Videokanál poslanca

Áno. Pán Lebocký, ja vás chcem ubezpečiť, že tak, ako vy ste komunikovali s kompetentnými, sme s kompetentnými komunikovali aj my. A komunikovali sme aj s občanmi. Teda priamo, ako som aj uviedla v mojom príspevku, so zástupcami týchto pozemkových spoločenstiev.
A prepáčte mi, tie argumenty, ktoré tu boli uvedené na to, aby sa tie dva systémové inštitúty, teda to predkupné právo a dvojtretinová väčšina, aby sa tieto inštitúty vynechali a zrušili, vaše argumenty ma nepresvedčili.
Ďakujem.

Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, ja chcem ako spolupredkladateľka pozmeňujúceho návrhu k zákonu o pozemkových spoločenstvách podporiť a oceniť úprimnú a pretrvávajúcu snahu všetkých troch mojich kolegov - pána poslanca Fecka, pána Mičovského a pána Hubu - o sprehľadnenie operácií a manipulácie s poľnohospodárskou pôdou a lesnými pozemkami. Vynechaním dvoch systémových opatrení, ktoré sú ťažiskom nášho spoločného predkladaného návrhu, a to je vypustenie predkupného práva pre členov pozemkového spoločenstva, ako aj zrušenie rozhodovacej dvojtretinovej väčšiny pri zásadných zmenách vnútri spoločenstva, sú vážnou hrozbou pre netransparentné, neriadené a nekorektné preskupovanie podielov pozemkov.
Táto legislatívna snaha, ktorej zmyslom je znovuzavedenie a ponechanie spomenutých inštitútov, preventívne a systémovo zamedzí prevodu štátneho majetku, ako aj pôdy spoločenstiev vyvoleným osobám záujmami postavenými mimo záujmov spoločenstiev, ba dokonca je možné, že postavených aj mimo verejných záujmov našej republiky. Ten trend tu už je, ten trend tu už reálne je a je aj uchopiteľný.
Predložený predmetný pozmeňujúci návrh je preto pre mňa dôkazom vlasteneckého a pronárodne orientovaného prístupu poslancov. Chcela by som zdôrazniť, že predmetný predložený pozmeňujúci návrh vyplýva nielen z poznania a skúsenosti predkladajúcich poslancov, ale aj z pripomienok samotných aktívnych zástupcov spoločenstiev, ktorých pripomienky a návrhy neboli zohľadnené a do zákona zapracované.
Pokiaľ tak vážne systémové opatrenia, ako som spomenula a aké predkladáme v našom návrhu za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, nebudú prijaté, ja osobne mám vážne podozrenie, že sa opäť silou moci presadí jeden z lobistických a klientelisticky orientovaných zákonov.
Každá vlastenecká a pronárodne orientovaná vláda si uvedomuje hodnotu svojej pôdy pod vlastnými nohami. Chcem veriť, že tak, ako sme zapredali všetky strategické subjekty a zdroje, nezapredáme aj to posledné okrem vzduchu, čo nám na Slovensku ostalo.
Ďakujem za vypočutie.

Ja verím, že mnoho návrhov a pripomienok, ktoré predložili kolegovia pán Fecko a pán Mičovský, bolo v rámci výboru zapracovaných, konštruktívne zapracovaných, ale po tom, ako som si vypočula aj túto rozpravu, aj kolegov, ich bezprostredné výstupy z tohto výboru, to podstatné - a to je ponechanie inštitútu predkupného práva - v tomto zákone ponechané nebolo.
Ja chcem, poslanec pán Fecko, oceniť tvoju snahu, obdivujem naozaj tvoj vytrvalý a neutíchajúci záujem o záchranu slovenskej pôdy a tvoju snahu o sprehľadnenie pozemkových vzťahov.
Ďakujem ti rovnako za vecný, odborný, argumentačne výživný a nespochybniteľný príspevok.

Ja si tiež dovolím predniesť svoj názor k tomu, čo tu bolo prednesené v rámci správy ombudsmanky. Ja tomu naozaj nerozumiem, pretože na jednej strane sa všade zdôrazňuje potreba zvyšovania vymožiteľnosti práva, odznelo to aj dnes, ako jeden z vážnych stimulov možno aj hospodárskeho rastu, aj uskutočňovania národného programu verejnej reformy, a na druhej strane tu skôr asi aj podľa slov samotnej ombudsmanky zisťujem, že nie je ochota takéto aparáty alebo výkonné úrady, ktoré na to majú dohliadať, podporovať. Skôr teda je tu spomínaný režim podvýživy a poddimenzovania.
Moja však osobná skúsenosť, o ktorej môžem hovoriť, a to som predložila pani ombudsmanke dva podnety niekedy v jeseni, potvrdzuje to, že mi neprišla do dnešného dňa žiadna spätná väzba. A ja teraz naozaj neviem posúdiť ani určiť hranicu medzi tým, či to bolo naozaj bez akejkoľvek spätnej väzby alebo bez výsledku z toho dôvodu, že je tu istý druh nečinnosti alebo nedostatočných dispozícií a zdrojov. Ak to má ďalej takto fungovať, tak by som poprosila, aby sme nedávali ľuďom falošné nádeje, ani tým, ktorí takéto podnety predkladajú, lebo naozaj asi nikoho z nás dlhodobo nebude baviť, aby sme mali takéto formálne úrady.
Takže naozaj túto, vysporiadanie sa s tým, ako tento úrad bude ďalej fungovať je a bude našou záťažou.

Chcem podporiť kolegu pána poslanca Hubu v jeho snažení, pretože ja práve tú optiku alebo ten parameter zhodnocovania environmentálnych dopadov pri rozhodovaní o pridelení investičnej pomoci považujem dnes už za štandardnú a normálnu výbavu každého jedného rozhodovacieho procesu, takže sa prihováram a v plnej miere podporujem toto kritérium.
Ďakujem.

Tak ja v mnohom, čo tu pán poslanec Hlina povedal, v mnohom súhlasím, hlavne z toho dôvodu, že nejaká podpora kapitalizácie zisku pomerne silných subjektov, ktoré tu aj boli vymenované, myslím si, že nie je cesta nejakej, nejakého zrovnovážnenia alebo nejakej proporcionality, snahy o proporcionálny hospodársky rast alebo hospodársky rozvoj. To znamená, že taktiež sa hlásim k tomu, aby práve malé a stredné podniky boli podporované, aby na ne bola zameraná táto investičná pomoc, investičná podpora, pretože aj mne mnohé z týchto subjektov, menších subjektov hlásia, že majú nie rovnakú šancu a možnosť uchádzať sa o tieto zdroje. Keď som si aj pozrela prehľad, akým spôsobom sa čerpala pomoc napr. pre oblasť cestovného ruchu, tak naozaj rôzne modifikácie, v ktorých funguje alebo figuruje istá finančná skupina, mala ďaleko jednoduchší prístup k týmto zdrojom. Ja som si vedomá toho, že nijakým spôsobom nedokážeme nabúrať celú koncepciu a filozofiu tohto zákona, ale naozaj môže sa nám to zrátať a je treba sa vážne zamyslieť nad tým, či toto je cesta, ako vyvažovať rozdiely medzi jednotlivými sektormi - či už priemyselnej výroby, alebo aj možno terciárnej sféry. Nemôžem súhlasiť s takýmto prístupom ani s filozofiou.

Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už v prvom čítaní som sa zmienila o potrebe zavedenia nástrojov a mechanizmov zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti v prideľovaní prostriedkov, dotácií ministerstva hospodárstva, konkrétne pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Hoci sa účel poskytovania dotácií ministerstvom viaže na rôzne oblasti pomoci a podpory, či už je to oblasť udržania banských činností, alebo rozvoja malého a stredného podnikania, podpory rozvoja priemyselnej výroby a služieb, alebo oblasť výskumu, vývoja a inovácií, konkrétnu skúsenosť a z toho aj vyplývajúci podnet mám práve za oblasť poskytovania podpory na oblasť ochrany spotrebiteľa. To je oblasť, ktorú ja dôverne poznám, preto si dovolím aj k nej predniesť svoje návrhy a doplňujúci návrh. Nedovolím si teda hovoriť za iné oblasti, s ktorými nemám konkrétnu a priamu skúsenosť a ku ktorej mi ani dotknutí žiadatelia nepredložili súvisiace podnety alebo pripomienky k zákonu. Nosným pilierom môjho návrhu je opätovné zavedenie verejných prezentácií, ktoré sa do roka 2010 organizovali, a celý rozhodovací proces bol takto pod väčšou verejnou kontrolou, bol otvorenejší, nevzbudzoval toľké pochybnosti o objektivite a spravodlivosti rozhodnutí. Rozhodovací proces o rozdeľovaní dotácií od času, keď sa verejné prezentácie, naopak, zrušili, v anonymnom priestore a pri atomizovanom prístupe stratili na svojej otvorenosti a transparentnosti. Odkedy boli verejné prezentácie projektov z dôvodu zabezpečenia bezcieľnej anonymity zrušené, v rozdeľovaní dotácií žiadateľským subjektom zavládla netransparentnosť, podozrenia a hmla.
Druhým nástrojom, ktorý zabráni možnej jednostrannosti, účelovosti a tendenčnosti rozhodovacieho a vylučovacieho procesu, je konkretizácia a objektivizácia vydaných stanovísk o splnení, respektíve nesplnení podmienky vysporiadania finančných vzťahov s ministerstvom hospodárstva, teda s poskytovateľom. Nateraz tento inštitút nemá, ako som už aj v prvom čítaní spomenula, konkrétny, vecný a právne záväzný obsah a ani základ. Napriek tomu sa využíva ako kľúčový nástroj pri rozhodovaní o pridelení dotácie. Podľa súčasného znenia zákona, ale aj podľa znenia predloženého vládneho návrhu je zdôvodnenie zamietnutia žiadosti o dotáciu cez inštitút nevysporiadaných finančných vzťahov ponechané na svojvoľnom a jednostrannom výklade zástupcov odboru administrujúcich a rozhodujúcich o pridelení a zamietnutí dotácie. Na všetky možné vznesené oprávnené námietky dotknutých subjektov slúži iba jedna okrídlená, nesúrodá formulka: Na dotáciu nie je právny nárok. Pritom obvinenie o neoprávnenom čerpaní bez opravného prostriedku vecou dotknutého subjektu nevyplýva ani z vykonaného posudzovania plnených podmienok uvedených v obsahu schváleného projektu, ani z posúdenia plnenia projektových kritérií, ba dokonca ani z plnenia záväzkov z podpísanej záväznej zmluvy medzi oboma subjektmi, teda medzi ministerstvom a medzi žiadateľskou organizáciou. Určenie tohto neoprávneného čerpania ani po formálnej stránke nemá formu a podobu riadneho záväzného rozhodnutia, ktoré by malo byť výstupom riadneho šetrenia a posudzovania súladu reálneho čerpania so zazmluvnenými podmienkami a záväzkami. Dokonca za takýto výstup ani nikto nenesie zodpovednosť. V takých nedeklaratórnych a neurčených podmienkach, kedy na základe získaných a prežitých skutočností nemožno vylúčiť ani tlak obchodnej loby na ministerský aparát, pri možnom cielenom vylúčení žiadateľského subjektu nemožno, ak to s transparentnosťou a objektivitou rozhodovania myslíme vážne, v takýchto podmienkach naozaj nemožno viac zotrvať. Takto veľmi ľahko a drasticky môžeme odstaviť od pomoci a podpory subjekt, mimovládny subjekt, ktorý preukázateľne, zodpovedne a s plnou vážnosťou plní zmluvné záväzky, má tradíciu a narastajúcu návštevnosť poškodenými spotrebiteľmi. Sama som priamym svedkom takýchto nenáležitých postupov a ja to naozaj na základe vlastnej skúsenosti považujem za zneužívanie právomoci verejného činiteľa proti plneniu cieľov a priorít spotrebiteľskej politiky. Tento postup je pre mňa poburujúci o to viac, ak následne sa zistí, že verejnými prostriedkami bol podporený subjekt, ktorý je účelovo zriadený a možno aj spriaznený s niektorou politickou stranou.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
1. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
"Ak ministerstvo zamietne žiadosť z dôvodu, že žiadateľ nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti, ktoré žiadateľovi zašle do 10 pracovných dní odo dňa tohto rozhodnutia, uvedie rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre takéto oznámenie.
