Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia. Predstupujem pred toto plénum po prvýkrát a dovoľte mi, aby som aj ja ako novozvolená poslankyňa z úcty k ľuďom, ktorí mi dali svoju dôveru, vyjadrila svoj postoj k vládnemu programu. Každý program nadobúda váhu a zmysel vtedy, keď sa stane živým dokumentom, keď dobre nastavené ciele ožijú a stanú sa reálne. Pre mňa nemá veľký zmysel predložený program hodnotiť už teraz, pretože o úprimnosti v princípe dobre písaných slov nás presvedčí len sama skutočnosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z pozície poslanca vstupujúceho do politiky spomedzi Obyčajných ľudí vám viem povedať, že slovenskí občania sú už veľmi unavení z dlhodobo prezentovaných prednesov o stabilite a rozvoji. Prínos politikov dávno nemerajú podľa programov, ale podľa konkrétnej pomoci, vnútornej spokojnosti a obsahu vlastného vrecka. Faktom je, že životná úroveň rôznych skupín obyvateľstva sa v globále čoraz viac zhoršuje. Čoraz viac sa zužujú možnosti, keď ľudia v ťažkých chvíľach s poslancami môžu počítať. Tak status poslanca značne utrpel na svojej vážnosti a význame. Niet sa čo čudovať. Čoraz viac sa ľudia ocitajú sami v neriešiteľných situáciách, keď napriek rôznym legislatívnym, programovým a inštitucionálnym nástrojom sú vydaní napospas vlastnému osudu a rastúcej záťaži. Ustavičné sľuby o rozvoji zamestnanosti v reálnom živote vyháňajú vzdelaných mladých ľudí a dokonca aj ženy s kvalifikáciou a praxou v zrelom či produktívnom veku za hranice našej krajiny. Vykonávaním podradných prác ich oddeľujú od dôstojného života a od vlastných rodín. Sľubované a ťažko napĺňané zvyšovanie vymožiteľnosti práva, netransparentné a pomalé konania súdov, ich prieťahy odrádzajú pomaly každého občana uplatniť si v našej krajine svoj oprávnený nárok. Polícia, prokuratúra a súdy sú utopené v nečinnej previazanosti. Hospodárstvo sa čoraz hlbšie ponára do čiernej ekonomiky. Motivácia platiť dane súvisí s dôverou v systém, ktorý z daní funguje. Krajina, tak ako nikdy, prežíva a stagnuje. Občan ostal osamelý, bezradný, posledný v reťazci. Dobre viem, že zdroje sú vyčerpané a doba je vyhrotená natoľko, že už neznesie žiadne politické prešľapy a omyly. Okrem dobrej viery v dodržanie sľubov je to pre mňa jediná poistka, vďaka ktorej mám nádej, že neprežije to, čo nebude úprimnou službou v prospech verejného blaha nášho národa. Či sa to niekomu páči alebo nie, nastal čas spravodlivosti, pravdy a slobody. A ja konečne mám istotu, že čokoľvek sa od týchto zákonov v bytí odchýli, v zárodku zahynie a dospeje k svojmu zániku. Nemá právo krajinu viesť ten, čo si nectí tieto zákony.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pozorne som si vypočula prejavy všetkých vystupujúcich v rozprave a chcem vám povedať, že každý z tých prejavov niesol kus svojej pravdy. V delení parlamentu, v bezcieľnej konfrontácii opozície a koalície som si celý čas v duchu kládla iba jednu jedinú otázku. Prečo ten zbytočný výdaj energie? Načo a pre koho toľko dôkazov o neschopnosti vzájomného uznania a spolupráce? I v tejto konfrontácii som pochopila, aké potrebné je sledovať všeobecnú vôľu občanov a volanie po zjednotení parlamentu. Názorová pestrosť má význam a úspech vtedy, ak ujednotí konanie, sledujúc spoločný cieľ. Pravdu mal premiér, keď povedal, že Slovensko zo všetkého najviac teraz potrebuje kľud a pokoj. Je to dôležitý predpoklad pre rozumné a ľudské