Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.5.2014 o 10:59 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2014 10:59 - 11:01 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
No, ja rovnako zdieľam obavy aj tvrdenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Žitňanská. Napokon sú to obavy, s ktorými som sa stretla aj na rokovaní so zástupcami Združenia pre otvorenú justíciu, ale aj zástupcami Aliancie Fair-play, kde bolo jasne poukázané na to, že takto pripravená novela a návrh, ktorý sa tvári byť návrhom, ktorý má priniesť očistu justície, naozaj môže mať skôr kontraproduktívny účinok. Obe tieto združenia poukázali na to, že zastupujú a pomáhajú práve sudcom, ktorí sú diskriminovaní a šikanovaní za to, že riešia prípady, kde je podozrenie na to, že v mnohých prípadoch čelia či už politickým, alebo obchodným, dokonca mafiánskym tlakom.
Takže ja rovnako mám problém podporiť tento návrh. Tak ako je predložený, vôbec nepredznamenáva očistu a reformu súdnictva. A bola by som veľmi rada, ak by sa v úvahu vzali všetky pripomienky a návrhy týchto mimovládnych organizácií, ktorí z praxe poukazujú na to, ako sa môžu zneužiť informácie, s ktorými bude pracovať či už NBÚ, alebo Súdna rada, prípadne aj SIS.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2014 10:32 - 10:34 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Tak ja chcem, pán poslanec Mičovský, podporiť tie návrhy, ktoré si zvýraznil alebo ktoré sú zapracované aj v samotnom návrhu zákona o lesoch. A to je ten výberkový spôsob riadenia a udržiavania lesa. Mala som možnosť sa osobne presvedčiť, ako, aký veľký rozdiel je medzi lesom, ktorý je udržiavaný výberkovým spôsobom, a aký je rozdiel medzi lesom, ktorý takýmto spôsobom spravovaný nie je. Príklad holorubov. Takže si myslím, že naozaj takýmto spôsobom by sa do budúcna malo ďalej postupovať a nemalo by to byť zadefinované a deklarované len v jednej vete zákona, ale v čo najširšom dosahu by takáto metóda spravovania lesa mala byť aplikovaná, ako sa dá, ako sa dá najviac v našich podmienkach.
Rovnako chcem podporiť tú snahu o vznik a založenie fondu pre odvod z ťažby. Je to dobrá myšlienka. Oba tieto návrhy, či už podpora výberkového spravovania lesa alebo založenia a podpora, rozvíjanie fondu pre odvod z ťažby, to sú oba systémové návrhy zákonov, ktoré vlastne sú príkladom, dôkazom a svedectvom toho, že ako poslanci máme záujem a snahu zosúlaďovať činnosť človeka s prirodzenými prírodnými procesmi lesa, že máme záujem o taký hospodársky úžitok z lesa, dosiahnuť taký hospodársky úžitok z lesa, aby sme nenabúrali samoregulačnú a samočistiacu funkciu našich slovenských lesov.
Takže ďakujem za toto vystúpenie a za oba predložené návrhy, ktoré si zvýraznil. Myslím si, že to je tá cesta, ktorou by sme sa mali do budúcna ako legislatívci uberať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 16:57 - 16:59 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, ja by som chcela podporiť tvoj návrh na to, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania, bol dopracovaný, pretože podľa charakteru či už rokovania o skrátenom legislatívnom konaní alebo podľa charakteru rozpravy v prvom, druhom čítaní ja vidím, že je veľmi veľa nejasností, nezrovnalostí. Považujem tento zákon za veľmi dôležitý zákon. Viaže sa naň aj občianska petícia, ktorú doteraz podpísalo viac ako 40 tisíc občanov, v rámci druhého čítania bolo predložených viacerými opozičnými poslancami niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých obsah považujem za relevantný.
