Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2014 o 14:39 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.9.2014 14:39 - 14:40 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja v úvode mojej faktickej poznámky hneď len upozorním na to, že chystám sa vystúpiť aj v ústnej rozprave, ale chcela som si vypočuť kolegov, ako oni reagujú, ako vnímajú pripravený návrh zmeny ústavy. Rada si to vypočujem a potom zhrnutím možno aj doplním svoj postoj, ktorý sa mi podarilo získať na základe komunikácie, či už s aktivizovanými občanmi, ktorí robili petíciu za zákaz predaja vody, alebo aj so skutočným snemom, ktorý si zhŕňal z odborných kruhov tieto poznatky, prípadne aj od Michala Kravčíka, ktorý upozorňuje na úbytok vody. V tejto polohe mnou prijímaná snaha a výzva pred prázdninami zo strany ministra, že sa zakáže predaj vody, vyznieva naozaj ako zradný návrh pripravený do pléna, hlavne s určením dvoch podmienok, ktoré tým, že sa, že odkazujú na následnú úpravu špecifických zákonov, nie sú ničím iným ako bianko šekom. Takže podrobnejšie vystúpim potom v mojom príspevku v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2014 14:40 - 14:41 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Dovolím si aj ja vo faktickej prezentovať svoj postoj. V plnej miere súhlasím s tým, čo tu uviedol pán Matovič. To, čoho sme boli dnes svedkami, bolo pre mňa samotnú hrubým zneužitím a popretím demokratického riadenia parlamentu. Je to dôkaz uplatňovania totalitnej moci, uzurpovania si moci, pretože každý jeden návrh, ktorý predloží či už poslanec ako jednotlivec alebo politická strana, hnutie možno vnímať ako politickú reklamu, ako niečo, čo toho poslanca alebo hnutie, stranu zviditeľňuje. Je to absolútne neprijateľný prístup. A rovnako, ak je reč o vianočných príspevkoch, práve toto je veľmi nesystémové populistické opatrenie. Vzorový príklad politickej reklamy, ktorá je prvoplánová, tendenčná a pre ktorú, keby sme už išli podľa toho postupu, ktorý sa tu dnes uskutočnil, by mal byť tento bod vyradený.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.9.2014 13:19 - 13:20 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vzhľadom na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Zaznievanie gongu.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás kolegyne, kolegovia.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Vzhľadom na polarizáciu postojov občanov v našej krajine a vysokú mieru ich zneistenia vás v zmysle § 128 zákona o rokovacom poriadku žiadam, aby ste zaradili do programu tejto schôdze návrh, ktorým Národná rada žiada ministra obrany a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí o predloženie objektívnej správy o súčasnom vývoji na Ukrajine a o pádnosti dôvodov vybudovania základne NATO v Poprade. Zároveň žiadam o skrátenú lehotu na predloženie správy, a to do 15-ch dní, vzhľadom k akútnosti a naliehavosti tejto otázky. V nadväznosti na predloženie požadovanej správy očakávam v parlamente diskusiu, ktorá prispeje k objektivizácii informácií o dianí na Ukrajine a zároveň prispeje k formovaniu spoločného oficiálneho stanoviska, o ktoré sa oprie slovenská diplomacia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 15:54 - 15:56 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Dovoľte mi reagovať na ten úvod pána poslanca Kaníka. Chcem ho totižto ubezpečiť o tom, že nie som naivným dievčatkom, hoc ja viem, že nie je príliš obvyklé, že žena na politickej scéne sa vyjadruje k strategickým podnikom. Nemám potrebu sadať na lep ani vládnym, ani opozičným poslancom. Som svojprávnym slobodným človekom a poslancom, ktorý má jednoduchú snahu vidieť veci a dianie na politickej scéne v objektívnom svetle. Takže ubezpečujem vás o tom, že nie som človekom ani poslancom, ktorý podlieha jednostranným postojom, jednostranným názorom, nadhľadom, prípadne manipuláciám.
A jednoducho stojím si za tým, ako som smutná z toho, že sa privatizujú podniky a strategické zdroje dnes, rovnako som bola smutná, vtedy som nebola aktívnou poslankyňou, národnou poslankyňou, z toho, keď som bola svedkom toho, čo je neodškriepiteľným faktom, ako sa za vlády Mikuláša Dzurindu privatizovali, uzatvárali akcionárske zmluvy so vstupom zahraničných akcionárov do strategických odvetví s väčšinovou účasťou do takých podnikov, ako SPP, 51-percentný podiel, Slovenské telekomunikácie, 51-percentný podiel zahraničných akcionárov, Slovenské elektrárne, 66-percentný podiel zahraničného akcionára. Boli to privatizačné akcie, akcionárske zmluvy, ktoré boli zjavne nevýhodné pre štát, vďaka ktorým si títo zahraniční akcionári, v úvodzovkách poviem, investori vyniesli niekoľkostámiliónový, miliardový kapitál za naše hranice.
