. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne len v krátkosti. Pán minister, nerobte tú istú chybu, ktorú som povedal, ktorú urobil aj pán poslanec Šuca. Nevšímajte si, kto čo hovorí a nehovorí, ale všímajte si obsah. Vy ste vôbec nevyvrátili to, čo som vám povedal. To znamená, že tie vaše poznámky dve o tom odpočúvaní a o tých zlatých padákoch boli úplne nemiestne. Je to úplne zbytočné, pretože ja začnem teraz rozprávať, že ste 100 dní nič neurobili, len ste tam hľadali niečo, čo by ste mohli kdesi vyštúrať s nejakým poistením, a potom sa tu budeme navzájom prestreľovať.
Vaše vystúpenie veľmi krátke ma utvrdilo v tom, že, pán minister, teraz aj vy ste si vedomý toho, že vám podstrčili sprostosť. Proste jednoducho vám podstrčili niečo, kde napchali paragraf a povedali vám, že toto je zlučovanie spravodajských služieb a tým, že dvoch riaditeľov zrušíme a urobíme z toho jedného, tak už to máme za sebou. No tak sa vám to stalo, ja som tiež všeličo podpísal, keď som tam bol krátko, a tiež som potom nad tým možno rozmýšľal. Jednoducho si to treba uznať, treba to stiahnuť alebo vypustiť henten paragraf a ideme ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, zopakujem to ešte jedenkrát, aby to bolo jasné, lebo neviem, či ste ma nepočúvali, nikto nespochybnil to, že je to technická novela zákona, nikto nespochybnil to, že je ten dobrý úmysel, že nahrádzate staré pojmy novými pojmami, aj tá časť, kde definujete možnosť pracovníkov v štátnozamestnaneckom pomere podieľať sa na činnosti Vojenského spravodajstva. To je to nové, ale jednoducho ste boli prichytený pri tom, ako ste si chceli spraviť lacné P. R. z niečoho, kde sa to absolútne nehodí. Proste ja neviem, či to bolo tak, že pán minister tlačil na legislatívcov na spravodajstve, aby konečne začali robiť na tom zákone o zlučovaní, a oni mu toto podstrčili do ruky a dali tam jeden paragraf, kde sa rušia dve pozície riaditeľov a nahradzujú sa jednou pozíciou pre obidve služby. Ale to predsa nie je žiadne zlučovanie. Však to zdravý sedliacky rozum, s prepáčením, musí pochopiť, že nemôžem zlučovať dve inštitúcie tak, že zruším jedného riaditeľa, druhého riaditeľa a prehlásim, že jeden z nich alebo nejaký nový je riaditeľom toho všetkého. Ja som takéto niečo ešte nevidel. Tak si to treba normálne prijať. Tuto kolega Poliačik mi hovoril, že mám dať procedurálny návrh na to, aby ste to stiahli. Ale však ukážte novú politickú kultúru, stiahnite to, priznajte si to alebo to potom zmeňte v druhom čítaní, vyhoďte odtiaľ tento paragraf a všetci vám za to zahlasujeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
V podstate na pána poslanca Bašku netreba reagovať.
