Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
1.7.2014 o 17:03 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Chcela by som predniesť procedurálny návrh, aby sa oddialilo hlasovanie o zákone o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, pod tlačou 793, z toho dôvodu, že k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som predniesla, bolo uvedené, že bol krátky čas na jeho prečítanie s tým odôvodnením, že každý zástupca politického klubu alebo strany mal pozvánku k spoločnému stolu, pozvánku do diskusie o príprave tohto návrhu zákona, tak aby bol čo najviac kompletný. Ja som si preverovala informácie u nášho predsedu klubu, kedy bola doručená táto pozvánka a bolo mi povedané, že tajomník nášho klubu ju objektívne prevzal až potom, keď už toto rokovanie za spoločným stolom bolo ukončené. Z toho dôvodu, ak naozaj ten seriózny záujem je zapracovať pripomienky a návrhy, doplňujúce návrhy v uvedenom zákone, tak by som považovala za potrebné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre. Pani poslankyňa, navrhnite termín a budeme o tom hlasovať. Ešte zapnite pani poslankyňu!
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Závisí to od toho, dokedy to poslanci pán Brixi a pán Martvoň dokážu spracovať, tak aby vedeli, čo z týchto pripomienok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nie je to obvyklé. (Nasledujúci text hovorený súbežne s poslankyňou Mezenskou.) Takéto návrhy dávajú obvykle navrhovatelia...
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Zajtra, tak zajtra na 17. hodinu.)
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.7.2014 17:03 - 17:04 hod.
Helena MezenskáPaška, Pavol, predseda NR SR
Dobre. Pani poslankyňa, navrhnite termín a budeme o tom hlasovať. Ešte zapnite pani poslankyňu!
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Závisí to od toho, dokedy to poslanci pán Brixi a pán Martvoň dokážu spracovať, tak aby vedeli, čo z týchto pripomienok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nie je to obvyklé. (Nasledujúci text hovorený súbežne s poslankyňou Mezenskou.) Takéto návrhy dávajú obvykle navrhovatelia...
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Zajtra, tak zajtra na 17. hodinu.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2014 14:30 - 14:31 hod.
Helena MezenskáJa chcem poukázať na to, že aj napriek tomu, že ste zdôrazňovali, že ste komunikovali v širokej diskusii o príprave tohto zákona, tak ste komunikovali iba s jedným vybraným Združením spoločenstiev vlastníkov bytov a my tu máme aj iné reprezentatívne asociácie. Asociácia spotrebiteľských subjektov, s ňou nikto nekomunikoval, Asociácia užívateľov služieb, regionálne združenia, ktoré sa špeciálne a špecificky zameriavajú len na bytové služby. Takže vo vlastnom záujme, ja si myslím, že je to tak dôležitý zákon, ktorým sa bude musieť riadiť polovica slovenského obyvateľstva, ktorá žije v bytovkách, je natoľko dôležitý, že nechajme si čas, dopracujte tie návrhy, ktoré považujete za racionálne a vecné. Ja si myslím, že nič sa nestane, keď sa bude o tomto návrhu zákona hlasovať zajtra a pripravme ten zákon v skompletizovanej, ucelenej podobe tak, aby sa podľa neho mohli účastníci zmluvných vzťahov pri prevádzke a údržbe domu riadne a jednoznačne riadiť. Neuznávam pádnosť vašich argumentov, sú bezvecné.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 1.7.2014 11:46 - 12:04 hod.
Helena MezenskáV čl. I bode 1 sa § 2 dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
V čl. I bode 1 sa § 2 dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Preplatkom sa na účely tohto zákona rozumie suma, ktorú vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome uhradil spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, viac, ako bol povinný."
Odôvodnenie: V platnej právnej úprave nie je ustanovená povinnosť spoločenstva alebo správcu vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok za úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem tých služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Z dôvodu potreby zavedenia takejto povinnosti v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v bode 1 navrhuje s tým súvisiaca definícia preplatku na účely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
"2. V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome" a slová "s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou" sa nahrádzajú slovami "so správcom".
3. V § 7b ods. 1 druhej vete sa slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi" nahrádzajú slovami "za plnenia".
4. V § 7b ods. 3 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Spoločenstvo je povinné vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného spoločenstvom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo bola zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Krátke zdôvodnenie: V § 6 ods. 1 a § 7 ods. 3 ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 7b ods. 1 ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome spoločenstvom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku.
Pod bodom 3 navrhujeme doplniť: V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 6 ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak správu domu vykonáva spoločenstvo, môže na základe zmluvy poveriť výkonom správy tretiu osobu, najmä bytové družstvo" a na konci sa pripája táto veta: "Zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy ani zmluva o prenesenom výkone správy nesmie obsahovať:
a) dojednanie o opakovanej odmene správcu za sprostredkovanie obchodnej záležitosti,
b) dojednania o poskytnutí akejkoľvek výhody v prípadoch, ktoré súvisia s bežným výkonom správy domu, s výnimkou podľa písmena a)."."
Doterajšie body, opäť, sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Ustanovuje sa nový typ zmluvy, a to zmluva o výkone správy, ktorú uzatvorí spoločenstvo s treťou osobou (napr. bytovým družstvom). Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa umožňuje spoločenstvu naďalej vykonávať správu domu s tým, že výkonom niektorých záležitostí poverí tretiu osobu, ktorá pri obstarávaní záležitostí postupuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve upravenej v Obchodnom zákonníku.
Účelom navrhovanej úpravy je zabrániť tomu, aby príslušné zmluvy (to jest zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy a zmluva o prenesenom výkone správy) obsahovali ustanovenia, ktoré sa, žiaľ, v praxi častokrát vyskytujú. Stáva sa, že správca napríklad pri sprostredkovaní reklamy pre bytový dom si okrem jednorazovej odmeny, na ktorú má právo, dohodne paušálnu odmenu pravidelne opakujúcu sa, ktorá je väčšinou vyjadrená ako percentuálny podiel z celkového zisku bytového domu poskytnutím plochy na reklamu. Takéto konanie správcu spôsobuje jeho obohatenie na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádza sa z predpokladu, že správca nie je oprávnený dojednávať akékoľvek výhody nad rámec bežnej správy domu.
4. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 8a ods. 1 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta, ktorá znie: "Správca nesmie brániť dojednaniu individuálnych podmienok v zmluve o výkone správy, ak je táto zmluva typovou zmluvou."."
Doterajšie body, opäť, sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Javí sa ako potrebné jednoznačne určiť, že zmluva o výkone správy uzatvorená medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je spotrebiteľskou zmluvou upravenou v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. V prípadoch, keď správca predkladá vlastníkom bytov a nebytových priestorov návrh zmluvy o výkone správy, ktorá má charakter typovej zmluvy (tzv. adhéznej, formulárovej zmluvy) musí byť umožnené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov mali možnosť túto zmluvu modifikovať pre potreby a podľa požiadaviek konkrétneho spoločenstva.
Pod bodom 5 navrhujeme úpravu: V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 5, ktoré znejú:
"3. V § 8a ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Správca je povinný vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa tak považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného správcom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome."
4. V § 8a ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak správca poruší povinnosť vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok podľa odseku 2 tretej vety, nemá až do vrátenia tohto preplatku nárok na platby za správu."
5. V § 8a ods. 6 tretej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 8a ods. 2 ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome správcom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku. Dôvody straty nároku správcu na platby za správu sa rozširujú o porušenie povinnosti vrátiť preplatok vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Navrhované ustanovenia § 8a ods. 4 má preventívnu funkciu a malo by napomôcť bezproblémovému plneniu záväzkov správcu voči vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome.