riešenia, ktoré spoločnosť teraz tak veľmi potrebuje. Ale pravdu mal aj poslanec, pán Figeľ, keď povedal, že Slovensko potrebuje tvorivý pokoj. (Pozn. red.: správne má byť "podpredseda".) Iba ten, čo tvorí, je tvorený. A my naozaj potrebujeme inšpiratívne a inovatívne riešenia s náznakmi svetlých a reálnych budúcich vyhliadok. Kľud a pokoj s tvorivým princípom predsa sú zlučiteľné. Pravdu mala aj poslankyňa Žitňanská, ak programu vytkla nekonkrétnosť, nemerateľnosť. Je pravdou, že kde nie je merateľnosť, tam nie je ani záväzok a zodpovednosť predkladateľa. A vyslovenie takej objektívnej a vecnej vady vôbec nemusí byť prejavom žiarlivosti z neúspechu vo voľbách. Nech sa, naopak, stane dôvodom reflexie a zapracovania merateľných doplnkov. Pravdu mal aj pán Solymos, ak povedal, že sila programu spočíva v jeho presadení. A aj keď sú čísla exaktným výstupom, najhodnovernejším dôkazom plnenia programu a sľubov budú i tak sledované dopady na život aj jeho zlepšenie v prípade obyčajného človeka. Do harmonickej parlamentnej zostavy celkom prirodzene zapadá aj splnený sen Igora Matoviča. Cez zdravý prvok parlamentnej demokracie. Pomyselný ostrov nezávislosti a slobody. Nech podporne slúži všetkým, čo v rozhodnutiach o osude ostatných chcú ostať nezávislými a slobodnými. Len slobodní a nezávislí ľudia dávajú iným šancu na nápravu chýb a predošlých planých skutkov. Aj keď sa už zdala intenzívna a poučná rozprava medzi pánom Miklošom a premiérom o prípustnom deficite v hospodárskom raste, zvyšovaní HDP, daní a reštrukturalizácii spoločnosti tematickým vyvrcholením celej rozpravy, ukázalo sa, že ani tvrdá výmena faktov a čísel neprinesie spoločné východisko pre Slovensko a neprinesie ani reálne riešenie. Situácia je dnes naozaj obtiažna. Niet osvedčených vzorcov, niet vychodených cestičiek. Čaká nás hľadanie nových prístupov a nových riešení. Duálne prístupy zlyhali. Jasný dôkaz toho, že spoločnosť sa nedá viac riadiť iba cez čísla. Slovensku treba vrátiť jeho ducha. Zjednotiť všetky sily a všetky pohľady. A preto som rada, že parlament a spoločnosť má aj takých zástancov, ktorí otvorene a s presvedčením hovoria o pozdvihnutí nášho ducha, vzájomnej pomoci, spolupatričnosti a solidarite. A to je to, čo v programe mne najviac chýba. My nevieme identifikovať, aká je naša úloha v integrovanej Európe? Nevieme dokonca povedať kto sme a kým chceme ostať? Ba nevieme povedať ani to, aká bude naša daň za posilňovanie a rozvoj európskych integračných snáh? Či svoju svojbytnosť a suverenitu na našu vlastnú škodu v integrácii postupne neutopíme? Akoby program integroval Slovensko s Európou viac ako s vlastným občanom. Na základe programu my nevieme povedať, kam smeruje naša krajina. Aké bude Slovensko o štyri roky? Aké ho vidíme v dlhodobej perspektíve a vízii? Ak nepoznáme vlastné sebaurčenie, ako chceme v takej situácii určiť rozvoj našej krásnej krajiny a umného národa? Ako chceme rozvinúť priestor pre život, vyzdvihnúť nádheru prírodných krás, uplatniť potenciál rozumu, srdca a zručnosti našich ľudí? Kde zastali úvahy o tom, ako zatraktívniť našu krajinu pre zahraničných hostí, uplatniť existujúci potenciál pre turistický rozvoj?
V závere, vážené pani poslankyne, páni poslanci, si dovolím ešte vysloviť niekoľko poznámok k potrebe zapracovania návrhov z oblasti môjho profesionálneho záberu. V rámci programu udržateľného hospodárskeho rozvoja a politiky je na škodu celej spoločnosti zapracovaný iba malý výsek venovaný spotrebiteľskej politike. Akoby sme si neuvedomovali, že spotrebiteľmi sme všetci. A hoci spotrebitelia tvoria najväčšiu ekonomickú skupinu ovplyvňujúcu a ovplyvnenú takmer každým verejným a súkromným ekonomickým rozhodnutím, napriek tomu sú jedinou dôležitou skupinou, ktorej názory ostávajú i dnes nevypočuté. Pre celoplošný význam a akútnosť vstupu štátu do viacerých spotrebiteľských tém si spotrebiteľská politika dnes žiada ďaleko väčšiu pozornosť. Nízka úroveň vymožiteľnosti spotrebiteľského práva čím ďalej, tým viac strpčuje život spotrebiteľom. V záujme cielenej nápravy a už dlhodobo, sa už dlhodobo dožadujeme zavedenia mimosúdnych inštitútov. Rozvoj zmierovacieho mimosúdneho konania a mediácie vytvára reálne predpoklady pre pomoc poškodeným spotrebiteľom formou rýchlych a účinných riešení. Tie dnes poškodeným spotrebiteľom neponúkajú ani štátne dozorné orgány, ba ani súdy. Každý deň sme svedkami, ako sú práva spotrebiteľov porušované. Predovšetkým subjektmi s dominantným a monopolným postavením. Ide o telekomunikačné, energetické, bankové a finančné služby. Hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zodpovedajúca ochrana spotrebiteľských práv sú spojené nádoby. Bez vzájomného prepojenia nemožno dosiahnuť ani žiaducu čistotu na trhu. V súčasnosti najväčšie množstvo neistôt a zrád číha práve na energetickom trhu. A hoci sa v programe dôraz kladie na tvorbu koncepcií energetickej bezpečnosti a stability, v praxi sme skôr svedkami stavu, keď konečný spotrebiteľ nie je na trhu nielenže dostatočne chránený, ale teraz dokonca aj ohrozený. Zlyhanie účinných kontrolných mechanizmov znižuje jeho šance vystúpiť z neistých a neurčitých zmluvných vzťahov, ktorých, skôr ako slobodne rozhodujúcim partnerom, je dnes vazalom. Stála nepripravenosť na liberalizáciu trhu nesie so sebou náboj zneužitia dôvery spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv s rôznymi energetické služby poskytujúcimi subjektmi. A celá situácia má o to citlivejší rozmer, že špekulatívne praktiky služby ponúkajúcich subjektov sa bez zábran zameriavajú práve na zraniteľné spotrebiteľské skupiny. Dnes dotknutým dôchodcovským skupinám z úrovne štátu nemá kto pomôcť. Spotrebiteľská politika si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť, a to nielen preto, že ochrana spotrebiteľa je prioritou politiky Európskej únie, ale aj preto, že ochrana spotrebiteľov na Slovensku je v zlom stave. Svedčia o tom mnohé fakty. Nevymožiteľnosť spotrebiteľských práv už dnes nesie neblahé dôsledky pre celú spoločnosť. Len na tridsaťsedemtisíc dôchodcov je v dôsledku nevýhodných spotrebiteľských úverov spustené exekučné konanie. Využívanie nekalých marketingových praktík vo finančnom, energetickom a internetovom sektore pre nečinnosť štátu zažíva svoj najväčší rozmach. Napriek týmto nezapracovaným poznatkom z aplikačnej praxe, ktoré som si dovolila pred vás predniesť, verím, že s tým spojené potreby občanov, spotrebiteľov, rýchlo nadobudnú konkrétne riešenia. Slovensko naozaj potrebuje tvorivý kľud a pokoj. Rovnako však potrebuje reálnu nádej, že sila poslancov a politických individualít naberie na svojej intenzite spoluprácou, vzájomným pochopením a uznaním. Veľmi si prajem, aby schopnosťou spolupracovať bez rozdielu na názorovú a stranícku príslušnosť sme boli dobrým príkladom pre občanov a pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
