Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 241 z 11. marca 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Máme ho ako tlač 942. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá i v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 937 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň oznamujem, že do rozpravy s veľmi stručným vstupom sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Len chcem pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že mimoriadna schôdza výboru sa koná dnes o dvanástej v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pred 22 rokmi som patril k iniciátorom toho, aby sa každoročne vypracúvala správa o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve a aby sa táto správa, ktorá sa zvykne v skratke nazývať aj zelená správa, následne prerokúvala v pléne Národnej rady. Aj keď v tomto štáte máme veľa ďalších problémov, asi sa zhodneme na tom, že problematika poľnohospodárstva patrí k tým najvážnejším už aj preto, že sme na nej, bez preháňania, existenčne závislí. Teda patrí k takým problémom, o ktorých by tento parlament určite mal rokovať a mal im venovať zvýšenú pozornosť. Ja viem, že nie každého v tejto sále táto téma zaujíma, a preto by som aj vedel pochopiť, keby napríklad z prostredia výboru pre kultúru a médiá prišiel návrh, aby už v budúcnosti tento bod programu na programe rokovaní schôdze Národnej rady nebol. Ale to, že tento návrh prišiel z prostredia práve výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to naozaj, podobne ako môj predrečník, pochopiť neviem. Veď práve tento výbor by mal byť ten, ktorý by sa prvý dožadoval toho, a teda členovia a členky tohto výboru by mali byť prvé, ktoré by požadovali, aby sa k problematike, ktorá je objektívne vážna, ale pritom prehliadaná, venovala maximálna pozornosť.
A preto podporujem návrh, aby sa ten bod 20 vyňal zo spoločnej správy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, ja som tých interpelácií podal za uplynulý mesiac dosť veľa, ale nebojte sa, obmedzím na minimum tento ústny prednes. Vybral som si s nich len päť. A všetky sa týkajú tej skutočnosti, že nastáva akýsi polčas rozpadu, teda to môže brať niekto doslovne, niekto obrazne. Skrátka, máme pomaly dva roky od predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady, tak som sa obrátil na jednotlivých členov vlády, zatiaľ nie na všetkých, ale na väčšinu s otázkami týkajúcimi sa plnenia programového vyhlásenia za jednotlivé oblasti, za ktoré zodpovedajú.
Začal som tým najvyšším pánom predsedom a adresoval som mu takúto interpeláciu.
Vážený pán predseda vlády, čoskoro uplynú dva roky od chvíle, keď ste do Národnej rady Slovenskej republiky predložili programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Traduje sa, že prvé dva roky pôsobenia vlády sú z hľadiska plnenia jej programu rozhodujúce, lebo ďalšie dva roky už vláda i parlament žijú najmä prípravami na ďalšie voľby. Je preto, myslím si, na najvyšší čas na predbežnú bilanciu úspechov a neúspechov realizácie tohto vášho programového dokumentu, ktorý schválila väčšina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, vážený pán predseda vlády, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa plnenia, prípadne neplnenia programového vyhlásenia vlády.
V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa v dvojročnej praxi pôsobenia vami vedenej vlády prejavuje sľub zo strany šesť jej programového vyhlásenia, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia a opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“, ako tento záväzok vlády korešponduje s takými aktivitami a opatreniami, ako je Memorandum o porozumení a spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúce sa ťažby uránu pri Košiciach, s Memorandom o porozumení medzi Slovenskou republikou a U. S. Steel Košice v časti týkajúcej sa environmentálnych limitov, s vládou predloženým zákonom o ochrane prírody a krajiny z roku 2013 a s ním súvisiacim rapídne zvýšeným výrubom stromov vo voľnej krajine, ako je v súlade s týmto sľubom spolukandidatúra na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 s alpskými lyžiarskymi disciplínami na území národného parku a s tým súvisiace ohrozenie národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina alebo faktický bojkot environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách, zrušenie úradov životného prostredia, podpora hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre a environmentálne i zdravotne škodlivej tepelnej energetiky na jeho báze, úsilie spochybniť snahy Európskej únie o zníženie produkcie skleníkových plynov a mnohé ďalšie aktivity alebo, naopak, nežiaduca pasivita, opatrenia, zámery a vyhlásenia vás a niektorých ďalších členov vlády, ktoré sú v priamom rozpore s citovaným sľubom z programového vyhlásenia vlády. Vopred vám ďakujem za konkrétnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
V tom istom čase som sa obrátil aj na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa programového vyhlásenia. Z nich prvá je veľmi všeobecná.
Po prvé. Ako sa vášmu rezortu darí zmierňovať dopady krízy a posilňovať istoty ľudí, čo je zámer programového vyhlásenia uvedený hneď na strane jedna?
Po druhé. Ako váš rezort prispieva k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čo je sľub zo strany číslo šesť?
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporuje váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku, ako sa to sľubuje na strane desať?
Po štvrté. Akými konkrétnymi opatreniami posilňuje váš rezort orientáciu Slovenskej republiky na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj? To citujem zo strany dvanásť.
Po piate. Ako sa v aktivitách vášho rezortu prejavuje avizovaná orientácia vlády na podporu prioritných produktívnych oblastí s osobitným zreteľom okrem iného na vzdelávanie a výskum? To je sľub zo strany trinásť.
