Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.