Čaká nás teraz v parlamente celý týždeň pauza kvôli európskym voľbám. Navrhla by som preto, aby sa tento čas využil na to, aby sa tento zákon pozmeňujúcimi návrhmi dopracoval, aby boli mnohé návrhy, ktoré nemožno podceniť, dopracované, aby sme tak naozaj tento zákon nešili horúcou ihlou, aby sme sa k nemu nemuseli potom znova pre množstvo legislatívnych nedostatkov a rezerv v budúcnosti vracať.
Znova chcem upozorniť na to, že petičná akcia k tomuto záujmu ľudí o tom, aby nebola pôda predávaná cudzozemcom, stále pokračuje. Naozaj bude pokračovať dovtedy, kým aj legislatívne, aj inštitucionálne nezískame istotu, že nebude dochádzať k obchádzaniu tohto zákona.
Takže aj tak, keď zákon bude schválený, v aplikačnej praxi sa budeme potýkať s tým, že mnohé lány pozemkov či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy budú odpredávané cudzozemským subjektom alebo jednotlivcom zo zahraničia.
Takže podporujem túto výzvu na vrátenie zákona a jeho dopracovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 16:41 - 16:43 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vo faktickej chcem aspoň podporiť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli moji kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, napokon som aj ja ich spolupredkladateľkou, v úprimnej snahe aj sledovaním toho cieľa, že naozaj či už koncept alebo politiku rozvoja vidieka, podpory prvovýrobcom budeme nastavovať na reálne potreby, ktoré sa medzi občanmi vyskytujú. Ja som už v prvom čítaní upozorňovala na ten rastúci trend a záujem zo strany mladých farmárov, mladých poľnohospodárov, ale aj mladých rodín, rodín v zrelom veku, ktoré sa usilujú o to a hľadajú pomoc štátu, nielen finančnú, ale aj inštitucionálnu, legislatívnu preto, aby mohli zakladať, rozvíjať svoje rodinné farmy v záujme stabilizovaného a sebestačného rozvoja slobodného života. Ja si myslím, že aj my ako politici, poslanci, ministri sme povinní nastavovať politiku, koncept rozvoja hospodárskeho, sociálneho tak, aby sme reagovali čo najpružnejšie na čo najvýznamnejšie potreby a záujmy ľudí. Naozaj v podpore rozvoja vidieka, v podpore rozvoja rodinných fariem, rodinných firiem ja vidím veľkú perspektívu pre to, aby sme sa vrátili k hodnotám, aby sme vedeli súladne žiť s prírodou, aby sme vedeli produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny, aby sme mohli udržiavať rodinu pohromade. Preto som presvedčená, že aj vláda bude hľadať čo najschodnejšie cesty, ako v týchto programoch zákony čo najviac sprístupniť, bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré sa vyskytli v pripravenom vládnom návrhu, tak, aby táto politika rozvoja vidieka a podpory fariem bola prístupná obyčajným, bežným ľudom, nie veľkofarmárom, podnikateľom, magnátom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2014 16:42 - 16:57 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Takže už ako som predtým uviedla v náväznosti na predkladaný návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže, je tu predložený zákon o prevode majetku štátu, ktorý, nič netajac ani v tomto pléne, ja považujem za účelový, tendenčný, je to zákon, legislatívny zámer, ktorým sa má ošetriť a zlegitimizovať prevod alebo, lepšie povedané, privatizácia spoločnosti Slovak Telekom. Okrem toho, že takto sme opäť svedkami zneužívania legislatívnej činnosti pre privatizáciu a pre štát nevýhodný predaj majetkov v strategickom odvetví, akým telekomunikačný trh nesporne je, chcem poukazovať na, poukázať opäť ako pri SPP na nesprávnosť nastaveného trendu jednorazového príjmu získaného, nielen jednorazového, ale aj prvoplánového príjmu, získaného v mnohých prípadoch aj v tomto prípade zo zahmleného prevodu, zo zahmlenej privatizácie. Ja tento trend, ako som už povedala pri privatizácii, resp. pri privatizácii iných subjektov alebo pri predaji zásob, núdzových zásob ropy považujem za naozaj veľmi účelový príjem prostriedkov, prvoplánových prostriedkov, ktoré majú slúžiť na konsolidáciu verejných financií i v tomto prípade, avšak za cenu straty udržania dlhodobých príjmov, zdravých verejných financií, o čom tu dnes pri programe stability prebiehala pomerne dlhá diskusia. Okrem