Pán poslanec Šuca, ja by som naozaj odporúčal, aby ste sa venovali v tých faktických pripomienkach tomu, čo sa hovorí, a nie tomu, kto to hovorí, pretože keby sme chceli naskočiť na spoločnú nôtu, to vy mi poviete, že ja som nastúpil bez kravaty a vy ju máte krásku červenú, komunistickú, boľševickú... (Reakcia z pléna.) No, viete, myslím si, že je to zbytočné, neskáčte mi do reči, ja som vám neskákal do reči, to vás nectí. Dobre ďakujem. Čiže ale ja nechcem sa k tomuto znížiť, takže som to prvý a posledný raz povedal. Ešte raz vám zopakujem: Ktorý paragraf v tom zákone zaručí to, čo ste povedali? Ja to nebudem opakovať, lebo to bola znôžka fráz. Ja neviem, či vám to niekto poslal alebo ste to mali dopredu napísané. Ja som kritizoval tú časť, kde boli zrušené dve pozície dvoch riaditeľov a nahradená jednou. Toto predsa nemôže zabezpečiť to, čo ste povedali, nejaké centralizované obstarávanie a nejaké logistické úspory a ja neviem čo všetko. Jednoducho, dámy a páni, z tohto sa nevykrútite. Pán minister sa z toho nevykrúti, pretože natrel suchý chlieb s masťou a cibuľou a teraz sa nás snaží presvedčiť, že nám dáva nejaký novo upečený chlieb s kaviárom. A tak to proste jednoducho nie je. Ja sa mu v podstate ani moc nečudujem, pretože on má taký veľký vzor. Ja si pamätám, že pred niekoľkými dňami váš predseda, premiér povedal, že len 12 % ľudí sa dotknú vaše reštrikčné opatrenia. No ďakujem pekne. Ja vám garantujem, že keď tie veci zavediete, tak keď stretnem na ulici 100 ľudí, tak deväťdesiatich ôsmich sa tie opatrenia dotknú, to šklbanie, ktoré pripravujete, a tých dvoch sa nedotknú preto, lebo to budú buď politici strany SMER, alebo vaši mecenáši. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS nepodporí tento vládny návrh zákona v médiách prezentovaný aj ako takzvaný „zákon o zlučovaní vojenských tajných služieb“, nie preto, že by sme s tým, čo je v texte napísané principiálne nesúhlasili alebo by to bolo vyslovene škodlivé pre spoločnosť, ale preto, že návrh pokladáme, povedané miernejším jazykom, za populistický a zavádzajúci občanov.
Najprv teda o tom, čo je v návrhu zákona v poriadku. Sú to v podstate legislatívnotechnické úpravy. V návrhu sú staré pojmy používané v zákone o Vojenskom spravodajstve č. 198/1994 Z. z. nahrádzané novými v súčasnosti používanými pojmami. Ďalej, sú v ňom aktualizované rôzne poznámky, odkazy zo starých legislatívnych noriem na nové legislatívne normy, ktoré zákon o Vojenskom spravodajstve obsahuje. Pre príklad, teraz si to musím posunúť, aby som to presne odcitoval, „zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je nahradený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov“. Alebo druhý príklad, „zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva je nahradený zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností“. Ďalej, nanovo sú definovaní príslušníci Vojenského spravodajstva. Predtým to boli „tí, čo sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu". Teraz sú to tí, čo vykonávajú štátnu službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky a sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.
Zaujímavejšia novinka je to, že na plnení úloh Vojenského spravodajstva sa budú môcť podľa predloženého návrhu už podieľať aj zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, čo je v poriadku a je to akceptovateľné. Toto sme mali v pláne zaviesť aj my.
A teraz, čo je problémom. V médiách, ako som už spomínal, je návrh tohto zákona prezentovaný ako zákon o zlúčení vojenských tajných služieb, teda zákon, na ktorom si strana SMER robila P. R. niekoľko týždňov po voľbách, keď sa spamätávala z volebného úspechu a zistila, že bude zodpovedná za všetky rezorty. A viete, v čom je, dámy a páni, „skryté“ celé to zlúčenie v tomto návrhu? V tom, že všetky paragrafy predmetného zákona, kde sa hovorilo o riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby, boli zmenené tak, že tieto dva pojmy boli nahradené jedným pojmom, a to riaditeľ Vojenského spravodajstva. Tam, kde je pojem organizačné zložky Vojenského spravodajstva, aby ste tomu rozumeli, čiže dve tajné vojenské služby, tento sa nahrádza tak, že slová organizačné zložky vypadávajú.
Ešte aby som nezabudol. Už nebudeme vyplácať príplatky príslušníkom VOS a VSS, v skratke, ale len príplatky príslušníkom VS. A ani medaily, čo budú vojakom udeľované, sa nebudú volať medaily VOS a medaily VSS, ale medaily VS. A tým je tzv. „zlučovanie“ dvoch vojenských spravodajských služieb skončené. Počujete dobre, dámy a páni.
