Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už v prvom čítaní som sa zmienila o potrebe zavedenia nástrojov a mechanizmov zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti v prideľovaní prostriedkov, dotácií ministerstva hospodárstva, konkrétne pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Hoci sa účel poskytovania dotácií ministerstvom viaže na rôzne oblasti pomoci a podpory, či už je to oblasť udržania banských...
Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už v prvom čítaní som sa zmienila o potrebe zavedenia nástrojov a mechanizmov zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti v prideľovaní prostriedkov, dotácií ministerstva hospodárstva, konkrétne pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Hoci sa účel poskytovania dotácií ministerstvom viaže na rôzne oblasti pomoci a podpory, či už je to oblasť udržania banských činností, alebo rozvoja malého a stredného podnikania, podpory rozvoja priemyselnej výroby a služieb, alebo oblasť výskumu, vývoja a inovácií, konkrétnu skúsenosť a z toho aj vyplývajúci podnet mám práve za oblasť poskytovania podpory na oblasť ochrany spotrebiteľa. To je oblasť, ktorú ja dôverne poznám, preto si dovolím aj k nej predniesť svoje návrhy a doplňujúci návrh. Nedovolím si teda hovoriť za iné oblasti, s ktorými nemám konkrétnu a priamu skúsenosť a ku ktorej mi ani dotknutí žiadatelia nepredložili súvisiace podnety alebo pripomienky k zákonu. Nosným pilierom môjho návrhu je opätovné zavedenie verejných prezentácií, ktoré sa do roka 2010 organizovali, a celý rozhodovací proces bol takto pod väčšou verejnou kontrolou, bol otvorenejší, nevzbudzoval toľké pochybnosti o objektivite a spravodlivosti rozhodnutí. Rozhodovací proces o rozdeľovaní dotácií od času, keď sa verejné prezentácie, naopak, zrušili, v anonymnom priestore a pri atomizovanom prístupe stratili na svojej otvorenosti a transparentnosti. Odkedy boli verejné prezentácie projektov z dôvodu zabezpečenia bezcieľnej anonymity zrušené, v rozdeľovaní dotácií žiadateľským subjektom zavládla netransparentnosť, podozrenia a hmla.
Druhým nástrojom, ktorý zabráni možnej jednostrannosti, účelovosti a tendenčnosti rozhodovacieho a vylučovacieho procesu, je konkretizácia a objektivizácia vydaných stanovísk o splnení, respektíve nesplnení podmienky vysporiadania finančných vzťahov s ministerstvom hospodárstva, teda s poskytovateľom. Nateraz tento inštitút nemá, ako som už aj v prvom čítaní spomenula, konkrétny, vecný a právne záväzný obsah a ani základ. Napriek tomu sa využíva ako kľúčový nástroj pri rozhodovaní o pridelení dotácie. Podľa súčasného znenia zákona, ale aj podľa znenia predloženého vládneho návrhu je zdôvodnenie zamietnutia žiadosti o dotáciu cez inštitút nevysporiadaných finančných vzťahov ponechané na svojvoľnom a jednostrannom výklade zástupcov odboru administrujúcich a rozhodujúcich o pridelení a zamietnutí dotácie. Na všetky možné vznesené oprávnené námietky dotknutých subjektov slúži iba jedna okrídlená, nesúrodá formulka: Na dotáciu nie je právny nárok. Pritom obvinenie o neoprávnenom čerpaní bez opravného prostriedku vecou dotknutého subjektu nevyplýva ani z vykonaného posudzovania plnených podmienok uvedených v obsahu schváleného projektu, ani z posúdenia plnenia projektových kritérií, ba dokonca ani z plnenia záväzkov z podpísanej záväznej zmluvy medzi oboma subjektmi, teda medzi ministerstvom a medzi žiadateľskou organizáciou. Určenie tohto neoprávneného čerpania ani po formálnej stránke nemá formu a podobu riadneho záväzného rozhodnutia, ktoré by malo byť výstupom riadneho šetrenia a posudzovania súladu reálneho čerpania so zazmluvnenými podmienkami a záväzkami. Dokonca za takýto výstup ani nikto nenesie zodpovednosť. V takých nedeklaratórnych a neurčených podmienkach, kedy na základe získaných a prežitých skutočností nemožno vylúčiť ani tlak obchodnej loby na ministerský aparát, pri možnom cielenom vylúčení žiadateľského subjektu nemožno, ak to s transparentnosťou a objektivitou rozhodovania myslíme vážne, v takýchto podmienkach naozaj nemožno viac zotrvať. Takto veľmi ľahko a drasticky môžeme odstaviť od pomoci a podpory subjekt, mimovládny subjekt, ktorý preukázateľne, zodpovedne a s plnou vážnosťou plní zmluvné záväzky, má tradíciu a narastajúcu návštevnosť poškodenými spotrebiteľmi. Sama som priamym svedkom takýchto nenáležitých postupov a ja to naozaj na základe vlastnej skúsenosti považujem za zneužívanie právomoci verejného činiteľa proti plneniu cieľov a priorít spotrebiteľskej politiky. Tento postup je pre mňa poburujúci o to viac, ak následne sa zistí, že verejnými prostriedkami bol podporený subjekt, ktorý je účelovo zriadený a možno aj spriaznený s niektorou politickou stranou.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
1. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
"Ak ministerstvo zamietne žiadosť z dôvodu, že žiadateľ nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti, ktoré žiadateľovi zašle do 10 pracovných dní odo dňa tohto rozhodnutia, uvedie rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre takéto oznámenie.
Rozhodujúcu skutočnosť, rozhodujúcou skutočnosťou podľa ods. 2a sa rozumie, 2 sa rozumie:
a) rozhodnutie súdu, správneho orgánu alebo iného subjektu, ktoré preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
b) je to správa vypracovaná následnou finančnou kontrolou podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
c) správa vypracovaná priebežnou finančnou kontrolou ministerstva podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
d) neschválenie vyúčtovania projektu, na ktorý bola žiadateľovi v minulosti ministerstvom poskytnutá dotácia, ak ministerstvom vytýkané nedostatky vo vyúčtovaní neboli žiadateľom odstránené ani do dňa doručenia žiadosti.
(4) Ak je dôvodom pre oznámenie ministerstva podľa ods. 2 rozhodujúca skutočnosť uvedená v ods. 3 písm. c) alebo d), žiadateľ môže do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o zamietnutí žiadosti podľa ods. 2 podať podnet na vykonanie následnej finančnej kontroly z dôvodov uvedených v osobitnom predpise s cieľom preskúmať postup ministerstva pri zamietnutí žiadosti podľa ods. 2. Podanie podnetu má odkladný účinok vo vzťahu ku všetkým žiadostiam žiadateľa. Ministerstvo musí začať vykonávať následnú finančnú kontrolu do 10 pracovných dní odo dňa doručenia podnetu a ukončiť ju do troch mesiacov od jej začatia. Vykonávania následnej finančnej kontroly sa zúčastňujú aj prizvané osoby podľa osobitného predpisu."
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 5 až 10.
K odôvodneniu: Navrhované ustanovenie zakotvuje ako podmienku zamietnutia dotácie riadne odôvodnenie takéhoto oznámenia, v ktorom nesmie chýbať ani uvedenie takzvanej rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti. Zároveň sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom rozhodujúca skutočnosť. Cieľom návrhu je väčšia transparentnosť pri udeľovaní dotácií a rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa o dotácie v prípadoch, keď dôvodom pre zamietnutie žiadosti sú nevyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom a takáto skutočnosť vyplýva buď z kontroly vyúčtovania projektu, na ktorý bola poskytnutá dotácia, alebo z výsledku priebežnej finančnej kontroly, keďže praktické skúsenosti žiadateľov preukazujú, že práve v takýchto prípadoch dochádza neraz k pochybeniam, respektíve k nesprávnym zisteniam na strane subjektu poskytujúceho dotácie. Nespochybňuje sa pritom princíp, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
Rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa sa dosahuje tým, že sa mu v oboch vyššie uvedených prípadoch poskytuje možnosť podať podnet na začatie následnej finančnej kontroly, na ktorú sa v princípe vzťahujú ustanovenia zákona 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s určitými rozdielmi, ku ktorým patrí povinnosť kontrolného subjektu ministerstva začať takúto kontrolu, povinnosť ministerstva začať následnú finančnú kontrolu a skončiť ju v stanovenom čase, ako aj povinnosť ministerstva zabezpečiť účasť prizvaných osôb na takejto kontrole.
Dôvody následnej finančnej kontroly môžu byť rôzne. Najčastejšie pôjde o overenie dodržania podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov a dodržania podmienok ich použitia, t. j. overenie, či takéto namietané zistenie útvaru ministerstva poskytujúceho dotácie je správne. Podanie podnetu má pritom odkladný účinok vo vzťahu k všetkým žiadostiam žiadateľa, ako som už predtým čítala, až do ukončenia následnej finančnej kontroly sa žiadosť nepovažuje za zamietnutú a v prípade, že podnet bol oprávnený, ministerstvo je povinné rozhodnúť o udelení dotácie.
Podrobnejšie pravidlá stanoví v tomto smere vykonávajúci predpis ministerstva. Predpokladá sa, že dotačná komisia nezasadne skôr, ako bude rozhodnuté o všetkých podaných podnetoch.
2. V § 11 ods. 2 sa slovo "trojčlenná" nahrádza slovom "päťčlenná".
Ide o komisiu, rozhodovaciu komisiu. Pre zvýšenie transparentnosti, plurality názorov, zastúpenia odborníkov v dotačnej komisii a zníženie možnosti subjektívneho rozhodovania sa zavádza rozšírenie trojčlennej komisie na päťčlennú.
3. V ods. 11, pardon, v § 11 ods. 5 sa slová "dvoch mesiacov" nahrádzajú slovami "jedného mesiaca".
Odôvodnenie: Z dôvodu skoršieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov zo strany úspešných žiadateľov sa navrhuje skrátiť doba na uzavretie dotačnej zmluvy na jeden mesiac, keďže doba dvoch mesiacov sa javí ako príliš dlhá a môže spôsobiť paralyzovanie fungovania projektu, keďže úspešní žiadatelia sú neraz závislí výlučne práve na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu.
Pod bodom 4 navrhujeme v § 11 ods. 3 na konci pripojiť tieto slová: "okrem žiadostí podľa § 2 písm. d)".
Odôvodnenie: Vzhľadom na špecifiká programu, špecifiká dotačného programu týkajúceho sa podpory ochrany spotrebiteľa, nie je relevantné utajovanie identifikácie žiadateľov vzhľadom na relatívne úzko vymedzený okruh každoročne sa opakujúcich žiadateľov, ako aj členov dotačnej komisie.
Pod bodom 5 navrhujeme: V § 11 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"V prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) je jedným z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí aj spoločná verejná prezentácia projektov všetkých žiadateľov pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Ministerstvo zašle najmenej 10 pracovných dní pred uskutočnením spoločnej verejnej prezentácie pozvánku všetkým žiadateľom, v ktorej uvedie miesto, dátum a čas jej konania."
Doterajšie ods. 7 až 10 sa označujú ako ods. 8 až 11.
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie zavádza spoločnú verejnú prezentáciu všetkých žiadateľov v prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) návrhu zákona ako jedno z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Takéto kritérium sa už uplatňovalo pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva do roku 2010.
Pod bodom 6 navrhujeme: V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Na vykonávanie finančnej kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak."
Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie: "Zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 37 sa označí ako poznámka pod čiarou k odkazu 38.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Návrhom sa docieli, že na vykonávanie finančnej kontroly sa budú vzťahovať ustanovenia zákona o finančnej kontrole, ak tento zákon neustanoví inak.
Takže dovolím si požiadať vás o podporu tohto doplňujúceho návrhu v záujme väčšej transparentnosti a zvýšenia prehľadu o poskytovaní prostriedkov, verejných prostriedkov z ministerstva hospodárstva.
Ďakujem.
Skryt prepis