Po šieste. Ako sa pri uvažovanom zvýšení výberu z majetkových daní zohľadnila ekologická škodlivosť, ako sa to zmieňuje v programovom vyhlásení na strane štrnásť?
Po siedme. Pripravuje váš rezort zavedenie, respektíve posilnenie inštitútu tzv. zelených daní?
Po ôsme. Aký pokrok nastal na Slovensku vo sfére uvažovaného zavedenia dane z rozpočtových transakcií? Spomína sa to na strane štrnásť.
Po deviate. Aké kroky podnikla vláda a najmä váš rezort smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce? Tu je niekoľkokrát spomínaná ekologická daňová reforma. (To už je môj dôvetok.) Ale tento prísľub sa uvádza na strane štrnásť programového vyhlásenia.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána ministra hospodárstva tu prítomného Tomáša Malatinského a pýtal som ho na tieto záležitosti súvisiace s programovým vyhlásením.
Po prvé. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády podporiť všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska? Uvádza sa to napríklad na strane štyri programového vyhlásenia.
Po druhé. Ako sa darí vášmu rezortu znižovať nežiaduce regionálne rozdiely a posilňovať regióny cez tzv. produkčné investície? Spomínané je to na strane štyri.
Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporí váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku? Je to sľub zo strany desať.
Po štvrté. V čom konkrétne sa v práci vášho rezortu prejavuje posilňovanie ústavnej hodnotovej orientácie Slovenska na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva, ktorý sa uvádza na strane dvanásť?
Po piate. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády posilniť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami? Je to sľub zo strany pätnásť.
Po šieste. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja výstavba nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice? Táto zmienka je zo strany dvadsať.
Po siedme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a o spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach?
Po ôsme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja návrh novej energetickej politiky Slovenskej republiky vrátane navrhovaného vodného diela na Dunaji v profile Karlova Ves – Pečniansky les?
Po deviate. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení Slovenskej republiky a U. S. Steel Košice?
Pána ministra Jahnátka som sa tiež opýtal na niekoľko vecí, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia.
Po prvé. Ako konkrétne sa vláde a vášmu rezortu podarilo v uplynulých dvoch rokoch podporiť rozvoj vidieka a zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, ako ste sa k tomu zaviazali v príslušnej kapitole programového vyhlásenia na strane dvadsaťdva?
Po druhé. Aké konkrétne nástroje váš rezort uplatnil a aké opatrenia prijal na podporu udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, na ochranu a tvorbu životného prostredia, ako aj na akceleráciu rozvoja vidieckej ekonomiky, ako sa to sľubuje na strane dvadsaťdva?
Po tretie. Ako sa vám darí dodržiavať zásadu vyváženosti ekonomického a ekologického spôsobu hospodárenia, ktorý je podľa programového vyhlásenia vlády predpokladom trvalo udržateľného sociálno-trhového hospodárenia alebo hospodárstva na vidieku? Tu poprosím uviesť konkrétne príklady.
Po štvrté. Osobitne ma zaujíma odpoveď na otázku, ako sa plní zámer z programového vyhlásenia, ktorý citujem: „Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ako aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastí aj oviec."
Po piate. Zaujíma ma tiež realizácia prísľubu programového vyhlásenia ohľadom vládnej podpory opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine.
Po šieste. Ako sa realizuje prísľub podpory hospodárskeho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a urýchlenia postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi?
Po siedme. Zaujímalo by ma tiež, ako sa vláde a zvlášť vášmu rezortu darí plniť sľub z programového vyhlásenia podporiť spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, propagácia podpory predaja domácich potravín vrátane predaja čerstvých potravín z prvovýroby priamo konečnému spotrebiteľovi.
Po ôsme. Aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva za vzniku výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a s tým súvisiacimi benefitmi ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru?
Po deviate. Aký pokrok nastal vo sfére sľubovanej biologizácie a ekologizácie lesného hospodárstva, ako aj podpory tradičných spracovateľských odvetví v tomto sektore?
A napokon z toho stručného výberu mojich interpelácií z tej, ktorú som adresoval pánovi ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, odcitujem len časť týkajúcu sa konkrétnych mojich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa po dvojročnom pôsobení vami vedeného rezortu prejavuje sľub zo strany šesť programového vyhlásenia vlády, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia, opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“. Mýlim sa, keď som v uplynulých dvoch rokov nadobudol pocit, že sa vláda Slovenskej republiky od splnenia uvedeného záväzku skôr vzďaľuje, než aby sa k nemu približovala? Ako hodnotíte svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra životného prostredia? Môžete uviesť niekoľko nespochybniteľných úspechov, ktoré vláda a vami vedený rezort v rámci sľubovaného „venovania“ primárnej pozornosti ochrane životného prostredia dosiahol a vďaka ktorým je stav v tejto oblasti citeľne lepší, ako bol v čase predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady v roku 2012?
Vopred vám ďakujem za vecnú, pravdivú a úprimnú odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.