Takže žiadna sľubovaná väčšia a efektívnejšia kontrola spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami, žiadne predchádzanie úniku utajovaných skutočností, žiadne zabezpečenie rastu dôveryhodnosti tajných služieb, žiadne vytvorenie podmienok pre uskutočnenie reformy Vojenského spravodajstva zameraných na podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia obrany a zlepšenie kontroly jeho činnosti. Toto všetko som citoval z programového vyhlásenia vlády a obsahuje to aj dôvodová správa k návrhu tohto zákona.
Chcel by som sa úplne vážne spýtať, ktorý paragraf v tomto návrhu zákona niektoré z uvedených atribútov programového vyhlásenia vlády zabezpečí alebo aspoň čo len trocha podporí. Žiaden, dámy a páni. Takže v dôvodovej správe sú popísané v tejto časti len bludy. A týmito bludmi kŕmite prostredníctvom médií pri prezentácii tohto návrhu zákona aj občanov. Pán minister Glváč, čo vy na to? Veď tí borci od pána Tibenského, riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, čo vám toto pripravili, si z vás normálne robia srandu, keď vás s niečím takýmto pošlú do vlády a následne do parlamentu. Ja už vidím, ako by to vyzeralo, keby trebárs v minulom volebnom období Daniel Krajcer predložil zákon o zlučovaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie s tým, že zákon by obsahoval len paragraf, že sa ruší pozícia riaditeľa Slovenskej televízie, ruší sa pozícia riaditeľa Slovenského rozhlasu a vytvára sa nová pozícia riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a to by bolo všetko. No asi by ste si viacerí ťukali na čelo. A tí najaktívnejší zo strany SMER by priam prskali. Tým, čo tento zákon v rukách nedržali, si ho odporúčam prečítať, mám na mysli ten zákon o zlučovaní televízie a rozhlasu, aby vedeli, čo všetko takéto zlúčenie môže obsahovať (poslanie, úlohy, činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, podnikanie, orgány, postavenie riaditeľa, hospodárenie, inštitúcie, financovanie, no proste všetko možné). Má spolu, prosím pekne, pätnásť strán. A takýchto príkladov zlučovania inštitúcií by som mohol použiť viac aj z vášho obdobia. Ja som ešte nikdy nevidel prebehnúť „zlučovanie“ tak, že sa zrušia pozície riaditeľov dvoch zlučovaných organizácii a nahradia sa jednou pozíciou. A toto je celé zlučovanie. Úplne vážne sa vás, pán minister Glváč, spýtam, čo toto má znamenať. A pritom viem, že na Vojenskej spravodajskej službe je návrh zákona o zlučovaní tajných služieb rozpracovaný, robili ho tí istí ľudia, čo vám teraz toto podstrčili, ešte odvtedy, keď som bol na čele rezortu ja a malo to celkom hlavu a pätu. Len sme to nestihli dokončiť. Poučiť ste sa mohli ale napríklad aj v zahraničí, napríklad v takom Poľsku, kde pri zlučovaní tajných služieb v predmetnom zákone o zlúčení poľský zákonodarca definoval všetko a veľmi podrobne rozsah a organizáciu služby, právomoci, povinnosti príslušníkov zlúčeného Vojenského informačného spravodajstva, tak sa to v Poľsku volá, a tak ďalej. Zhodou okolností aj tento poľský zákon má pätnásť strán, a nie ako toto trojstranové čudo, čo nám tu predkladáte dnes. V podobnom duchu je ladený ale napríklad aj maďarský zákon.
No v médiách som sa dočítal, že okrem proklamovanej väčšej kontroly, čo, ako už som teraz jasne ukázal, je hlúposť, tento zákon sľubuje vraj ekonomické úspory. Myslím, že ste hovorili, pán minister, o nich aj vy v úvodnej reči, o predpoklade, že 19 % rozpočtu tajných služieb bude usporených.
Úspory získané napríklad aj spoločným verejným obstarávaním, druhá hlúposť. Ktorý paragraf zabezpečí toto v tom zákone? Spoločné obstarávanie môže byť predsa bez ohľadu na to, či má vojenská tajná služba jedného alebo dvoch riaditeľov. Veď na vrchu stále je len jeden minister, či sú tieto tajné služby dve alebo jedna. Takže to je ďalšia hlúposť alebo, lepšie povedané, zavádzanie ľudí. Áno, áno, ja viem, že ste deklarovali, že v budúcnosti pripravíte nový komplexný návrh zákona o spravodajských službách, ale na čo potom predkladáte toto? Je to z toho dôvodu, lebo v skutočnosti nový zákon o Vojenskom spravodajstve nemáte záujem prijať? A toto je práve tá kamufláž? Ja viem, aká je anabáza zákona o Vojenskom spravodajstve. Každá opozičná strana už viac ako desať rokov deklaruje, že ho treba prijať nový. Ale sotva sa dostane do vlády, akosi na túto potrebu „zabudne“, pretože jej ten nedokonalý zákon vyhovuje. Viem o tom svoje, pretože v minulom volebnom období sme nový zákon o Vojenskom spravodajstve pripravili v spolupráci rezortu obrany a Slovenskej informačnej služby a napriek tomu sa koaličná vôľa na jeho prijatie nenašla. Alebo navrhujete tento nesystémový a čiastkový zákon len preto, aby ste si spravili čiaročku a mohli sa pred ľuďmi tváriť, že ste ďalšiu „istotu“ z vášho programového vyhlásenia vlády splnili, a to ešte ako rýchlo? Ale to je potom podvod na občanoch, pretože schválením tohto zákona z programového vyhlásenia vlády nesplníte ani čiarku. A my v opozícii sme tu na to, aby sme to verejnosti takto otvorene povedali. Ale zároveň tu určite nie sme na to, aby sme sa na takom zavádzaní občanov mlčky zúčastnili. A preto poslanecký klub SaS predmetný návrh zákona, ako som už spomenul v úvode, nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať, Richard, že si vystúpil a že si demaskoval skutočnú tvár strany SMER, pretože toto je nová kultúra strany SMER, ktorá je nám tu prezentovaná. Predseda Národnej rady primitívne uráža svojho kolegu, svojho predchodcu, ktorý bol pred tým predseda Národnej rady. Minister vnútra tu po ňom vykrikuje ako hulvát. Gratulujem vám, páni, toto je nová kultúra strany SMER. Toto je tá kultúra, pán predseda, na ktorej si vy tak veľmi zakladáte. Len v tom pokračujte.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne. Lucia, ja oceňujem, že si vlastne tu podala tieto informácie, ktoré určite mnohým poslancom neboli známe. Niektorým pravdepodobne známe boli, ale samozrejme, že je im to jedno. Chcem ťa upozorniť ale, že sa obávam, že pre stranu, ktorá sa prezentovala tým, že hneď na úvod nominovala do vysokých policajných funkcií ľudí, ktorí stopili Gorilu, bude to, čo ty si tu povedala, absolútne zanedbateľné.
Chcel by som ťa doplniť v tom, že samozrejme, že nie je problém nejaký nízky vek, aj kancelár Národnej rady predchádzajúci tu bol mladý a ušetril 2 mil. eur, ale tie závažné skutočnosti, ktoré si doplnila, sú dôležité z toho dôvodu, že aspoň opoziční poslanci, ktorí určite týmito informáciami nedisponovali, tak budú vedieť, o kom vlastne ideme hlasovať.
Ja by som len chcel vyjadriť svoje uspokojenie nad tým, že netrvalo vôbec dlho, aby strana SMER prezentovala pred občanmi Slovenskej republiky, ako to myslí s tou svojou novou kultúrou. A nominácia, o ktorej si rozprávala, túto novú kultúru strany SMER jednoznačne potvrdzuje. Gratulujem vám, páni.