Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.6.2013 o 11:30 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2013 10:34 - 10:36 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja vám chcem, pani poslankyňa Žitňanská, poďakovať za to, že ste takto analyzovali celoslovenský problém, ktorý naozaj pre nás predstavuje výzvu, aj ako pre zákonodarcov, ale myslím si, že je to veľká výzva aj preto, aby začali výraznejšie spolupracovať jednak súdy a spotrebiteľské združenia. Ja vám viem z aplikačnej praxe povedať, že v mnohých prípadoch spotrebiteľské organizácie, hoc v podvyživenom finančnom režime, sa snažia pomôcť spotrebiteľom, ktorí sa dostali do exekúcií, a v mnohých prípadoch usilujú o zastavenie exekučných konaní s poukazom na to, že v mnohých prípadoch samotná odplata, alebo už aj tie exekučné výlohy sú mnohonásobne vyššie ako istina alebo úverová položka. V tomto smere ale, ako je zákon nastavený, ja nie som si celkom istá, že ideme po prameni a po jadre riešenia samotného problému, pretože ja si nemyslím, že sprísnenie a disciplinárne konania voči súdnych exekútorom budú riešením tejto celospoločenskej otázky tak, že zabránia veľkej zaťaženosti  poškodených nezákonnými exekúciami.
Chcem ešte reagovať na to, že rozhodcovská doložka alebo rozhodcovský rozsudok, je neprijateľnou podmienkou, pre ktorú v mnohých prípadoch aj my, pokiaľ analyzujeme konkrétne prípady, podávame na súdy žaloby o určenie neplatnosti zmluvy. Avšak naozaj chcem poukázať na to, že  je potrebné pripraviť komplexnejšie riešenie, ktoré má zamedziť nárastu takýchto exekúcií, kde naozaj sú sporné okolnosti, za akých sa uzatvárali rôzne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, chcem naozaj apelovať na to, aby sa vytvoril... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2013 17:57 - 18:02 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, pán predseda, pre mňa je zaujímavé, zaujímavý takýto ekonomický exkurz, takáto analýza, ktorú spracoval poslanec Kollár, pretože tá okrem tých dôvodov, nad ktorými som sa aj ja zamyslela na dnešnom hospodárskom výbore, sa pripája k mojim pochybnostiam o zmysluplnosti predkladaného zákona. Ja som sa však ale venovala analýze nie tak z ekonomického hľadiska, ako skôr z hľadiska zmyslu celého tohoto vyradenia majetkovej účasti štátu z UniCredit Banky. Pýtala som sa, ak aj vlastne ten percentuálny podiel majetkovej účasti štátu predstavuje skoro zanedbateľnú časť, 0,37 %, predsa len v tom finančnom vyjadrení, ako tu aj potvrdil v svojom vystúpení pán poslanec Kollár, vo finančnom vyjadrení to predstavuje 1,7 mil. eur a považujúc takýto príjem za príjem kapitálového druhu pre mňa by bolo zaujímavé, ak by sa zisk alebo takýto príjem do štátnej pokladne účelovo viazal na ten segment, v ktorom sa takýto finančný objem vytvoril. Poznám problémy poľnohospodárov, pretože aj v spolupráci s poslancom Martinom Feckom sme uskutočnili niekoľko rokovaní s poľnohospodármi malými, strednými a tí sa v podstate najviac zo všetkého sťažujú práve na nedostatočnú podporu zo strany štátu. A hoci v tom percentuálnom podiele to vyzerá veľmi chabo, v tom finančnom vyjadrení, ja som presvedčená o tom, že ak by sme takúto sumu ponúkli a účelovo viazali z takéhoto prevodu alebo z takéhoto vyradenia majetkovej účasti štátu v konkrétnej UniCredit Banke na konkrétne adresné podporné programy, bola by to jednak obohacujúca dôvodová správa a dával by mi tento návrh zákona nejaký zmysel. V tomto prípade, keď toto účelové viazanie tu nie, tak ako nebolo napríklad aj pri ďaleko väčšom objeme 480 mil. pri núdzových zásobách ropy, mi táto správa aj potom, čo predniesol poslanec Kollár, nedáva žiaden zmysel. Rovnako som sa aj ja pri rokovaní na hospodárskom výbore zamyslela, že ak doteraz niekoľko rokov mal štát a nejakým spôsobom neprehodnocoval štát svoju účasť v UniCredit Banke, prečo odrazu teraz túto účasť spochybňuje. A tu opäť len zdôrazním a podčiarknem to, čo si žiada reálny život a reálna prax, život poľnohospodárov, je to práve nedostatočná podpora možno aj konkrétnych podporných finančných programov, konkrétnych finančných inštitúcií, cez ktoré by segment poľnohospodárstva a možno aj vidiek s tým spojený, cez ktoré by mohol ožiť a mohol by sa rozvíjať. Takže ak štát ruší takýto program a takéto zastúpenie v konkrétnom bankovom alebo finančnom inštitúte, je to pre mňa aj signálom toho, že pokiaľ nemá pripravené nejaké substitučné programy, tak nemá reálny záujem na to, čo sa všeobecne proklamuje, čo mám možnosť vypočuť si nielen na hospodárskom výbore, ale aj na výbore európskych záležitostí, ako veľmi tejto vláde záleží na ozdravení vidieka, na ozdravení poľnohospodárstva, na priamej konkrétnej podpore malým a stredným poľnohospodárom.
