Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod tlačou č. 130.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15 dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej zmeny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 120 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak ja rovnako, ako navrhovateľ tohto legislatívneho zámeru, vás vyzývam k tomu, aby ste ho podporili. Opäť uvádzam, aplikačná prax ukazuje, že nepostačujú zákony, ktoré tu boli spomenuté, aj zákon o cene. A chcem uviesť, že okrem toho, že schválenie tejto legislatívnej iniciatívy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie ochrany práv spotrebiteľov, na ich lepšiu orientáciu na trhu, bude mať aj pozitívny vplyv na posilnenie zdravého konkurenčného prostredia medzi cestovnými kanceláriami. Ďakujem.

Tak ja by som sa len chcela ako človek z aplikačnej praxe, ktorý niekoľko rokov pôsobí práve na poli ochrany práv spotrebiteľa, vyjadriť, že naozaj tá prax potvrdzuje, že tie podnety spotrebiteľov svedčia o tom, že ani zákon o cenách, pán Kondrót, nestačí na to, aby sme sa naň mohli spoliehať a aby naozaj bol spotrebiteľ pred vstupom do zmluvného vzťahu ako účastník tohoto vzťahu riadne a zrozumiteľne o cene, o kompletnej a konečnej cene riadne informovaný.
Takže ja rovnako ako pán Fecko, poslanec Fecko, vyzývam poslancov, aby takúto apolitickú iniciatívu podporili.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 102).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu, a to ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako tak obsahuje aj informáciu o tom, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.
Primárne by som chcela upozorniť možno na súlad práve so smernicami Európskej únie, a to predovšetkým smernica o balíku cestovných dovolenkových a výletných služieb, ktorá upravuje, že pre ľubovoľný popisný materiál, ktorý sa vzťahuje na balík služieb a je dodávaný spotrebiteľovi zo strany organizátora alebo maloobchodníka, platí, že cena tohto balíka služieb a akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré sa uplatnia na zmluvu, nesmú obsahovať zavádzajúce informácie. Cena a primerané informácie musia byť v brožúre uvedené čitateľným, pochopiteľným a presným spôsobom a sú pre organizátora záväzné.
Rovnako tak tento návrh zákona nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorá definuje pojmy ako obchodné praktiky či podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa a v čl. 6 upravuje klamlivé činnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 88 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to konkrétne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

K tomu, čo tu bolo povedané, lebo ja rovnako ako môj predrečník vítam tento prezentovaný návrh. Považujem ho za unikátny. Unikátny preto, lebo je to spôsob, ako zvýšiť osvetu o zmysle platenia daní medzi občanmi, a súčasne to považujem aj za inteligentný a nenútený nástroj zvyšovania transparentnosti čerpania verejných zdrojov na zmysluplné činnosti štátu a projekty.
Ja rovnako si myslím, že čím bude väčší prehľad a väčšia informovanosť občanov o zmysluplnom čerpaní daní, tým sa zvýši aj ich dôvera v daňový systém a, samozrejme, aj motivácia platiť dane.
Takže za tento návrh naozaj ďakujem, veľmi ma oslovil.

No, pri všetkej úcte k pánovi Šebejovi, k úcte k jeho vedomostiam a prehľadu, ktorý nám tu prezentoval, ja rovnako zastávam názor, ako prezentoval pán Matovič, že hovorí z neho strach a veľká nedôvera. Veľká nedôvera voči slovenským ľuďom, ktorých zastupuje. Ako ak politik on neverí ľuďom, ako ľudia môžu veriť jemu? Tento strach je neprípustný a ja chcem v tejto chvíli prezentovať, že naozaj sú chvíle, a je ich čím viac, keď sa politici mýlia, v zásadných rozhodnutiach sa mýlia a je to v príkrom strete a kontraste s tým, ako by rozhodovali ľudia. Ďakujem.

Ja chcem len povedať, že to bolo naozaj rýchlo a neprecítene prečítané. Takže som na strane pána Sulíka. (Smiech v sále.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týka správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2012 č. 46 pridelil správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 pod tlačou 47 na prerokovanie vo výbore, vrátane v gestorskom výbore, do 18. júna 2012, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 13. júna 2012 a uznesením č. 30 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a uznesením č. 28 odporučil Národnej Slovenskej republiky správu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 20111 schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 bola schválená uznesením z 18. júna 2012 č. 42. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.