Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, vy hovoríte o tom, že spoločenstvo je založené na spolupatričnosti a na dôvere, ale ja to vôbec takto nevnímam. Tento váš argument možno vyznieva vecne, ale nie je pravdivý, pretože synonymom integrácie Európskej únie už nie sú dávno žiadne idey, ale len peniaze. A ja dobre viem, že žiadne zväzky nevydržia a nie sú udržateľné, pokiaľ sú formálne a stoja na peniazoch. Už dávno vieme, že Európska únia nestojí na týchto vznešených a možno žiaducich ideách, ktoré by spájali krajiny, ale stojí na peniazoch. A takéto spoločenstvá nie sú udržateľné. Hovorili ste taktiež o tom, že politici, zodpovední politici hľadajú najmenej zlé riešenia. Ja, naopak, si myslím, že zodpovední politici hľadajú tie najlepšie riešenia. Vravíte o tom, že alternatívy neexistujú. Alternatívy sú. Vidí ich len ten, kto chce. My vieme kam máme investovať tieto peniaze. Mnohí ľudia bojujú dnes s prežitím, nevidia žiadne svetlé vyhliadky. Hovoríte o tom, že tieto peniaze budú investované, sú kapitálové, ale my bojujeme s prežitím, krajina sa topí v dlhoch, my nemáme priestor, ani žiadne zdroje na to, aby sme vytvárali kapitálové prostriedky, aby sme si ukladali peniaze. Taktiež hovoríte o tom, že zástancovia a poslanci, ktorí sú proti eurovalu, strašia obyčajných ľudí tým, koľko ich to bude stáť, keď jednoducho do tohto eurovalu vstúpia. Ale vy strašíte ľudí tým, čo to bude stáť, keď naša krajina z eurozóny vystúpi. Nikto neurobil takú kvantifikáciu. Prečo nám takáto kvantifikácia nebola vôbec predložená? Taktiež hovoríte, že toto vystúpenie z eurozóny alebo aj jej zotrvanie budeme všetci znášať, všetci rovnako. Avšak obyčajní ľudia, ktorí dnes majú naozaj problém s prežitím, nemajú ani prácu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja znova zopakujem. Slovensko má na to, aby išlo vlastnou cestou. Nie je pravda, že Slovensko je závislé na zahraničných partneroch. Máme mnoho potenciálu na to a som presvedčená o tom, že peniaze, ktoré teraz pôjdu do eurovalu, sa ďaleko účelnejšie mohli využiť, napríklad na podporu vidieka. Je tam množstvo mladých rodín, ktoré, ak by sme adresne podporili touto cestou, možno aj bez európskych mechanizmov aj bez podporných prostriedkov z Európskej únie, mohli by si napríklad zdokonaliť svoje príbytky. Mohli by tam napríklad rozvíjať agroturistiku, mohli by si sami vypestovať plodiny, potraviny, mohli by chovať domáce zvieratá. Takto sa dá naštartovať ekonomika. Takto sa dá rozvíjať myšlienka rozvoja vidieka. Takto sa dá riešiť chudoba na vidieku. Neviem, prečo nejdeme touto cestou. My vôbec nepotrebujeme tieto peniaze, ktoré ľudia tak nutne potrebujú vydávať do stratenej Európy. Celá myšlienka eurovalu mi pripomína troskotajúci sa Titanic, na ktorom my ideme teraz posledné prostriedky vynakladať nato, aby sme opravili schodisko.
Slovensko má byť suverénnou krajinou a je srdcom Európy. Je nielen srdcom Európy, ale je aj križovatkou. Akurát na tejto križovatke, na ktorej má zastať úlohu semafora, prestalo byť týmto semaforom. Ako vyzerá križovatka bez semafora? Ak táto križovatka nie je regulovaná, nemôže byť regulovaná ani premávka. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či práve to, že teraz tápa Európa, nie je výsledkom aj toho, že Slovensko a každý svojbytný štát, ktorý stratil svoje sebaurčenie, či náhodou práve preto nie je a netápa aj celá Európa. Nemôžeme poznať vzťahy s našimi susedmi, keď nepoznáme sami seba, keď nepoznáme, aký je náš potenciál. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ja som do tejto chvíle nepovažovala za potrebné sa vôbec ani hlásiť do rozpravy a možno ani fakticky vystupovať, ale keďže vidím, aký je vývoj vecí rokovania, čo sa týka eurovalu, mám vnútornú potrebu a pocit sa k tomuto procesu pripojiť a svojou podporou prispieť a solidaritou prispieť k úsiliu členov strany SaS k tomu, aby sa tento bludný proces, ktorý naozaj vedie k tomu, aby sa škrtili opäť výdaje na obyčajných ľudí, aby, aby sa tento bludný proces zastavil.
Z úrovne poslankyne chcem povedať, že ja som zaviazaná dôverou voči občanom, nie voči zahmleným motívom európskych bánk, a zdá sa mi až škandalózne, že je potrebné vyvinúť takéto úsilie nato, aby sme presvedčili, že táto cesta, ktorú sme nastúpili, nie je správna.
Ja som presvedčená, že Slovensko vie ísť vlastnou cestou, a bolo by omnoho účelnejšie, ak by peniaze, ktoré teraz takto pod zahmlenými motívmi budeme vydávať von z tejto krajiny, že tieto peniaze mali byť omnoho rozumnejšie, majú byť omnoho rozumnejšie investované do potenciálu ľudského, prírodného, ktorý tu je.
Veľmi ma mrzí, že sme nastúpili takúto cestu, takúto bezhlavú a zahmlenú cestu.
Takže ak budú dnes vystupovať poslanci za stranu SaS, budem fakticky reagovať asi v takomto obsahu, dokedy bude pokračovať rozprava k eurovalu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia. Predstupujem pred toto plénum po prvýkrát a dovoľte mi, aby som aj ja ako novozvolená poslankyňa z úcty k ľuďom, ktorí mi dali svoju dôveru, vyjadrila svoj postoj k vládnemu programu. Každý program nadobúda váhu a zmysel vtedy, keď sa stane živým dokumentom, keď dobre nastavené ciele ožijú a stanú sa reálne. Pre mňa nemá veľký zmysel predložený program hodnotiť už teraz, pretože o úprimnosti v princípe dobre písaných slov nás presvedčí len sama skutočnosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z pozície poslanca vstupujúceho do politiky spomedzi Obyčajných ľudí vám viem povedať, že slovenskí občania sú už veľmi unavení z dlhodobo prezentovaných prednesov o stabilite a rozvoji. Prínos politikov dávno nemerajú podľa programov, ale podľa konkrétnej pomoci, vnútornej spokojnosti a obsahu vlastného vrecka. Faktom je, že životná úroveň rôznych skupín obyvateľstva sa v globále čoraz viac zhoršuje. Čoraz viac sa zužujú možnosti, keď ľudia v ťažkých chvíľach s poslancami môžu počítať. Tak status poslanca značne utrpel na svojej vážnosti a význame. Niet sa čo čudovať. Čoraz viac sa ľudia ocitajú sami v neriešiteľných situáciách, keď napriek rôznym legislatívnym, programovým a inštitucionálnym nástrojom sú vydaní napospas vlastnému osudu a rastúcej záťaži. Ustavičné sľuby o rozvoji zamestnanosti v reálnom živote vyháňajú vzdelaných mladých ľudí a dokonca aj ženy s kvalifikáciou a praxou v zrelom či produktívnom veku za hranice našej krajiny. Vykonávaním podradných prác ich oddeľujú od dôstojného života a od vlastných rodín. Sľubované a ťažko napĺňané zvyšovanie vymožiteľnosti práva, netransparentné a pomalé konania súdov, ich prieťahy odrádzajú pomaly každého občana uplatniť si v našej krajine svoj oprávnený nárok. Polícia, prokuratúra a súdy sú utopené v nečinnej previazanosti. Hospodárstvo sa čoraz hlbšie ponára do čiernej ekonomiky. Motivácia platiť dane súvisí s dôverou v systém, ktorý z daní funguje. Krajina, tak ako nikdy, prežíva a stagnuje. Občan ostal osamelý, bezradný, posledný v reťazci. Dobre viem, že zdroje sú vyčerpané a doba je vyhrotená natoľko, že už neznesie žiadne politické prešľapy a omyly. Okrem dobrej viery v dodržanie sľubov je to pre mňa jediná poistka, vďaka ktorej mám nádej, že neprežije to, čo nebude úprimnou službou v prospech verejného blaha nášho národa. Či sa to niekomu páči alebo nie, nastal čas spravodlivosti, pravdy a slobody. A ja konečne mám istotu, že čokoľvek sa od týchto zákonov v bytí odchýli, v zárodku zahynie a dospeje k svojmu zániku. Nemá právo krajinu viesť ten, čo si nectí tieto zákony.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pozorne som si vypočula prejavy všetkých vystupujúcich v rozprave a chcem vám povedať, že každý z tých prejavov niesol kus svojej pravdy. V delení parlamentu, v bezcieľnej konfrontácii opozície a koalície som si celý čas v duchu kládla iba jednu jedinú otázku. Prečo ten zbytočný výdaj energie? Načo a pre koho toľko dôkazov o neschopnosti vzájomného uznania a spolupráce? I v tejto konfrontácii som pochopila, aké potrebné je sledovať všeobecnú vôľu občanov a volanie po zjednotení parlamentu. Názorová pestrosť má význam a úspech vtedy, ak ujednotí konanie, sledujúc spoločný cieľ. Pravdu mal premiér, keď povedal, že Slovensko zo všetkého najviac teraz potrebuje kľud a pokoj. Je to dôležitý predpoklad pre rozumné a ľudské riešenia, ktoré spoločnosť teraz tak veľmi potrebuje. Ale pravdu mal aj poslanec, pán Figeľ, keď povedal, že Slovensko potrebuje tvorivý pokoj. (Pozn. red.: správne má byť "podpredseda".) Iba ten, čo tvorí, je tvorený. A my naozaj potrebujeme inšpiratívne a inovatívne riešenia s náznakmi svetlých a reálnych budúcich vyhliadok. Kľud a pokoj s tvorivým princípom predsa sú zlučiteľné. Pravdu mala aj poslankyňa Žitňanská, ak programu vytkla nekonkrétnosť, nemerateľnosť. Je pravdou, že kde nie je merateľnosť, tam nie je ani záväzok a zodpovednosť predkladateľa. A vyslovenie takej objektívnej a vecnej vady vôbec nemusí byť prejavom žiarlivosti z neúspechu vo voľbách. Nech sa, naopak, stane dôvodom reflexie a zapracovania merateľných doplnkov. Pravdu mal aj pán Solymos, ak povedal, že sila programu spočíva v jeho presadení. A aj keď sú čísla exaktným výstupom, najhodnovernejším dôkazom plnenia programu a sľubov budú i tak sledované dopady na život aj jeho zlepšenie v prípade obyčajného človeka. Do harmonickej parlamentnej zostavy celkom prirodzene zapadá aj splnený sen Igora Matoviča. Cez zdravý prvok parlamentnej demokracie. Pomyselný ostrov nezávislosti a slobody. Nech podporne slúži všetkým, čo v rozhodnutiach o osude ostatných chcú ostať nezávislými a slobodnými. Len slobodní a nezávislí ľudia dávajú iným šancu na nápravu chýb a predošlých planých skutkov. Aj keď sa už zdala intenzívna a poučná rozprava medzi pánom Miklošom a premiérom o prípustnom deficite v hospodárskom raste, zvyšovaní HDP, daní a reštrukturalizácii spoločnosti tematickým vyvrcholením celej rozpravy, ukázalo sa, že ani tvrdá výmena faktov a čísel neprinesie spoločné východisko pre Slovensko a neprinesie ani reálne riešenie. Situácia je dnes naozaj obtiažna. Niet osvedčených vzorcov, niet vychodených cestičiek. Čaká nás hľadanie nových prístupov a nových riešení. Duálne prístupy zlyhali. Jasný dôkaz toho, že spoločnosť sa nedá viac riadiť iba cez čísla. Slovensku treba vrátiť jeho ducha. Zjednotiť všetky sily a všetky pohľady. A preto som rada, že parlament a spoločnosť má aj takých zástancov, ktorí otvorene a s presvedčením hovoria o pozdvihnutí nášho ducha, vzájomnej pomoci, spolupatričnosti a solidarite. A to je to, čo v programe mne najviac chýba. My nevieme identifikovať, aká je naša úloha v integrovanej Európe? Nevieme dokonca povedať kto sme a kým chceme ostať? Ba nevieme povedať ani to, aká bude naša daň za posilňovanie a rozvoj európskych integračných snáh? Či svoju svojbytnosť a suverenitu na našu vlastnú škodu v integrácii postupne neutopíme? Akoby program integroval Slovensko s Európou viac ako s vlastným občanom. Na základe programu my nevieme povedať, kam smeruje naša krajina. Aké bude Slovensko o štyri roky? Aké ho vidíme v dlhodobej perspektíve a vízii? Ak nepoznáme vlastné sebaurčenie, ako chceme v takej situácii určiť rozvoj našej krásnej krajiny a umného národa? Ako chceme rozvinúť priestor pre život, vyzdvihnúť nádheru prírodných krás, uplatniť potenciál rozumu, srdca a zručnosti našich ľudí? Kde zastali úvahy o tom, ako zatraktívniť našu krajinu pre zahraničných hostí, uplatniť existujúci potenciál pre turistický rozvoj?
V závere, vážené pani poslankyne, páni poslanci, si dovolím ešte vysloviť niekoľko poznámok k potrebe zapracovania návrhov z oblasti môjho profesionálneho záberu. V rámci programu udržateľného hospodárskeho rozvoja a politiky je na škodu celej spoločnosti zapracovaný iba malý výsek venovaný spotrebiteľskej politike. Akoby sme si neuvedomovali, že spotrebiteľmi sme všetci. A hoci spotrebitelia tvoria najväčšiu ekonomickú skupinu ovplyvňujúcu a ovplyvnenú takmer každým verejným a súkromným ekonomickým rozhodnutím, napriek tomu sú jedinou dôležitou skupinou, ktorej názory ostávajú i dnes nevypočuté. Pre celoplošný význam a akútnosť vstupu štátu do viacerých spotrebiteľských tém si spotrebiteľská politika dnes žiada ďaleko väčšiu pozornosť. Nízka úroveň vymožiteľnosti spotrebiteľského práva čím ďalej, tým viac strpčuje život spotrebiteľom. V záujme cielenej nápravy a už dlhodobo, sa už dlhodobo dožadujeme zavedenia mimosúdnych inštitútov. Rozvoj zmierovacieho mimosúdneho konania a mediácie vytvára reálne predpoklady pre pomoc poškodeným spotrebiteľom formou rýchlych a účinných riešení. Tie dnes poškodeným spotrebiteľom neponúkajú ani štátne dozorné orgány, ba ani súdy. Každý deň sme svedkami, ako sú práva spotrebiteľov porušované. Predovšetkým subjektmi s dominantným a monopolným postavením. Ide o telekomunikačné, energetické, bankové a finančné služby. Hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zodpovedajúca ochrana spotrebiteľských práv sú spojené nádoby. Bez vzájomného prepojenia nemožno dosiahnuť ani žiaducu čistotu na trhu. V súčasnosti najväčšie množstvo neistôt a zrád číha práve na energetickom trhu. A hoci sa v programe dôraz kladie na tvorbu koncepcií energetickej bezpečnosti a stability, v praxi sme skôr svedkami stavu, keď konečný spotrebiteľ nie je na trhu nielenže dostatočne chránený, ale teraz dokonca aj ohrozený. Zlyhanie účinných kontrolných mechanizmov znižuje jeho šance vystúpiť z neistých a neurčitých zmluvných vzťahov, ktorých, skôr ako slobodne rozhodujúcim partnerom, je dnes vazalom. Stála nepripravenosť na liberalizáciu trhu nesie so sebou náboj zneužitia dôvery spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv s rôznymi energetické služby poskytujúcimi subjektmi. A celá situácia má o to citlivejší rozmer, že špekulatívne praktiky služby ponúkajúcich subjektov sa bez zábran zameriavajú práve na zraniteľné spotrebiteľské skupiny. Dnes dotknutým dôchodcovským skupinám z úrovne štátu nemá kto pomôcť. Spotrebiteľská politika si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť, a to nielen preto, že ochrana spotrebiteľa je prioritou politiky Európskej únie, ale aj preto, že ochrana spotrebiteľov na Slovensku je v zlom stave. Svedčia o tom mnohé fakty. Nevymožiteľnosť spotrebiteľských práv už dnes nesie neblahé dôsledky pre celú spoločnosť. Len na tridsaťsedemtisíc dôchodcov je v dôsledku nevýhodných spotrebiteľských úverov spustené exekučné konanie. Využívanie nekalých marketingových praktík vo finančnom, energetickom a internetovom sektore pre nečinnosť štátu zažíva svoj najväčší rozmach. Napriek týmto nezapracovaným poznatkom z aplikačnej praxe, ktoré som si dovolila pred vás predniesť, verím, že s tým spojené potreby občanov, spotrebiteľov, rýchlo nadobudnú konkrétne riešenia. Slovensko naozaj potrebuje tvorivý kľud a pokoj. Rovnako však potrebuje reálnu nádej, že sila poslancov a politických individualít naberie na svojej intenzite spoluprácou, vzájomným pochopením a uznaním. Veľmi si prajem, aby schopnosťou spolupracovať bez rozdielu na názorovú a stranícku príslušnosť sme boli dobrým príkladom pre občanov a pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)