A ďakujem aj vám ostatným za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, do zoznamu odpovedí sa dostali len štyri odpovede na moje interpelácie podané do 20. februára 2014, v skutočnosti ich bolo o niečo viac, ale k tým sa dostaneme nabudúce. Budem teda reagovať len na písomné odpovede uvedené pod bodmi 27, 28 a 29, ako aj pod bodom 53. Prvé tri z týchto interpelácií sa týkali kauzy nelegálnych výrubov lesa na bratislavskej Kolibe. V tejto súvislosti som sa sériou otázok obrátil na šéfov príslušných rezortov, do kompetencie ktorých táto problematika nejakým spôsobom patrí. V logickom či chronologickom poradí to boli páni ministri Jahnátek, keďže v rámci pôsobnosti jeho rezortu k zámenám pozemkov došlo, potom to bol pán minister Žiga, do kompetencie ktorého patrí ochrana prírody a krajiny, ako aj také zložky, ako je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky či Slovenská inšpekcia životného prostredia a v rámci nej inšpekcia ochrany prírody. No a napokon to bol pán minister a zároveň podpredseda vlády Kaliňák vzhľadom na to, že pretrváva nejasnosť o tom, ako mali privolaní príslušníci Policajného zboru v tejto kauze konať.
Ak sa pozrieme na odpovede interpelovaných členov vlády, naplnia nás nejednoznačným dojmom. Po takpovediac formálnej stránke by sa odpovede dali označiť za vcelku uspokojivé, lebo sa z nich človek v skutočnosti dozvie väčšinu toho, na čo sa pýtal. Ale keďže zmysel interpelácií aspoň v mojom ponímaní je niečo viac, ako len dozvedieť sa strohé fakty, na ktoré sa pýtam, chcem aj poodhaliť motívy, ktoré k spoločensky nežiaducej činnosti viedli, ako aj to, či sa príslušný rezort v danej kauze správal adekvátne, ale napokon, ba najmä docieliť stav, aby sa podobné nežiaduce javy v budúcnosti neopakovali. Inými slovami, mojou možno neskromnou ambíciou je prispieť interpeláciou k tomu, aby sme spoločnými silami sa pokúsili daný problém riešiť, a to nielen smerom dozadu, ale najmä smerom dopredu, teda v rovine preventívnej.
No a keď použijeme takúto trošku náročnejšiu optiku a pôjdeme po rade, po rade teda interpelovaných členov vlády, ako som ich spomínal, tak v prípade pána ministra Jahnátka, ma znepokojilo to, že mi potvrdil, že k podobným zámenám pozemkov ako na Kolibe, došlo aj na iných miestach v Bratislave a jej okolí, pričom z jeho odpovede mi jasne nevyplynulo, že sa scenár z kauzy Koliba nebude na týchto iných miestach opakovať. A myslím, že uznáte, že to je dôvod na dosť vážne znepokojenie.
Od pána ministra Žigu som sa dozvedel, že, ak som teda správne pochopil jeho odpoveď, len dosiaľ vyčíslená spoločenská hodnota škôd spôsobených výrubom je 560 921 eur a zároveň že najvyšší možný sankčný postih, ktorý podľa § 92 príslušného zákona možno páchateľovi uložiť, je smiešnych 9 958 eur, teda takmer 60-násobne menej, ako je len dosiaľ vyčíslená spoločenská škoda do toho 20. februára, alebo neviem presne, z ktorého dňa je teda tá odpoveď.
V závere svojej interpelácie som sa pána ministra pýtal, či aj pod dojmom podobných káuz neuvažuje o takej novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by opätovne sprísnila režim ochrany hodnotnej zelene a sankcie za jej nelegálny výrub, na čo som dostal značne neurčitú odpoveď, že ministerstvo životného prostredia v súčasnosti pozorne sleduje a vyhodnocuje uplatňovanie novelizovaného znenia zákona v praxi. Keby ma pán minister navštívil hoci u nás na výbore, tak by som mu v priebehu desiatich minút poskytol toľko dôkazov, že spomínané uplatňovanie novelizovaného znenia zákona v praxi spôsobuje v slovenskej krajine hotovú spúšť, že by mohol obratom a s čistým svedomím pristúpiť ku mnou navrhovaným opatreniam. Má však šancu urobiť tak aj dnes, práve teraz, ak bude odporúčať poslancom a poslankyniam za SMER – SD, aby podporili mnou navrhnutú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej prijatie v podstate teda by okrem iného spôsobilo aj to, čo som mu odporúčal vo svojej interpelácii.
Súvis medzi tou nešťastnou vlaňajšou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny a výrubmi na Kolibe vidím aj v tom, že došlo k prvému veľkému výrubu tesne po schválení inkriminovanej novely zákona vo vláde Slovenskej republiky a k druhému tesne po jej schválení v Národnej rade.
Čo sa týka odpovede pána ministra Kaliňáka, opakovane v nej konštatuje, že policajné orgány výrubu nezabránili preto, lebo páchateľ sa preukázal sfalšovaným povolením. Očití svedkovia tvrdia niečo iné, že policajti boli upozornení na to, že chýba povolenie vecne a územne príslušnej mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, ktorá ako jediná mohla právoplatne výrub povoliť, ale tak neurobila. Aj keby sme pripustili, že sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a nepokračovali by sme v úvahe týmto smerom, ako to v skutočnosti teda bolo, aj tak je nepochopiteľné, že sa ani po niekoľkých mesiacoch nepodarilo vypátrať, kto je za údajné sfalšovanie povolenia zodpovedný. Moja laická predstava je, že to je činnosť maximálne na týždeň, a nie na niekoľko mesiacov.
