Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si aj ja, tentokrát v druhom čítaní, predniesť svoj postoj a niekoľko postrehov k tomu, čo máme pred sebou, k predloženému zákonu o núdzových zásobách ropy. Dá sa povedať, že k tomuto zákonu sme sa mali možnosť, a to nielen ja, ale aj kolegovia z opozície, venovať dosť podrobne a to vzhľadom na to, ako bol tento zákon zvláštne etapizovaný a v jednotlivých vývojových fázach predkladaný na prerokovanie samotnému hospodárskemu výboru.
Tak ako som povedala v prvom čítaní a ako to naozaj zhŕňam aj teraz pri prerokovaní tohto zákona v druhom čítaní, pre mňa tento zákon má naozaj nejasný, rozporuplný, otázny základ, obsah, podtext. Po tom, ako sme tento zákon mali možnosť prerokovať, ak sa nemýlim, 7. mája v hospodárskom výbore, si dovolím povedať, že aj z politického hľadiska má tento zákon pre mňa s poukazom na to podozrenie z privatizácie, sociálna vláda, áno, ide privatizovať štátne hmotné rezervy. Má to pre mňa naozaj aj tento kontroverzný rozmer. Zákon od začiatku, a to nielen zákon o núdzových zásobách ropy, ale aj zákon o štátnych hmotných rezervách sa vlastne nesie v zahmlenej a zamotanej atmosfére.
Ak to teraz ale spojím s tým, čo som tu mala možnosť prežiť ako nová poslankyňa, relatívne nová poslankyňa, v priebehu týchto posledných dvoch dní, a teraz mám na mysli aj to celodenné včerajšie prerokovávanie zákona, pardon, nie zákona, ale situácie spojenej s podozrením o nezákonnom nakladaní s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby, ak to dnes ešte spojím aj s tým, pomaly aj celodenným prerokovávaním voľby generálneho prokurátora, prichádza tento zákon, poviem vám pravdu, hádam mi odpustíte, že možno to aj takto precítim, veľmi zle sa cítim v tomto parlamente. Cítim sa veľmi skľúčene a naozaj neviem ani, ako to mám pomenovať. Zdá sa mi, že parlament na rozdiel od toho, čo od nás očakávajú občania, parlament, ktorý sa má zaoberať s čo najväčším záujmom bytostným otázkam, najviac času a energie má venovať rozvojovým impulzom, otázkam hospodárskeho rastu, znižovania nezamestnanosti, zvyšovania vykonateľnosti práva, robí presný opak. Robí presný opak a množstvo energie venuje práve tomu, ako v čo najsofistikovanejších formách prekryť rozmach, hegemóniu moci, absolútnej moci. Neviem, či z tohto naozaj, ak aj sa presadzuje táto moc takýmito násilnými metódami, hovorím naozaj v komplexe, vyhodnocujúc oba dva dni, či naozaj toto niekomu z vás prináša radosť.
Teraz máme zákon, áno, vrátim sa k zákonu o núdzových zásobách ropy a ako som už povedala v prvom čítaní, znova to poviem a povedala som to aj na hospodárskom výbore, zákon má v sebe mnoho otáznikov. Otáznikov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o značných ekonomických aj bezpečnostných rizikách. Predtým som hovorila o tom, že pre mňa je veľmi podivuhodné, že práve sociálna vláda, ktorá má posilňovať svoj vplyv v štátnych podnikoch, aj v takýchto dôležitých strategických odvetviach, v takýchto dôležitých strategických segmentoch, ako je zabezpečenie núdzových zásob ropy, paradoxne, táto vláda vlastne uberá na svojej sile, uberá na svojom vplyve.
Z ekonomického hľadiska, ja si naozaj neviem totižto predstaviť, že ak prejdú postupne takým mačkopsom - vytvorenou agentúrou - núdzové zásoby ropy do rúk vybraných podnikateľov, podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a dovozcov ropných výrobkov, ja si naozaj neviem predstaviť, ako v situácii núdze, ak naša krajina, náš štát bude naozaj v stave núdze, za koľko nám tieto ropné zásoby budú týmito vybranými podnikateľskými subjektmi a aj samotnou agentúrou, ktorá v konečnom dôsledku môže mať na sto percent súkromný rozmer, za koľko nám tieto núdzové zásoby ropy bude kto predávať.
