Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ja som si tú správu, myslím si, dosť poctivo prečítal. Oceňujem množstvo informácií, ktoré je v nej obsiahnutých, aj keď niekedy by som privítal možno väčšiu prehľadnosť.
Na druhej strane je dobré, že poslanec Galko k tej správe a k tým informáciám nastavil kritické zrkadlo, pretože naozaj mnohé veci treba vnímať aj v širšom kontexte, než ich podáva táto správa, a napriek tomu, že je tam pár takých lastovičiek čiastočného oživenia, je tam pár takých aj relatívne optimistických správ, na druhej strane ten celkový dojem z vývoja nášho poľnohospodárstva a pôdohospodárstva v širšom slova zmysle je negatívny. V tom sa skôr prikláňam k pánovi poslancovi Galkovi a celú tú, celý ten problém vystihuje to, že celé naše, zjednoduším to teda na poľnohospodárstvo, stojí a padá na dotáciách, a to určite sa zhodneme všetci na tom, nie je dlhodobo udržateľný stav a je otázka času, kedy sa tieto dotácie začnú redukovať, a ak budeme žiť takto svojím spôsobom na dlh a celú energiu budeme vyčerpávať len na to, aby sme vybojovali väčšie a väčšie dotácie, tak podľa mňa ideme z hľadiska dlhodobého do slepej uličky a ideme presne opačným smerom, ako sú tie tézy o podpore, sebestačnosti a podobne.
Ďalší problém je zamestnanosť v poľnohospodárstve. Odznelo tu veľa bohumilých zámerov, ale skôr to boli také zbožné priania o tom, ako treba zamestnať v poľnohospodárstve podstatne viac ľudí a ako to prispeje aj k celkovému riešeniu nezamestnanosti na Slovensku. Táto téza je iste, bola by správna, keby sme ju aj v praxi realizovali a podporovali. Tá skutočnosť, ktorú dokazujú aj štatistiky z tejto správy, a to je reálny pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve o 3,3 %, v absolútnych počtoch 1 700 osôb, v potravinárstve pokles oproti roku 2011 o 0,8 %, tak konkrétne 400 osôb. A takto by sme mohli pokračovať. Celkovo ide tento pokles v potravinárstve na vrub 27 % zníženia počtu podnikateľov, čo však v správe nie je adekvátne zdôvodnené. Je pravdepodobné, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že ide práve o pokles malých producentov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s rastúcimi byrokratickými nárokmi, ktoré sú na nich kladené.
Klesla celkovo aj poľnohospodárska produkcia o 5,53 %, a to napriek relatívne priaznivým poveternostným podmienkam a už spomínanému nepretržitému toku dotácií. Napriek týmto nie práve ideálnym trendom sa v správe konštatuje stále vyššia spotreba priemyselných hnojív, konkrétne za hodnotený rok o 6,2 kg na hektár, ako aj vyššia spotreba chemických ochranných prostriedkov o 10,5 % v porovnaní s rokom 2011. To určite nie je dobrá správa pre prírodu, biodiverzitu, kvalitu pôdy, ale aj kvalitu celého potravinového reťazca, ktorá na druhej strane nie je vyvážená adekvátnym rastom produkcie, ktorý by prípadne takýto trend odôvodňoval.
Čo sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby, počet prevádzkovateľov síce mierne vzrástol, ale podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, ten podiel z celkovej využiteľnej výroby poľnohospodárskej pôdy klesol, a to o 6,47 %, týka sa to najmä využívania ornej pôdy. Správa síce konštatuje kladný vplyv podpory z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 - 2013 v rámci opatrenia agro-environmentálne platby, konkrétne podopatrenia ekologické poľnohospodárstvo a konštatuje aj potrebu zachovania, dokonca posilnenia tohto segmentu v poľnohospodárstve aj v budúcom programovom období, dokonca by sa malo stať samostatným opatrením ekologické poľnohospodárstvo. To, či sa tak stane, je, dalo by sa povedať, vo hviezdach. Som zvedavý aj na reakciu pána, pána ministra, pretože signály v oblasti krátenia vo sfére programu rozvoja vidieka a ďalších titulov skôr svedčia o opaku. Za pozitívne považujem výrazné zníženie plôch osiatych GMO kukuricou, konkrétne zo 760 hektárov v roku 2011 na 189 o rok neskôr. No a teraz mi dovoľte prejsť alebo rozšíriť tento záber o ešte..., o jeden dokument, ktorý sa nedá oddeliť od tejto správy a ktorý bol prijatý v tomto roku vládou, a to je Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva, ktorá v podtitule uvádza, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky strategický dokument.
Ja som viackrát na tejto pôde navrhoval, aby sme sa návrhom rozvojových politík prierezových a podobne významných, ako je táto, zaoberali aj na pôde Národnej rady, nejak som neuspel. Takže dovoľte, aby som skombinoval hodnotenie týchto dvoch dokumentov, pretože kým správa má skôr informatívny charakter, čo je pomerne logické a vyplýva to aj z jej názvu, táto koncepcia má, má mať logicky koncepčný charakter, čiže keď hovoríme koncepcii a rozvojových trendoch, je adekvátne vnímať tieto dva dokumenty spolu. Takže táto koncepcia si stanovila tri hlavné ciele:
- zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku,
- zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a
- rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.
Isteže všetky tri ciele sú legitímne, sú akceptovateľné. Horšie je to už s tým, ako sa s nimi koncepcia vyrovnáva v tej časti konkrétnych opatrení a nástrojov. Spomína sa tu bezprostredný súvis so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, avšak filozofiou sa často tieto dva dokumenty značne rozchádzajú už tým, že Spoločná poľnohospodárska politika priorizuje podporu malých fariem, mladých farmárov, agroenvironmentálnych činností, podporu znevýhodnených oblastí a krátkych potravinových reťazcov, kým z vládou schválenej koncepcie vyplýva skôr opačná priorita: intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, orientácia na veľké poľnohospodárske podniky a na ekologicky problematickú či priamo škodlivú produkciu. Pritom na Slovensku, ako vieme, je stále ešte veľký potenciál, nevyužitý potenciál mnoho tisíc rodín, potenciálnych základní rodinných fariem, ktoré čakajú na zjednodušenie podmienok na legalizáciu práce na svojej pôde a so svojimi hospodárskymi zvieratami.
Rezort pôdohospodárstva permanentne prehliada mnohé príležitosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí v prvom rade vedia zásobiť sami, ale z prebytkov vedia zásobiť aj ľudí, najmä vo svojom okolí, teda miestne obyvateľstvo.
Za ostatných desať rokov sa znížil počet zamestnancov iba v poľnohospodárskej prvovýrobe zo 109-tisíc na 52-tisíc. Ja dávam za pravdu všetkým, ktorí komentovali aj vystúpenie pána poslanca Galka, že, samozrejme, nie je to len "zásluha tejto vlády", že je to dlhodobý trend, ale máme tu momentálne túto vládu a už pomaly môžme hodnotiť výsledky jej činnosti a, žiaľ, ako bolo povedané v úvode, k tomu zlepšeniu nedochádza.
A je tiež na škodu, že ani v správe, ani v koncepcii nie sú podľa mňa dostatočne pomenované príčiny tohto stavu, resp. vývoja, a to najmä, ak je ambíciou do roku 2020 opätovne zvýšiť počet pracovných miest v pôdohospodárstve o 18-tisíc, čo sa však bez zásadnej systémovej zmeny prakticky nedá. O tom nás presviedča aj ten nedávny vývoj.
Nebudem hovoriť o všetkom, čo som pôvodne chcel, lebo času je málo. Dotknem sa niektorých zámerov. V tej koncepcii napríklad sa na rozdiel od správy nehovorí o podpore ekologického poľnohospodárstva. O to viac sa tu hovorí, ako som spomínal, o potrebe zvyšovania hektárových výnosov pri jednotlivých nosných poľnohospodárskych komoditách, pričom sa nespomínajú negatívnej dopady na pôdu, vodu, biodiverzitu a ďalšie zložky životného prostredia, ktoré takáto intenzifikácia so sebou nevyhnutne prináša. Podobne je tomu aj pri živočíšnej výrobe, kde podobné riziká hrozia pri takomto neúmernom zvyšovaní produktivity výroby, najmarkantnejšie pravdepodobne pri produkcii bravčového mäsa.
V koncepcii sa tiež požaduje intenzifikácia produkcie zeleniny až takmer na dvojnásobok súčasného priemerného hektárového výnosu, čo jednoducho nie je možné bez radikálneho zvýšenia používania chemických prostriedkov. Osobitne stojí za zmienku aj návrh na revitalizáciu alebo tzv. revitalizáciu ovocných sadov, a to likvidáciou starých sadov a výsadbou nových, tzv. intenzívnych, ktoré potrebujú na požadovaný hektárový výnos vysoké vstupy, či už sa to týka vody, hnojív, postrekov a pod., s perspektívou plodnosti sadu na úrovni 20 rokov, čo považujem opäť za v konečnom dôsledku alebo z hľadiska nejakej dlhodobej udržateľnosti za neperspektívne a neracionálne, pričom vedľajším negatívnym javom môže byť aj likvidácia genofondu starých ovocných sort spolu s likvidáciou starých sadov. Mali by sme ísť podľa môjho názoru práve opačnou cestou, podporovať sady s produkciou postavenou na starých ovocných sortách, osvedčených, miestnych, možno s nižšími hektárovými výnosmi, ale s dlhoročnou produkciou a často aj s výrazne vyššou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom.
Medzi významné poľnohospodárske komodity a aktivity, ktoré neboli v koncepcii spomenuté alebo podpora ktorých tam nebola zaradená, patrí včelárstvo. Verím, že sa to stalo nedopatrením, nakoľko v súvislosti s podporou včelárstva na Európskej únii alebo aj na globálnej úrovni prebieha systematická a búrlivá diskusia a už v tomto roku sa priznávajú podpory pre začínajúcich včelárov. Určite je treba včelárstvo podporovať už aj ako alternatívny spôsob zvyšovania hektárových výnosov vybraných poľnohospodárskych plodín. Nemusíme si snáď hovoriť, ako by naša, naša, nielen poľnohospodárstvo, ale celá kultúru dopadla, keby sme nemali včely.
Opäť preskočím. V koncepcii sa hovorí o výraznom náraste vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov. Pán poslanec Galko tu spomenul tú nepriaznivú vývojovú trajektóriu v tom zmysle, že vyvážame stále viac surovín a dovážame stále viac zhodnotených výrobkov. Je to obdoba lesného hospodárstva, resp. vývozu drevnej hmoty s nedostatočnou pridanou hodnotou. O tom tu hovoríme stále dokolečka, len, bohužiaľ, je to také trošku hádzanie hrachu o stenu. Takže na jednej strane sa môže zdať tento rastúci trh s komoditami, by som povedal, dobrou správou, na druhej strane samo osebe toto enormné zvyšovanie pohybu tovarov a import často komodít, ktoré si vieme dopestovať doma za istých podmienok a za istých okolností, je to opäť trend dlhodobo neudržateľný.
Celkovo možno konštatovať, že navrhované legislatívne opatrenia nie sú dosť systémové a nie sú zárukou splnenia ambicióznych cieľov. Nie je napríklad spomenutý zásadný legislatívny nástroj na podporu domáceho predaja, najmä zjednodušenie legislatívnych a iných podmienok pre maloproducentov, opäť spomínal aj pán poslanec. Medzi legislatívnymi opatreniami by nemali chýbať definície a legislatívne rámce, vymedzenie pojmov, ako: rodinná farma, malá farma, polozásobiteľ..., polosamozásobiteľská farma, samozásobiteľská farma, miestny potravinový výrobok, krátky potravinový reťazec, komunitou podporované poľnohospodárstvo, predaj z dvora, priamy predaj a podobne. Mali by byť zadefinované pravidlá pre mladých začínajúcich farmárov, najmä vo vzťahu k prístupu k pôde.
Ako podporné opatrenia národného záujmu na realizáciu priorít sa v koncepcii spomína aj podpora nákupu poľnohospodárskej pôdy. Nie je však zrejmé, kto by mal byť pri tejto operácii podporený a či sa nejedná opäť o také formy skrytej privatizácie. Nikde v koncepcii sa nespomína riešenie jedného z hlavných problémov s pôdou, a to meškajúce pozemkové úpravy. Verím, že kolega Fecko, expert na túto problematiku, sa k tomu vyjadrí. Pričom opakovane sa presviedčame o tom, že je to veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa urobil poriadok nielen vo vzťahu k pôde bezprostredne, ale aj vo vzťahu k udržateľnému využívaniu poľnohospodárskej alebo vidieckej krajiny v širšom slova zmysle.
Nedostatočná pozornosť sa v koncepcii venuje ľudským kapacitám, tomu, čo urobiť so súčasným nezáujmom študovať poľnohospodárske smery na odborných stredných školách a učilištiach, čo robiť s prerušenou kontinuitou. Je jasné, že to nie je záležitosť krátkodobá, ale z hľadiska práve dlhodobej perspektívy je to ďalšia kľúčová otázka a otvorená výzva.
Čo sa taktiež celkovo podceňuje a málo to odznieva aj na pôde Národnej rady, to je adaptácia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva na klimatické zmeny, čo môže byť už aj v pomerne krátkodobej budúcnosti pre udržanie aspoň súčasnej plodnosti pôdy v sektore, či už poľnohospodárstva, alebo lesného hospodárstva, veľmi kľúčové. Nebudem tu spomínať tie zámery skôr opačného charakteru, ktoré idú v rozpore s týmito nevyhnutnými adaptačnými opatreniami.
A na záver sa vrátim k tomu, čo som hovoril v úvode, že myslím si, že o takýchto zásadných dokumentoch, teraz hovorím skôr o tej koncepcii než správe, pred tým, ako sú prijaté a ako sa začnú realizovať, by sa mala viesť oveľa širšia celospoločenská diskusia, z ktorej by sa rozhodne nemal vynechať slovenský parlament. Takže ja budem túto požiadavku opakovať aj v budúcnosti. Ďakujem za pozornosť.