Oceňujem, že sa pán minister osobne stretol s aktivistami, ktorí sa v kauze angažujú v prospech prírody a životného prostredia. Oceňujem aj vcelku razantné vyhlásenie po tomto stretnutí, z ktorého sa mohlo zdať, že sa podobné skutky už naozaj nebudú opakovať. Ale iróniou osudu je, že vo výruboch na Kolibe sa pokračovalo deň či dva po tomto jeho vyhlásení.
Ak mám teda zhrnúť môj výsledný dojem z odpovedí na moje otázky týkajúce sa široko medializovanej kauzy Koliba, nie je dobrý, už aj preto, lebo nedáva záruky do budúcnosti, že sa niečo podobné nebude opakovať. A zvlášť to hrozí na miestach, ktoré nie sú na rozdiel od Koliby takpovediac na dohľad z Úradu vlády, ale sú lokalizované niekde pánubohu za chrbtom.
A z týchto dôvodov nemôžem, žiaľ, vysloviť spokojnosť s odpoveďami na tieto moje prvé tri spomínané interpelácie.
Poslednú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Žigovi. A týkala sa tzv. energetického zhodnocovania plastov v Zlatých Moravciach. Už samotné používanie pojmov energetické zhodnocovanie, hoci ide o bohapusté spaľovanie niečoho, samozrejme, aj za vzniku energie, je, mierne povedané, frustrujúce, ale, dobre, sú na iné fóra tieto úvahy, budem sa držať témy.
Z tej odpovede pána ministra mi vyplýva taký značne nejednoznačný záver, že síce ministerstvo nepovažuje zámer spaľovať alebo zhodnocovať plasty na našom území, najmä keď ide o veľké množstvo plastov, dokonca z dovozu, z Talianska, za žiaduci, ale zároveň nemá kompetenciu zamietnuť predloženiu zámeru na posúdenie.
Podľa mňa ak je ministerstvo presvedčené, že takáto prevádzka je na Slovensku vyslovene nežiaduca, a veľmi sú o tom presvedčení najmä obyvatelia dotknutého regiónu, ale myslím si, že ministerstvo by mohlo ich obavy v tomto prípade zdieľať, malo by mať nástroje či páky na to, aby takejto investícii jednoznačne zabránili a ani nespúšťali prácny proces posudzovania vplyvov takejto investície na životné prostredie. Ak by sme totiž prijali logiku, ktorú vo svojej odpovedi predkladá pán minister, potom by sme s trochou nadsázky mohli prácne posudzovať aj zámer napr. vyhodiť Bratislavu do povetria a vybudovať na území takto vzniknutom jednu obrovskú skládku odpadov pre, povedzme, celú Európsku úniu. Je to síce nadsázka, ale ja som presvedčený, že je to úvaha z tej istej kategórie alebo s použitím tej istej logiky, akú som sa dozvedel z odpovede pána ministra.
Čiže z uvedených dôvodov žiadam, aby sme o odpovediach pod číslami 27, 28, 29, ako aj 53 hlasovali, lebo ich považujem za neuspokojivé. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dámy a páni, na záver naozaj len pár slov.
Chcem sa v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. S potešením konštatujem, že tie vystúpenia boli takmer výlučne podporného vzťahu k tomu, čo som navrhol.
Keď to zoberiem tak veľmi stručne do radu, kolegovi Mičovskému sa chcem poďakovať aj za to, že poukázal na ďalšie biele miesta, ktoré v našom právnom systéme máme v súvislosti s témou, o ktorej tu teraz hovoríme, a na ďalšie výzvy, ktoré stoja nielen pred rezortom životného prostredia, ale aj pred rezortom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, ale aj ďalšími. Nakoniec, je to aj otázka rozvoja cestovného ruchu. Nemusíme si hovoriť o tom, že medzi tým, ako bude vyzerať naša príroda a krajina, a tým, ako budeme atraktívni pre zahraničných návštevníkov, napríklad je priama úmera. Takže rozhodne aj ďalšie rezorty majú čo do toho povedať. Pripravuje sa nový stavebný zákon. Opäť zohrá veľmi významnú úlohu v tom, či budeme krajinu efektívne chrániť, zásahy do nej efektívne regulovať alebo, naopak, dopustíme ešte väčšiu anarchiu.
Kolega Hlina možno prekvapil viacerých, tak trošku aj mňa tým relatívne zmierlivým ústretovým, konštruktívnym tónom, čo je, myslím si, v tomto prípade úplne namieste. A prispieva to k tomu, aby sme naozaj presvedčili aj kolegyne a kolegov zo strany SMER, že v tomto prípade nebude žiadnym harakiri, povedal by som, pre nich tento návrh prijať. Je už tak trošku päť minút po dvanástej, ale, ako hovorí ľudová múdrosť, vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a napraviť isté chyby, ktoré sme v nedávnej minulosti v tejto snemovni urobili.
Viackrát tu bolo zdôvodnené, že ten nedávno prijatý zákon priniesol aj pre samotnú prírodu viac škody ako osohu a krajinu úplne zo zreteľa ochrany vypustil. Takže to sú tie hlavné dva dôvody, pre ktoré sme túto novelu predložili.
Ja by som ešte zašiel trošku do hlbšej histórie, pretože sme sa ocitli v situácii, že na rozdiel od mnohých iných krajín ako keby sme devalvovali právne normy v tejto oblasti, pričom je to historický paradox, lebo možno mnohí z nás, najmä tí neskôr narodení nevedia, že my sme naozaj, poviem, v oblasti vedeckej vo výskume krajiny patrili pred tridsiatimi a viac rokmi a, samozrejme, aj neskôr, ale najmä v tých začiatkoch, keď sa o krajine z vedeckých pozícií začalo hovoriť na moderných vedeckých pozíciách, naozaj k priekopníkom.
Dokonca sme mali pracovnú skupinu pre krajinnú syntézu pri Medzinárodnej geografickej únii, teda svetovej organizácii, ktorú Slovensko viedlo. Spomeniem mená ako akademik Mazúr, profesor Drdoš, doktor Urbánek, profesorka Kozová, profesor Oťaheľ a mnohí ďalší, ktorí boli medzinárodnými priekopníkmi v tejto oblasti. A to len som načrel do tej sféry a skupiny vedcov, ktorá mi je najbližšia. Takisto podobné osobnosti pôsobili v lesníckom výskume, v poľnohospodárskom výskume a inde. Takže možno aj z úcty k nim, ktorých časť už aj nežije, by sme mali sa pokúsiť zvrátiť tento nežiaduci trend a urobiť všetko pre to, aby sme, hovorím, aj na ich počesť a na počesť toho, čo všetko urobili pre dobré meno Slovenska vo svete, práve v tejto sfére výskumu a ochrany krajiny, tuná nejaký reparát urobili toho, čo sme urobili zle.
Takisto v praktickej ochrane prírody a krajiny tu boli skvelé osobnosti ako inžinier Pacanovský, inžinier Hirš, inžinier Marenčák, inžinier Buraľ, inžinier Slávik, našťastie títo dvaja poslední, ktorých spomínam, ešte žijú, ale zase by som mohol pokračovať pre ten fiktívny spor lesníkov a ochranárov, ktorý tu často spomína kolega Janko Mičovský. Je príznačné, že väčšinou tí ľudia, ktorých teraz spomínam, sú profesiou lesníkmi alebo boli lesníkmi. Čiže je to dôkaz aj o tom, že naozaj si vysoko cením ľudí a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí sú niekedy považovaní za akýchsi rivalov u nás ochranárov, čo je, samozrejme, nezmysel.
Ale čo je možno najdôležitejšie, to je to, že okrem týchto ľudí, ktorí pôsobili predsa len viac či menej mimo sféry alebo dosahu ministerstva životného prostredia, alebo jeho teda predchodcov, keďže ministerstvo sme pred revolúciou nemali, tak aj na samotnom ministerstve a v ním riadených odborných organizáciách máme celý rad schopných krajinárov a krajinárok a oduševnených, ktorí majú pripravené skvelé podklady pre to, aby sa vo veľmi krátkom čase kvalitný zákon o ochrane krajiny dal predložiť. Len treba im vytvoriť adekvátne podmienky a naozaj uznať, že tá ochrana krajiny a udržateľný manažment krajiny sú verejným záujmom, ako sa to deklaruje v rôznych medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili, ale aj v rôznych domácich deklaráciách a dokumentoch, čiže naozaj len to, čo je na papieri, preniesť aj do praxe. A ja verím, že v priebehu veľmi krátkeho času sa dá do Národnej rady ten zákon o ochrane krajiny predložiť. Takže nie je to nejaká fantazmagória, že sme prišli s týmto návrhom, je to absolútne reálne, žiaduce. A apelujem na všetkých, ktorí to momentálne majú v rukách, aby tak urobili. Ďakujem ešte raz za vašu aktívnu účasť na rozprave k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.
Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.
Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.
V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.
K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.
Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.
Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.
Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.
Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.
Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.
Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.
No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.
Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.
Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.
Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.
Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).
V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.
Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.
Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.
Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za vcelku podporné stanovisko kolegovi Hraškovi. Ku kolegovi Čížovi: ja som v tom úvode ten zákon v mnohom pochválil. Súhlasím s tým, že je určitým krokom vpred, a s nejakými teda menšími, väčšími výhradami. Na druhej strane si myslím, že je škoda, že neurobil aspoň krôčik vpred v tom zmysle tej kompenzácie majetkovej ujmy, keď máme použiť terminológiu z trošku inej oblasti, ktorá vzniká majiteľovi pamiatky z toho dôvodu, že tá rekonštrukcia pamiatky, údržba pamiatky je spravidla drahšia ako tie štandardné metódy. Ale nechcem opakovať to, čo som povedal v dosť obšírnom úvode. Ten úvod som aj preto pojednal takto, by som povedal, obšírne, lebo nie často sa tu o pamiatkach bavíme, je to skôr výnimočná situácia, príležitosť povedať si svoj názor a prípadne vyprovokovať diskusiu na tomto fóre, takže som nemohol nevyužiť túto príležitosť.