Z toho dôvodu taktiež, samozrejme, pochybujem o zmysluplnosti a význame tohto návrhu. Ak má opäť len slúžiť na to, že prekutrávame a presvecujeme všetky komory, v ktorých sa ešte nachádzajú aké-také zdroje, aby sa uvoľnili do štátneho rozpočtu na konsolidáciu verejných zdrojov, na znižovanie štátneho dlhu, tak sa obávam toho, že naozaj v tej čiernej diere, ktorou dnes označujem štátnu pokladňu, sa takéto zdroje znova raz stratia.
Hlásim sa k tomu, aby v druhom čítaní, a ja ten návrh prednesiem možno spoločne aj s poslancom pánom Feckom, aby v druhom čítaní, keď už nič iné, ak sa nezamyslíme nad zmysluplnosťou tohto pripraveného zákona, aby to bolo doplnené aspoň na to účelové viazanie takto získaných príjmov kapitálovej povahy, aby toto bolo použité na rozvojové aktivity a konkrétnu adresnú pomoc poľnohospodárom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2013 16:47 - 16:49 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Reagovať na to, čo tu odznelo zo strany kolegov, no, pán poslanec Sulík, ak by všetko mal riadiť trh, tak potom, tak na čo by tu bol parlament, na čo by boli úrady, ministerstvá, ako ľahko by sme zracionalizovali verejnú správu, možno by sme zredukovali aj samotný parlament na jednu tretinu, ak by sme mali všetko nechať na trh. Takže sa skúsme zamyslieť nad tým, že či to, čo hovoríme, aké postoje vlastne vyjadrujeme, či to nie je kontradiktórne k tomu, k akej ideológii sa hlásime. Ja stále budem toho presvedčenia, že ak efektívna a transparentná bude vláda, tak transparentné a efektívne bude aj riadenie štátnych podnikov. Ak dnes štátne podniky budú dochádzať do likvidácie, bude to pre mňa jasným zrkadlom a vizitkou toho, že štát a štátne podniky nie sú spravované dobrou hlavou. Ryba smrdí od hlavy, to platí oddávna.
A v neposlednom rade ja by som naozaj privítala namiesto technickej úpravy a formálnej úpravy v zákone o štátnom podniku nabudúce namiesto techník, ako sa vysporiadať s likvidáciou, určenie techník a pripravený zákon s návrhom, ako zveľaďovať a ako rozvíjať práve štátne podniky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2013 16:35 - 16:42 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím sa, dovolím si aj ja zapojiť sa do diskusie o predloženom návrhu zákona o štátnom podniku, a to asi s tým postojom, že rovnako ako môjho kolegu pána Mičovského po formálnej stránke alebo ako vy vravíte, pán spravodajca, po tej technickej stránke naozaj vo všeobecnosti k tomuto zákonu nie je možné mať nejaké zásadné výhrady, lebo však kto by nevítal to, že sa právne ujednocuje právny výklad alebo rovnaké pravidlo ako pre obchodnú spoločnosť, tak aj pre štátny podnik, ktorý nemá dostatočný majetok, a teda naozaj nie je možné robiť nič iné ako ho postúpiť do likvidácie, do konkurzu alebo do konkurzného konania. Rovnako tak je možné rozumieť tomu, že sa tu vyhraňujú a presne určujú, definujú pojmy, čo je to zlúčenie, kedy dochádza k splynutiu alebo rozdeleniu usporiadania rôznorodých podnikov aj s majetkovou účasťou štátu. Ale z ideového hľadiska a z politického hľadiska, ktoré mi nedá obísť v tejto chvíli a pri prerokovaní tohto zákona, naozaj aj vo mne vzbudzuje takto nastavený obsah