V praxi dochádza k situáciám, kedy správca bytového domu nekoná podľa predstáv vlastníkov bytov a bytových priestorov a z toho dôvodu je potrebné a žiaduce ustanoviť nového správcu. V zmluve o výkone správy uzatvorenej so správcom sa však častokrát účelovo predlžuje výpovedná lehota až na šesť mesiacov, hoci podľa zákonnej úpravy by sa mala preferovať trojmesačná. V § 8a ods. 6 sa preto navrhuje, aby bola jednotne upravená výpovedná lehota zo zmluvy o výkone správy, a to na tri mesiace bez možnosti modifikácie v príslušnej zmluve.
Pod bodom 6 navrhujeme úpravu: V čl. I v bode 3 v § 9 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem tých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú ochrany svojich práv na súde v súvislosti s nedoplatkami na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo úhrady za plnenia."
Zdôvodnenie: Nie je spravodlivé, aby sa na tzv. „zozname neplatičov", ktorý sa v zmysle právnej úpravy v novele zákona navrhuje zverejňovať, ak úhrnná výška nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenia dosahuje aspoň 500 eur, boli napísaní aj takí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa po neúspešnej reklamácii takéhoto vyúčtovania u správcu domáhajú svojich nárokov na súde.
V bode 7, pod bodom 7. V čl. I bode 3 v § 9 sa vypúšťa ods. 4.
Zdôvodnenie: Cieľom tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti správcu alebo predsedu zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia zisteného kontrolou, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto úprava si vyžaduje dlhšiu diskusiu a precíznejšie spracovanie, ktorej cieľom by malo byť presné vymedzenie mantinelov konania správcu alebo predsedu spoločenstva, keďže k ich konaniu by malo dôjsť bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nejednoznačná formulácia, neprecizovanie právnej úpravy vytvára tak priestor pre subsumovanie akejkoľvek havárie v bytovom dome pod pojem poruchy alebo chyby, ktorú zaplatia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože správca bude povinný túto chybu odstrániť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vychádza sa z prezumpcie, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome by mali byť oboznámení s každým zásahom do bytového domu, ktorý budú finančne uhrádzať.
8. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
K tomu sa viaže odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome pri určovaní preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ide o zbytočnú administratívnu zát'až, keďže už podľa súčasnej právnej úpravy sa pri rozúčtovaní úhrad za plnenia zohľadňuje miera využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Navyše, ak je úmyslom zákonodarcu diverzifikovať a prihliadať na odlišnosti, potom je potrebné, aby sa pokryli všetky situácie, keď dochádza k nespravodlivému prístupu vo vzt'ahu k určeniu výšky preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv (napríklad technická nemožnosť používať výťah vlastníkmi bytov na 1. poschodí bytového domu by mala byť zohľadnená).
9. V čl. I bode 7 v § 14 ods. 8 prvá veta znie:
„Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorému nebola doručená hlasovacia listina, alebo prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká."
10. V čl. I bode 7 v § 14 ods. 8 druhej vete sa slovo „troch" nahrádza slovom „štyroch".
11. V čl. I bode 7 v § 14 ods. 8 tretia veta znie: "Rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré je napadnuté na súde, je vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Do rozhodnutia súdu sa postupuje podľa doterajších rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome."
K tomu sa viaže odôvodnenie: Neraz sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhoduje o veciach, ktoré majú veľké finančné dosahy, napríklad zatepľovanie bytového domu, vybudovanie vlastného kúrenia, renovácia vchodu, bytového fondu a podobne, čo otvára ale priestor pre korupciu a možný klientelizmus zo strany stavebných firiem. Nie je spravodlivé, aby sa odkladaný, odkladný účinok podaní na súd, ktoré iniciovali prehlasovaní vlastníci bytov alebo nebytového priestoru, priznával len rozhodnutiam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. V záujme ochrany minoritného názoru sa navrhuje, aby rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré boli napadnuté na súde, boli vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súčasne sa určuje, že lehota na podanie žaloby na súd sa predlžuje z 30 dní na dva mesiace od oznámenia výsledku hlasovania a z troch mesiacov na štyri mesiace, ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť. Taktiež sa v zmysle judikatúry, napríklad rozsudku 21CO/4/2013 určuje, že aj vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nemal možnosť vyjadriť sa na hlasovacej listine z dôvodu, že mu nebola doručená, má právo obrátiť sa na súd.
12. V čl. I bode 7 v § 14 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie:
„(9) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má okrem práva obrátiť sa na súd tiež právo obrátiť sa na mediátora. Ustanovenie ods. 8 sa na tieto prípady vzťahujú rovnako."
Doterajší ods. 9 sa označuje ako ods. 10.
Zdôvodnenie: Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, najmä prostredníctvom mediácie, predstavuje mnohokrát efektívnejší, rýchlejší a najmä menej finančne náročný spôsob vyriešenia konfliktov medzi vlastníkmi, ktorý by mal predchádzať súdnym podaniam a následným súdnym konaniam. Z dôvodu jednoznačnosti a potreby precizovania právnej úpravy, vnášania jasnejších a presných pravidiel do právnych predpisov je žiaduce, aby sa priamo do zákona uviedlo právo každého riešiť vzniknuté spory a konflikty v oblasti problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov prostredníctvom mediátora. Ustanovenia § 14 ods. 8, pokiaľ ide o lehoty a vykonateľnosť rozhodnutia, sa vzťahujú na prípady využitia práva riešiť spor prostredníctvom mediátora rovnako ako na prípady, keď sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome obráti na súd.
13. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. Za § 32d sa vkladá § 32e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013.
Povinnosť vrátiť preplatok podľa § 7b ods. 3 a § 8a ods. 2 sa vzťahuje aj na preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2015, ak spoločenstvo alebo správca takýto preplatok zistí po 31. decembri 2014."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie a tým už vlastne končím. V prechodných ustanoveniach sa v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome ustanovuje, že spoločenstvo alebo správca musia vrátiť aj preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2015, ak jeho existencia, ak jeho existenciu zistí po 31. decembri 2014. Účinnosť je upravená na 1. januára 2015 v súlade so spoločnou správou.
Toto je celé znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a ja verím, že v zmysle konštruktívneho prístupu pri tvorbe a úprave tohto zákona sa prihliada, bude prihliadať aj na tie pripomienky, ktoré som slovne opísala pred prečítaním pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 1.7.2014 10:32 - 10:54 hod.
Helena MezenskáJa chápem teda, že vstupovať do tohto zákona so zámerom rámcovo, koncepčne a systémovo ho upraviť je veľmi veľkou a náročnou výzvou, ale rovnako som presvedčená, že dalo sa tento zákon predložiť a pripraviť ďaleko dôslednejšie, komplexnejšie. Sama by som formou predloženého pozmeňujúceho návrhu dala do pozornosti množstvo takých ustanovení alebo proaktívnych prvkov, za predpokladu schválenia ktorých by mohlo dôjsť k obmedzeniu, zamedzeniu mnohých ďalších nedorozumení, ktoré práve na týchto schôdzach a pri prevádzke, údržbe domov vznikajú.
V úvode chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí - aj z iných opozičných strán okrem nášho hnutia - tento zákon podporili. Veľmi si cením túto podporu a som veľmi rada, že vďaka aj tejto podpore opozičných poslancov, poslancov z opozičných strán som vôbec tento pozmeňujúci návrh mohla pripraviť.
Takou najvážnejšou výhradou, na ktorú by som ja chcela vlastne zamerať svoju pozornosť, je moje hlboké presvedčenie vyplývajúce z praxe, že tento zákon po takmer viac ako dvadsať rokov aplikačnej praxe a zozbieraných rôznych poznatkov nielen z jedného združenia, ktoré možno nemusí byť celkom reprezentatívne, ale aj z poznatkov a skúseností iných združení, tento zákon by si naozaj zaslúžil aj špecifickú prílohu príbuznú tomu, ako analogicky bola spracovaná príloha zoznamu nekalých, možno až agresívnych špekulatívnych praktík, ktorých sa tí, ktorí sú v takom dominantnejšom postavení, za akých možno považovať dodávateľov jednotlivých bytových služieb - či už tepla, TÚV, alebo aj správcovské spoločnosti, ktoré majú v tých komunálnych pomeroch, mestských, regionálnych pomeroch výsadné postavenie, kde môžu zneužívať svoju dominanciu. Častokrát naozaj aj na takéto zneužívanie svojej dominancie a praktizovanie nekalých praktík spotrebitelia alebo tí vlastníci doplácajú. Naozaj by bolo vhodné, aby sa vytypovali konkrétne nekalé zmluvné prakti..., zmluvné podmienky, nekalé marketingové obchodné praktiky, s ktorými sa, žiaľbohu, aj po dvadsaťročnej praxi v reálnom živote spotrebitelia, vlastníci domov alebo aj nájomcovia, spoločenstvá vlastníkov bytov stretávajú.
V uvedenom pozmeňujúcom návrhu ja som sa snažila dať do pozornosti a zakotviť aj zákonnú povinnosť dodávateľov bytových služieb a jednotlivých správcovských spoločností uhrádzať v riadne stanovenom, vymedzenom termíne preplatky. Častokrát sa stáva, že ak spotrebiteľ alebo užívateľ bytových služieb sa v úhrade služieb omešká hoc len jeden deň, je okamžite sankcionovaný. Takto sú upravené typové zmluvy, predformulované zmluvy. Avšak v inom prípade, ak sledujeme rovinu vyváženia práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu, teda či už vlastníkov bytov, správcovských subjektov, spoločenstiev voči dodávateľom služieb, takéto rovnocenné nastavenie, rovnoprávne nastavenie nezachytávame práve určenou zákonnou povinnosťou voči dodávateľom služieb. Takže je to absolútne vecné, legitímne, legitímna požiadavka, ktorá je prenesená aj do obsahu vám predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Rovnako chcela by som upozorniť na to, že v praxi sa potýkame s nepresnosťou, s negatívnymi dopadmi vyplývajúcimi práve z nepresného vymedzenia a určenia jednotlivých zmlúv, ktoré sú zvlášť a majú byť zvlášť zriadené a špecifikované na úpravu podmienok a pravidiel výkonu správy spoločenstiev na špecifickú úpravu výkonu plnení, jednotlivých plnení pre správcovské subjekty, kde dochádza vo väčšine prípadov k uzavretiu špecifickej zmluvy, zmluvy na mieru, tzv. mandátnej zmluvy. No a potom, samozrejme, prichádza do úvahy okrem zmluvy o spoločenstve, ktorá vo väčšine prípadov určuje a nastavuje rámce práv a povinností medzi riadiacimi orgánmi a medzi jednotlivými vlastníkmi, okrem zmluvy o výkone správy je tu aj zmluva o prenesenom výkone správy.
Veľmi by sa mi páčilo, ak by tak ako je v zákone, a navrhovateľ si dal námahu vymedziť jednotlivé činnosti súvisiace so správou a riadením bytového fondu, ako prevádzka, definovanie, čo je prevádzka, údržba, oprava, rekonštrukcia, modernizácia, rovnako by sa mi páčilo, ak by v tejto tendencii precizovania jednotlivých pojmov a zákonných ustanovení zákonodarca postupoval aj pri presnom vymedzení hraníc medzi zmluvou o spoločenstve, zmluvou o výkone správy, zmluve o prenesenom výkone správy. Naozaj v praxi dochádza k tomu, že sú uzatvárané a vykonávané zmluvy v duchu dvojitého výkonu správy, ktorým možno označiť za nie celkom šťastný a legitímny prístup pri vymedzení jednotlivých činností či už spoločenstva, alebo aj správcu. Vo väčšine prípadov dochádza k prekrývaniu, prekrižovaniu týchto plnení. Ak by som išla do toho krajnejšieho prípadu, vďaka takémuto nepresnému vymedzeniu v aplikačnej praxi dochádza k tomu, že správca bez vedomia, zneužívajúc možno nízke právne uvedomenie spoločenstiev a vlastníkov bytov, do svojej kompetencie prenáša činnosti a výkon plnení, ktoré sú špecifické a ktoré môže vykonávať len spoločenstvo, prípadne jeho orgány.
Rovnako by som chcela dať do pozornosti v tomto kontexte aj nekalé obchodné praktiky správcovských subjektov, kde napríklad dochádza k vyžadovaniu a dojednaniu pre tieto správcovské orgány opakovane, o úhrade opakovanej odmeny správcu za sprostredkovanie obchodnej záležitosti, prípadne kde dochádza z môjho pohľadu a z pohľadu aj rôznych právnych expertov, na ktoré sa viažu aj konkrétne súdne judikáty, ide o dojednania, v ktorých si správcovia vyžadujú poskytnutie akejkoľvek výhody v prípade, ktorá súvisí s bežným výkonom správy domu, s bežným výkonom správy domu.
Poviem pre príklad. Stáva sa často a otvárame takéto zmluvy, kde je vidieť, že správca ako nie prenajímateľ a vlastník bytového či nebytového priestoru si vyžaduje a zazmluvňuje povinnosť spoločenstva, alebo, no, spoločenstva vlastne uhrádzať paušálnu odmenu z obchodnej činnosti, napríklad z prenájmu. Toto bolo už aj v súdnych rozsudkoch konštatované, že toto je neoprávnená požiadavka, je to nekalá podmienka, nekalá praktika, ktorej sa správcovia v praxi voči spoločenstvám, voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov dopúšťajú. Rovnako za nekalú praktiku možno označiť, a tá mala byť vytypovaná, mala byť uvedená v tomto zozname nekalých praktík dodávateľov bytových služieb, prípadne správcovských subjektov, je vyžadovanie si duplicitných úhrad. Poviem príklad opäť. Za správu toho-ktorého bytového domu vlastníci paušálne mesačne uhrádzajú správcovskej spoločnosti s tým spojený poplatok, ktorý súvisí nielen s prevádzkovaním a údržbou domu, ale, samozrejme, aj s prípravou koncoročného vyúčtovania. Napriek tomu, že si to v tejto paušálnej sume ten spotrebiteľ alebo vlastník, užívateľ služieb uhrádza, napriek tomu sa vo vyúčtovacích formulároch stretávame s osobitnou položkou, ktorá sa javí byť duplicitnou k tej úhrade už spomenutých paušálnych poplatkov, a toto si naozaj správcovia voči vlastníkom alebo aj spoločenstvám vo vyúčtovaniach duplicitne vyžadujú.
Za ďalšiu vec, ktorej sme venovali pozornosť, alebo čo možno označiť za takú nekalú obchodnú praktiku, s ktorou sa v praxi stretávame, v reálnom živote stretávame a ktorú predkladaný návrh neobsahuje a jej takýmto spôsobom nezamedzuje, je viazanosť služieb. Častokrát sa stáva, že správcovské subjekty, ktoré ponúkajú jednotlivým bytovým domom a spoločenstvám veľké systémové opravy, odstraňovanie systémových porúch, rozvodov alebo zatepľovanie bytových domov, kde ide o vysoké investície, viažu zabezpečenie tejto služby s poskytnutím úveru napríklad na dlhú dobu - pätnásť, dvadsiatich rokov - a spolu s tým si v zmluve podmieňujú aj výkon správy. Takže takýmto spôsobom zaväzujú jednotlivé spoločenstvá, prípadne vlastníkov bytu, bytov k poskytovaniu služieb na dlhé obdobie, čo možno považovať za nelegitímne. Rovnako tí, ktorí mi dali pripomienky k tomuto zákonu, tak, aby som ich zapracovala do pozmeňujúcich návrhov, ma upozornili na výstupy súdnej praxe. Jednotlivé rozhodnutia, ktoré túto viazanosť služieb, ako som uviedla príklad poskytnutého úveru a tým podmienené dlhodobé vykonávanie správy domu, nepripúšťajú.
Rovnako som sa snažila v tomto pozmeňujúcom návrhu vytvoriť právny priestor na to, aby v prípade predkladania predformulovaných zmlúv, typizovaných zmlúv, ktoré majú jednotliví dodávatelia služieb pripravené, bol vytvorený priestor pre individuálne dojednania. Naozaj ma mrzí, že tento zákon nenaplnil ambíciu diferencovaného a individuálneho prístupu pri zohľadňovaní jednotlivých špecifík, čo sa týka samotného uzatvárania zmlúv a nastavovania zmluvných podmienok, ale potom aj samotného plnenia služieb. Takže ten priestor je veľmi dôležitý, pretože stretávam sa častokrát v praxi s požiadavkou spoločenstiev, ktoré, ktoré sa sťažujú na to, že správcovské spoločnosti uzatvárajú služby s dodávateľmi bytových služieb, energií, poviem príklad, tepla alebo teplej úžitkovej vody a v prípade, že si to spoločenstvo alebo vlastník bytu vymieni zúčastniť sa dohody a prípravy takejto zmluvy, tak väčšinou nesprávne argumentujú neumožnením zúčastnenia sa tohto procesu z titulu udržiavania obchodného tajomstva. Nepovažujem toto za transparentnú, ale ani korektnú podmienku, ani za korektný prístup zo strany správcovského subjektu.
V pozmeňujúcom návrhu som sa rovnako zamerala na potrebu diferencovaného prístupu a rozlíšenia skupiny neplatičov. Viem uznať, že v prípade subjektívneho zlyhania, lajdáckosti jednotlivých vlastníkov domov, z ktorých sa stávajú neplatiči, by som možno aj takéto verejné pranierovanie a vytvorenie zoznamu tohto druhu neplatičov pripustila. Ale v inom prípade, ak sa neplatičmi stávajú ľudia, vlastníci bytov z objektívnych príčin, či už zo sociálno-ekonomických dôvodov, alebo z dôvodov uplatnených reklamácií, prebiehajúcich a nerozhodnutých sporových konaní, v zmysle rešpektovania prezumpcie neviny to považujem za neprípustné. Považujem to za nekalý, skrytý, psychologický nátlak na to, aby spotrebiteľ alebo vlastník, ktorý prednesie svoje požiadavky, či už cestou sťažnosti na príslušné kontrolné alebo inšpekčné orgány, prípadne formou žaloby na súd, pripadá mi, považujem za nesprávne, ak nie je zavŕšené konanie v podanej sťažnosti alebo žaloby, aby takýto vlastník bol označený za neplatiča. Naozaj aj v tomto prípade je potrebné byť ďaleko precíznejší a voliť diferencovaný prístup. Rozlišovať, či sa ten dotyčný vlastník stáva neplatičom zo subjektívnych princípov, kde je prípustné a je potrebné zamedziť jeho zlyhaniu, alebo je to vlastník, ktorý sa dostáva do stavu neplatenia z objektívnych príčin, ako som uviedla.
Len na dôvažok spomeniem, že dobre vieme, že v súvislosti s prípravou zákona o energetike je potrebné sa zaoberať aj otázkou a vytvorením koncepcie určenia a vyloženia pojmu energetickej chudoby. Mnoho ľudí dnes naozaj žije z veľmi nízkych príjmov na to, aby veľmi ľahko sa mohli do takéhoto zoznamu zaradiť. A neviem, či je to sociálny, empatický a ľudský prístup takéhoto človeka, ktorý je bez zamestnania, má nízky príjem, je na dávke v hmotnej núdzi a objektívne vie preukázať, že aj v snahe zabezpečiť si prácu, aj keď nemá schopnosť byty, služby spojené s bývaním uhrádzať, aby sme ho takýmto spôsobom zverejňovali a verejne pranierovali. Pripadá mi to naozaj aj nesociálne, aj považujem to za neľudské.
Ďalšia taká pripomienka, ktorú by som chcela zvýrazniť okrem prečítaného pozmeňujúceho návrhu, sú tie dva zavedené inštitúty, jednak potreba zohľadnenia výšky preddavkov, preddavkových úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv. Tento inštitút je nastavený veľmi všeobecne, ja si viem predstaviť, že v niektorých prípadoch je potrebné voliť adresný prístup k vystavaniu položky alebo celkovej sumy, ktorú má ten-ktorý vlastník nebytového priestoru alebo bytového priestoru uhrádzať, prípadne, ak je to nájomca, podľa miery, zohľadniť mieru využívania týchto spoločných nebytových priestorov, ale naozaj postrádam v takto nastavenom ustanovení bližšie špecifikovanie, bližšiu konkretizáciu, na základe čoho a podľa akého kľúča budeme zohľadňovať výšku preddavkov. Viem si predstaviť, že pokiaľ, bola tu spomínaná strecha, pokiaľ na rekonštrukcii strechy alebo zateplení celého domu sa má rovnakou mierou podieľať každý vlastník, zase si myslím, že v prípade možnosti, technickej dispozície využívať výťah by mali byť zohľadnení práve tí vlastníci, ktorí nemajú ani nástupnú plošinu na výťah. Toto sú konkrétne problémy spotrebiteľov, kvôli ktorým sa vedú rozsiahle mimosúdne, až dokonca súdne agendy, a naozaj, myslím si, že ak tento vstup do zákona mal byť účelný, mal reagovať pružne a mal ďaleko konkrétnejšie vymedziť rámce, podľa čoho, a nastaviť vzorce, podľa čoho, kľúč, podľa čoho budeme rozlišovať zohľadňovanie výšky preddavkov vo vzťahu k miere využívania spoločných nebytových priestorov.
Rovnako to platí aj pre potrebu presnejšieho zadefinovania odstraňovania opráv a jednotlivých chýb, porúch v bytovom dome mimo súhlasu vlastníkov, dotknutých vlastníkov bytov. Je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme takto všeobecne nastavili toto ustanovenie, hlavne z toho dôvodu, že v prípade, že o bytový dom sa stará zodpovedný, korektný a čestný správca, prípadne zodpovedný a čestný predseda spoločenstva, tak, samozrejme, sa nepredpokladá, že by tu bola tendencia pod potrebu odstránenia havárií schovávať akékoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek druh opravy a údržby. Ale v prípade špekulatívne nastavených správcovských subjektov, prípadne špekulatívne nastavených orgánov spoločenstva, prípadne predajcu sa takýmto spôsobom a takýmto veľmi všeobecným ustanovením veľmi ľahko môže stať, že pomaly každá jedna oprava a odstraňovanie havarijného stavu môže byť uskutočňovaná mimo vedomia, mimo súhlasu jednotlivých vlastníkov bytov, členov spoločenstva pod zásterkou toho, že ideme odstraňovať havarijný stav. To znamená, pre mňa je neprípustné, a ako som to oddiskutovala aj s ďalšími dotknutými vlastníkmi bytov, ktorí sa profesionálne venujú ochrane práv vlastníkov bytov, je to neprípustné, aby do zákona bol zavedený takýto všeobecný inštitút, ktorý otvára naozaj škálu a priestor pre zneužívanie, ktorými bude vlastne uskutočňovať či správca, alebo jednotliví dodávatelia opravy a údržbu mimo súhlasu ľudí, ktorí to platia, bez riadneho a vecného zhodnotenia. Je tam síce uvedené, že na základe správy z technickej kontroly a revízie, ale naozaj takýmto všeobecným nástrojom je možné vytvoriť široký priestor pre to, aby ho mohli špekulatívne nastavení správcovia a predsedovia spoločenstiev zneužiť.
Okrem týchto spomenutých primárnych pripomienok by som chcela dať do pozornosti; a to aj uvádzam v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu; potrebu vytvorenia priestoru pre zaangažovanie mediátorov. Z pohľadu praxe je veľmi náročné viesť... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, naozaj, je tu veľmi rušno a pani poslankyňa vystupuje. Takže, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci!
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Aj pre časovú tieseň, keďže viem, že o jedenástej má byť hlasovanie, tak skúsim skrátiť ten, tú poslednú vec a nosnú, nosnú pripomienku. Bolo by vhodné a naozaj aj v kontexte plnenia smerníc Európskej únie, smernicou o mediáciách by sa vytvoril aj v tomto zákone priestor na to, že okrem podaní na súd v prípade rozporných konaní, v prípade sporov medzi či už vlastníkmi a orgánmi spoločenstva, alebo potom spoločenstvami a správcami bol vytvorený priestor pre vstup mediátorov.
No skúsim, pani predsedajúca, prečítať ten návrh, asi ho celý nedočítam do konca, tak neviem, či to necháme po hlasovaní. (Obrátenie sa na predsedajúcu.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Viete čo? Áno, necháme to po hlasovaní. Teraz bude krátka prestávka do jedenástej, aby mohli sa pripraviť, aby sa mohol pripraviť na sľub poslancov, takže vyhlasujem krátku prestávku do jedenástej a potom budete pokračovať, pani poslankyňa, predložením pozmeňujúceho návrhu.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Tak zatiaľ, zatiaľ ďakujem za pozornosť a potom, ako skončí hlasovanie, prečítam celý pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Vystúpenie v rozprave 26.6.2014 15:01 - 15:24 hod.
Helena MezenskáA teraz mi dovoľte v tejto zlúčenej rozprave, ktorá sa týka vyhodnotenia členstva Slovenska v Európskej únii aj zahraničnopolitickej orientácie, vyjadriť sa k niektorým otázkam vlastným postojom z perspektívy a vyhodnocujúc to z hľadiska postojov a poznania bežných obyčajných ľudí.
K právu na takéto vystúpenie a na uvedenie takéhoto postoja ma v podstate legitimizuje moje členstvo alebo také zastúpenie práve v hnutí Obyčajných ľudí, kde sa snažíme k mnohým otázkam vnútropolitického vývoja, zahraničnopolitického vývoja dávať svoje hľadisko, aspoň ja sa teda usilujem dávať svoje hľadiská z pohľadu reálneho života, reálnych dopadov na život bežných občanov. A tak si dovolím v mojom vystúpení predniesť niekoľko pripomienok alebo postojov, ktoré hneď na začiatku, a v úvode to takto vyjadrím, nebudú takým veľkodušným, veľkolepou, veľkodušnou, veľkolepou oslavou, glorifikáciou nášho členstva v Európskej únii, ale skôr budú mať taký kritický podtón.
Z pohľadu vyhodnocovania rôznych ukazovateľov a boli tu spomenuté rôzne ideologické pohľady, hodnotové pohľady, konfrontovali sme si tuná na tejto pôde aj pojmy alebo také hodnoty, ako sloboda, suverenita, bezpečnosť, kde som sa ja snažila v krátkych faktických pripomienkach počas rozpravy alebo diskusných príspevkov iných kolegov poukázať na to, ako vnímajú mnohí občania možnú slobodu pohybu v rámci krajín Európskej únie, občania, ktorí žijú z nízkych príjmov, ktoré ich vlastne v tejto slobode pohybu nejakým spôsobom ohraničujú.
Chcem k tomu povedať to, že vlastne základným takým leitmotívom alebo cieľom, zmyslom vstupu Slovenska do Európskej únie, tak ako si to ja pamätám ešte pred tými desiatimi rokmi, bola snaha a aj taká vedená kampaň v zmysle zabezpečenia a dosiahnutia vyrovnania kompenzácie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi v rámci Európskej únie, ale týkalo sa to aj záväzkov a dosahovania cieľov harmonizácie sociálno-ekonomickej rovnosti v rámci regiónov, v rámci našej krajiny medzi jednotlivými regiónmi.
Z tohto pohľadu mi nedá, aby som naozaj v snahe o také úplne zhodnotenie, komplexný obraz o význame nášho členstva v Európskej únii neprezentovala svoj postoj, že ja zásadný rozdiel medzi tým, ako sa rozvíjali povedzme západoslovenské regióny Slovenska, ako sa vyvíjajú, rozvíjajú východoslovenské regióny Slovenskej republiky, ja v tomto zásadný rozdiel v posune, čo sa týka sociálno-ekonomických hľadísk, naozaj nevidím. Tento rozdiel nevidím ale ani v životnej úrovni občanov našej krajiny, povedzme to, aj v ich kúpnej sile. Ak som si pozrela štatistiku a urobila takú komparáciu skladby, ale aj výšky minimálnych miezd v jednotlivých krajinách, jednoznačne sa nám nepodarilo priblížiť úrovni, ktorá je dosiahnutá, čo sa týka minimálnych miezd v povedzme, poviem to tak metaforicky, v starých členských krajinách. Pokiaľ v takých krajinách, ako je Írsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko a ďalšie, je táto minimálna mzda bežných ľudí nad úrovňou 1 000 eur, 1 200 eur, až do 1 600 eur, u nás, žiaľbohu, táto minimálna mzda je niekoľkonásobne nižšia. Mnohí občania z reálneho života v kontakte so mnou, a verím, že nielen so mnou, ale aj s ďalšími poslancami predovšetkým z tých stredných a stredoslovenského a východoslovenského regiónu, poukazujú veľmi často na to, akým sú skresľované, akým spôsobom sú skresľované objektívne informácie o ich životnej úrovni. Poukazujú na to, že naozaj mzdy sú oproti iným krajinám, európskym krajinám ďaleko nižšie. Pritom samozrejme, že tie náklady na základné životné potreby sú s krajinami Európskej únie s vyššími príjmami skoro porovnateľné.
O takejto disproporcii svedčí aj ďalší ukazovateľ, ktorý chcem dať pri hodnotení nášho členstva do pozornosti, je konštatovanie ekonómov, erudovaných ekonómov, ktorí upozorňujú na to, že napriek tomu, že sme krajinou s najvyšším rastom produktivity práce, na tempe rastu miezd sa to nijakým spôsobom neodzrkadľuje. Sú to veľmi vážne upozornenia a signály, ktoré by mali byť preberané aj na pôde parlamentu a ktorým by mala byť venovaná dostatočná pozornosť, pretože ak k týmto nízkym príjmom, cez ktoré majú právo občania merať význam nielen vnútropolitickej, ale aj zahranično-politickej orientácie, pridružíme ešte aj zvyšované daňové zaťaženie, zvyšované odvody a poplatky, naozaj ja sa vôbec nečudujem a v tomto smere som veľmi empatická a súladná s postojom mnohých ľudí, ktorí sa nemali záujem ani vnútornú motiváciu zúčastniť európskych volieb. Ja za seba viem vyhodnotiť, že čo sa týka naplnenia toho základného cieľa, tej základnej misie odstraňovania sociálno-ekonomických disparít medzi regiónmi Európskej únie, ale aj v rámci regiónov našej krajiny, voči tomu naplneniu cieľa ja nemôžem byť iná ako kritická.