Možno ešte posledná zmienka o takom nejakom pamiatkovom purizme, o ktorom sa vyjadroval pán kolega Číž. Ja tiež nie som puritán, ono by sme museli ísť od prípadu k prípadu, ale viem si predstaviť aj situácie, že pamiatkari sa možno až nešťastne "postavia na zadné", ako sa hovorí ľudovo, v situácii, kde by sa možno aj väčšia tolerancia žiadala, ale vo všeobecnosti sú to skôr tí, ktorí ťahajú za kratší koniec povrazu, a myslím si, že aj v legislatívnej sfére by sme ich kompetencie mali čo najviac podporiť. Tak len toľko stručne v reakcii na faktické.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu nebol zaradený na rokovanie nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ani som sa nezúčastnil na rokovaní gestorského výboru pre kultúru a médiá, čo mi je ľúto, ale dôvod je ten, že paralelne prebiehal náš výbor, ktorý mám tú česť viesť, a jeho rokovaniam logicky dávam prednosť pred inými povinnosťami. Toľko na vysvetlenie, prečo podávam spolu s kolegom Viskupičom tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh až teraz a neurobil som tak už na rokovaní gestorského výboru. Navyše, tesne po rokovaní gestorského výboru sa z mojej iniciatívy uskutočnilo stretnutie niekoľkých zástupcov obce pamiatkarov, archeológov a legislatívcov za účasti podpredsedu gestorského výboru. A z tohto stretnutia tiež vzišli niektoré odporúčania premietnuté v texte našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
A teraz dovoľte pár slov, čo ma podľa môjho názoru oprávňuje, aby som sa vôbec pokúšal meniť návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu, keď som sa starostlivosti o pamiatky a kultúrne dedičstvo vlastne nikdy profesionálne nevenoval. Dôvod je jednoduchý. O to viac som sa tejto činnosti venoval neprofesionálne vo voľnom čase a s vynaložením mnoho tisíc eur v prepočte na dnešnú menu z vlastných skromných prostriedkov, a to v priebehu niekoľkých desaťročí. Konkrétne od roku 1969 až po dnes. A ak som považoval a považujem angažovanosť v tejto oblasti za jednu zo svojich občianskych povinností, o to viac ju chápem ako povinnosť verejného činiteľa.
Dovoľte teraz pár slov k tomu, ako vnímam stav našich pamiatok, či skôr kultúrneho dedičstva a starostlivosť o ne. Napriek všetkému pozitívnemu, čo sa v tejto sfére urobilo a robí, považujem tento stav za jednoznačne neuspokojivý. Keďže určitý podiel na tom, ako sa o pamiatky a kultúrne dedičstvo staráme, má aj právny stav v tejto oblasti, očakával som, že novela zákona o pamiatkovom fonde prinesie zásadné zlepšenia, ale moje očakávania sa naplnili iba čiastočne. To neznamená, že predložená novela neobsahuje aj viaceré pozitíva, ako napríklad niektoré terminologické vylepšenia, či spresnenie kompetencií jednotlivých pamiatkových orgánov alebo konkretizáciu režimu dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia, a mohli by sme v tom výpočte pozitív pokračovať. Ako dušou a presvedčením pamiatkar vcelku vítam aj určité posilnenie právomocí štátnych pamiatkarov, aj keď ani v radoch samotných pamiatkarov sa tento akt neprijíma jednoznačne pozitívne. Vo výpočte, ako som spomenul, týchto parciálnych pozitív, ktoré prináša novela, by sa určite dalo pokračovať, ale nie je to hlavným cieľom môjho vystúpenia. Tým je skôr snaha upozorniť na nie celkom šťastné formulácie, ktoré sa do novely dostali, a najmä na to, čo v novele podľa mňa chýba, a preto svoje vystúpenie zameriam týmto smerom.
Pokúsim sa stručne predstaviť hlavné okruhy problémov, ktoré návrh novely podľa môjho návrhu nerieši, alebo dokonca vytvára nové riziká a potenciálne problémy. Najskôr teda tie okruhy, ktoré nie sú riešené vôbec a mali by byť aspoň rámcovo, keď už novelizujeme príslušný zákon. A následne sa dostaneme k okruhom, ktoré sú predmetom návrhu novely a ktoré považujem ja alebo časť odborníkov a ľudí z praxe za problematické.
V prvom rade návrh novely nerieši jeden zo základných rozporov pri ochrane pamiatok a tým je výlučná zodpovednosť vlastníka pamiatkovo chránenej budovy za jej stav na jednej strane a nedostatočná podpora zo strany štátu pri plnení tejto povinnosti vlastníkom. Deklarácia Národnej rady o ochrane kultúrneho dedičstva uvádza, že ochrana kultúrneho dedičstva, kam bezpochyby patria aj pamiatkovo chránené objekty, respektíve pamiatkový fond, je verejným záujmom. S týmto konštatovaním bude zrejme každý kultúrny človek súhlasiť. A asi sa zhodneme aj na tom, že verejným záujmom je nielen ochrana pamiatok vo vlastníctve štátu, ale aj tých ostatných, ktoré vlastnia súkromní vlastníci alebo iné neštátne subjekty. A práve tých neštátnych pamiatok je na Slovensku z celkového množstva pamiatok až 90 percent.
Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy sa ochrana, rekonštrukcia a údržba kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu už celé desaťročia úspešne rieši preplatením rozdielu nákladov, ktorý teda, rozdiel, vzniká pri porovnaní bežnej alebo štandardnej opravy, obnovy, respektíve užívania budovy, a tým, ktoré požaduje príslušný štátny orgán. Ako príklad nám môže poslúžiť výmena strechy na pamiatke. Lacnejšia štandardná krytina by vlastníka vyšla napríklad na 10 000 eur, pamiatkari však predpíšu špeciálny typ krytiny, ktorá je drahšia, stojí povedzme 15 000 eur. Rozdiel medzi cenami, to je v našom hypotetickom prípade 5 000 eur, je v zahraničí vlastníkovi automaticky preplatený zo strany štátu. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok. U nás takáto nárokovateľnosť, žiaľ, neplatí a o tom, komu a aká dotácia sa udelí a komu nie, sa rozhoduje viac-menej subjektívne.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu vlastník kultúrnej pamiatky síce môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo alebo obec, na jeho poskytnutie však nemá nárok. V praxi sa často stáva, že žiadateľ splní všetky podmienky, dotáciu však kvôli údajnému nedostatku finančných prostriedkov nedostane. Myslím si, že každému musí byť jasné, že rozdiel v prístupe medzi nami a hoci susedným Rakúskom je zásadný. V prípade Rakúska, na rozdiel od Slovenska, si štát plne stojí za svojou politikou ochrany kultúrnych pamiatok ako verejného záujmu, pričom je ochotný znášať oprávnenú časť nákladov. Nehovoriac o daňových zvýhodneniach, či iných formách nepriamej podpory. Na Slovensku síce deklarujeme záujem o ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne nechávame na vlastníkoch pamiatkových objektov. Štát teda na papieri deklaruje verejný záujem, ale finančné bremeno spojené so zachovaním kultúrneho dedičstva má v rozhodujúcej miere niekto iný. Túto principiálnu otázku doteraz u nás systémovo neriešil žiadny zákon o ochrane pamiatok kultúrneho dedičstva či pamiatkového fondu. A rovnako je tomu, žiaľ, aj v prípade predloženej novely.
Druhá vec, ktorá sa v návrhu novely vôbec nerieši, je absencia aspoň rámcových kritérií pre posudzovanie jednotlivých prípadov zo strany pamiatkarov, či už na krajských pamiatkových úradoch alebo na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky. Myslím si, že téza o unikátnosti a jedinečnosti každej jednej kultúrnej pamiatky a tým pádom aj o zbytočnosti nejakej jednotnej úpravy je len polovicou pravdy. Pamiatkarmi často deklarovaná doktrína, že všetko sa bude riešiť na základe správnej či kvalifikovanej úvahy štátneho orgánu, nezakladá vo verejnosti pocit právnej istoty. Prax ukazuje, že absencia pravidiel a jednotiacich kritérií vedie k veľkej nevyváženosti v posudzovaní jednotlivých prípadov, ktoré sú si v skutočnosti navzájom veľmi podobné. Výkon štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je zo strany verejnosti často vnímaný ako sledovanie prežitých záujmov na "skanzenizácii", pardon, objektu, absentuje kritérium autenticity a pretrváva často absolútna ignorácia pozície vlastníka, ktorý v skutočnosti celú rekonštrukciu, adaptáciu, respektíve obnovu platí. Štát by pritom mal mať ambíciu neustále podporovať princíp právnej istoty a nie tento predpoklad právneho štátu minimalizovať či spochybňovať. Konkrétne mi ide najmä o podrobnejšiu úpravu predpokladov pre vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku alebo, naopak, dôvodov, prečo ten-ktorý historický objekt za kultúrnu pamiatku vyhlásený byť nemá. Chýba aj konkrétnejšia definícia pojmu pamiatková hodnota, hoci ide o základný pojem pamiatkovej ochrany, ako aj objektívnejší proces rozhodovania o zámere obnovy pamiatkovo chránených budov či o predpisovaní pamiatkových výskumov.
Toľko k veciam, ktoré mi v návrhu novely zákona chýbajú, a teraz k tomu samotnému návrhu novely, teda k tomu, čo v ňom, čo v tom návrhu obsiahnuté je. Navrhuje sa v ňom povinnosť znášať náklady pamiatkového výskumu aj zo strany vlastníka nehnuteľnosti, teda akejkoľvek nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Táto povinnosť sa má po novom vzťahovať na tisícky ďalších občanov, keďže na Slovensku máme 28 pamiatkových rezervácií a 82 pamiatkových zón, v rámci ktorých sú pamiatkovo chránené tisícky budov, hoci tieto nemajú postavenie kultúrnych pamiatok, ale zároveň im pamiatkari môžu predpísať výskum na ich historicky či pamiatkovo nezaujímavej budove, ktorá ani nie je kultúrnou pamiatkou. Ak sa má pamiatkový súbor zachovať v žiaducej podobe, je samozrejme žiaduce aj regulovať podobu a funkciu nepamiatkových objektov v tomto súbore. Paradoxom celého tohto ustanovenia je však skutočnosť, že vlastník budovy, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území, nie je oprávneným žiadateľom na pridelenie dotácie. Ak teda môžme hovoriť o akej-takej snahe akokoľvek dosiaľ nesystémovo kompenzovať zásah do vlastníckeho práva pri samotnej kultúrnej pamiatke možnosťou aspoň požiadať ministerstvo kultúry o dotáciu, tak vlastník "nepamiatky" v pamiatkovom súbore takúto možnosť jednoducho nemá.