Čo sa týka ekonomického rozmeru, tak takým najznepokojujúcejším problémom, ktorý ja vnímam, je to, čo bolo vlastne hlavným dôvodom pre zmenu spôsobu a formy riadenia, udržiavania a prevádzkovania núdzových zásob ropy, a to sa v dôvodovej správe uvádza, je nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. S tým sa spája záujem účelovo použiť prostriedky, ktoré privatizáciou núdzových zásob ropy v objeme 480 miliónov prídu do rozpočtu. Akým spôsobom sa tieto peniaze na aký účel použijú? Ak som túto otázku ako členka hospodárskeho výboru položila štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva, tak mi povedal - a tu naozaj budem ho citovať: "Použijú sa na to, aby sme aj vám, pani poslankyňa, mohli zaplatiť výplatu." Nie som ekonóm, ale viem, že svojím charakterom mzdy, mzdové prostriedky, výplaty tvoria spotrebnú zložku.
Moja otázka stále znie a pretrváva aj z hospodárskeho výboru: pán minister financií, keby ste mi ju vedeli zodpovedať v priebehu dnešnej rozpravy, na aké rozvojové zámery, na aké konkrétne rozvojové zámery bude použitých 480 miliónov eur? Mňa táto otázka naozaj veľmi zaujíma, lebo to nie je malý peniaz a vy ste sociálna vláda. A táto správa si naozaj vyžadovala, manipulácia s takým veľkým objemom finančných prostriedkov si vyžadovala podrobnú informáciu v dôvodovej správe o tom, na aký účel, aké rozvojové projekty či už sociálneho, alebo hospodárskeho druhu sa týchto 480 miliónov použije.
Okrem tohto vážneho rizika, ktorý považujem za zradný moment celého predloženého návrhu, ktorý ja považujem za podvrhový materiál, rovnako ako za podvrhové som považovala aj argumenty, ktorými sa snažili obhajovať tento návrh zákona samotní zástupcovia správy hmotných rezerv, ale aj ministerstva financií. Okrem tohto hľadiska a tohto zraniteľného miesta za veľmi vážny, vážne ekonomické riziko ja považujem aj to, čo som opísala v prvom čítaní, bezkontrolné zaobchádzanie a stanovovanie, odsúhlasovanie nákladov a finančných požiadaviek agentúry, alebo aj samotných členov agentúry, vybraných podnikateľov, ktorí budú tieto finančné požiadavky a nákladové položky u tejto agentúry predkladať. Ja som poukázala na jednoznačný konflikt záujmov. Ten, kto bude predkladať na odsúhlasenie nákladové položky, je zároveň tým, kto bude o nich rozhodovať. Je to absolútny a jednoznačný konflikt záujmov. Toto je ďalší z dôvodov, pre ktorý, tak ako v prvom čítaní, žiadam aj teraz v druhom čítaní, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania a aby sa v ňom ďalej, aby sa v schvaľovaní tohto zákona ďalej nepokračovalo.
V neposlednom rade, ale to už je taká nová informácia, ktorá ale neodznela ani v dôvodovej správe a nebola prerokovaná ani v rámci hospodárskeho výboru, je informácia o tom, že už teraz správa hmotných rezerv inkasuje 60 miliónov eur z poplatkov a príspevkov jednotlivých podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a ropných výrobkov. Toto bolo doteraz príjmom štátneho rozpočtu.
Ak vytvárame takúto agentúru, ktorej členmi budú podnikateľské subjekty, kde je vysoký predpoklad, že táto agentúra bude mať čoraz viac komerčný a podnikateľský rozmer, obchodný rozmer, tak moja ďalšia otázka, ktorá je spojená s týmto zákonom a s týmto pre, s touto transformáciou a s touto privatizáciou, je, či naozaj štátu nebude chýbať 60 miliónov eur, o ktoré takýmto spôsobom prídeme. O šesťdesiat miliónov eur, ktoré teraz ročne prichádzajú do štátneho rozpočtu, vďaka tejto privatizácii, ktorú uskutočňuje sociálna vláda, tento štát príde. Tento štát príde o 60 miliónov eur. Ako chceme obhájiť medzi učiteľmi, medzi zdravotníkmi, medzi nezamestnanými, že nemáme peniaze, keď s týmito peniazmi sa takto nehospodárne a neefektívne zaobchádza?
Toto všetko je skryté v takto sporne, rozporuplne predloženom návrhu zákona. Ja si žiadam odpovede a okrem zodpovedania mojich otázok chcem ešte raz zdôrazniť, že pre povahu namietaných argumentov žiadam, aby sa v prerokovávaní zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem.