Takže skúsme byť objektívni a neohradzujme sa voči tomu, čo je nesporným, neodškriepiteľným faktom. Jednoducho za svojím postojom si stojím. Strategické odvetvia, ako aj skúsenosť ukázala, minulosť ukázala, nie sú správnym prístupom k strategick... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 15:21 - 15:23 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Poslancov, ktorí reagovali na moje vystúpenie, chcem ubezpečiť, ako pána Rašiho, pána Puciho, že nekonám pod vplyvom prehnanej emócie, ale lásky, v mene ochrany našich národných hodnôt, nášho prírodného bohatstva, v štádiu, keď sme svedkami toho, že sa s ním nenakladalo tak, ako sa na zástupcov našej krajiny patrí.
Nekonám, pán Hlina, ani, pán Hraško, s nejakou naivnou predstavou, nevyjadrujem sa s nejakým očakávaním a nasadenými ružovými okuliarmi na očiach. Ale napriek tomu považujem tento prísľub o zákaze vody do zahraničia za vážny a budem mu pripisovať význam dovtedy, kým to naozaj vláda a minister nepotvrdí prerušením rozpravy k danému zákonu, pretože toto bude pre mňa skutočne dôkazom toho, že ten prísľub o zmene ústavy myslí vážne.
A tie upozornenia na to, že pred tým to nebolo riešené, nebolo to kontrolované. No áno, nemuselo to byť kontrolované, lebo asi nikoho z nás nenapadlo, že tak strategická surovina, existenčne potrebná, nevyhnutná pre naše obyvateľstvo, sa bude predávať do zahraničia. Obzvlášť nie v situácii, keď ku mne prichádzajú informácie z odborných kruhov, že ten úbytok vody vo výške 200 mil. metrov kubických na Slovensku už je skutočnosťou. Je to takáto informácia z odborných kruhov. Nedá sa ju podceniť. A je to jedno, či bude pri vláde SMER alebo bola to strana SDKÚ, ktorá privatizovala. Vždy, aj keby som bola vtedy v opozícii a bola by som v parlamente, určite by som privatizáciu akýchkoľvek strategických podnikov a zdrojov kritizovala. Dnes ste pri vláde vy, takže, samozrejme, tú kritiku ako aktuálna poslankyňa smerujem dnes k súčasným predstaviteľom vlády.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2014 15:05 - 15:15 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, pán minister, prítomní zástupcovia verejnosti, dovoľte mi hneď v úvode oceniť posun, ktorého sme sa po niekoľkodňovej, možno aj týždňovej rozprave a takom súboji argumentov dočkali v podobe dnešného vyhlásenia ministra životného prostredia. Ja osobne bez toho, aby som mala možnosť skúmať nejaké iné postranné úmysly, to považujem za posun, ktorého sme sa dožili a dočkali, ale nedá mi, aby som pri tomto nezvýraznila to množstvo argumentov, úsilia, námahy, ktoré vykonali jednotliví občania, ktorí sa aktivizovali a v uliciach alebo aj na virtuálnych sieťach formou podpory petičnej akcie postavili za naše národné záujmy, za naše štátne a prírodné bohatstvo. A nedá mi upozorniť tiež, že nebyť toho, že by sa tu zvádzal niekoľkodňový boj argumentov predložených opozičnými poslancami, asi by sme sa nedožili ani tohto verejne daného prísľubu o tom, že sa predaj vody zakáže do zahraničia. Takže v tomto úvodnom štádiu bez poznania, ako vravím, postranných úmyslov ja vítam toto vyhlásenie. A nech je povzbudením tento prejav ministra a vlády toho, že má zmysel organizovať sa či už v petičných akciách legálnym spôsobom, že má zmysel vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritiku s tým, ako sa zákony pripravujú do parlamentu, že ľudia majú právo vyjadrovať svoju nespokojnosť s diferenciou medzi tým, čo vládni činitelia a predstavitelia sľubujú a čo v skutočnosti, či už v parlamente alebo pri výkone svojej moci, naozaj konajú.
Napriek tomu mi nedá, rovnako ako tu bolo povedané mojím predrečníkom, pánom poslancom Mikušom, nedá mi upozorniť na to, že okrem pripravovaného zákazu predaja vody do cudziny je potrebné vydať nielen nám opozičným poslancom, ale aj verejnosti dôkaz, dôkaz o tom, že tento zákon bude stiahnutý z rokovania, bude k nemu prerušená rozprava s apelom na vylúčenie tých bodov a tých ustanovení, ktoré pripúšťajú, ani nepoviem prevod a predaj vody, ale privatizáciu vody. Lebo takto som ja tento zákon v svojom ťažisku skutočne poňala ako jeden z posledných klincov do rakvy pochovaného štátneho majetku.
