Videokanál poslanca

Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľke prezentovanej novely vyjadriť pár dôvodov a argumentov, prečo sme k príprave a k predloženiu novely pristúpili.
Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie  ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.
Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.
Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Tak bez ohľadu na to, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bez ohľadu na to, či by som bola z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, alebo bola by som členkou inej strany, ak by niekto takýto návrh predložil, určite by som ho ja podporila a dovolím si ako poslanec, ale aj ako človek z praxe, ktorý sa v mnohých prípadoch potýkal práve s riešením takýchto spotrebiteľských problémov a problematických komplikovaných spotrebiteľských sporov, kde naozaj pri vstupe do telefonického kontaktu, na základe audiotexovej reklamy, alebo audiotexovom volaní, nabiehali nevedomky týmto spotrebiteľom enormne vysoké účty, ktoré sa stali naozaj v mnohých prípadoch, opäť ide o možno zraniteľných spotrebiteľov, až nesplatné. Dokonca bola som priamo svedkom a mediátorom riešenia takých sporov, kedy na takéto objemy dlžných čiastok voči spoločnostiam dokonca pripravovali splátkové režimy. Takže ja by som vás naozaj v mene toho, čo tu už bolo povedané, že je to absolútne apoliticky vnímaný návrh a veľmi jednoduchou formou dokáže veľmi účinne, efektívne zamedziť tomu, s čím sa nevedia vysporiadať ani kontrolné orgány, chcem vás poprosiť, aby v mene takéhoto rozmeru pripraveného a predloženého návrhu ste ho podporili.
Ja som presvedčená, že spotrebiteľská verejnosť, ktorá má skúsenosť s takýmto negatívnym dopadom audiotexového volania, vám bude vďačná.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ja som sa pôvodne k tejto téme nechcela vyjadrovať, ale vzhľadom na to, že sa tuná rozvírila okolo registrovaných partnerstiev takáto rozsiahla diskusia, dovolím si aj ja sa do nej zapojiť.
Hneď na začiatku chcem povedať, že ten môj postoj a vyslovený názor nebude ani tak politický a skôr ako politický, bude poetický. Nebudem hovoriť o registrácii, ale o láske, pretože pre mňa registrácia alebo oficiálne daný sľub v inštitucionálnom svete má význam len vtedy, keď je výrazom skutočnej a pravej lásky. Pre mňa registrácie hodná je iba skutočná a pravá láska.
Láska má naozaj veľa podôb, ale skutočná láska nemá žiadne limity, ani časové, ani priestorové. Nemá žiadne obmedzenia. Je duchovná, má duchovnú podstatu, netrvá na pečiatke, nemá začiatok, nemá ani koniec, je večná, tak ako stvorenie, tak ako zákony stvorenia a odvekej prirodzenosti. Zrelá je tá spoločnosť, ktorá si tieto zákony ctí a podľa nich sa vyvíja, nimi sa aj riadi. Nie z povinnosti alebo z dogmy, ale z túžby po pravde a po skutočnom živote. Skutočná láska nechce nič nasilu, nič nežiada, pôsobí v tichu, v harmónii a pokoji, nevyvíja nátlak, nevyvoláva napätie, strach, ba ani výsmech, neplodí žiadne dogmy a skamenelé prístupy, neodmieta ani neodsudzuje, nespútava, nebojuje, nekalkuluje, naopak, oslobodzuje. Prijíma a chápe odlišnosti, miluje, je veľkorysá, má nekonečné a nevyčerpateľné zásoby. Rozdáva plným priehrštím, prináša radosť a šťastie, nezraňuje, nebolí.
Iba muž a žena splodia detí a to je aj návod návratu k prirodzenosti pestovania šľachetného a vznešeného citu medzi mužom a ženou. Ak nekráčame pravou cestou, hľadajme z bludiska cestu von. Vráťme sa k svojej podstate, poznajme, kým skutočne sme, vráťme sa sami k sebe. Staňme sa pravými ženami, pretože tam, kde sú pravé ženy, spravidla bývajú aj praví muži. Ak tieto prirodzené vzory zlyhali, treba zjednať nápravu a začnime každý od seba. Tam, kde upadá ženstvo, upadá i muž, upadá krajina a s ňou i celé spoločenstvo.