toho, že takto predložený zákon je účelový a tendenčný, je šitý na objednávku záujmov nadnárodnej spoločnosti Slovak Telekom, Deutsche Telekom, chcem poukázať na záujem a snahu deklarovať a maskovať možnosti predaja alebo prevodu majetku štátu, už spomenutých foriem rozšírením vlastne tých možností z verejnej súťaže, verejnej dražby, priameho predaja alebo kupónovej privatizácie aj na novovzniknutý inštitút, teda formou verejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu v takom domnení alebo v snahe vytvoriť zdanie snahy o čo najvýhodnejší predaj pre štát. Naozaj o tomto, o úprimnosti tohto záujmu pochybujem už aj preto, že samotná príprava alebo podpis memoranda o porozumení a spoločnom postupe štátu so Slovak Telekomom sa odohrávala za tajuplných okolností, napokon dodnes, pokiaľ viem a mám správne informácie, korektné informácie, toto memorandum a jeho obsah nebol vôbec zverejnený. Chcem poukázať na to, že aj keď sa tu prejavuje snaha rozšíriť možnosti prevodu štátneho majetku, resp. privatizácie o formu verejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu aj napriek tomu, že sa týmto zákonom nastaví pre privatizáciu SPP kombinovaná formy možností ponuky na burze na kapitálovom trhu určitej časti a určitej časti v kombinovanej forme formou priameho predaja určite o kúpu takýchto akcií zo strany potenciálnych subjektov, nadobúdateľov nebude výrazný záujem pretože, samozrejme, rozložený podiel štátu, celkový podiel 49 %, ak sa rozdelí, či už v pomere 20 a 29, o tento podiel, nepredpokladám, že bude mať niektorý z potenciálnych subjektov okrem Slovak Telekomu záujem, uvedomujúc si, že takýto subjekt, nadobúdací subjekt nebude mať priamy vplyv z toho dôvodu na rozhodovanie a zmenu pomerov alebo pozícií v tejto spoločnosti s poukazom na to, že nedisponuje potrebným - či už manažérskym, alebo kontrolným - balíkom, takže naozaj túto snahu viesť privatizáciu alebo prevod podielu štátu Slovak Telekomu formou rozšírenej kváziverejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu považujem za takú formálnu snahu o to, aby sme presvedčili obyvateľov občanov, že je tu snaha získať čo najväčší príjem, inkasovať čo najväčší príjem za predaj podielu štátu v Slovak Telekome. Rovnako chcem poukázať na to, čo, samozrejme, táto vláda nemala možnosť ovplyvniť, keď sa privatizovali Slovenské telekomunikácie, chcem poukázať na, samozrejme, nezmysel takéhoto postupu za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy, samozrejme, nastavenie pomeru podielu zahraničného akcionára a štátu 51 ku 49 % k podielu štátu bol, samozrejme, dá sa povedať, z pohľadu ochrany národných, finančných, ekonomických záujmov trestuhodných počin, bol to počin, ktorý, samozrejme, je neobhájiteľný, je rovnako nepochopiteľný a nelogický, to, samozrejme, táto vláda nemá snahu nejak spätne opraviť, avšak myslím si, že bola pri moci, či už prvé vládne obdobie, alebo aj teraz, dva roky, summa summarum šesť rokov, a mohla učiniť konkrétne opatrenia, ktorými by vyjednala a napravila túto nesprávnu privatizáciu telekomunikačného priestoru alebo vôbec Slovenských telekomunikácií. Takýmto spôsobom podstate i teraz i predtým, či už za jednej, alebo druhej vlády, sa štát sám v svojich strategických podnikoch pripravuje o možný zisk v kľúčových odvetviach, ale spolu s tým sa pripravuje aj o to, čo je možno ešte svojím významom zásadnejšie, pripravuje sa o schopnosť dohľadu a regulácie pred možným zneužívaním majority a dominancie subjektov, ktoré posilňujú svoje pozície, či už na energetickom, alebo telekomunikačnom trhu, a toto mi pripadá z pohľadu sociálnej vlády, sociálnej strany, ktorá sa vždy pred voľbami zaliečala pred občanmi snahou o zvyšovanie vplyvu štátu v takýchto kľúčových strategických odvetviach ako ľstivé a veľmi nezodpovedné riešenie. Ja som presvedčená, že i v tomto prípade, ak by naozaj štát a vláda hrala na bránky verejného záujmu, určite by hľadala v kontexte svojich prísľubov, volebných prísľubov, vďaka ktorým mnohí občania tejto vláde dali svoj mandát, určite by hľadala riešenia, ktorými by posilnila vplyv štátu, či už na energetickom, alebo aj v tomto prípade telekomunikačnom trhu.