Voda v skutočnosti je vlastníctvom štátu a prístup k vode je ľudské právo, ktoré nemožno zanedbať. Je to nesporný fakt, je to neodškriepiteľná skutočnosť, ktorú potvrdzujú a garantujú všetky bazálne či už národné alebo medzinárodné zmluvy, všetky právne dokumenty. A preto je veľmi smutné, že naozaj v uplynulých dňoch sme museli zvádzať toľko úsilia, či už poslanci alebo aj jednotliví občania, aktivisti pred parlamentom organizujúci sa aj na virtuálnych sieťach, v záujme zachovania samozrejmých vecí. V záujme ochrany pred odpredajom slovenskej vody do zahraničia.
Ja chcem zdôrazniť, že ohrozovať právo ľudí na pitnú vodu a zasahovanie do jej zásob snahou o ich privatizáciu neznamená nič iné ako ohrozovanie strategických a životne dôležitých existenčných potrieb občanov v našej krajine. Chrániť našu vodu znamená aj ochranu našich životov. Ako som si počas minulotýždňovej rozpravy vypočula viaceré diskusné príspevky a postoje väčšiny opozičných poslancov, som veľmi rada, že opozícia sa tak vzácne zhodla a zaujala k predmetnému zákonu jednotný postoj.
Dnes, ako vidím, sa svojím spôsobom k tomu pridáva aj vláda, pridávajú sa k tomu aj vládni poslanci. Postoj, ktorým procedurálne žiadame zrušiť rokovanie o predmetnom zákone. S týmto návrhom sa aj ja teda v plnej miere stotožňujem. Dávam to do pozornosti aj spravodajcovi bez akýchkoľvek siahodlhých úvah, aj na základe toho, čo som si mala možnosť vypočuť ako argumentáciu z úst ministra životného prostredia.
Chcem poukázať na bezvecnosť, nesúrodosť, protirečivosť až nelogickosť mnohých prednesených argumentov ministra, ktorými sa legalizáciu prevodu a predaja vody do zahraničia snažil márne obhájiť.
Áno, áno, procedurálny návrh na stiahnutie zákona a vylúčenie sporných ustanovení (reakcia na otázku spravodajcu), na ktoré sme aj v priebehu rozpravy konkrétne poukázali. Tak stiahnutie zákona ako procedurálny návrh.
Nenašli sa teda správne argumenty, ktorými by bolo možné tento neodškriepiteľne neopodstatnený a, dovolím si povedať, až nemravný a proti ochrane spoločných hodnôt postavený návrh obhájiť. Predložený návrh zákona naozaj vnímam v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s vodným zákonom, ako aj s programovým vyhlásením vlády a napokon aj so sľubmi poslancov a ministrov o ochrane spoločných národných hodnôt a spoločného prírodného bohatstva. A odsúhlasenie privatizácie vody poslancami by pre mňa nebolo ničím iným ako jednoznačne konaním v rozpore s ich svedomím a vedomím, pretože každému z nás je jasné, že voda ako strategická surovina je výlučným majetkom štátu, a preto úžitok z nej si nemôže nik privlastniť. Patrí nám všetkým, patrí občanom Slovenska.
Predkladanie a schvaľovanie tohto sporného zákona v situácii, keď nie sú známe a potvrdené objemy prebytočných zásob pitnej vody, považujem za nenáležitý, absurdný a nezodpovedný prístup vlády. Vývoz predpokladaného množstva pitnej vody do 274 mil. metrov kubických predstavuje až 80% celoročnej spotreby vody na Slovensku. A ja si neviem predstaviť, čo by sa dialo v prípade, ak by sa vodná bilancia Slovenska zhoršovala, ak by sa znižovala. Akým spôsobom by kto bol postihovaný za to, že by boli ohrozené tak vážne existenčné zásoby? Je nepredstaviteľné, aby si toto uvedené množstvo vody 274 mil. metrov kubických a dispozíciu jej masívneho odpredaja prostredníctvom ministerstva životného prostredia privlastnili vybrané súkromné podnikateľské subjekty na koristníckej, netransparentnej a nekalej báze. Takto ide o naozaj presadzovanie neskrývaných záujmov obohacovania sa na úkor spoločenských potrieb, na úkor národného a prírodného štátneho bohatstva. Z pohľadu ochrany verejného záujmu takéto správanie je absolútne neprípustné a neakceptovateľné. Je priam odsúdeniahodné. K takémuto správaniu a postupu nám občania, nikomu z nás nedali mandát, ani svoju dôveru. Niet takých argumentov, ktorými by bolo možné privatizáciu vody obhájiť. A to, že naši občania, zápasiaci o každodenné prežitie, nemajú záujem sa až natoľko angažovať a sledovať aktuálny politický vývoj a dianie, o to viac, že pre jeho objektívne poznanie musia v podmienkach dnešnej mediokracie a skresľovania informácií vyvinúť nesmierne úsilie, neznamená, že ich má právo niekto okrádať a ožobračovať.
Viac ako 60 000 občanov do dnešných dní vyjadrilo svoj nesúhlas s takýmto prístupom a postupom vlády a s takýmto rozhodovaním o privatizácii vody v petičnej akcii. A ja som veľmi rada a dúfam, že podnetom pre dnešné vyhlásenie ministra, ktorým sa pripraví zákaz predaja vody do zahraničia, tým stimulom bola aj petičná akcia, aj tento relatívne masívne vyjadrený protest a nespokojnosť občanov v petičnej akcii. Dnes už naozaj ochranu strategických hodnôt nestačí iba sľubmi a slovami deklarovať, nemožno ľudí ustavične klamať frázovitými sľubmi a falošnými proklamáciami. Ak naozaj vláda aj vy, pán minister, vládni poslanci, chcete dať verejnosti a nám, poslancom, skutočný dôkaz o tom, že vodu považujete za strategickú surovinu, tak to, prosím, dokážte nielen týmto verejným vyhlásením, ale aj prerušením rokovania o zákone o vode.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.7.2014 13:12 - 13:16 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, ja nebudem vystupovať dlho jednak z toho dôvodu, že v žiadnom prípade si nedovolím pasovať sa do pozície odborníčky na tvorbu daňového systému, daňovej politiky alebo aj kontroly finančnej správy. Skôr si dovolím predniesť stručný postoj, pripomienku, možno aj so spojenou otázkou k tomu, čo ešte nebolo okrem zvýšenej DPH práve pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva pri tých najdôležitejších výdajoch predmetom kritiky, a to je vlastne systém udelenia výnimky pre subjekty, ktoré v nadnárodnom rámci poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania, prípadne elektronické služby.
Tento zákon bol predložený v druhom čítaní aj na programe rokovania hospodárskeho výboru a ja som sa pri tomto rokovaní, pri analýze predmetného zákona popri tom, ako sa udeľuje výnimka pre tieto nadnárodne pôsobiace subjekty v zmysle ich globalizácie, zamyslela nad tým, že ak sa udeľuje výnimka pre registráciu, priznanie a aj s tým spojené uhrádzanie, daňové plnenie, či je z národnej úrovne aj ošetrené dohľad a možnosť... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, kľud v rokovacej sále.


Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
... voči tomu, ak bude mať ten-ktorý nadnárodný subjekt, voči ktorému už teraz naša vláda v štáte nemá dostatočný rešpekt a autoritu, či bude postihnuteľná v prípade, ak bude chcieť tomuto daňovému úniku zamedziť, prípadne ho eliminovať, prípadne ho nevedieť objektivizovať.
Takže moje otázka obzvlášť v atmosfére, kedy sa poukazuje na to, že nastavením daňovej politiky a stanovením výšky úhrady DPH budú dotknuté tie najširšie skupiny obyvateľstva, ma zaujíma, prečo takýto nepomer. Na jednej strane zaťažujeme daňou skupiny obyvateľstva s nízkym príjmom na tých najzákladnejších potrebách a na druhej strane tu vytvárame priestor a predpoklady na to, aby nadnárodné spoločnosti, na ktoré už je teraz vláda aj štát krátky, aby mali výnimky pri registrácii priznaní aj plnení DPH tak, že nemáme v tomto zákone riadne zdôvodnené ani ošetrené premostenie a prepojenie na postihnuteľnosť, na schopnosť kontroly a dosah pri daňovom plnení, pri priznaní dane týchto nadnárodných subjektov, ak si uplatnia v dobrovoľnom režime svoje právo priznať túto daň a registrovať sa v jednom z členských štátov.
Ešte raz chcem dať do pozornosti aj spravodajcovi, aj ministrovi, že na hospodárskom výbore mi nevedel na túto otázku, myslím, že bol vtedy štátny tajomník ministerstva financií, nevedel mi na túto otázku zodpovedať. A, samozrejme, v takomto prípade sa to spája s pochybnosťou o tom, že či tento zákon v tomto aspekte je vôbec zrelý na to, aby bol predložený a schválený v parlamente s udelením tejto výnimky, s vytvorením predpokladu pre jej uplatnenie, ak nie je spolu s tým zabezpečený aj systém kontroly z národnej úrovne.
Budem veľmi rada, ak mi túto otázku zodpoviete. A rovnako budem veľmi rada, ak sa vyjadríte aj k tomu nepomeru a k tej asymetrii: na jednej strane zvyšovaná záťaž, daňová záťaž prenesená na spotrebiteľov, na široký občiansky spotrebiteľský záujem, na široké skupiny obyvateľstva a na druhej strane veľkorysá, nadmieru ústretová politika uskutočňovaná voči nadnárodným monopolom, ktoré si stále viac posilňujú nielen svoje právne pozície, ale aj ekonomické, hospodárske postavenie natoľko, že už teraz sme svedkami negatívnych dopadov vyplývajúcich zo zneužívania ich majoritného a dominantného postavenia v rámci celoeurópskeho priestoru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.7.2014 9:23 - 9:24 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Dovolím si aj ja krátko vo faktickej vyjadriť svoj postoj, ktorým chcem podporiť aj to, čo tu predniesol pán Lipšic, prípadne pani Žitňanská, že v situáciách a v podmienkach, kedy je potrebné reformovať a stransparentniť súdny systém, súdnictvo, je pre mňa nepredstaviteľné, aby Súdna rada rozhodovala v podmienkach tajného hlasovania. Takže tiež sa prihováram za to, aby tento inštitút bol nahradený verejným hlasovaním.
