Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak akosi nepriamo som aj pánom navrhovateľom bola vyzvaná, aby som sa k tomu vyjadrila, aj keď nie menovite, pretože ja so svojím kolegom, poslancom Jankom Babičom, sme v roku 2008 podávali zmieňovanú novelu návrhu zákona o odpadoch. Vlastne sme vtedy tiež boli motivovaní rozmáhajúcimi sa krádežami poklopov. Tie poklopy rezonujú najviac, ale nešlo len o poklopy, ale šlo aj o zabezpečovacie zariadenia, poľnohospodárske zariadenia, zariadenia telekomunikačné, na železniciach a mnohé ďalšie. Tiež sme vlastne zareagovali na tú situáciu, keďže sme obidvaja východniari, že tá situácia je veľmi vážna, a venovali sme tomu zákonu niekoľko mesiacov. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Konzultovali sme to takisto aj s právnikmi, konzultovali sme to so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, konzultovali sme to s výkupcami odpadov a hľadali sme nejaké zmysluplné riešenie, aby sme zabránili takým tragédiám, ktorá sa napríklad stala nedávno.
Keď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.
Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.
Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.
V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.
Ďakujem.