Ja už som poukázala na to, že pre mňa je nepochopiteľné, prečo memorandum, ktoré bolo podpísané s Deutsche Telekomom o porozumení a spoločnom postupe pri prevode majetku, nebolo zverejnené, chcem sa pri tomto mojom výstupe opýtať, či zverejnené bude, akým spôsobom sa budeme môcť o obsahu tohto verejného dokumentu dozvedieť. Som presvedčená o tom, že pokiaľ ide o prevod verejného majetku, pokiaľ ide verejné financie, som presvedčená, že takéto dokumenty memorandá alebo aj spoločné dohody jednoznačne podliehajú povinnosti informovania a zverejnenia širokej verejnosti.
Na záver chcem uviesť, že všetky uvedené rozporné skutočnosti, ktoré som uviedla v mojom príspevku, vo mne vzbudzujú, a to si dovolím tvrdiť, oprávnené dohody, že privatizácia a prevod majetku štátu, resp. jeho podielu v spoločnosti Slovak Telekom nie je čistou hrou a že na pripravovaných postupoch vláda a jej predstavitelia nechránia dostatočne, ak vôbec, verejný záujem.
Chcela by som ešte v závere uviesť pár otázok a vysvetliť a nechať vysvetliť vôbec to, prečo pristupuje štát a sociálna vláda, z akého dôvodu, pádneho dôvodu pristupuje vôbec k tejto privatizácii, prečo je potrebná, rada by som poznala, lebo doteraz som sa neoboznámila s nejakými uznaniahodnými, pádnymi alebo relevantnými argumentmi, ktoré by mali vytvárať predpoklad pre privatizáciu Slovak Telekomu, už poukazujúc aj na politickú zodpovednosť a dané predvolebné sľuby, kedy sa zdôrazňovalo, že úlohou sociálnej demokracie a vlády strany SMER je zvyšovať vplyvy štátu, predovšetkým v strategických odvetviach.
Rovnako ma zaujíma, čo konkrétne strana SMER a vláda už počas prvého vládneho obdobia aj teraz počas tých dvoch rokov urobila preto, aby zrovnoprávnila, vyvážila a vyrovnala podmienky a pozície štátu voči Slovak Telekomu, ktoré vyplývali vlastne z predtým kritizovanej a nesprávnej privatizácie, teda zaujímajú ma, naozaj aké sú konkrétne kroky, aké konkrétne kroky za prvej vlády boli učinené, vykonané v mene a v prospech zrovnoprávnenia pozícií štátu a podmienok štátu zastúpeného v Slovak Telekome, no a, samozrejme, že ma zaujíma, ako je možné, že ak vláda prijíma opatrenia na to, že kupuje napríklad svoj podiel alebo no svoj podiel, zvyšuje svoj podiel kúpou akcií v neziskovej materskej SPP, ako je to možné, že sa vzdáva a je pripravená privatizovať, nechať privatizovať podiel v ziskovom odvetví v Slovak Telekome. Slovak Telekom sa vyznačuje aj významnou sumou, čo sa týka aktív, aj čo sa týka priamych ziskov. Ako je možné, že štát nebol a vláda nebola schopná vyjednať pozície tak, aby boli ku prospechu nášho štátu, či už formou vyplatených dividend, alebo aj inými formami. Som presvedčená o tom, že v takomto ziskovom odvetví, v takejto ziskovej spoločnosti ak štát chce ustrážiť udržateľný príjem a získavať z takejto spoločnosti, volí iné postupy, iné opatrenia, ako nechá takýto sektor, takúto spoločnosť a svoj podiel prevádzať na súkromnú spoločnosť.