zákona, vzbudzuje vo mne rozpor, a to v tom zmysle, že ja napríklad sa nehlásim ani nie som sociálnou poslankyňou, prípadne socialistickou poslankyňou. Najradšej som, keď teda by som nedostala žiadnu politickú alebo ideologickú nálepku, ale je pre mňa naozaj zarážajúce, že sociálna vláda, ktorá vlastne má záujem posilňovať vplyvy štátu vo všetkých dimenziách, vo všetkých segmentoch a odvetviach či už hospodárskych, alebo nehospodárskych, prílišnú pozornosť v zákone o štátnom podniku venuje práve technickej a formálnej stránke vysporiadania sa s podnikom, so štátnym podnikom, ktorý ide do likvidácie. Tak ako to už aj povedal, myslím, pán poslanec Kuffa, boli sme viackrát svedkami a možno aj budeme naďalej svedkami toho, ako účelovo boli tie-ktoré štátne podniky alebo štátne organizácie obrané o majetok. Nehospodárili efektívne a tak už nezostávalo nič iné, ako ich dostať len do likvidácie, a vzápätí tie isté spoločnosti dokonca alebo teda tie štátne podniky dokonca s tými istými, ale už súkromnými riadiacimi persónami odrazu, keď sa dostali do súkromných rúk napredovali, rozvíjali sa, boli v progrese, dokonca boli vysoko ziskové. Berúc v úvahu aj liberálnejšie postoje, ktoré tu odprezentoval pán poslanec Sulík, ja si naozaj myslím, že sú odvetvia, kde nie je vhodné a dobré, ako ukázala aj niekoľkoročná prax po páde socialistického režimu, že je dobré, ak sa do určitých odvetví ruka štátu nepredĺži, ak naozaj sa to riadi vlastným súkromným alebo komerčným prostredím. Ale zastávam názor a ten som už niekoľkokrát aj odprezentovala, že sú určité oblasti, sú odvetvia, kde si ani ja napriek tomu, že nie som socialistickou poslankyňou alebo poslankyňou, ktorá sa hlási k prílišným sociálnym ideológiám, kde si ja neviem predstaviť vplyv a reguláciu štátu. Do tejto oblasti určite patrí energetika. Patrí tu aj to, čo sa zastával pán poslanec Mičovský, lesné hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, doprava a spoje. To sú zatiaľ len také vymenované prvotné oblasti, prvé oblasti, v ktorých ja si naozaj neviem predstaviť, aby štát nemal svoj vplyv, nemal svoje posilnené kompetencie, dohľad a aby aj tieto oblasti nereguloval tak, aby pre obyvateľstvo, ktoré vo forme daní tento samotný štát podporuje a financuje, aby pre nich nezabezpečoval dostupné, prístupné služby.
V samotnom návrhu zákona ma okrem toho vlastne zaujalo aj to, že sa tu venuje prílišná pozornosť práve na ochranu a ošetrenie práv tých subjektov, ktoré si nestihli v lehote určenej likvidátorom uplatniť pohľadávky alebo aj iné práva, ktoré im v podstate touto lehotou pri likvidácii štátneho podniku zanikli. Dokonca ma zaráža, že ako keby tento vládny návrh bol advokátom takýchto neuplatnených alebo zaniknutých pohľadávok práve tým, že lehota, ktorá sa tu určuje, sa naťahuje až na lehotu 90 dní. Tak toto je taký postoj, ktorý ma rovnako zarazil, že v podstate bola by som veľmi nerada, ak by takto prijatý zákon s takýmto technickým základom a s takouto technickou formou slúžil, nedajbože, na to, že vo forme uplatnenia týchto pohľadávok a predĺženej lehoty tu dôjde k nejakému tunelovaniu alebo teda netransparentnému vyplácaniu pohľadávok, ktoré môžu mať takúto skrytú formu.
No a rovnako, ako to bolo povedané, ja si myslím, že už bez ohľadu na to, či daný podnik spravuje štát alebo to spravuje súkromný sektor, ja si myslím, že aj to, akým spôsobom fungujú, nakoľko napredujú štátne podniky, je len a len odrazom a vizitkou samotného štátu. Teda odrazom a vizitkou toho, kto v tomto štáte vládne a kto tento štát riadi, takže ak tuná budú silnieť nejaké tendencie vo forme či už vyraďovania majetkových účastí, alebo aj samotného zákona o núdzových zásobách ropy, ktoré prechádzajú do zvláštnej formy privatizácie alebo, nedajbože, budeme svedkami čoraz väčšieho počtu zlikvidovaných štátnych podnikov, pre mňa to bude len signálom toho, že táto vláda a tento štát pod riadením tejto vlády nielenže nezvláda riadenie štátnych podnikov, ale nezvláda ani riadenie krajiny. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2013 9:16 - 9:18 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pri tej príležitosti vzneseného apelu na efektivitu a racionálnosť obstarávania štátnych hmotných rezerv núdzových zásob ropy a iných produktov, chcem upozorniť a občerstviť ešte raz ten môj včerajší odkaz na tri veci, ktoré si žiadam, aby od ministra financií boli vysvetlené, objasnené:
- Akým spôsobom, na aké rozvojové aktivity sa použije 480 mil. eur? Lebo túto otázku nemám zodpovedanú, znova to opakujem, nebola zodpovedaná ani na hospodárskom výbore, nie je zodpovedaná ani v priebehu včerajšieho dňa.
- Taktiež ma zaujíma, akým spôsobom bude riešený konflikt záujmov, keď ten, kto bude predkladať návrh na vykrytie nákladov spojených s prevádzkovaním a udržiavaním, bude zároveň aj rozhodovať o tom, aká bude výška týchto nákladov?
- A akým spôsobom sa chceme pri tejto privatizácii núdzových zásob ropy vysporiadať s tým, že tento štát stráca ročný príjem 60 mil. eur?
Ja využijem tú príležitosť, že je tu aj zástupca Najvyššieho kontrolného úradu. My sme boli včera v rámci hospodárskeho výboru práve na, rokovali sme v priestoroch Najvyššieho kontrolného úradu a viem, že do predmetu záberu Najvyššieho kontrolného úradu patria aj štátneho hmotné rezervy. Voči tejto otázke, pán predseda, ani vy, dúfam, že neostanete rezervovaný, nezastanete rezervovaný postoj. Ide tu o viac ako pol miliardy eur. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2013 19:03 - 19:03 hod.

Helena Mezenská
No ale, ak to, pán poslanec Kolesík, všetko bude patriť štátu, aký bol dôvod preformátovania a zmeny spôsobu a formy udržiavania a zabezpečenia núdzových zásob ropy? Aký tam bol dôvod? Ak teraz to patrí štátu a potom to bude patriť štátu, aký bol tu dôvod tejto premeny?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2013 18:51 - 19:01 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si aj ja, tentokrát v druhom čítaní, predniesť svoj postoj a niekoľko postrehov k tomu, čo máme pred sebou, k predloženému zákonu o núdzových zásobách ropy. Dá sa povedať, že k tomuto zákonu sme sa mali možnosť, a to nielen ja, ale aj kolegovia z opozície, venovať dosť podrobne a to vzhľadom na to, ako bol tento zákon zvláštne etapizovaný a v jednotlivých vývojových fázach predkladaný na prerokovanie samotnému hospodárskemu výboru.
Tak ako som povedala v prvom čítaní a ako to naozaj zhŕňam aj teraz pri prerokovaní tohto zákona v druhom čítaní, pre mňa tento zákon má naozaj nejasný, rozporuplný, otázny základ, obsah, podtext. Po tom, ako sme tento zákon mali možnosť prerokovať, ak sa nemýlim, 7. mája v hospodárskom výbore, si dovolím povedať, že aj z politického hľadiska má tento zákon pre mňa s poukazom na to podozrenie z privatizácie, sociálna vláda, áno, ide privatizovať štátne hmotné rezervy. Má to pre mňa naozaj aj tento kontroverzný rozmer. Zákon od začiatku, a to nielen zákon o núdzových zásobách ropy, ale aj zákon o štátnych hmotných rezervách sa vlastne nesie v zahmlenej a zamotanej atmosfére.
Ak to teraz ale spojím s tým, čo som tu mala možnosť prežiť ako nová poslankyňa, relatívne nová poslankyňa, v priebehu týchto posledných dvoch dní, a teraz mám na mysli aj to celodenné včerajšie prerokovávanie zákona, pardon, nie zákona, ale situácie spojenej s podozrením o nezákonnom nakladaní s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby, ak to dnes ešte spojím aj s tým, pomaly aj celodenným prerokovávaním voľby generálneho prokurátora, prichádza tento zákon, poviem vám pravdu, hádam mi odpustíte, že možno to aj takto precítim, veľmi zle sa cítim v tomto parlamente. Cítim sa veľmi skľúčene a naozaj neviem ani, ako to mám pomenovať. Zdá sa mi, že parlament na rozdiel od toho, čo od nás očakávajú občania, parlament, ktorý sa má zaoberať s čo najväčším záujmom bytostným otázkam, najviac času a energie má venovať rozvojovým impulzom, otázkam hospodárskeho rastu, znižovania nezamestnanosti, zvyšovania vykonateľnosti práva, robí presný opak. Robí presný opak a množstvo energie venuje práve tomu, ako v čo najsofistikovanejších formách prekryť rozmach, hegemóniu moci, absolútnej moci. Neviem, či z tohto naozaj, ak aj sa presadzuje táto moc takýmito násilnými metódami, hovorím naozaj v komplexe, vyhodnocujúc oba dva dni, či naozaj toto niekomu z vás prináša radosť.
Teraz máme zákon, áno, vrátim sa k zákonu o núdzových zásobách ropy a ako som už povedala v prvom čítaní, znova to poviem a povedala som to aj na hospodárskom výbore, zákon má v sebe mnoho otáznikov. Otáznikov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o značných ekonomických aj bezpečnostných rizikách. Predtým som hovorila o tom, že pre mňa je veľmi podivuhodné, že práve sociálna vláda, ktorá má posilňovať svoj vplyv v štátnych podnikoch, aj v takýchto dôležitých strategických odvetviach, v takýchto dôležitých strategických segmentoch, ako je zabezpečenie núdzových zásob ropy, paradoxne, táto vláda vlastne uberá na svojej sile, uberá na svojom vplyve.
Z ekonomického hľadiska, ja si naozaj neviem totižto predstaviť, že ak prejdú postupne takým mačkopsom - vytvorenou agentúrou - núdzové zásoby ropy do rúk vybraných podnikateľov, podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a dovozcov ropných výrobkov, ja si naozaj neviem predstaviť, ako v situácii núdze, ak naša krajina, náš štát bude naozaj v stave núdze, za koľko nám tieto ropné zásoby budú týmito vybranými podnikateľskými subjektmi a aj samotnou agentúrou, ktorá v konečnom dôsledku môže mať na sto percent súkromný rozmer, za koľko nám tieto núdzové zásoby ropy bude kto predávať.
Čo sa týka ekonomického rozmeru, tak takým najznepokojujúcejším problémom, ktorý ja vnímam, je to, čo bolo vlastne hlavným dôvodom pre zmenu spôsobu a formy riadenia, udržiavania a prevádzkovania núdzových zásob ropy, a to sa v dôvodovej správe uvádza, je nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. S tým sa spája záujem účelovo použiť prostriedky, ktoré privatizáciou núdzových zásob ropy v objeme 480 miliónov prídu do rozpočtu. Akým spôsobom sa tieto peniaze na aký účel použijú? Ak som túto otázku ako členka hospodárskeho výboru položila štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva, tak mi povedal - a tu naozaj budem ho citovať: "Použijú sa na to, aby sme aj vám, pani poslankyňa, mohli zaplatiť výplatu." Nie som ekonóm, ale viem, že svojím charakterom mzdy, mzdové prostriedky, výplaty tvoria spotrebnú zložku.
Moja otázka stále znie a pretrváva aj z hospodárskeho výboru: pán minister financií, keby ste mi ju vedeli zodpovedať v priebehu dnešnej rozpravy, na aké rozvojové zámery, na aké konkrétne rozvojové zámery bude použitých 480 miliónov eur? Mňa táto otázka naozaj veľmi zaujíma, lebo to nie je malý peniaz a vy ste sociálna vláda. A táto správa si naozaj vyžadovala, manipulácia s takým veľkým objemom finančných prostriedkov si vyžadovala podrobnú informáciu v dôvodovej správe o tom, na aký účel, aké rozvojové projekty či už sociálneho, alebo hospodárskeho druhu sa týchto 480 miliónov použije.
Okrem tohto vážneho rizika, ktorý považujem za zradný moment celého predloženého návrhu, ktorý ja považujem za podvrhový materiál, rovnako ako za podvrhové som považovala aj argumenty, ktorými sa snažili obhajovať tento návrh zákona samotní zástupcovia správy hmotných rezerv, ale aj ministerstva financií. Okrem tohto hľadiska a tohto zraniteľného miesta za veľmi vážny, vážne ekonomické riziko ja považujem aj to, čo som opísala v prvom čítaní, bezkontrolné zaobchádzanie a stanovovanie, odsúhlasovanie nákladov a finančných požiadaviek agentúry, alebo aj samotných členov agentúry, vybraných podnikateľov, ktorí budú tieto finančné požiadavky a nákladové položky u tejto agentúry predkladať. Ja som poukázala na jednoznačný konflikt záujmov. Ten, kto bude predkladať na odsúhlasenie nákladové položky, je zároveň tým, kto bude o nich rozhodovať. Je to absolútny a jednoznačný konflikt záujmov. Toto je ďalší z dôvodov, pre ktorý, tak ako v prvom čítaní, žiadam aj teraz v druhom čítaní, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania a aby sa v ňom ďalej, aby sa v schvaľovaní tohto zákona ďalej nepokračovalo.
V neposlednom rade, ale to už je taká nová informácia, ktorá ale neodznela ani v dôvodovej správe a nebola prerokovaná ani v rámci hospodárskeho výboru, je informácia o tom, že už teraz správa hmotných rezerv inkasuje 60 miliónov eur z poplatkov a príspevkov jednotlivých podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a ropných výrobkov. Toto bolo doteraz príjmom štátneho rozpočtu.
Ak vytvárame takúto agentúru, ktorej členmi budú podnikateľské subjekty, kde je vysoký predpoklad, že táto agentúra bude mať čoraz viac komerčný a podnikateľský rozmer, obchodný rozmer, tak moja ďalšia otázka, ktorá je spojená s týmto zákonom a s týmto pre, s touto transformáciou a s touto privatizáciou, je, či naozaj štátu nebude chýbať 60 miliónov eur, o ktoré takýmto spôsobom prídeme. O šesťdesiat miliónov eur, ktoré teraz ročne prichádzajú do štátneho rozpočtu, vďaka tejto privatizácii, ktorú uskutočňuje sociálna vláda, tento štát príde. Tento štát príde o 60 miliónov eur. Ako chceme obhájiť medzi učiteľmi, medzi zdravotníkmi, medzi nezamestnanými, že nemáme peniaze, keď s týmito peniazmi sa takto nehospodárne a neefektívne zaobchádza?
Toto všetko je skryté v takto sporne, rozporuplne predloženom návrhu zákona. Ja si žiadam odpovede a okrem zodpovedania mojich otázok chcem ešte raz zdôrazniť, že pre povahu namietaných argumentov žiadam, aby sa v prerokovávaní zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.6.2013 17:03 - 17:03 hod.

Helena Mezenská
Áno? Ak dovolíte, ja by som chcela upozorniť na takú skutočnosť, pri hlasovaní o mojom návrhu pod č. 244 zrejme nedopatrením ma nezaregistrovalo hlasovacie zariadenie, nezaregistrovalo môj, samozrejme, súhlasný postoj.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.6.2013 16:07 - 16:18 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte aj mne, aby som úprimnú snahu mojich kolegov pripraviť a predložiť protikorupčný zákon podporila aj ja zopár mojimi pripomienkami alebo aj vlastným postojom.
Terajšie pomerne rozsiahle rokovanie parlamentu završujeme zákonom k jednej z kľúčových tém, ktorá výrazne dlhodobo zaťažuje občanov Slovenska, zaťažuje Slovensko a ktorá podľa môjho presvedčenia brzdí zdravý a potrebný progres politických, spoločenských, právnych, hospodárskych procesov. Je to téma korupcie. Korupcia nebezpečne napadá každý nový zdravý a životaschopný zárodok, všetky zdravé zárodky tak potrebné pre ozdravenie našej spoločnosti, a preto je nebezpečná. Preto je potrebné, aby sme sa s príčinami jej vzniku bujnenia a s jej odstránením, odstránením jej prejavov, aj vážne zaoberali.
Téma korupcie bola v novodobých a súčasných dejinách Slovenska najviac najkonkrétnejšie a najvýraznejšie stelesnená práve v kauze spisu Gorila. Do dnešného dňa sa spolu s ňou spája aj spoločenská objednávka, ktorá silne rezonovala práve pred voľbami. Táto oprávnená požiadavka je však stále aktuálna, pretože dodnes táto požiadavka nie je uspokojená. Táto kauza nebola a nie je riadne prešetrená. My nedokážeme korupciu odstraňovať a ani nemáme právo, morálny nárok odstraňovať korupciu na nižších verejnoprávnych politických úrovniach, pokiaľ nebude poriadok na najvyšších miestach, na najvyššej politickej úrovni. A ten poriadok tu nie je.
My sme sa ako členovia hnutia Obyčajných ľudí k záväzkom protikorupčného boja hlásili od počiatku nášho záujmu vstúpiť do politiky, napokon aj protikorupčný boj, odbúranie korupcie, to bola aj hlavná téma a hlavný motív nášho spojenia do aktivizačnej parlamentnej skupiny. Preto i dnes všetci za celý klub predkladáme zákon, pri ktorom pre jednoznačnú požiadavku občanov, ktorí protestovali v uliciach, a očakávajú to aj dnes, spolu s nimi očakávame schválenie predloženého zákona.
Kauza Gorila, v ktorej sú popísané korupčné praktiky na najvyšších miestach, v najvyšších politických kruhoch nie je dodnes prešetrená a pre mňa, a dúfam, že nielen pre mňa, ale aj pre ďalších viacerých poslancov, je to jasný znepokojujúci signál o tom, že za tejto vlády nie je úprimná snaha ani úprimná ochota sa s Gorilou a ani s korupciou na najvyšších miestach vysporiadať. Takéto nastavenie vo mne vzbudzuje znepokojenie pre jej ďalší nežiaduci rozmach a rast.
Ústrednou témou spisu Gorila, ktorý spustil rozsiahlu vlnu protestov občanov voči aktuálnemu stavu spoločnosti, do ktorého ju priviedli tradičné, či už koaličné, alebo opozičné, strany, bola práve privatizácia strategických podnikov, energetických podnikov. Privatizácia strategických podnikov a rôznorodé rúškom tajomna zahalené transformačné procesy, ale aj s tým súvisiace zmeny štruktúry vlastníckych vzťahov boli a stále sú prikryté rúškom tajomna, tajomna politikov vrcholovej politiky. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v rámci záznamov sa v spise potvrdili i snahy o politickú dohodu smerujúcu k tlmeniu a obchádzaniu predtým otvorených kritických politických postojov k spôsobu a rozsahu privatizácie na Slovensku.
Dnes celá kauza paradoxne podivne utíchla, čo však pre mňa vôbec neznamená, že v tejto tichej, ale možno o to nebezpečnejšej forme pre nevyšetrenie kauzy a nevyvodenie dôsledkov za páchané ekonomické zločiny a zapredanie krajiny, že v tejto ekonomickej kriminalite sa naďalej síce potichu, ale predsa pokračuje.
Naďalej sa procesy transformácie a zmeny vlastníckych vzťahov strategických podnikov odohrávajú a uskutočňujú v tajuplnej a netransparentnej komornej atmosfére a jediným výsledkom, rukolapným výsledkom týchto spustených procesov pre občanov, je nekonečná a nedôveryhodná stála obhajoba účtu predloženého občanom vo forme ustavičného zvyšovania spotrebiteľských cien, či už energie, alebo ďalších cien, ktoré sú spojené s nákladom na ich žitie, so zhoršovaním ich životnej úrovne.
Žiaľ, spis Gorila nie je do dnešného dňa vôbec vyšetrený, aj posledné prezentované snahy ministerstva vnútra, možno aj s odstupom ďalšieho času ja nemôžem považovať za nič iné, iba za trápnu hru a frašku, umelé a bezvýsledné, zbytočné naťahovanie času. Nemáme žiadnu odpoveď, nemáme žiaden progres, ani parciálny, ani komplexný. Spis poukazujúci na organizované politické obchody a dohody realizované na úkor ochrany ekonomických záujmov obyvateľov je odložený a, ako som už spomenula, neposkytuje žiadne výstupy, žiaden posun ani hore, ani dopredu.
Korupcia tak nie je novou témou a nie je to ani výhradná téma budúcnosti. Nevyšetrený spis Gorily poukazujúci na korupčné praktiky je priamym dôkazom, že korupcia prebieha i dnes. Potreba ošetrenia všetkých zložiek verejnej správy vrátane parlamentu a ústredných ministerských úradov a orgánov je teda aj výzvou a témou dneška.
Pri tejto príležitosti by som si okrem toho dôkazu, a to je naozaj to nevyšetrenie spisu Gorily, dovolila poukázať i na ďalší taký rozmer, špecifický rozmer, kde som sa mala možnosť ja už aj v tomto parlamente presvedčiť o neochote a neúprimnej snahe sprehľadniť a zviditeľniť, zrovnoprávniť procesy rozdeľovania finančných prostriedkov verejných zdrojov a tým bol zákon a mnou predložený pozmeňujúci návrh k zákonu o rozdeľovaní dotácií pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Pod prísľubom samého ministra hospodárstva som pripravila doplňujúci návrh, ktorého súčasťou boli dve systémové opatrenia: zavedenie verejných prezentácií v procese schvaľovania projektov, ale súčasne schválenie týchto verejných prezentácií aj po realizácii projektov, kedy by vo voľnej súťaži jednotlivých spotrebiteľských združení bolo každému zástupcovi tejto spotrebiteľskej organizácie jasné, aké finančné prostriedky a nakoľko adekvátne finančné zdroje boli poskytnuté tej-ktorej organizácii, ktorá organizácia poskytla merateľné, vecné, ale aj finančné výstupy.
Spolu s tým som, samozrejme, navrhovala aj podrobnejšie sprecizovanie zadefinovaného pojmu alebo inštitútu nevysporiadaných finančných vzťahov s verejnou správou, alebo teda priamo s ministerstvom hospodárstva, kde som poukázala práve na účelovosť zavedenia tohto inštitútu a jeho zneužívanie v praxi pre možné vyradenie organizácií, ktoré si plnia riadne svoju činnosť a darí sa im od rôznych špekulatívnych praktík, nekalých obchodných praktík v záujme ochrany spotrebiteľov čistiť trh. Napriek tomu, že mi bol pri procese schvaľovania tohto zákona daný ministrom prísľub na to, že aj jeho úprimnou snahou a úprimnou snahou ministerstva je stransparentniť procesy rozdeľovania verejných zdrojov, tento pozmeňovák nebol schválený.
Ešte aký iný dôkaz ja ako radový poslanec, ako zástupca politického hnutia potrebujem na to, aby som si dnes dovolila bez toho, aby som si kládla servítku pred ústa, s plnou vážnosťou povedať, že s odbúravaním korupcie to táto vláda a vládna strana nemyslí vážne?
V závere si dovolím ešte prečítať jeden citát od pána Frischa z jeho prednášky "Pôsobenie korupcie na rozvoj", s ktorou sa v plnej miere stotožňujem:
"Keď je výber priorít a projektov určovaných korupciou, máme pred sebou vrchol zvrátenosti. Ide o prípad, kedy sú priority rozvoja zanedbávané v prospech projektov, ktoré prinesú väčší prospech štátnym úradníkom. Tým, že prideľujú zdroje na neprioritné projekty, je korupcia do značnej miery zodpovedná za zanedbávanie základných ľudských potrieb, zvlášť výživy, zdravotných služieb a vzdelávania. Korupcia sa tak stáva príčinou zaostalosti a celkovej chudoby. To potom vedie k vytvoreniu začarovaného kruhu. Korupcia vedie k zaostalosti a chudobe. Podoba zas prispieva k ďalšiemu rozvoju korupcie. Pretože ak nemôže človek uspokojiť základné životné potreby poctivo, môže sa cítiť donútený používať aj menej bezúhonné prostriedky k prežitiu. A tak je korupcia príčinou i následkom zaostalosti."
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem aby ste brali v úvahu aj tento citát pri vašom rozhodovaní, či tento zákon podporíte, alebo nepodporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.6.2013 11:30 - 11:31 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Takže na rade som ja.
Korupcia a korupčné praktiky sú najväčším kŕčom a chorobou našej spoločnosti. Slovensko je dlhodobo veľmi ťažko chorým pacientom a ja som presvedčená, že žiaden dobrý lekár neopustí svojho pacienta, pokým tento pacient neozdravie.
Náš pacient neozdravel. A len preto, že tu nie je úprimný záujem korupciu z našej spoločnosti odstrániť a vykoreniť, len preto, že my máme úprimný záujem zabrániť záplave nielen storočnej vody, ale aj záplave nešťastných osudov ľudí, ktorí sa v dôsledkoch práve v svojich životoch trápia a doplácajú práve na túto korupciu, dnes predkladáme tento zákon a máme snahu ho presadiť.
Všetka česť a sláva, pán poslanec, tebe za tvoje neutíchajúce odhodlanie o zmenu riadenia vecí verejných.
Skryt prepis