Naozaj za desať rokov my si už môžme dovoliť hodnotiť. Sme oprávnení hodnotiť, nakoľko sa naplnili ciele integrácie a nakoľko je pre nás konkrétne prínosná naša integračná snaha, naše integračné snaženie. Z pohľadu naplnenia tohto zásadného cieľa ja si dovolím povedať, nedošlo k žiadnemu výraznému posunu. Ba práve naopak, sledujúc rozvoj alebo teda život jednotlivých menších miest, obcí, dedín, môžem povedať, že čelia výraznej stagnácii, výraznému regresu. A priznávam sa, že veľmi ťažko znášam to, akým spôsobom sa plytvá potenciálom nielen vidieka, ale aj prírodným potenciálom, potenciálom ľudským ako takým.
Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti nespomenula aj to, že výrazné rezervy vnímam pri zastupovaní našich hospodárskych a ekonomických, sociálnych záujmov našej reprezentácie, našich europoslancov alebo vyšších európskych úradníkov v tom, že odkedy sme vstúpili do Európskej únie, je evidentné, že sa podarilo zahraničným akcionárom vstúpiť dominanciou na naše trhy. Mám predovšetkým samozrejme na mysli strategické trhy, energetické odvetvia, kde už aj v priebehu toho, ako som vystupovala k rôznym návrhom zákonov, ktoré sa týkali privatizačných snáh, vidím enormné úsilie vyvíjané zo strany západných alebo zahraničných investorov o ovládnutie našich energetických trhov. Nedá sa toto prehliadnuť hlavne aj teraz, keď aktuálne, ako sme mali možnosť vidieť na rokovaní so zástupcami Slovenských elektrární Enelu, pokiaľ vidia, že je tu snaha udržiavať ceny tak, aby boli pre spotrebiteľov prijateľné, pokiaľ je tu snaha zo strany štátu uplatniť si v rámci dividendovej politiky svoj podiel na takto získaných príjmoch do štátneho rozpočtu, nedá sa nevidieť snahy týchto zahraničných akcionárov, ktoré si zabezpečili majoritu a dominanciu na našom trhu, z týchto podnikov ustúpiť. Ja si vôbec nemyslím, že môžeme Slovensko za tohto stavu, ako je ovládnutý energetický trh, ako sme potravinovo závislí, predtým krajina, ktorá bola potravinovo sebestačná, ja si vôbec nemôžem dovoliť povedať, a to ma veľmi mrzí, že Slovensko je slobodným, nezávislým, suverénnym štátom.
Čo je väčším dôkazom pre tú-ktorú krajinu, že je slobodná, suverénna, že je plnohodnotným partnerom, rovnocenným partnerom v akýchkoľvek integračných zväzkoch a zoskupeniach, ak nie je energeticky, surovinovo a potravinovo závislá?
A v tomto smere, v týchto dvoch pilierových častiach ja vidím, že Slovensko sa, samozrejme, nieže len dopredu nepohlo, ale práve naopak, vidím opačný trend. Slovensko sa v diapazóne desiatich rokov, ktoré dnes hodnotíme, stalo čoraz viac závislé. Iní, radikálnejšie orientovaní ľudia, ktorí otvorene prezentujú svoje názory, dokonca tvrdia, že Slovensko sa stalo jednou z kolónií silných európskych štátov. Mnohé podnety, ktoré som tu aj ja predniesla, naozaj svedčia o tom, že ako keby sme boli občanmi, rukojemníkmi, vazalmi vo vlastnom štáte. Nemáme možnosť rozhodovať o tom, ako sa budeme správať, akú víziu nastavíme v energetickej politike, v potravinovej politike, v poľnohospodárskej politike, v hospodárskej politike. Nie sme slobodní ani v tom, ako rozhodovať vlastne o financiách, disponibilných zdrojoch. Samozrejme nedá sa obísť ani to, čo tu kriticky predniesli aj mnohí iní kolegovia, a včera to, vlastne k tomuto sa vyjadril samotný premiér, kde poukázal na to, kriticky poukázal na to, že objem peňazí štrukturálnych fondov, európskych fondov je stále otázny a je, s veľkými problémami sa vyjednávajú práve potrebné objemy európskych podporných prostriedkov pre rozvoj hospodárstva.
Ďalším takýmto dôkazom, že to s naším integračným úsilím a vôbec s významom integrácie nevyzerá dobre, je práve oblasť poľnohospodárstva. A ja si dovolím siahnuť práve do správy, ktorá nám bola predložená, budem aj z nej citovať. Je tu uvedené, že "úroveň podpory členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004 vrátane Slovenska, je stále nižšia ako v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ skôr. A slovenskí poľnohospodári sú tak vystavení oveľa väčšiemu tlaku a konkurencii z dôvodu spoločného trhu s poľnohospodárskymi produktami a potravinami. V rámci rozvoja vidieka bolo snahou Slovenskej republiky prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, k zlepšeniu stavu životného prostredia a krajiny, k skvalitneniu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva". Toto vo formálnej úrovni, v úrovni reči naozaj znie, že teda snaha bola vyvinutá.
Ale ak som si pozrela konkrétne čísla, ako to vyzerá s podporou v eurách na jeden hektár poľnohospodársky využívanej pôdy, tak ma, priznám sa, napriek tomu, že nie som členkou pôdohospodárskeho výboru, veľmi zarazila tá komparácia, koľko prostriedkov je venovaných na podporu poľnohospodárov na jeden hektár v Malte vo výške 1364 eur, povedzme Slovinsko, to má podporu nastavenú na 498 eur a Slovensko sa nachádza na chvoste v rebríčku európskych krajín a to je s podporou 252 eur na jeden hektár.
Ja naozaj neviem, pán minister, už keď mám príležitosť, že ste aj tuná, včera kolegovia nemali túto možnosť osloviť priamo ministra, čo nás brzdí? Čo našu reprezentáciu v zahraničí brzdí uplatniť oprávnené nároky našich súkromných roľníkov, malých agrárnikov, poľnohospodárov v tom, aby táto podpora pre poľnohospodárov a tým aj pre rozvoj vidieka, ktorý nevyhnutne potrebuje oživenie, čo nás brzdí v tom, aby sme tieto nároky ako plnohodnotní a rovnocenní členovia Európskej únie presadili?
V tomto smere, ak hodnotíme desať rokov členstva v Únii, a nie je to tak dávno, čo sme zvolili nových zástupcov našej krajiny v Európskom parlamente, touto formou vyzývam všetkých, ktorí chodia na tieto rokovania, aby sa zastali našich oprávnených nárokov na rozvoj poľnohospodárstva, tým aj hospodárstva, na oživenie vidieka. Je to veľmi dôležité, lebo sami dobre viete, že rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj vidieka súvisí s ďalšími veľmi významnými pozitívnymi dopadmi, akými sú rozvoj agroturistiky, produkcia vlastných potravín. Viete dobre, že Slovensko malo tradíciu a je tu ten potenciál na to, aby sme my dokázali produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny. Mnohí ľudia sa mi naozaj sťažujú, že ak by mali možnosť nakupovať na vidieku povedzme z voľného dvora – ako sa to? –, predaj, voľného predaja z dvora, tak by to preferovali oproti tomu, ako majú teraz možnosť, v podstate mestské obyvateľstvo, nakupovať len v supermarketoch. Takže ja som presvedčená o tom, že integrovanou snahou a snažením, kde sa budeme zastávať našich oprávnených nárokov a zrovnoprávnenia našich poľnohospodárov v Bruseli, v Európskej únii, môžeme dosiahnuť ďaleko vyššiu podporu. Máme na ňu právo, obzvlášť ak teda mnohí tuná tvrdíte, že sme suverénni, rovnocenní a plnohodnotní partneri v Únii. Chceme to cítiť nielen cez rovinu rečí a nejakých prísľubov, prípadne takýchto hodnotiacich správ, ale bolo by dobré, ak by to reálne v praxi aj tí poľnohospodári cítili.
Dotknem sa aj nedostatkov a takej disproporcie, možno až diskriminácie našich občanov v porovnaní s európskymi občanmi z tých starých členských krajín na pracovnom trhu. Mnohí poukazujú na to, že v zamestnaní v nadnárodných korporáciách alebo v nadnárodných spoločnostiach pracujú v podmienkach, ktoré sú na hrane nielenže porušovania ich pracovných práv, ale dokonca aj ľudských práv. Kolegyňa, ktorá niekedy vystupovala k tomu, aké sťažnosti pri agende mobbingu zbiera, by sa vedela k tomu podrobnejšie vyjadriť. Mnohí pracovníci práve z týchto priemyselných parkov poukazujú na to, že za prácu, ktorú vykonávajú tí istí pracovníci v iných krajinách v Nemecku, Rakúsku, sú ďaleko lepšie platení. A ja neviem, kto má na starosti túto pracovnoprávnu agendu spomedzi zástupcov a reprezentantov v Bruseli, ale ak mám túto možnosť, tak okrem apelu na zrovnoprávnenie podmienok v prideľovaných dotáciách pre poľnohospodárov sa zastávam a snažím vyzvať všetkých dotknutých a kompetentných, aby sa zastali v Bruseli politiky zlepšenia pracovných podmienok našich občanov. Obzvlášť v priemyselných parkoch. Nie je to žiadne tajomstvo. Všetci, ako tu sedíme, verím tomu, že máte o tom vedomosť, máte s týmto skúsenosti. Verím, že aj na vás sa občania v kontakte s vami obracajú a poukazujú na to, že za rovnako vykonanú prácu v tej istej spoločnosti len preto, že ju vykonávajú na Slovensku, sú niekoľkonásobne menej zaplatení. A ak teda naozaj to myslíme s zrovnoprávňovaním a vyvažovaním rozdielov v kontexte celého európskeho regiónu vážne, dajme to do poriadku. Toto nie je nová skutočnosť. Toto tu pretrváva niekoľko rokov.
Rovnako pri tom, ako tu odzneli rôzne pripomienky a názory k možnostiam využívania eurofondov, tiež by som chcela poukázať na to, aby sa naša reprezentácia v Bruseli postavila zodpovedne a účinne k efektívnej ochrane čo najplynulejšieho a najmenej byrokratického využívania eurofondov. Ja osobne mám skúsenosť s implementáciou európskeho projektu. Projektu, ktorý vlastne mal spĺňať všetky štandardy používania a využívania európskych podporných prostriedkov, a viem naozaj aj z tohto miesta zodpovedne prehlásiť, že implementácia, realizácia projektu podporeného z európskych zdrojov je veľmi komplikovaná, zbyrokratizovaná, ťažkopádna. Takže ak naozaj je tu snaha podporiť regióny v rámci eurofondovej politiky, naozaj sa hlásim spolu s ďalšími k tomu, aby sa zľahčili, zmäkčili pravidlá, lebo v mnohých prípadoch naozaj boli zbytočné, zbytočne preadministrované a formalizácia celého prístupu a realizácie projektu v mnohých prípadoch išla na úkor vecnej podstaty realizovaného diela.
Ja si myslím, že v rámci tohto môjho vystúpenia sa mi podarilo zhrnúť všetky také tie podstatné veci, že som teda na nič nezabudla. Verím, že aj táto rozprava, tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, že naozaj budeme prejavovať, či už z národnej úrovne alebo z úrovne práce a zastupovania európskych poslancov, maximálne úsilie na to, aby sa naši občania necítili byť občanmi druhej alebo tretej kategórie, Európanmi druhej, tretej kategórie, lebo, poznajúc reálne podmienky a reálne skutočné dopady, sociálno-ekonomické dopady na životy ľudí, ja sa s týmto plne stotožňujem. Naozaj Slovensko je niekde v druhej, tretej kategórii europanstva.
Verím, že teda sa v tomto smere udejú konkrétne kroky, ktoré nás presvedčia o zmysluplnosti členstva v Európskej únii, a potom naozaj som presvedčená o tom, že aj k voľbám budú pristupovať občania ďaleko vážnejšie a budú v týchto voľbách aktívnejšie zapojení. Nech je pre nás tá nízka volebná účasť signálom, že to, čo doteraz sa podarilo cestou členstva Slovenskej republiky v Európskej únii dosiahnuť a vybaviť väčšinovému obyvateľstvu, väčšine obyčajných, bežných ľudí až tak veľa nehovorí. Nie je to pre nich uchopiteľná konkrétna agenda, ktorej by mohli do budúcna venovať nejakú pozornosť a v ktorej by mohli vidieť svetlé vyhliadky na zlepšenie ich života, na zlepšenie ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2014 11:24 - 11:26 hod.
Helena MezenskáJa neviem...
Ja neviem teraz usúdiť, nakoľko je to výsledkom zlyhania našej diplomacie v Európskej únii, alebo zlyhania samotných reprezentantov, našich reprezentantov v zahraničí, nakoľko je to tlak tých silných krajín v ich zoskupení, ale jednoznačne tento problém tuná je. Tá nerovnosť, tie disparity, čo sa týka podpory v poľnohospodárstve, sú evidentné, sú problémom, ktoré v bežnej praxi pre súkromných roľníkov, pre malých agrárnikov predstavujú vážny problém. A nech toto je pre nás veľkou výzvou na to, ako tieto disparity, tieto rozdiely v podporných dotačných programoch vyrovnať a zmeniť.
Rovnako chcem vyzdvihnúť jednu myšlienku, jeden taký pohľad, ktorý nie je tradičný, a to je to, že často sa rovnako zamýšľam nad tým, ako posudzujem súvislosti s významom nášho členstva integrácie v Európskej únii, kto koho potrebuje viac, či Únia nás alebo my Úniu. Je to naozaj pre mňa rovnako diskutabilná vec, pretože vnímam veľkú nepriehľadnosť v tom, ako vyzerá zostava toho, nakoľko sme prispievateľmi my do Únie a nakoľko vlastne máme...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2014 10:00 - 10:01 hod.
Helena MezenskáNo, zdôrazňovať v podmienkach mnohých ľudí, ktorí žijú vo vzdialenejších regiónoch celého Slovenska z 200-, 300-eurových príjmov, o tom, akú majú slobodu cestovania, je v tomto prípade naozaj, mne to vyznieva veľmi falošne, demagogicky až cynicky, pretože naozaj sloboda cestovania týchto ľudí s nízkymi príjmami, a tých je väčšina, je veľmi relatívna. Rovnako suverenita hlavne v kontexte energetiky, keď celý energetický priestor, potravinový priestor máme z väčšiny obsadený zahraničnými akcionármi. Ako v tomto kontexte môžme, pán Mikuš, vôbec hovoriť o nejakej suverenite Slovenska?! Suverenite a nezávislosti Slovenska?!
Uberme trošku z tej propagandy, aj z demagógie, lebo je falošná. A možno práve ona sa podpisuje pod tú nízku účasť občanov v európskych voľbách.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2014 9:35 - 9:37 hod.
Helena MezenskáMali by sme sa do budúcna vyhnúť zbytočnej ideologizácii a zbytočnej demagógii, zbytočnému eskalovaniu napätia, medzinárodného európskeho napätia. A toto dokážeme práve vtedy, ak sa naučíme v tvorbe zahraničnej politiky voliť práve racionálne a čo najpragmatickejšie prístupy.
A zo včerajšieho sedenia na výbore európskych záležitostí mne to tak aj vyznelo. No, neviem, bolo to v rovine reči, ale nadobudla som názor, že premiér je nastavený na takúto orientáciu, kde si myslím, že pochopil, že je potrebné ísť čo najviac racionálnou a pragmatickou cestou tak, aby sme v čo najväčšej miere chránili naše národné, hospodárske, politické aj sociálne záujmy. A to sa týka aj oblasti energetiky. Ja som presvedčená o tom, že keď pôjdeme cestou využívania obnoviteľných zdrojov a približovania miesta výroby k miestu spotreby, vyhneme sa tomu, aby sme ďalej v perspektíve ďalších rokov, desaťročí boli závislí či už na východných alebo západných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.6.2014 17:09 - 17:10 hod.
Helena MezenskáVystúpenie v rozprave 25.6.2014 16:10 - 16:18 hod.
Helena MezenskáJa súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne...
Ja súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne poukazujú na to, že materiál, ktorý je predložený ako, a v ktorom sa prejavuje aj súbor konkrétnych legislatívnych nástrojov na to, aby sa zamedzilo a eliminovala, zamedzilo úžere, aby sa eliminoval jej stav, majú skôr formálny charakter a majú minimálny praktický prínos pre spotrebiteľskú verejnosť.
Potešujúce je to číslo 11-tisíc zastavených exekučných konaní cestou Sociálnej poisťovne, pretože naozaj toto vykazuje, že teda tie pokusy, alebo tie snahy o zastavenie exekučných konaní voči najzraniteľnejším dôchodcovským skupinám tu sú a sú evidentné, ale na druhej strane tá technická, personálna vybavenosť, administratívna vybavenosť centier, ktoré sa tu spomínajú, či už sú to centrá právnej pomoci, ktoré prijímajú úžerou postihnutých ľudí s obmedzeniami, a zároveň odkaz na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je nenáležitý, je naozaj formálny, pretože z pohľadu praxe, a to tu opakovane prednášam, jednak centrá, jednak komisia nie je dostatočne vybavená, nie je nadimenzovaná ani personálne, kapacitne, technicky, administratívne tak, aby vedela zvládnuť ten nápor, ktorý tu spomínate, medziročný nárast novozačatých exekučných konaní na 550-tisíc konaní. To je enormné číslo, kde komisia, ktorá má skladbu, asi koľkých, deviatich, no, do deviatich je veľa, šiestich ľudí, a centrá právnej pomoci, ktoré sa k nám do spotrebiteľských poradní alebo spotrebiteľských združení vracajú práve preto, že nespĺňajú kritériá a príslušné limity, jednoducho táto sieť centier právnej pomoci ani takto slabo dispozične disponovaná komisia nemôže, nemôže jednoducho zvládať takýto niekoľko desať-, stotisícový nápor ľudí, ktorí naozaj sa ocitajú mnohí v dramatických, ak nie priam v tragických pomeroch.
Takže touto formou ja by som znova, tak ako aj predtým, apelovala na to, že ak naozaj chcete nám dať dôkaz toho, že máte úprimnú snahu zakročiť a zamedziť nárastu zadlženosti našich občanov, či už z príčin zlej sociálno-ekonomickej situácie, alebo aj nízkeho právneho vedomia, prípadne nízkeho stupňa finančnej gramotnosti, prosím vás pekne, posilnite čo najskôr či už centrá právnej pomoci - zredukujte, zjemnite tam jednotlivé obmedzenia - prípadne vybavte komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pretože ja sama viem a presvedčila som sa o vysokej odbornej príprave aj spôsobilosti konkrétneho člena, predsedu. Ale ja sa sama neviem, keď potrebujem niektoré veci poradiť, metodické usmernenie alebo vybaviť jednotlivých spotrebiteľov, ktorí potrebujú akútnu pomoc, ja sa k tomuto členovi komisie neviem vôbec dovolať.
Takže naozaj ten nápor je výrazný, ja už nebudem teraz zachádzať k tomu, aby sa určili príčiny, kto toto tu celé spôsobil, je to nenáležitý stav, naozaj problém úžery je veľkým problémom Slovenska, má výrazný sociálno-ekonomický rozmer, v mnohých prípadoch poznačuje osudy rodín a ľudí natoľko, že ich stav, v ktorom sa ocitli, je nezvratný, ľudia prišli o strechy, prišli od, nad hlavami, prišli o svoje domy, ocitajú sa v bezvýchodiskových situáciách a myslím si, že úlohou a zodpovednosťou každej dobromyseľnej vlády, dobromyseľného parlamentu je v spolupráci so všetkými zainteresovanými politickými skupinami alebo hnutiami vytvoriť taký rad opatrení, súbor legislatívnych návrhov, ale aj inštitucionálnej podpory, aby sme tomu zamedzili, aby naozaj ten občan nadobudol nielen pocit, ale aj presvedčenie, že sme preňho potrební a že sme pre nich užitoční.
Takže touto cestou ja naozaj nechcem viac kritizovať, ani pranierovať, aj keď som poukázala na to, že proces je pomalý, lebo štyri roky dobre vieme o tom, že je tu 140 % nárast ľudí, ktorí sú dotknutí úžerou a spadli do dlhovej špirály, a to tempo je pomalé na to, ako pružne, ako flexibilne reaguje jedna, druhá vláda, dotknuté inštitúty, dotknuté ministerstvá, a vzhľadom na to, že naozaj sa aj z úrovne opozičných poslancov, hlavne z úrovne pána Hlinu, za čo mu veľmi pekne ďakujem, vyvinul dostatočný tlak na to, aby sa táto téma z radov opozície dostala na pôdu parlamentu, a že ju práve možno pravicové zoskupenie iniciovalo, nie sociálne cítiaca vláda, nech je pre nás ponaučením, spojme sily a pomôžme tým ľuďom, lebo naozaj mnohí tápajú.
Budem veľmi rada, keď aj do budúcna budete pripravovať niektoré praktické opatrenia, teda niektoré opatrenia, legislatívne opatrenia a zapracujete aj také návrhy, s ktorými tu vystúpil pán poslanec Kadúc. Ja si tiež myslím, že ten prostriedok centrálneho registra môže byť rýchlym, účinným prostriedkom na to, ako nekontrahovať alebo nevytvárať nové spotrebiteľské zmluvy v spotrebiteľských úveroch s ľuďmi, ktorí evidentne nedisponujú dostatočným príjmom.
Rovnako som presvedčená o tom, že mnohé prípady spotrebiteľských podnetov, ktoré môžu prerásť do krajnosti a môžu byť poznamenané, títo ľudia dlhovou špirálou, z ktorej sa ťažko budú vedieť v budúcnosti vymotať, je možné riešiť aj inštitucionalizáciou mimosúdneho riešenia.
Toto sú návrhy, ktoré už dávno mali byť v podmienkach slovenského práva, dávno mali byť implementované a mňa zaráža, že hoc v formálnej rovine, je tu tlak Bruselu zavádzať prvky mimosúdneho riešenia a mimosúdnych alternatívnych metód do slovenskej spotrebiteľskej praxe, že v praxi prakticky za týmto trendom a za týmito určenými smernicami výrazne zaostávame. Takže zrýchlime to tempo a snažme sa formálne nastavené parametre inštitucionálne, legislatívne čo najskôr dostať do praxe, tak aby sa vymožiteľnosť nielen finančného práva a pomoc ľuďom, ktorí čelia úžere, ale všeobecne spotrebiteľského práva zvýšila. Potenciál tu je, ľudia sú pripravení, sám dobre viete, že zoznam, teda na ministerstve spravodlivosti registrovaný zoznam mediátorov uvádza zhruba sedemsto, sedemsto mediátorov, ktorí sa v tomto smere vedia realizovať tak, aby odbremenili aj súdy, ktoré majú množstvo podnetov.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.