Rozhodujúcu skutočnosť, rozhodujúcou skutočnosťou podľa ods. 2a sa rozumie, 2 sa rozumie:
a) rozhodnutie súdu, správneho orgánu alebo iného subjektu, ktoré preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
b) je to správa vypracovaná následnou finančnou kontrolou podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
c) správa vypracovaná priebežnou finančnou kontrolou ministerstva podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
d) neschválenie vyúčtovania projektu, na ktorý bola žiadateľovi v minulosti ministerstvom poskytnutá dotácia, ak ministerstvom vytýkané nedostatky vo vyúčtovaní neboli žiadateľom odstránené ani do dňa doručenia žiadosti.
(4) Ak je dôvodom pre oznámenie ministerstva podľa ods. 2 rozhodujúca skutočnosť uvedená v ods. 3 písm. c) alebo d), žiadateľ môže do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o zamietnutí žiadosti podľa ods. 2 podať podnet na vykonanie následnej finančnej kontroly z dôvodov uvedených v osobitnom predpise s cieľom preskúmať postup ministerstva pri zamietnutí žiadosti podľa ods. 2. Podanie podnetu má odkladný účinok vo vzťahu ku všetkým žiadostiam žiadateľa. Ministerstvo musí začať vykonávať následnú finančnú kontrolu do 10 pracovných dní odo dňa doručenia podnetu a ukončiť ju do troch mesiacov od jej začatia. Vykonávania následnej finančnej kontroly sa zúčastňujú aj prizvané osoby podľa osobitného predpisu."
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 5 až 10.
K odôvodneniu: Navrhované ustanovenie zakotvuje ako podmienku zamietnutia dotácie riadne odôvodnenie takéhoto oznámenia, v ktorom nesmie chýbať ani uvedenie takzvanej rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti. Zároveň sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom rozhodujúca skutočnosť. Cieľom návrhu je väčšia transparentnosť pri udeľovaní dotácií a rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa o dotácie v prípadoch, keď dôvodom pre zamietnutie žiadosti sú nevyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom a takáto skutočnosť vyplýva buď z kontroly vyúčtovania projektu, na ktorý bola poskytnutá dotácia, alebo z výsledku priebežnej finančnej kontroly, keďže praktické skúsenosti žiadateľov preukazujú, že práve v takýchto prípadoch dochádza neraz k pochybeniam, respektíve k nesprávnym zisteniam na strane subjektu poskytujúceho dotácie. Nespochybňuje sa pritom princíp, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
Rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa sa dosahuje tým, že sa mu v oboch vyššie uvedených prípadoch poskytuje možnosť podať podnet na začatie následnej finančnej kontroly, na ktorú sa v princípe vzťahujú ustanovenia zákona 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s určitými rozdielmi, ku ktorým patrí povinnosť kontrolného subjektu ministerstva začať takúto kontrolu, povinnosť ministerstva začať následnú finančnú kontrolu a skončiť ju v stanovenom čase, ako aj povinnosť ministerstva zabezpečiť účasť prizvaných osôb na takejto kontrole.
Dôvody následnej finančnej kontroly môžu byť rôzne. Najčastejšie pôjde o overenie dodržania podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov a dodržania podmienok ich použitia, t. j. overenie, či takéto namietané zistenie útvaru ministerstva poskytujúceho dotácie je správne. Podanie podnetu má pritom odkladný účinok vo vzťahu k všetkým žiadostiam žiadateľa, ako som už predtým čítala, až do ukončenia následnej finančnej kontroly sa žiadosť nepovažuje za zamietnutú a v prípade, že podnet bol oprávnený, ministerstvo je povinné rozhodnúť o udelení dotácie.
Podrobnejšie pravidlá stanoví v tomto smere vykonávajúci predpis ministerstva. Predpokladá sa, že dotačná komisia nezasadne skôr, ako bude rozhodnuté o všetkých podaných podnetoch.
2. V § 11 ods. 2 sa slovo "trojčlenná" nahrádza slovom "päťčlenná".
Ide o komisiu, rozhodovaciu komisiu. Pre zvýšenie transparentnosti, plurality názorov, zastúpenia odborníkov v dotačnej komisii a zníženie možnosti subjektívneho rozhodovania sa zavádza rozšírenie trojčlennej komisie na päťčlennú.
3. V ods. 11, pardon, v § 11 ods. 5 sa slová "dvoch mesiacov" nahrádzajú slovami "jedného mesiaca".
Odôvodnenie: Z dôvodu skoršieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov zo strany úspešných žiadateľov sa navrhuje skrátiť doba na uzavretie dotačnej zmluvy na jeden mesiac, keďže doba dvoch mesiacov sa javí ako príliš dlhá a môže spôsobiť paralyzovanie fungovania projektu, keďže úspešní žiadatelia sú neraz závislí výlučne práve na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu.
Pod bodom 4 navrhujeme v § 11 ods. 3 na konci pripojiť tieto slová: "okrem žiadostí podľa § 2 písm. d)".
Odôvodnenie: Vzhľadom na špecifiká programu, špecifiká dotačného programu týkajúceho sa podpory ochrany spotrebiteľa, nie je relevantné utajovanie identifikácie žiadateľov vzhľadom na relatívne úzko vymedzený okruh každoročne sa opakujúcich žiadateľov, ako aj členov dotačnej komisie.
Pod bodom 5 navrhujeme: V § 11 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"V prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) je jedným z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí aj spoločná verejná prezentácia projektov všetkých žiadateľov pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Ministerstvo zašle najmenej 10 pracovných dní pred uskutočnením spoločnej verejnej prezentácie pozvánku všetkým žiadateľom, v ktorej uvedie miesto, dátum a čas jej konania."
Doterajšie ods. 7 až 10 sa označujú ako ods. 8 až 11.
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie zavádza spoločnú verejnú prezentáciu všetkých žiadateľov v prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) návrhu zákona ako jedno z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Takéto kritérium sa už uplatňovalo pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva do roku 2010.
Pod bodom 6 navrhujeme: V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Na vykonávanie finančnej kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak."
Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie: "Zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 37 sa označí ako poznámka pod čiarou k odkazu 38.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Návrhom sa docieli, že na vykonávanie finančnej kontroly sa budú vzťahovať ustanovenia zákona o finančnej kontrole, ak tento zákon neustanoví inak.
Takže dovolím si požiadať vás o podporu tohto doplňujúceho návrhu v záujme väčšej transparentnosti a zvýšenia prehľadu o poskytovaní prostriedkov, verejných prostriedkov z ministerstva hospodárstva.
Ďakujem.

Tak ja si dovolím stručne sa vyjadriť k tomuto zákonu. Viac-menej, asi už aj pre vás so známym postojom, že ja nie som zástancom progresu a rozvoja jadrovej energetiky, ako som sa už nechala viackrát počuť, skôr som za to, aby všetky podporné prostriedky, ktoré v rámci energetickej koncepcie budú využívané, smerovali k podpore obnoviteľných zdrojov, pretože ja práve podporu obnoviteľných zdrojov považujem za progresívne hľadisko, za progresívny prístup, za progresívne riešenie v oblasti energetickej politiky. Nielen kvôli ekonomickým hľadiskám, ale predovšetkým kvôli citlivejšiemu prístupu a citlivejším dopadom na prírodu, na ochranu a bezpečnosť, zdravie našich občanov.
To som si dovolila povedať hneď v úvode, lebo vlastne s takýmto postojom ja som študovala aj analyzovala tento pripravený zákon, a teda mám reálne obavy nielen z jeho naplnenia, čo prinesie teda naplnenie tohto zákona, ale vôbec z toho, kde bude smerovať rozvoj jadrovej energetiky na Slovensku. Chcem k tomu povedať, že ak budú dobudúcna pripravované takéto podklady a materiály, ja samotná sa už strácam v tom parcializovaní predkladaných navýšených nárokov jednotlivých položiek, a to už je jedno, v zásade jedno, či ide o Národný jadrový fond, alebo, teda úrad, alebo ide o samotných prevádzkovateľov týchto jadrových elektrární. Pretože skutočne by ma už zaujímalo také komplexné vyhodnotenie a sumarizácia, koľko investícií - či do jednej zložky, alebo do druhej zložky - bolo pripravovaných a aj realizovaných. Pretože možno takýmto nápočtom a takouto sumarizáciou zistíme a možno aj poprieme samotný argument, ktorý je ťažiskovým práve v rozvoji jadrovej energetiky, že je to najefektívnejší spôsob zabezpečenia energie.
Naozaj mám už vážnu pochybnosť, spájajúc to s tou požiadavkou poslednej návštevy v jadrovej elektrárni, kde prezentovali títo prevádzkovatelia, že potrebujú navýšiť kvôli nesprávnym projektovým odhadom podporu zo strany štátu v sume, keď si dobre pamätám, 800 - 900 miliónov eur. V danom návrhu si Národný jadrový fond pýta ďalšie prostriedky, takže naozaj, ak môžem touto formou, chcem požiadať o komplexný sumárny prehľad, jednoduchý prehľad toho, koľko už našu republiku stála výstavba jadrovej, jadrových elektrární, aby sme si vedeli naozaj zhodnotiť, či to nie je nakoniec aj viac, berúc v úvahu napríklad aj náklady spojené s likvidáciou odpadu, či to nie je viac, ako sme možno odmietli investovať práve do obnoviteľných zdrojov. Tak, aby sme požiadavku, ktorú ja vnímam a tá je nastolená, je progresívna, aby sme čoraz viac približovali miesto výroby k miestu spotreby, berúc v úvahu aj nezávislosť jednotlivých jednotiek bez ohľadu na to, či už ide o domácnosti, alebo aj priemyselné subjekty. Lebo ak tu bol aj zákon o obnoviteľných zdrojoch, bola nastolená požiadavka aj väčších prevádzok na to, aby sa šlo cestou využívania obnoviteľných zdrojov. Takže túto požiadavku ja spájam s rozpravou a s predloženým zákonom.
Ďakujem.

Ja vzhľadom na to, aký je stav súdnictva a stále sa prepadajúca vymožiteľnosť práva všeobecne, aj vzhľadom na to, že pociťujem potrebu podporiť oboch poslancov, aj pána Matoviča, aj pána Hlinu, v tom, aby sa voľba odložila dovtedy, kým nebudú zástupcovia disciplinárneho senátu vypočutí na ústavnoprávnom výbore, chcem takto podporiť aj samotnú spoločenskú objednávku, ktorá sa dlhodobo dovoláva toho, aby sa stav v súdnictve zmenil. Takže chcem vás všetkých poprosiť, aby sme k takýmto voľbám pristupovali s takou zodpovednosťou a váhou, ako si to situácia vyžaduje.

Ja sa, pani poslankyňa Žitňanská, v plnej miere stotožňujem s tým, čo ste predniesli. Rovnako sa pripájam k vášmu návrhu, aby bol tento zákon stiahnutý. A hoci sa zákonu vecne nevenujem, nepoznám ho do detailov možno ako vy, rovnako si myslím, že ani jeden z poslancov, ktorí dnes budú hlasovať za tento zákon, nebude ovládať pointu a zmysel, cieľ tohto zákona. Myslím si, že po príprave takéhoto zákona, ktorá trvala trištvrte roka, mal byť postavený, nastavený v celistvej, komplexnej, ujednotenej a ustálenej podobe, k čomu zjavne nedošlo, pretože mňa samu pobúrilo, keď na hospodárskom výbore sme mali v niekoľkých etapách predložené niekoľké modifikácie aktualizovaného návrhu zákona.
K tomuto vášmu návrhu na stiahnutie zákona sa pripájam aj po tom, čo som mala možnosť počuť prvé ohlasy odbornej obce, ktorá s týmto zákonom pracuje. A tá ma upozorňovala na to, že zákon s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie to, čo sa očakáva a čo spomenul aj predkladateľ, zjednodušenie, ale práve, naopak, vyvolá ďalší účelový chaos. Ďakujem.