Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, aj prítomná verejnosť, prítomní občania na balkóne, na prerokovanie v parlamente dnes znova, dnes už namiesto pozmeňujúceho návrhu predkladám novelu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, novelu k zákonu č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Hoci tento zákon podlieha parciálnym legislatívnym úpravám v tomto, ale aj v predchádzajúcom volebnom období a bola mu venovaná relatívne veľká pozornosť, podľa môjho úsudku a vyjadrenia vecou dotknutých nájomcov ani vtedajšie a ani súčasné znenie zákona spravodlivo a vyvážene neošetruje práva a povinnosti zmluvných strán, teda vlastníkov reštituovaných domov a nájomcov. Na základe podrobnej analýzy situácie a na základe osobného stretnutia s hromadnou skupinou dotknutých a na základe nimi podaných informácií a vyjadrení si ja dovolím tvrdiť, že oba zákony upravili vzťah medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov.
Napriek daným predvolebným prísľubom stranou SMER, citujem, o presadzovaní riešení, ktoré vytvoria podmienky pre nediskriminujúce a spravodlivé postavenie nájomníkov, a napriek vyslovenému prísľubu riešenia formou poskytnutia zodpovedajúcej či už bytovej alebo finančnej náhrady sa nájomcovia v novembrovom návrhu zákona v novele poslanca Maroša Kondróta nedočkali zásadného, očakávaného ani sľúbeného riešenia. Ambíciou a cieľom oboch schválených zákonov v tomto a v minulom volebnom období údajne bolo spravodlivo upraviť vzájomné vzťahy majiteľov a nájomcov. Spoločným menovateľom týchto opatrení bolo zmiernenie majetkových krívd, ktoré sa udiali ešte pred rokom 1989 a v určitej podobe pretrvávajú stále aj po viac ako dvadsiatich rokoch.
Mechanizmus, ktorý bol prijatý a schválený za čias vlády Ivety Radičovej týmto zákonom síce na jednej strane krivdy a vzniknuté škody zmiernil, odstránil majetkové krivdy prenajímateľov, na strane druhej vytvoril nové majetkové krivdy na strane nájomcov. Zákon prijatý za vlády Ivety Radičovej totiž vytvoril právnu fikciu tzv. tolerovaného nájmu, t. j. situácie, keď prenajímateľ dal výpoveď z nájmu nájomcovi, avšak ani počas uplynutia 12-mesačnej výpovednej lehoty nájomca ešte stále nemusel a ani nemal pridelený náhradný byt. Keďže súdy takúto právnu fikciu a možnosť zadržanej výpovede nájomcom nechceli akceptovať, bol priamo nevyhnutný zásah zákonodarcu, ktorý prišiel v podobe poslaneckého návrhu pána poslanca Kondróta. Tento návrh síce priznáva ochranu takým nájomcom, o bytovej náhrade ktorých ešte nebolo rozhodnuté, avšak i tak, pokiaľ sa bude neúmerne navyšovať cena nájmu, pokým tomu-ktorému nájomcovi bude pridelený byt, neprimerane navýšený nájom môže byť nepriamym, ale aj hlavným dôvodom pre výpoveď a vypratanie bytu. Tak sa títo nájomcovia, ktorí sú tu dnes aj na balkóne medzi nami, môžu veľmi ľahko ocitnúť na ulici ako bezdomovci. V samotnej dôvodovej správe k rozpočtu na tento rok v kapitole Podpora rozvoja bývania sa pritom uvádza: „Niektorí nájomcovia a zväčša starší občania, z ktorých viacerí do prenajatých bytov za obdobie, keď ich užívali, vkladali časť finančných prostriedkov, vlastných finančných prostriedkov, nemajú možnosť vzhľadom na svoje nízke príjmy a majetkové pomery platiť trhové nájomné alebo si zaobstarať iné primerané bývanie.“ Napriek tomu konštatovaniu poslancom Marošom Kondrótom predložený a schválený zákon obchádza skutočnosť a neprihliada na ňu, že sa zvyšuje regulované nájomné v priebehu najbližších piatich rokov o viac ako 100 % oproti súčasnosti a v prípade tzv. tolerovaného nájmu obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom dopláca len rozdiel medzi trhovým nájomným a regulovaným nájomným až do času, pokým poskytne nájomcovi bytovú náhradu. Pritom reálne sa dá predpokladať, že po náraste regulovaného nájmu približujúceho sa trhovému nájmu už ani žiaden rozdiel na preplatenie obcou nevznikne. Horúci zemiak tak drží v rukách bežný občan, nájomca, ktorého životné náklady sa zvyšovaním regulovaného nájomného budú len zvyšovať, a bytová náhrada je v nedohľadne, a to aj s prihliadnutím na priemernú dĺžku stavebného konania. Výstavba nájomných bytov obcami si vyžiadala svoj čas, a to značne dlhý čas.
Mnou predložený návrh zákona nadväzuje na už schválený poslanecký návrh zákona, ale nie je len hasením požiaru. Prináša skutočné a komplexné riešenie vzájomných vzťahov medzi prenajímateľom, nájomcom, obcou, štátom, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a boli v prospech všetkých zainteresovaných skupín.
Kľúčovými prínosmi novely zákona sú zavedenie finančnej náhrady, tak ako si to želá viac ako 80 % dotknutých nájomcov, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou. Rovnako tak zavádza spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce pre prenajímateľa a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. aj na rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené cca na 66 miliónov eur, je približne o 10 % lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú sumu 70 miliónov eur. Návrh zákona nemá vplyv ani na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade so všetkými všeobecne platnými normami Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná.
Záverom ako predkladateľka chcem upozorniť ešte na jednu závažnú skutočnosť, ktorá bola hlavným dôvodom pre predloženie mojej novely, a poukázať na ňu. A to je list zo dňa 29. 2. 2012, teda z minulého roka. V tomto liste bol stranou SMER – SD tesne pred voľbami daný nájomcom v reštituovaných domoch prísľub spravodlivého a nediskriminačného riešenia. Okrem toho bol rovnako daný aj prísľub, ktorým sa plne uznávajú práva nájomcov a ich nevina za situáciu, v ktorej sa ocitli. Tento prísľub uvádzal aj finančnú náhradu. Preto teraz spolu so zástupcami Združenia nájomcov celkom dobre nerozumiem, prečo novela, ktorá dohliada na plnenie daných sľubov a precizuje ich a zavádza inštitút finančnej náhrady, je poslancovi vládnej strany pánovi Marošovi Kondrótovi odrazu cudzia, dokonca považovaná za irelevantnú, búrajúcu celú koncepciu čerstvo prijatého zákona. Mnou predložená novela je iba koncovkou a nástrojom plnenia daného predvolebného sľubu, vďaka ktorému združení občania strane SMER dali svoju dôveru. Preto ak poslanci strany SMER budú o tomto zákone hlasovať, prosím, aby seriózne prehodnotili váhu svojich slov, ako aj plnenie záväzkov a ľuďom daných sľubov. Ďakujem.