Rovnako tak sa prihováram a v plnej miere podporujem zavedenie povinnosti odôvodňovať rozhodnutia Súdnej rady v otázkach, v oblasti personálnych otázok, pretože som presvedčená o tom a viem si predstaviť, že to tajné hlasovanie bude len a len prispievať k ďalšej neprehľadnosti a nepredvídateľnosti postupov Súdnej rady.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2014 17:56 - 17:57 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Tento váš vstup, pán poslanec, je nenáležitý, pretože nesprávne je, ak takýto vážny zákon s takýmito vecnými pripomienkami predkladáme do skráteného legislatívneho konania. Celý čas tu hovorím o tom, že takéto zákony a všetky zákony sa majú pripravovať koncepčne, tak aby boli ucelené. Ja nechápem, prečo máme uskutočňovať takéto tendenčné parciálne vstupy do zákonov formou šokových terapií, pod nátlakom prerokovať takéto vážne zákony. Veď uviesť ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie precizovanie európskych smerníc je len dôkazom toho, že činnosť vlády pri príprave vládnych návrhov zákonov je veľmi nesystematická, nepredvídavá. Veď toto svedčí len o nekoncepčnosti, nepripravenosti a neprofesionálnosti prípravy zákonov, ktoré sa tu prerokovávajú. To predsa nie je normálne, že k jednému zákonu my tu, jeden zákon otvárame 4-5-krát. Zákon o správnych poplatkoch, odkedy tu som, bol otvorený 16-krát. O čom to svedčí? O neprofesionalite pri príprave zákonov, neucelenosti, nekoncepčnosti, neprofesionalite.
Túto vašu pripomienku nemožno brať v úvahu, pán kolega, v žiadnom prípade.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.7.2014 17:31 - 17:52 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán zastupujúci ministra hospodárstva, pani spravodajkyňa... (Reakcia z pléna.) Tak nový, tak bol poverený zastupovaním ministra, tak prepáčte, ak ste nový, ja som to vyrozumela, lebo naozaj to takto bolo povedané. (Ruch v sále.) Ako myslím, že taká škodoradosť nie je namieste. Myslím si, že v tomto prípade, to nie je až taká vďačná úloha, hlavne v aktuálnom stave, keď nastupuje pán štátny tajomník, bývalý štátny tajomník do pozície ministra.
Budem vychádzať v mojom príspevku, hoc ide o prvé čítanie, z viacerých zdrojov a znovuvrátenie zákona o ochrane spotrebiteľa do, k prerokovaniu mi umožňuje oprášiť aj mnou podaný pozmeňujúci návrh z konca minulého roka, kedy som sa snažila návrhom jednotlivých inštitútov o takú sumarizáciu a kompletizáciu tohto zákona o ochrane spotrebiteľa o prvky, ktoré sa preukázali, že je potrebné z aplikačnej praxe preniesť do tohto zákona.
Veľmi ma mrzí, že nebola ochota tieto poznatky, skúsenosti a konkrétne spracované návrhy zapracovať, čo je na škodu veci. A čo potom naozaj spôsobuje, tak ako sme aj teraz toho dôkazom, takéto nekoncepčné, nesystémové, parciálne, formálne vstupy do zákona v opakovaných formách. Ja naozaj neviem sa zmieriť s týmto prístupom pri tvorbe zákonov, lebo ani dnes, keď sedíme nad týmto zákonom a budeme upravovať či už ambulantný predaj alebo budeme mať snahu precizovať právne úpravy, ktoré sa odvíjajú od potreby precizovania smernice o nekalých marketingových praktikách, prípadne smernice o klamlivej reklame. Ja nemám naozaj záruku, že v budúcnosti nebude opakovane tento zákon otváraný pre iný podnet, že opäť nebudeme svedkami nejakého nekoncepčného, tendenčného vstupu do zákona. Neviem si odpustiť to očakávanie, s ktorým som prišla do parlamentu, že našou snahou bude, berúc v úvahu vecné a faktické poznatky, návrhy poslancov z rôznych klubov, zapracovávať do kompletizovanej, do ucelenej podoby tak, aby sme zbytočne nedezorientovali poslancov, ale aj samotných ľudí, ktorí sa podľa týchto prijatých zákonných noriem a pravidiel v aplikačnej praxi majú riadiť.
Ja si neviem predstaviť, že nielen v zákone o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rôznych iných zákonoch sú mnohí občania alebo aj odborná verejnosť, zástupcovia rôznych mimovládnych, vykonávacích subjektov svedkom toho, ako im vo vykonávacej praxi, v aplikačnej praxi sťažuje činnosť práve nesprávne, nekonkrétne vymedzenie pojmov, nesprávne zadefinovanie jednotlivých pojmov. Takýchto miest je veľmi veľa, takýchto fúg je veľmi veľa aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto ja túto možnosť, prerokovať znova zákon o ochrane spotrebiteľa v prvom čítaní, využijem na to, aby som teraz bez čítania a predloženia pozmeňujúceho návrhu vniesla opäť do pozornosti poslancov aj do pozornosti ministra praktické odporúčania, na ktoré už dlhodobo upozorňuje odborná, ale aj laická spotrebiteľská verejnosť, hlavne predstavitelia činorodých spotrebiteľských združení, ktorým vďaka tomu, že zákon nie je precizovaný na potreby praxe, sťažuje ich činnosť.
V prvom rade sa dotknem toho, čím som skončila pri prerokovávaní skráteného legislatívneho konania, a to bolo moje upozornenie a taká kritika vzťahovaná ku konkrétnemu bodu a to je vypustenie § 5 v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ja som sa snažila aj tento, toto konkrétne ustanovenie citovať. Toto konkrétne ustanovenie som považovala za veľmi dobré ustanovenie, pretože práve podľa neho bolo možné označiť mnohé postupy predajcov pri uvádzaní informácií o tovare alebo služby za ďaleko precíznejšie a konkrétnejšie ako to všeobecné ustanovenie, na ktoré ma odkazuje dôvodová správa a ktoré má vysuplovať s tým, že sa § 5 javil ako duplicitný, má vysuplovať práve zavádzanie a klamanie spotrebiteľa. Ak som si pozrela či už § 7, alebo 8, ja som tam naozaj nevidela presnejšiu a konkrétnejšiu definíciu, ktorá by mala zamedziť klamaniu spotrebiteľa cez podávanie nedoložených, neúplných, nepravdivých, nepresných, nejasných alebo dvojzmyselných informácií.
Ak si všimnete, tak práve § 8, ktorý má vysuplovať toto z môjho pohľadu precíznejšie a konkrétnejšie ustanovenie, sa uvádza len nesprávna informácia a z toho vyplýva nepravdivá informácia. Tak nie je mi zrejmé, zrejme minister nebude teraz vedieť presne na to zodpovedať, neviem, možno niekto z prítomných poslancov mi to bude vedieť vo faktickej zodpovedať, z toho mne vyplýva, že vypustená zákonná úprava, ktorá je precíznejšia, je obšírnejšia a rozsiahlejšia, že by mala byť vypustená a že ju dostatočne vysupluje úprava so všeobecným pojmom alebo všeobecným spojením nesprávne informácie, a preto aj nepravdivé informácie. To je jedna taká vec, ktorá ma ako prvá, keď som si prezerala pripravený materiál, na tomto znepokojila.
V druhom rade by som chcela dať do pozornosti potrebu vymedzenia a ustanovenia, zadefinovania pojmu zraniteľný a priemerný spotrebiteľ. Ak si opäť všimnete v konkrétnych ustanoveniach, myslím § 2, § 7, sa konkrétne spomínajú pojmy priemerný spotrebiteľ a zraniteľný spotrebiteľ. Napokon s týmito pojmami, tieto pojmy nie definuje, ale využíva aj zákon o energetike. No napriek tomu, že sa tieto pojmy spomínajú v texte, nemajú presné vymedzenie. Ak si pozriete zadefinovaný pojmový aparát, ktorý je takým šlabikárom a sprievodcom pre vymedzenie pojmov, s ktorými sa stretávame v samotnom zákone, absentuje tam vymedzenie pojmu zraniteľný, priemerný spotrebiteľ a je nevyhnuté rozlíšiť tieto kategórie spotrebiteľov, lebo na ne upozorňujú jednotlivé ustanovenia, ktoré sú práve spomínané v tých odsekoch alebo v paragrafových zneniach, ktoré na potrebu tohto odlíšenia upozorňujú.
Rovnako tak vidím teraz priestor na to, aby sa opätovne, keď sa zákon o ochrane spotrebiteľa otvára, kategorizovali jednotlivé odborné vecné materiály, odborné posudky, na základe ktorých dochádza k zamietnutiu reklamácií. V mnohých prípadoch sa pri uplatnených reklamáciách spotrebiteľov stretávame s odbornými posúdeniami, ktoré za odborné posúdenia ani považovať nemôžeme. Vo väčšine prípadov ide o jednovetné kategorické výroky, ktoré neobjektivizujú stav a majú subjektívny charakter, majú subjektívny výraz. Poviem príklad, reklamácia je zamietnutá z titulu toho, že kupujúci spotrebiteľ nezvolil správnu veľkosť obuvi alebo že napríklad sa o daný výrobok nesprávne staral, a to aj napriek tomu, že k danému výrobku nebol priložený podrobný návod na to, ako sa správne a korektne starať o ten-ktorý výrobok.
Ja už som, ako vravím, na konci minulého roka dávala do pozornosti tú potrebu kategorizácie jednotlivých odborných posúdení, vyjadrení, stanovísk, prípadne znaleckých posudkov, odborných skúšok. Určenie tejto postupnosti a tejto hierarchie je veľmi dôležitým, považujem za dôležitý prvok toho, ako v prípade konfrontácie dvoch odlišných vyjadrení možno vyvodiť, ktorý z týchto podkladov, odborných podkladov, či už vo forme odborného posudku, alebo vyjadrenia určenej osoby, má väčšiu relevanciu, ktorý má väčšiu exaktnú a vypovedaciu schopnosť. Naozaj vymedzenie a kategorizácia takýchto odborných posudkov, odborných posúdení môže byť veľmi účinným a efektívnym nástrojom na to, aby sme vedeli pri konfrontácii dvoch posudkov, ktoré si môže zabezpečiť či predajca, alebo na vlastnú obhajobu spotrebiteľ, ktorý z nich je správnejší, ktorý z nich má väčšiu relevanciu.
Častokrát sa stáva v praxi, že predajca zodpovedá reklamáciou, zamieta reklamáciu na základe odborného posúdenia. Spotrebiteľ si na vlastný náklad - vedomý si oprávnenosti svojho postupu - zabezpečí odborný posudok u napríklad autorizovanej skúšobni alebo akreditovanej osoby, ktorý má ďaleko vážnejšiu silu, vie ho podložiť v mnohých prípadoch aj s protokolom o skúške a napriek tomu v stave, ako je teraz nastavený zákon a ustanovenia týkajúce sa vybavovania reklamácií, pravdy sa nedovolá. V tomto prípade naozaj nemá ani opravný prostriedok na to, aby sa s takýmto podkladom, ktorý má väčšiu relevanciu, väčšiu exaktnú silu, nevie dovolať pravdy.
A odkazy, ako som tu už viackrát zdôrazňovala, na to, aby sa išiel kvôli nízkopredmetovým záležitostiam sporiť na súd, nie sú relevantné, považujem ich dokonca za cynické. Kto už by sa len dnes mal nejakú veľkú motiváciu súdiť kvôli 20-, 40-, prípadne stoeurovým nákupom? Takže ja by som bola veľmi rada, aby sa aj taká tá pripomienka, s ktorou som sa snažila poukázať na to, čo to spôsobuje v praxi, zohľadnila, aby bola, keď otvárame tento zákon, zapracovaná do jeho výslednej podoby.
Rovnako tak, už keď som pri príprave týchto odborných posudkov, chcem poukázať na znižovanie miery objektivity aj z toho dôvodu, z dôvodu zavedenia inštitútu určenej osoby, od roku 2007 bol tento inštitút zavedený do zákona o ochrane spotrebiteľa a ja viem, že odvtedy veľké množstvo spotrebiteľov sa sťažovalo práve na to, že v prípade zamietnutých reklamácií, ak predajca dôvodil určenou osobu, čo v tomto prípade znamená subjektom, ktorý je poverený vykonávaním záručných opráv, najčastejšie ide o servisné strediská zazmluvnených predajcov, prípadne o dodávateľov a výrobcov, takže ich stanoviská mali naozaj subjektívnu povahu. Prečo by aj nie. Tam je ten konflikt záujmov zjavný, keďže v tom reťazci výrobca, dodávateľ alebo servisné stredisko napojený na predajcu je priamy obchodný vzťah. Takže tento vzťah nie je nezávislý, nie je slobodný a výrazne sa to prejavuje aj na obsahu a charaktere, na forme odborných posúdení, ktorými argumentuje predajca pri zamietnutí reklamácie. V 100 % prípadoch, ak sa vyjadruje k predajcovi určená osoba alebo jeho dodávateľ, výrobok, ten spotrebiteľ nemá pravdu a v takomto prípade je naozaj veľmi obtiažne spotrebiteľovi, ak ide o nízkopredmetový spor, obracať sa na súd.
Rovnako tak navrhujem pri týchto odborných vyjadreniach, keďže mnohé z nich majú len jednovetnú podobu vo forme kategorického výroku, kde je mnohokrát obviňovaný napríklad spotrebiteľ z nesprávneho užívania, starostlivosti o výrobok, navrhujem, aby každé jedno takéto posúdenie obsahovalo aj zdôvodnenie. Zdôvodnenie, na základe čoho tvrdí predávajúci, že ten spotrebiteľ sa o daný výrobok nesprávne staral, nesprávne ho udržiaval. Bez tohto zdôvodnenia mi to naozaj pripadá tak, že ten spotrebiteľ bez možnosti využitia opravného prostriedku ťahá za kratší povraz. A toto nie je príkladom ani dobrým dôkazom toho, že zákon zrovnoprávňuje oboch účastníkov zmluvného vzťahu, že im umožňuje stáť na rovnoprávnych, rovnocenných právnych pozíciách, ktoré by sa premietali aj v tom, že takýto spotrebiteľ sa môže voči takémuto posúdeniu posudku bez zdôvodnenia vôbec odvolať.
No a to je vlastne ďalšia vec, na ktorú upozorňujem a ktorú budem ponúkať vo forme doplňujúceho návrhu, zavedenie opravného prostriedku. Dnes každý občan, ktorý má sporové konanie, či už s verejnoprávnou inštitúciou, súdmi alebo rôznymi orgánmi štátnej, verejnej správy, má možnosť, či už do siedmich, pätnástich alebo tridsiatich dní, sa odvolať. Ak ale spotrebiteľ narazí na zamietnutú reklamáciu bez zdôvodnenia zo subjektívnym kategorickým zamietnutím predajcu bez podloženia, nemá žiadnu šancu, ako sa môže odvolať. A práve preto, že tuná je takáto fuga, je takéto právne vákuum, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa v tomto spotrebiteľskom vzťahu, v spotrebiteľskej zmluve, navrhujem, aby mal spotrebiteľ možnosť sa do siedmich dní odvolať s tým, že budú mať možnosť odkonfrontovať si obsah argumentov predajcu a spotrebiteľa, obzvlášť ak to bude vedieť spotrebiteľ podložiť, už ako som spomínala, posudkom vyššieho rádu buď od znalca z daného odvetvia, alebo dokonca od akreditovanej, akreditovanej alebo autorizovanej osoby.
No a, samozrejme, nedá mi, aby som znova pri prvom čítaní nepredniesla tú moju opakovanú ambíciu zaviesť a inštitucionalizovať mimosúdne konanie, zaviesť ho do toho zákona, pretože aj keď sa v slovenských podmienkach spustil takýto projekt v roku 2009, '10, '11, aj napriek tomu, že sa stretával s pozitívnym spotrebiteľským ohlasom, som priamym svedkom toho, že ľudia takéto služby vyhľadávali, pretože, samozrejme, že medzi neriešenou reklamáciou a motiváciou ísť kvôli nízkopredmetovým sporom na súd je veľká priepasť. Napriek tomu, že tento projekt, pilotný projekt mal veľký ohlas, mal opodstatnenie, množstvo vyriešených reklamácií a dobrú, vysokú mieru úspešnosti pri sprostredkovaní sporov mediátormi, napriek tomu bol tento projekt a taká tá filozofia inštitucionalizovania a posilňovania mimosúdneho riešenia zastavená, zabrzdená. Nepovažujem to za správne od toho momentu, naozaj je vidieť, že množstvo spotrebiteľských sporov jednak pre už spomenutú a odargumentovanú nízku legislatívnu prípravu, ale aj nízky stupeň inštitucionálnej posily ostáva visieť v prázdne, a myslím si, že toto nie je dobrý stav. Ak je tu potenciál mediátorov, ak sú tu organizácie alebo zástupcovia združení, ktorí by vedeli cestou mediácie, mimosúdneho riešenia účinne, efektívne a rýchlo spotrebiteľom pomôcť, nerozumiem tomu, prečo by sa takýmto potenciálom v mene zvýšenia vymožiteľnosti spotrebiteľského práva malo plytvať.
Súvisí to aj trošku s tým, že napriek tomu, že sa uvádzalo pri otváraní zákona o ochrane spotrebiteľa, uvádzali možnosti a záujem posilňovať kompetencie kontrolných i inšpekčných orgánov, chcem uviesť, že aj keby sme pripustili, že efektivita a výkon, pôsobenie týchto kontrolných inšpekčných orgánov sa zvýši, napriek tomu uložené sankcie pre predajcu ešte neznamenajú odškodnenie spotrebiteľa, spotrebiteľa, ktorý bol na svojich právach ukrátený. A tam naozaj je prázdny priestor, pri odškodňovaní spotrebiteľov vedia byť nápomocné združenia, mediátori, ktorí by cez mimosúdne riešenie vedeli toto odškodnenie a ten výkon práva, vymožiteľnosť práva zabezpečiť.
Takže toto je len pár príkladov z toho, ako si viem ja predstaviť, že by bol zákon vecne pripravený do ucelenej a kompletnej podoby a budem veľmi rada, že aj keď teda tento zákon znova otvárame v skrátenom konaní, necháme si čas na to, aby pripomienky, doplnky a návrhy, ktoré prednesiem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, boli nielen zohľadnené, aby boli brané v úvahu, aby sme tak vedeli spoločne vyprodukovať zákon, ku ktorému sa nebude potrebné ďalej v budúcnosti vracať, že bude nastavovať univerzálne inštitúty a pravidlá tak, že budú platiť v ustálenej podobe pre všetkých účastníkov zmluvných vzťahov na trhu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis