Videokanál poslanca

Pán poslanec Kuffa, za to, že si upozornil na rozpor a nepomer existujúcich akútnych neriešených potrieb v zdravotníctve k potrebám, ktoré aj ja v kontexte predkladaného zákona o zavedení informačného elektronického systému v zdravotníctve považujem za podružné. Aj preto, čo spomenul pán poslanec Hlina, teda pre ten bezpečnostný aspekt, ale aj pre tento uvedený nepomer nastavený v neprospech neriešených akútnych potrieb v zdravotníctve nemožno túto legislatívnu snahu z mojej strany považovať za správne načasovanú. Rovnako aj mne to pripadá, ako by sme chceli s Ferrari jazdiť po poľných deravých cestách. Ďakujem.

Som sa započúvala do tejto rozpravy a tiež chcem oceniť príspevok a prezentáciu pána poslanca Brocku, pretože si rovnako myslím, že to predniesol zrozumiteľne, a chcem povedať, že pokiaľ to bolo naozaj aj pravdivé prezentovanie hlavného zmyslu tohto zákona, tak ja ho podporím, pretože rovnako si myslím, že je potrebné voliť diferencovaný a osobitý prístup v zhodnocovaní, umožnení súbehu dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne a zároveň sú v štátnej službe, tam naozaj sa mi to nejakým spôsobom bije a súhlasím, že v prospech získania 35 tisícov nových pracovných miest to môže riešiť aspoň sčasti otázku nezamestnanosti. Ale súčasne chcem sa ubezpečiť v tom a to by som poprosila aj predkladateľku, aby ma v tom ubezpečila v záverečnom slove, že tento zákon nijako nebude znemožňovať a brániť dôchodcom, ktorí zase v štátnej službe nie sú, prilepšiť si k dôchodku. Pretože hlavne dôchodcovia, ktorí sú osamelí, naozaj majú veľmi veľký problém zarobiť, nie že zarobiť si, žiť vlastne a prežívať slušnú starobu. Takže veľmi sa hlásim k tomu, aby mimo štátnej služby dôchodcom bolo umožnené a uvoľnené, boli uvoľnené pracovné možnosti, ako si privyrobiť a rozšíriť svoju príjmovú položku. Ďakujem.

Tak ja sa ešte záverom k tomuto vyjadrím v záverečnej reči. A v podstate len zopakujem to, čím som v úvode otvorila tento zákon. Ja nemôžem s vami pán Poliačik súhlasiť, že títo ľudia, ktorí sú rukojemníkmi systémov, sú nejakým spôsobom iní ľudia, sa odlišujú od tých ľudí, ktorým boli v rámci porevolučných rokov po roku 1989 v zostávajúcej cene odpredané štátne alebo obecné byty.
Mnohokrát zdôrazňujete principiálnosť, ale akosi tento princíp nejakým spôsobom zastierate. Neviem, prečo to tak robíte.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že riešenie tejto veci si naozaj žiada abstrahovanie od ideologického prístupu.
Rovnako chcem protirečiť v tom vašom vyjadrení, a značnom výraznom útoku na týchto ľudí, že nič nerobili. Vidíte, že robia, aj dnes sedia na balkóne, píšu sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, majú podané žaloby, za tým účelom ochrany svojho obydlia vytvorili aj združenie, kde sa profesijne stretávajú.
Možno pána Poliačika teraz v tejto chvíli nezaujíma protiargument, ktorý vznášam k jeho námietkam, neviem, čoho má byť toto prejavom. Asi nie ste zvedavý na to, čo si o tom myslí druhá strana. Takže mňa to dosť vyrušuje v tom, aby som možno vedela protiargumentovať k vašim námietkam.
Takže, uzavriem to iba tým, že naozaj títo ľudia sú činní, vytvorili občianske združenie, nesedia so založenými rukami, ako by ste si to mohli myslieť. A v záujme hľadania konsenzuálneho riešenia, v ktorom my by sme im ako poslanci mali pomôcť, predkladajú spolu so mnou tento zákon.
Ja chcem zopakovať, že pri analýze celého problému aj pri stavbe tejto novely som si prerokovala veci zo všetkých strán, vypočula som si rôzne názory, rokovali sme aj s pánom Kondrótom, aj so zástupcami ministerstva výstavby a na základe dohody aj prípravy s naším legislatívnym tímom sme pripravili návrh, ktorý je konsenzuálnym riešením. Nežiada si od nás nič iné, iba podporu a ochotu povzniesť sa nad rôzne ideologické prístupy a hľadanie schodných riešení tak, aby vďaka režimom a ideológiám naďalej neboli páchané škody na obyčajných ľuďoch.
Prosím vás pekne naprieč celým poslaneckým spektrom, aby ste tento zákon podporili, aby sme tento obludný kruh, ktorý nie je ukončený, nie je zastavený, nejakým spôsobom uzavreli. Ďakujem. (Potlesk.)

Tým, ktorí sa vyjadrili o nedotknuteľnosti súkromného práva, tak chcem povedať, že ten, kto si pripravenú novelu zákona poriadne prečítal, dobre vie, že takto pripravená novela sa tohto súkromného vlastníctva prenajímateľov nijako nedotkne, ba práve, naopak, tým, že sa nájomníci vysporiadajú finančnou náhradou, tým skôr sa im umožní vlastne tieto byty uvoľniť.
Na margo toho, čo povedal v rozprave pán Viskupič a za to mu ďakujem, že tento návrh podporil, chcem povedať, že toto riešenie je konsenzuálne riešenie, riešenie, ktoré dáva odpoveď, ako sa čo najrýchlejšie, najefektívnejšie s týmto problémom môžu vysporiadať nielen dotknutí nájomcovia, ale aj prenajímatelia vlastníci týchto nehnuteľností, ale rovnako aj štát a aj obec.

Pán Poliačik, pán Osuský, ja túto tému neponímam ideologicky, lebo práve preto, že obyčajní ľudia sa stávali obeťami ideológií, dnes tu riešime 20 rokov neriešený problém. A toto očakávam aj od tohto parlamentu, že do tejto témy nebude vstupovať ideologicky, ale ak budeme hovoriť o princípoch a dodržiavať ich, budeme sa snažiť na to dívať z viacerých strán.
Hovorili ste silné slová o princípoch, povedzme si niečo o princípe zrovnoprávnenia týchto ľudí, ktorí sú dnes na balkóne, ktorí sú touto vecou dotknutí, ide približne o 900 rodín, ako sú oni zrovnoprávnení voči tým, ktorí rovnako bývali v štátnych a obecných bytoch, pričom aj tie im boli odpredané za zostatkovú cenu. Takže ak tu spomíname takéto silné slová, silné princípy, pozerajme sa na ne z viacerých strán. A k tejto otázke žiadam od tohto parlamentu, aby aj preto, aby sme dali za ideológiou a izmami bodku, aby sme sa snažili k tejto téme pristupovať pragmaticky, nie ideologicky. Nie sú to luxusné byty, do týchto bytov dobrých 20 rokov nikto neinvestoval, títo ľudia žijú v problémových bytoch s vážnymi systémovými nedostatkami.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, aj prítomná verejnosť, prítomní občania na balkóne, na prerokovanie v parlamente dnes znova, dnes už namiesto pozmeňujúceho návrhu predkladám novelu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, novelu k zákonu č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Hoci tento zákon podlieha parciálnym legislatívnym úpravám v tomto, ale aj v predchádzajúcom volebnom období a bola mu venovaná relatívne veľká pozornosť, podľa môjho úsudku a vyjadrenia vecou dotknutých nájomcov ani vtedajšie a ani súčasné znenie zákona spravodlivo a vyvážene neošetruje práva a povinnosti zmluvných strán, teda vlastníkov reštituovaných domov a nájomcov. Na základe podrobnej analýzy situácie a na základe osobného stretnutia s hromadnou skupinou dotknutých a na základe nimi podaných informácií a vyjadrení si ja dovolím tvrdiť, že oba zákony upravili vzťah medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov.
Napriek daným predvolebným prísľubom stranou SMER, citujem, o presadzovaní riešení, ktoré vytvoria podmienky pre nediskriminujúce a spravodlivé postavenie nájomníkov, a napriek vyslovenému prísľubu riešenia formou poskytnutia zodpovedajúcej či už bytovej alebo finančnej náhrady sa nájomcovia v novembrovom návrhu zákona v novele poslanca Maroša Kondróta nedočkali zásadného, očakávaného ani sľúbeného riešenia. Ambíciou a cieľom oboch schválených zákonov v tomto a v minulom volebnom období údajne bolo spravodlivo upraviť vzájomné vzťahy majiteľov a nájomcov. Spoločným menovateľom týchto opatrení bolo zmiernenie majetkových krívd, ktoré sa udiali ešte pred rokom 1989 a v určitej podobe pretrvávajú stále aj po viac ako dvadsiatich rokoch.
Mechanizmus, ktorý bol prijatý a schválený za čias vlády Ivety Radičovej týmto zákonom síce na jednej strane krivdy a vzniknuté škody zmiernil, odstránil majetkové krivdy prenajímateľov, na strane druhej vytvoril nové majetkové krivdy na strane nájomcov. Zákon prijatý za vlády Ivety Radičovej totiž vytvoril právnu fikciu tzv. tolerovaného nájmu, t. j. situácie, keď prenajímateľ dal výpoveď z nájmu nájomcovi, avšak ani počas uplynutia 12-mesačnej výpovednej lehoty nájomca ešte stále nemusel a ani nemal pridelený náhradný byt. Keďže súdy takúto právnu fikciu a možnosť zadržanej výpovede nájomcom nechceli akceptovať, bol priamo nevyhnutný zásah zákonodarcu, ktorý prišiel v podobe poslaneckého návrhu pána poslanca Kondróta. Tento návrh síce priznáva ochranu takým nájomcom, o bytovej náhrade ktorých ešte nebolo rozhodnuté, avšak i tak, pokiaľ sa bude neúmerne navyšovať cena nájmu, pokým tomu-ktorému nájomcovi bude pridelený byt, neprimerane navýšený nájom môže byť nepriamym, ale aj hlavným dôvodom pre výpoveď a vypratanie bytu. Tak sa títo nájomcovia, ktorí sú tu dnes aj na balkóne medzi nami, môžu veľmi ľahko ocitnúť na ulici ako bezdomovci. V samotnej dôvodovej správe k rozpočtu na tento rok v kapitole Podpora rozvoja bývania sa pritom uvádza: „Niektorí nájomcovia a zväčša starší občania, z ktorých viacerí do prenajatých bytov za obdobie, keď ich užívali, vkladali časť finančných prostriedkov, vlastných finančných prostriedkov, nemajú možnosť vzhľadom na svoje nízke príjmy a majetkové pomery platiť trhové nájomné alebo si zaobstarať iné primerané bývanie.“ Napriek tomu konštatovaniu poslancom Marošom Kondrótom predložený a schválený zákon obchádza skutočnosť a neprihliada na ňu, že sa zvyšuje regulované nájomné v priebehu najbližších piatich rokov o viac ako 100 % oproti súčasnosti a v prípade tzv. tolerovaného nájmu obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom dopláca len rozdiel medzi trhovým nájomným a regulovaným nájomným až do času, pokým poskytne nájomcovi bytovú náhradu. Pritom reálne sa dá predpokladať, že po náraste regulovaného nájmu približujúceho sa trhovému nájmu už ani žiaden rozdiel na preplatenie obcou nevznikne. Horúci zemiak tak drží v rukách bežný občan, nájomca, ktorého životné náklady sa zvyšovaním regulovaného nájomného budú len zvyšovať, a bytová náhrada je v nedohľadne, a to aj s prihliadnutím na priemernú dĺžku stavebného konania. Výstavba nájomných bytov obcami si vyžiadala svoj čas, a to značne dlhý čas.
Mnou predložený návrh zákona nadväzuje na už schválený poslanecký návrh zákona, ale nie je len hasením požiaru. Prináša skutočné a komplexné riešenie vzájomných vzťahov medzi prenajímateľom, nájomcom, obcou, štátom, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a boli v prospech všetkých zainteresovaných skupín.
Kľúčovými prínosmi novely zákona sú zavedenie finančnej náhrady, tak ako si to želá viac ako 80 % dotknutých nájomcov, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou. Rovnako tak zavádza spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce pre prenajímateľa a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. aj na rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené cca na 66 miliónov eur, je približne o 10 % lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú sumu 70 miliónov eur. Návrh zákona nemá vplyv ani na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade so všetkými všeobecne platnými normami Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná.
Záverom ako predkladateľka chcem upozorniť ešte na jednu závažnú skutočnosť, ktorá bola hlavným dôvodom pre predloženie mojej novely, a poukázať na ňu. A to je list zo dňa 29. 2. 2012, teda z minulého roka. V tomto liste bol stranou SMER – SD tesne pred voľbami daný nájomcom v reštituovaných domoch prísľub spravodlivého a nediskriminačného riešenia. Okrem toho bol rovnako daný aj prísľub, ktorým sa plne uznávajú práva nájomcov a ich nevina za situáciu, v ktorej sa ocitli. Tento prísľub uvádzal aj finančnú náhradu. Preto teraz spolu so zástupcami Združenia nájomcov celkom dobre nerozumiem, prečo novela, ktorá dohliada na plnenie daných sľubov a precizuje ich a zavádza inštitút finančnej náhrady, je poslancovi vládnej strany pánovi Marošovi Kondrótovi odrazu cudzia, dokonca považovaná za irelevantnú, búrajúcu celú koncepciu čerstvo prijatého zákona. Mnou predložená novela je iba koncovkou a nástrojom plnenia daného predvolebného sľubu, vďaka ktorému združení občania strane SMER dali svoju dôveru. Preto ak poslanci strany SMER budú o tomto zákone hlasovať, prosím, aby seriózne prehodnotili váhu svojich slov, ako aj plnenie záväzkov a ľuďom daných sľubov. Ďakujem.

Pre problémy, s ktorými sa ja stretávam pre tú veľkú hmlu, ktorá tu je niekoľko rokov okolo financovania politických strán, ale aj pre to, že si myslím, že najlepšou predvolebnou kampaňou pre každého poslanca je jeho práca počas štyroch rokov, si myslím a zastávam postoj, že financovanie politických strán má byť vôbec zrušené. Ďakujem.

No to, že politický svet nie je riadený správnymi pravidlami a že je v ňom veľmi veľa nekalostí, je pre mňa nesporný a neodškriepiteľný fakt. Inak si ani neviem vysvetliť, prečo je na Slovensku toľko veľa korupcie a prečo sa Slovensko zmieta v takej veľkej chudobe.
A chcem vysloviť svoje presvedčenie, že pokiaľ sa takéto vzorce politického správania a riadenia politickej moci, ako boli popísané v spise Gorily a o ktorých čvirikajú vrabce, neodbúrajú, tak Slovensko sa dopredu nepohne.

Mali ste pravdu, pán poslanec Kuffa, v tom, že kradlo sa a páchali sa spoločenské škody aj za komunizmu, aj v čase normalizácie. Rovnako tomu tak bolo aj do času odhalenia Gorily. Ale čo ma najviac mrzí, je to, že nie je to lepšie ani teraz. Je smutné, že aj v dnešnej situácii my ako poslanci namiesto toho, aby sme prijímali užitočné a prospešné zákony, zákony pre ľudí, musíme byť v stálom strehu a v stave vysokej bdelosti, aby sa tu, na túto pôdu a do tejto siene zákonnosti nedostávali gorilie zákony preoblečené do formálne, do riadneho šatu.
Jednoducho táto situácia ešte aj dnes nie je uspokojivá, ako aj tu bolo povedané. Pred Vianocami sme tu mali gorilý zákon, ako sa po Vianociach ukázalo, aj sa to potvrdilo. A je veľmi smutné, že musíme byť aj dnes svedkami takéhoto páchania spoločenských škôd.

Tak ja si, podobne ako vy, pán poslanec Kaník, myslím, že z Gorily, tak ako aj dnešná rozprava naznačila, sa stáva čoraz viac väčšia fraška. A na rozdiel od vás si nemyslím, že ak budeme vyšetrovať viac, tak sa dočkáme nejakého žiaduceho hmatateľného efektu. Ja v celom tom vyšetrovaní, ako som si to vypočula a ako to vnímam od začiatku, ako sa proces Gorily spustil, vidím iný technický nedostatok. A ten spočíva v tom, že vyšetrovanie vedú tí, ktorí sú sami podozriví.