No a v neposlednom rade sa chcem opýtať, že pokiaľ sa ponechá na predaj a prevod tento 49-percentný podiel štátu, a ak, a ako sa ukázalo, nebola schopná vláda ustáť majoritu a dominanciu nadnárodnej spoločnosti Deutsche Telekom, akým spôsobom ma chce presvedčiť táto vláda, že bude schopná vedieť regulovať a prijať účinné opatrenia voči tomu, ak Slovak Telekom pri predaji aj toho podielu štátu, 49-percentného podielu štátu, nebude zneužívať svoju dominanciu a majoritu voči spotrebiteľom, a že to nebude negatívne dopadať na vývoj spotrebiteľských cien.
To by boli asi také základné požiadavky, ktoré pri predložení tohto zákona by som potrebovala, pán minister, zodpovedať. Naozaj, nebolo sprístupnené memorandum. Kedy teda, sa chcem opýtať, bude jeho obsah sprístupnený? Vysvetliť aj politickú, aj vecnú zodpovednosť za privatizáciu tak kľúčovej spoločnosti v tak strategickom segmente, akým je telekomunikačný trh. A potom, samozrejme, vysvetliť, prečo, ak vláda alebo štát kupuje neziskové odvetvia materskú SPP, ktorá nevytvára zisk, takýmto spôsobom, prevodom majetku, prevodom podielu v prospech komerčného subjektu prichádza o svoj podiel v ziskovej spoločnosti. A akým spôsobom, ak takýmto spôsobom štát stráca svoj vplyv na regulácii telekomunikačného trhu, akým spôsobom bude vedieť účinne zakročiť voči majorite a dominancie Slovak Telekomu, ak ju bude v tejto svojej silnej pozícii, posilnenej pozícii, zneužívať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2014 16:31 - 16:35 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa pri predloženom návrhu návrhu zákona, ktorý podľa mojej mienky súvisí, kontinuálne súvisí s nato nadstaveným ďalším predkladaným zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu, teda kde ide o privatizáciu Slovak Telekomu, chcem priamo pána ministra opýtať, aký bude mať konkrétny účinok platnosť tohto zákona, napríklad pri odhaľovaní tých kartelových dohôd, keď už teraz viem o tom, že výkonnosť a účinnosť pôsobenia Protimonopolného úradu v riadnych oznámeniach, kde samotní občania alebo dotknuté subjekty poukazovali na porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže, činnosť tohto úradu sa vyznačovala veľkou nečinnosťou. Z pohľadu aplikačnej praxe, ale aj takto nastaveného návrhu zákona, ako aj konkrétnych informácii z vyplývajúcej dôvodovej správy, ja nemám istotu, že štát ju, keď je sociálnou vládou privatizovaný, strategický, či už energeticky, alebo telekomunikačný sektor, segment, kedy sa teda posilňuje pozícia nadnárodných, či už operátorov, alebo energetických spoločností, bude štátom, ktorý, naopak, stráca vplyv v týchto strategických segmentoch, natoľko účinný, a či bude vôbec vyhodnocované akékoľvek porušenie, či už hospodárskej súťaže, alebo aj nastavenie kartelových dohôd, ktoré bude negatívne ovplyvňovať spotrebiteľský sektor.
Ja by som naozaj chcela poznať konkrétny postup, konkrétne analógie, ktoré by ma presvedčili a verím, že nielen mňa, ale aj spotrebiteľov v praxi, alebo aj dotknuté podnikateľské subjekty o tom, že ak sa teda oslabuje pozícia a činnosť štátu v regulácii a v dohľade pred možným zneužívaním dominancie rôznych subjektov, či tento zákon bude účinným prostriedkom, aby tomu zamedzil. Pretože tak ako som si naštudovala aj ďalší súvzťažný zákon, ktorý bude predkladaný hneď po tomto zákone, o prevode majetku štátu, kde dochádza k privatizácii Slovak Telekomu, mne z toho naozaj jasne vyplynulo, že už teraz štát nie je schopný, či už na energetickom trhu a v energetickom segmente, alebo v telekomunikačnom segmente, sa účinne brániť voči vplyvu a dominantnej pozícii majorite existujúcich a na našom trhu objavených nadnárodných spoločností. Ak sa štát nedokáže brániť voči takýmto kartelových dohodám, voči silnejúcemu vplyvu a majorite týchto subjektov, ako to má dokázať občan? A ako týmto zákonom, ktorý predkladáte, ktorý ak nemá len formálny ráz, formálny charakter, tomu konkrétne chcete zamedziť? Konkrétne aspoň dva-tri príklady, na základe ktorých budeme vedieť aj v praxi, v aplikačnej praxi ponúknuť konkrétne postupy, analógie, ako občania - zisťujúci či už kartelové dohody, alebo zneužívanie majority - budú môcť sa či už na ministerstvo spravodlivosti, alebo na kontrolné orgány s týmto upozornením obrátiť. Ja si naozaj neviem predstaviť ako obyčajný občan, ako obyčajný spotrebiteľ bude mať možnosť preniknúť do uzatvárania kartelových dohôd, ktoré, sám dobre viete, ako tu všetci sedíme, dobre vieme, prebiehajú v utajenej komornej atmosfére, ku ktorej nemajú prístup, dovolím si povedať, ani čelní predstavitelia tohto štátu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 18:20 - 18:22 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pán poslanec Novotný, ak by ste ma naozaj pozorne počúvali, tak ja som zvýrazňovala potrebu akejkoľvek, či už morálnej, inštitucionálnej, legislatívnej, alebo aj finančnej podpory rozvoja malého podnikania, rodinného podnikania, zakladania rodinných fariem zo strany štátu. Naozaj v tomto kontexte, v tejto súvislosti som to uvádzala. Ja viem, že v súčasných podmienkach, keď nie je podpora zo strany štátu akákoľvek, je to nemožné a veľmi komplikované. Ale zvýrazňovala som to, že na tento trend a záujem rodín alebo malých, drobných podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva je potrebné reflektovať v záujme zvyšovania slobodného a sebestačného žitia jednotlivcov aj vidieka. Takže bola by som rada, ak by ste nabudúce lepšie počúvali a nejakým spôsobom neotáčali mnou vypovedané výroky. Ja nie som ani za to, aby boli podnikatelia typu U. S. Steelu podporovaní štátom na úkor záujmov obyčajných, jednoduchých ľudí. Stačí, ak si pozriete ešte raz môj príspevok a naozaj budete ho pozorne počúvať, pochopíte zmysel celej mojej výpovede.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2014 17:55 - 18:18 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som - tak ako som avizovala už v úvodnom kole pri rokovaní v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní - predniesla aj ja niekoľko pripomienok a postojov k rozprave k predloženému už zákonu v prvom čítaní o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je nesporné a uvádza to aj samotná dôvodová správa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Okrem toho, že je základným prírodným zdrojom, je zároveň aj základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Citujem z dôvodovej správy. A práve preto, aby bol ohľaduplne a efektívne využívaný tento potenciál, podľa môjho názoru má byť ochránený nielen pred jeho poškodzovaním a nedôvodneným znižovaním výmery, kvality a objemu, ale zároveň má byť chránený aj pred možným odpredajom do cudziny, prípadne predajom cudzozemcom.
O možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo - len ako je nastavený zákon - výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví.
Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých - či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku - o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy.
Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné.
O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí.
Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: "My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný."
Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve.
Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V mhuomentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou.
Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú.
V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá - ako vieme - stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť.
Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov.
So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výkony alebo výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť.
Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita.
Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať.
Z oboch definícii - či už štátu, alebo národa - je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa.
Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní.
Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem.
Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť.
Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby.
Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2014 13:44 - 13:49 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení prítomní poslanci, dovoľte mi aj z môjho pohľadu vysloviť svoje stanovisko a názor k tomu, že dnes je zákon, ktorým sa má chrániť slovenská poľnohospodárska pôda, pripravený do skráteného legislatívneho konania. No samozrejme, že v hodine dvanástej sa nedá nič iné, ako tento návrh podporiť, pretože je potrebné ukončením moratória, zánikom moratória na ochranu pred predajom slovenskej poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom nastaviť určité legislatívne opatrenia, avšak - ako tu bolo povedané a prednesené viacerými inými poslancami - ja rovnako nemám istotu, že vecne takto pripravený návrh zákona v konečnom dôsledku slovenskú poľnohospodársku pôdu ošetrí, ochráni pred tým, aby bola sprístupnená či už domácim agrárnikom, alebo aj záujemcom z radov našich občanov o kúpu a využívanie poľnohospodárskej pôdy.
Rovnako chcem poukázať na to, že je pre mňa ako pre relatívne novú poslankyňu veľmi podivuhodné, že za celých desať rokov tu nebola ochota ani snaha zo strany či už jednej politickej strany, jedného politického zoskupenia, alebo vládneho zoskupenia, veď napokon SMER je vo vláde dva roky, nebola snaha pripraviť legislatívne opatrenia a legislatívne návrhy, ktoré by chránili poľnohospodársku a vôbec pozemky na Slovensku, do riadneho procesu. Považujem to za veľmi nezodpovedný a nekompetentný prístup, na ktorý si dovolím upozorniť nielen vás ako poslancov, pána ministra, ale rovnako aj zástupcov verejnosti. No a v neposlednom rade chcem poukázať na to, chcem poukázať na to, že, samozrejme, v tom prvom čítaní v rozprave sa vyjadrím k jednotlivým bodom, prečo mne vadí takto vecne pripravený návrh, a to bolo spomenuté aj vo vašej dôvodovej správe, pán minister, v dôvodovej správe ako takej, kde kľúčovým a zásadným argumentom pre prípravu tohto legislatívneho návrhu je využívanie, hospodárske využívanie alebo reprodukčná schopnosť a zveľaďovanie poľnohospodárskych pozemkov za účelom získavania poľnohospodárskeho efektu alebo hospodárskeho efektu.
Ja chcem dať do pozornosti, že to, čo mne zásadne chýba v tomto návrhu, je príprava zákona o ochrane slovenskej pôdy. To je už jedno, či poľnohospodárskej alebo lesnej, lesných alebo poľnohospodárskych pozemkov z pohľadu zachovania územnej celistvosti, z pohľadu ochrany národných záujmov, z pohľadu štátnej zvrchovanosti. Tak zásadný rozmer, ktorému nemôže byť nadradené hospodárske a reprodukčné využitie poľnohospodárskej pôdy, mne v tomto návrhu chýba a na to budem upozorňovať v prvom čítaní v rozprave. A toto bolo aj hlavným dôvodom, ktoré podnietilo, ktorý podnietil vznik a realizáciu petičnej akcie, ku ktorej je dnešným dňom zozbieraných viac ako 40-tisíc podpisov zo strany občanov.
Takže v úvode z mojej strany iba toľko, čo sa týka procesu a prípravy návrhu zákona do skráteného legislatívneho konania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 9:52 - 9:55 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. marca 2014 č. 904 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis