Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som - tak ako som avizovala už v úvodnom kole pri rokovaní v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní - predniesla aj ja niekoľko pripomienok a postojov k rozprave k predloženému už zákonu v prvom čítaní o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je nesporné a uvádza to aj samotná dôvodová správa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Okrem toho, že je základným prírodným zdrojom, je zároveň aj základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Citujem z dôvodovej správy. A práve preto, aby bol ohľaduplne a efektívne využívaný tento potenciál, podľa môjho názoru má byť ochránený nielen pred jeho poškodzovaním a nedôvodneným znižovaním výmery, kvality a objemu, ale zároveň má byť chránený aj pred možným odpredajom do cudziny, prípadne predajom cudzozemcom.
O možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo - len ako je nastavený zákon - výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví.
Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých - či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku - o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy.
Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné.
O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí.
Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: "My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný."
Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve.
Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V mhuomentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou.
Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú.
V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá - ako vieme - stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť.
Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov.
So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výkony alebo výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť.
Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita.
Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať.
Z oboch definícii - či už štátu, alebo národa - je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa.
Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní.
Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem.
Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť.
Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby.
Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