Pre mňa je prebiehajúca rozprava, obsiahla rozprava, dobrým signálom a dobrým znamením, ktorý naznačuje, že vo svete všetkých technických vymožeností a svetských dokonalostí všetci niečo hľadáme. Hovoríme o túžbach človeka, hovoríme o láske. Odhaľujeme tak svoju večnú a prirodzenú túžbu po tom, čo nám najviac chýba, po tom, čo človeka vždy robilo človekom. Je to túžba po úprimnom a čistom cite. Veľmi si prajem, aby cesta za jeho hľadaním a poznaním prebiehala v tolerancii, v mieri a v pokoji.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Tak ja rovnako oceňujem a chcem poďakovať kolegovi poslancovi pánovi Viskupičovi za tolerantný, bezútočný a veľkorysý prístup k prerokovávanej téme, k tak citlivej téme, akou nesporne zákon o registrovanom partnerstve je.
Ja som za prirodzené vzory správania, ale za rovnako prirodzené považujem vypočutie menšinového názoru v atmosfére pochopenia, rešpektu, vzájomného uznania a pokoja. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ja by som si dovolila k predloženému zákonu, ktorý sa týka ukončenia a spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, predniesť aj svoj názor, postoj.
A hneď v úvode si dovolím povedať, že pripravenú novelu zákona predloženú pánom poslancom Kondrótom, ja, na rozdiel od neho, nepovažujem za postačujúcu, ani za takú, ktorá by kompletne, komplexne riešila problém a riešila ho tak, aby boli z neho vyplývajúce vyvodené závery a aby sa uzavreli vzájomné problematické a niekoľko rokov pretrvávajúce vzťahy medzi nájomcami a vlastníkmi, prenajímateľmi reštituovaných domov.
Ak dovolíte, dovolím si vám zhodnotiť túto pripravenú novelu v kontexte s predtým vládnym návrhom, ktorý bol prijatý za vlády pani Radičovej. Pokiaľ vládny návrh prijatý za vlády pani Radičovej považujem za taký, ktorý ošetroval nevyváženie práva prenajímateľov, teda majiteľov týchto reštituovaných domov, a dovolím si to predniesť kvôli tomu, že v tomto návrhu bol uzavretý a zadefinovaný termín na to, dokedy majú byť týmito vlastníkmi nájomcom dané výpovede z nájmu, tento vládny návrh neobsahoval rovnako tak právne krytie a právnu istotu pre dotknutých nájomcov, ktorým by bol pridelený či už náhradný byt alebo finančná náhrada. Ak by tento vládny návrh bol myslený úprimne a vyvážene v prospech jednej a druhej strany, teda aj vlastníkov, aj nájomcov, tak by určite termín, zadefinovanie termínu, dokedy majú byť pridelené bytové náhrady, týmto termínom by bolo podmienené, podmienená možnosť výpovede z nájmu prenajímateľom.
V prípade predloženej novely pánom poslancom Kondrótom, ktorú ja považujem za hasenie požiaru, lebo naozaj týmto nájomcom v prípade, že nemali, nemajú, nebudú mať pridelený náhradný byt do výpovednej lehoty, ktorá by plynula v zmysle platnosti vládneho návrhu prijatého za pani Radičovej do dvanástich mesiacov, tak týmto nájomcom by potenciálne hrozila ulica. Pán Kondrót preto predložil návrh, ktorý ja vnímam ako chrániaci práve týchto nájomcov, zabezpečujúci im krytie, a to v tom zmysle, že je tam podmienenie. Nemôžu byť vyprataní z tohto bytu, pokým mesto nerozhodne o náhradnom, o oprávnenosti a o náhradnom bývaní pre týchto nájomcov. Avšak v predloženej novele ani v pôvodnom vládnom návrhu ja nevidím ochranu, právnu ochranu pre nájomcov a nevidím tam ani nástroj na to, akým spôsobom by sme vedeli, či už obec alebo štát, aktivovať v zabezpečení náhradného bývania. A riziko z tohto neriešeného stavu vyplýva, vidím v tom, že nemáme upravené to, čo reálne hrozí týmto nájomcom, že pokiaľ obec takéto byty nevystaví, ani nájomcom neodovzdá, tak medziročne im výška nájmu stúpne o 20 %, čo by v praxi znamenalo, že o takých päť rokov im ich nájom stúpne o 100 percent.
Ja som si dala námahu a komunikovala som o tomto pripravenom, o tejto pripravenej novele aj o pôvodnom znení vládneho návrhu, prekonzultovala som si to so zástupcami združenia, organizácie Právo na bývanie. Rovnako som túto vec konzultovala aj s predkladateľom novely. A viem vám povedať, že zo štatistických údajov, ktoré som pozbierala, sa to dotýka približne 900 rodín, z toho však 700 rodín predstavujú rodiny, ktoré sú v dôchodkovom veku. Takže si asi vieme predstaviť, aký je ich sociálno-ekonomický stav. Títo ľudia žijú z dôchodkov. Nemôžem preto súhlasiť s názormi, s ktorými som sa stretla aj pri zbieraní podpisov a podpory pre predloženie pozmeňujúceho návrhu, že sú to ľudia, ktorí žijú z nejakých luxusných príjmov, nadštandardných príjmov. Teda reálne, a preto som sa začala zaoberať podrobnejšie týmto zákonom, reálne mám obavy o to, že tak ako je vládny návrh nastavený, ako ho upraví aj novela, reálne to môže mať negatívny dopad práve na túto skupinu nájomcov.
Ak som mala ambíciu predložiť tento pozmeňujúci návrh, nie preto, aby som sa neprimerane, nadštandardne, nedajbože ako lobista, zastávala špekulantských záujmov dotknutých, dotknutej skupiny nájomcov, ale preto, že naozaj ten vládny návrh, ktorý bol prijatý a schválený za vlády pani Radičovej, nebol vyvážený a neupravoval práva, neupravoval dostatočne práva nájomcov. Takže ak aj dnes tento pozmeňujúci návrh nepredkladám, nepredkladám ho len s prísľubom samotného navrhovateľa novely pána poslanca Kondróta, že sa otvorí diskusia k tejto veci tak, aby sa novela zákona pripravila riadne, kompletne a tak, aby naozaj nám nechýbala koncovka, aby ak má tento zákon byť účinný a má byť vyvážený, má vyvážene, vyvažovať práva a povinnosti jednej, druhej strany, teda aj prenajímateľov, aj nájomcov, tak som presvedčená, že lehote, dokedy bude môcť prenajímateľ dať nájomcovi výpoveď z nájmu, tejto lehote bude predchádzať riadne vysporiadanie, či už finančné alebo bytové, pre dotknutých nájomcov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v druhom čítaní môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, spotrebiteľské úvery sú výraznou záťažou a ťarchou pre celú spoločnosť a samozrejme, že aj pre finančný trh. V súčasnosti predstavujú neprimeranú záťaž pre mnohých občanov, spotrebiteľov, ktorí sa vďaka cieleným úverovým pascám a dlhovej špirále ocitli bezvýchodiskovej a neriešiteľnej životnej situácii.
Takto celoplošne rozšírený fenomén spotrebiteľských úverov nesie už aj spoločenský a sociálno-ekonomický rozmer. Štát do tohto procesu nevie účinne zasiahnuť a po preskúmaní dopadov vládneho návrhu ja mám pochybnosť, že nežiaduci vývoj bude možné na základe neho zastaviť. V reálnom živote sa negatívne dopady spojené so spotrebiteľskými úvermi prejavujú tak, že súdmi sú spustené spochybneniahodné exekučné procesy na stovky, tisícky, dokonca desaťtisíce spotrebiteľov. Predmetom týchto exekučných konaní je vymáhanie niekoľkonásobne navýšených dlžných čiastok oproti pôvodne poskytnutej istine. V mnohých prípadoch najväčší podiel na dlhu tvoria práve úroky z omeškaní. Mnohí ľudia túto situáciu nezvládajú a cítia sa byť vazalmi nebankových subjektov.
Neriešiteľnosť situácie má v mnohých prípadoch až tragické následky v osudoch a životoch mnohých ľudí, mnohých rodín. Pri snahe zastaviť tieto sporné exekúcie je preskúmavaná oprávnenosť stanovenej výšky dlhu a okolností, ktoré viedli k podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vo väčšine prípadov sa pre neprimeranosť a neprijateľnosť postupu nebankových subjektov exekučné konania v prospech dlžníka zastavia. Problémom však je, že kapacity úspešnej celoplošnej obrany sú obmedzené, pre komerčne ladenú advokáciu tieto spory nie sú lukratívne a spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali pomôcť a ktoré sa špecializujú na ochranu neeticky zadlžených občanov, pre poddimenzované financovanie a podvýživenie nemajú dostatočné personálne a technické možnosti pre účinnú pomoc a zásah.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, aj keď vládny návrh zákona javí známky snahy o sprísnenie presnejšieho určenia oprávneného veriteľa a ustanovuje podmienky toho, kedy je spotrebiteľský úver bezúročný, z pohľadu praxe nie je dostačujúcim a adekvátnym nástrojom pre spravodlivé a korektné vysporiadanie a uzavretie vzájomných komplikovaných vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi. Nevytvára reálne predpoklady pre praktické zníženie zaťaženosti a oslobodenie občanov z úžerne poskytovaných úverov.
Preto v predloženom pozmeňujúcom návrhu navrhujem do zákona zapracovať účinné nástroje vedúce k zamedzeniu tohto nežiaduceho rozmachu ťaženia z nešťastia ľudí, ktorým sú poskytované problematické úvery. Sú to v zásade dva nástroje, a to skúmanie bonity klienta a bezsankčná možnosť predčasného splatenia úveru do výšky 10 000 eur. Dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 11 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
"V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je."."
Zdôvodnenie: Navrhovaná zmena reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. V súčasnosti je zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2007 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uložená povinnosť pre spotrebiteľa spotrebiteľského úveru, aby skúmal spotrebiteľovu schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok nemožnosť požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Táto povinnosť sa nejaví ako dostačujúca pri skupine obyvateľstva, ktorá má nízku bonitu, a z toho dôvodu sa stáva cieľom agresívnych obchodných praktík. Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný spotrebiteľ, sprostredkovávateľ, prepáčte, je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať úver môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad na obydlie.
Prípadný argument zo stany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientov je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver, neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom, z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa, vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere, keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží, nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Toto konanie podľa mňa má predátorský charakter.
Keďže systém finančného práva Slovenskej republiky je pomerne mladý a stále vo vývine, táto otázka doposiaľ nebola riešená. Ako predkladateľka pozmeňujúceho návrhu som podrobila skúmaniu právne poriadky krajín, ktoré majú v oblasti regulácie finančného sektora dlhoročnú tradíciu. Za úpravu, ktorá sa s problémom najlepšie vysporadúva, považujem úpravu švajčiarskeho zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. Tento zákon zakotvuje, že v prípade hrubého porušenia povinnosti posúdiť spotrebiteľovu schopnosť splácať úver, stráca veriteľ nárok na úroky a poplatky z úveru. Predložená právna úprava prispôsobená na slovenské pomery má výhodu, že umožňuje posúdenie, v akom rozsahu bola zákonom uložená povinnosť zanedbaná.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo aj účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity klienta, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Zároveň úprava umožňuje sankcionovať ľahšie porušenia povinnosti iba podľa prvej vety ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Prípadná bezúročnosť úveru a jeho oslobodenie od poplatkov je dôležitým nástrojom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že zákonom o spotrebiteľských úveroch bolo zrušené nariadenie vlády č. 338/2008 zákona, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v súčasnej dobe je teda maximálna výška poplatku za poskytnutý spotrebiteľský úver limitovaná jedine dobrými mravmi a definíciou úžery podľa Trestného zákona. V § 235 Trestného zákona sa uvádza, že úvery, pardon, úžery sa dopustí ten, "kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie". Podľa judikatúry a názorov zúčastnených subjektov finančného trhu je hranica úžery od úročenia 24 až 30 percent za rok v závislosti od jednotlivých okolností prípadu.
V druhom bode chcem upriamiť pozornosť na čl. I, do ktorého sa vkladá za bod 5 nový bod, ktorý znie:
"V § 16 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
(6) Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10 tisíc eur počas 12 mesiacov,
(7) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením spotrebiteľského úveru alebo jeho časti na podnet spotrebiteľa, ak k predčasnému splateniu spotrebiteľského úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Veriteľ je tak povinný bezodplatne oznámiť spotrebiteľovi termín uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby."
Zdôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008//48/ z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ umožňuje členskému štátu stanoviť sumu, pri ktorej nie je možné pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru vyžadovať poplatok. Členské štáty môžu túto sumu stanoviť do výšky 10 000 eur splatných počas obdobia 12 mesiacov. Prihliadnuc k priemernej mzde v hospodárstve, sa mi ako predkladateľke táto suma zdá ako správna, keďže predstavuje zhruba 12,8-násobok priemernej mzdy v hodnote 781 eur podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2012.
Táto limitná suma teda umožňuje priemerne zarábajúcemu človeku vložiť svoje finančné prostriedky do predčasného splatenia nevýhodného úveru a zamedzeniu tvorby dlhovej špirály. Dlhová špirála spoločne s nízko stanovenou hranicou nepostihnuteľnej časti príjmov povinných osôb je jedným z hlavných dôvodov postupného zbedačovania slovenského národa, čo potvrdzujú aj posledné štatistiky, podľa ktorých je vyše sedemstotisíc ľudí na hranici materiálnej chudoby.
Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia určuje ako nepostihnuteľnú časť 60 percent životného minima, čo znamená, že povinnému je nutné z jeho príjmu nechať minimálne 116,75 eur. Nad sumu 291,87 eur, čo je 150 percent zo sumy 194,58 eura, výška životného minima pre plnoletú osobu platná od 1. júla 2012, môže exekútor zraziť celý objem finančných prostriedkov.
Odsek 6 zakotvuje zákaz požadovania poplatkov, úrokov a iných nákladov spojených s predčasným splatením úveru v súvislosti s uplynutím doby fixácie spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Toto ustanovenie sa dotýka iba tých spotrebiteľských úverov, pri ktorých je stanovená doba fixácie. Úroková fixácia predstavuje pre veriteľa nástroj ako rozložiť svoje náklady a obchodnú maržu na určité obdobie. Po uplynutí tohto obdobia sa má zato, že veriteľ dosiahol zisk stanovený v úrokovej fixácii, a preto smernica umožňuje predčasné splatenie. V aplikačnej praxi dochádza k úverovej fixácii pri väčších spotrebiteľských úveroch, napríklad pri bezúčelovom úvere zabezpečovanom nehnuteľnosťou známom aj ako americká hypotéka.
Vážení kolegovia, ja sa chcem poďakovať zástupcom opozície, naprieč celej opozície zato, že tento pozmeňujúci návrh podporili. Ja som presvedčená, že oba navrhované nástroje nám pomôžu vysporiadať sa so záťažou finančného trhu a so záťažou, ktorú spotrebiteľské úvery pre mnohých občanov znamenajú. A chcem požiadať kolegov poslancov zo strany SMER, aby rovnako prispeli k istote, ako právnej, tak aj sociálnej, občanov, ktorí na túto pomoc od nás čakajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Dovolím si aj ja zaujať postoj k tomu, čo tu bolo prednesené pánom poslancom. Ja naozaj jeho prejav považujem ako moji predrečníci za veľmi pôsobivý, vášnivý aj plynulý. Avšak v rovine reči sa to naozaj veľmi dobre počúva a dá sa vnímať všetko to, čo rozprávate, akurát váš prejav naozaj je ideologický a je neúprimný, pretože ja vyhodnocujem súlad toho, čo hovoríte, s tým, čo robíte. A všetky tieto reči, tieto slová, ktoré tu boli prednesené, nie sú kryté reálnymi skutkami.
Naozaj aj v tomto parlamente je pripravených mnoho návrhov, ktoré sú ďaleko sociálnejšie v dopadoch, ako tie návrhy, ktoré pripravuje vláda a ktoré vy ako poslanci vládnej strany podporujete, a napriek tomu nie sú schválené. To znamená, pokiaľ váš prejav, vaše slová nebudú súladiť s tým, ako budete konať, takéto prejavy nás veľmi nezasiahnu.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja už som unavená naozaj z toho, čo to tu počúva človek ako nový poslanec, naozaj ako, ak Slovensko má ísť tou cestou, že neprestajne tuná budeme prijímať, prerokovávať zákony, ktorými len zaťažujeme občanov, či už cez zvýšené odvody, zvýšené poplatky, zvýšené dane, to naozaj nie je cesta k tomu ako vytiahnuť Slovensko z krízy. Preto ja vyzdvihujem príspevok pána Freša a plne sa s ním stotožňujem v tom zmysle, že ak máme dnes naštartovať, alebo teda riešiť problematickú situáciu v našej krajine, tak určite namiesto týchto nekonečných diskusií a útokov, ktoré medzi sebou navzájom vediete, by sme sa mali zaoberať tým, kde, čo ideme robiť pre to, aby sme zdvíhali ľudí zo situácie, v ktorej sa ocitajú. Naozaj, v regiónoch ľudia nezvládajú túto situáciu, sú unavení, spoločnosť je unavená a ja čakám, kedy sa konečne parlament preberie k životu a začneme hovoriť o tom, akým spôsobom ľuďom pomôžeme. To, že budeme znižovať dane a aspoň fixovať, stabilizovať odvody, je cesta ako aspoň nejakým spôsobom zafixujeme ten vývoj, alebo umožníme tým ľuďom vlastne sa spamätať, nadýchnuť do budúceho obdobia. Toto, čo tu teraz rozoberáme, vôbec neprospieva krajine ani obyčajným ľuďom.

Tak, ak sa tu hovorilo o ženách a tom triedení, respektíve v takom kategorizovaní, že sú len ženy, ktoré vlastne sa chcú sebarealizovať, idú preto do práce. Chcela by som poopraviť tento váš postoj aj názor, pán minister, pretože nie je to tak, nie preto, že by sa chceli ženy, chceli sebarealizovať, chodia do práce, ale aj preto, že mnohé sú nútené zo sociálno-ekonomických dôvodov, aby uživili spolu s manželom svoje rodiny. Sú nútené do tejto práce ísť a možno aj v takom ranom veku dieťaťa umiestňovať toto dieťa v predškolskom zariadení. Takže toto som si dovolila, na toto upozorniť. Zároveň by som chcela vyjadriť svoj názor, že rovnako v rámci prorodinne nastavenej politiky by takáto odpočítateľná položka pre manželku, ktorá sa riadne stará o deti, o domácnosť, ak sa takto rozhodne, aby takáto položka bola udržaná.
Ďakujem.

Tak ja chcem tiež odobriť príspevok a prednes poslanca pána Matoviča hlavne z toho dôvodu, že rovnako som presvedčená, že to, čo Slovensko dnes potrebuje, je naozaj to, zamyslieť sa nad tým, ako nie že zvyšovať, ale, naopak, znížiť dane a znížiť odvody. Občania sú naozaj unavení z tých opatrení, ktoré sa teraz v parlamente prijímajú. Rovnako tak si myslím, že je potrebné odbúravať, odstraňovať korupciu, lebo to veľmi úzko súvisí s tým, že ľudia nechcú platiť dane do systému, ktorému nedôverujú, a kde sa peniaze strácajú a kde sa nimi plytvá.
A okrem toho, naozaj mne okrem toho, akým spôsobom sa bavíme o zvyšovaní daní, chýba a dlhodobo mi to chýba v parlamente, aby sme sa bavili o tom, aké prorastové opatrenia, aké rozvojové impulzy budeme zavádzať, aby sme sa viac ako o zvyšovaní, znižovaní alebo urovnávaní daní bavili o tom, ako budeme napĺňať príjmami rozpočet.
Takže ak Slovensko nepôjde touto cestou, ak si budeme zastierať akýmikoľvek rečami to, čo je potrebné robiť, budeme len zastierať pravdu a tá nás tak či tak dobehne. Ak nie sme pripravení ísť touto cestou, znamená to, že nie sme pripravení riadne a správne riadiť túto krajinu.
Ďakujem.