Na záver tejto úvodnej časti môjho vystúpenia ešte jedno konštatovanie, či skôr apel. Ak to tento štát s ochranou kultúrnych pamiatok myslí vážne, mal by nájsť odvahu presvedčiť verejnosť, že bez financií zo štátneho rozpočtu to nepôjde, pričom nemusí ísť len o domáce zdroje, ale aj o adekvátny podiel financovania obnovy pamiatok z eurofondov. Práve teraz je tu tá vhodná chvíľa, keďže, ako vieme, práve teraz sa tvorí finančný rámec EÚ, programové obdobie na nasledujúcich sedem rokov. Nemožno robiť zásadné zmeny smerom k účinnejšej ochrane pamiatok a kultúrneho dedičstva, ktoré nemajú mať žiadny vplyv na verejné financie, ako sa konštatuje aj v návrhu tohto zákona. V opačnom prípade sa z tohto začarovaného kruhu nielen pamiatkari, ale ani spoločnosť ako celok nikdy nevymaní a bude v tejto oblasti pretrvávať stav takej podvyživenosti, že pamiatkové orgány budú rady, keď pamiatok bude čo najmenej. A to by bol naozaj Absurdistan, ktorého by sme sa asi nechceli dožiť.
A ešte, kým prejdem k predneseniu prvého z našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, spomeniem aspoň heslovite, na čo by sme mali podľa mňa v skorej budúcnosti zamerať pozornosť v záujme účinnejšej ochrany nášho kultúrneho dedičstva.
Po prvé, aby sa ochrana pamiatok prestala chápať ako brzda pokroku, ako sme toho boli svedkami za čias istého už nežijúceho ministra kultúry v nedávnej minulosti.
Po druhé, aby ochrana kultúrneho dedičstva bola verejným záujmom nielen na papieri ale aj v praxi.
Po tretie, aby adekvátna dotácia na obnovu pamiatky pre neštátneho vlastníka bola nárokovateľná. V našom návrhu sa toho dotýkame, ale tiež len čiastočne, pretože kým sa nezhodneme aspoň naprieč celým politickým spektrom a najlepšie naprieč celou spoločnosťou, tak nejaké radikálne návrhy v tomto smere budú zrejme v tejto chvíli nepriechodné. Takže až takí veľkí idealisti sme neboli ani my v našom návrhu, aby sme v tom urobili zo dňa na deň revolúciu.
Po štvrté, je žiaduce rozpracovať systém finančných a nefinančných motivačných nástrojov na podporu toho, aby vlastník pamiatky mal záujem pamiatku zrekonštruovať, udržiavať a užívať v súlade so zásadami pamiatkovej starostlivosti.
Po piate, je žiaduce viac sa venovať motivačným nástrojom na podporu účasti dobrovoľníkov na obnove, ale aj na monitorovaní stavu, respektíve zásahov do pamiatkovo hodnotných objektov, respektíve súborov, napríklad na spôsob stráže prírody, ktorú poznáme z príbuznej sféry ochrany prírody.
Po šieste, je žiaduce rozšíriť chápanie kultúrneho dedičstva napríklad aj na kultúrnu krajinu, či historické štruktúry krajiny, viac rešpektovať fenomény ako tradičný charakter krajiny, silueta, percepčné kvality, výhľadové kužele a podobne.
Po siedme, za úvahu stojí návrh, respektíve návrat k dvom kategóriám pamiatkových hodnôt a režimu ochrany, ako sme toho boli svedkami v minulosti, a to kategórie kultúrna pamiatka a národná kultúrna pamiatka. Opäť analógiu môžme nájsť v zákone o ochrane prírody a krajiny, kde máme prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie.
Po ôsme, treba venovať väčšiu pozornosť právnej záväznosti a sprísneniu režimu ochrany pamätihodností. Je to relatívne nová kategória, ktorá je ale dosť zavesená, ako sa hovorí, vo vzduchu.
Po deviate, treba venovať väčšiu pozornosť ochrane industriálneho dedičstva. Doslovná katastrofa, ktorá postihla v tejto sfére v ostatných rokoch Bratislavu, ale nielen Bratislavu, by mala slúžiť ako dostatočné memento.
Po desiate, účinnejšej ochrane či regulácii aktivít v ochrannom pásme pamiatok. To je opäť slovenské špecifikum, že máme pekne opravenú pamiatku, ktorá je obklopená ale takými objektmi, ktoré často nie je nevyhnutné vôbec, aby v jej blízkosti stáli, že nie je možné napríklad urobiť nejaký fotografický záber tej pamiatky. Jedine, že vo fotoshope sekundárne potom vyhodíme z neho tie všelijaké transformátory a iné príšernosti, ktoré pohľad na pamiatku doslova špatia.
Po jedenáste, mali by sme sa venovať celkovo väčšej vymáhateľnosti práva vo sfére ochrany pamiatkového fondu, lebo to krčenie pliec, ktorého sme svedkami zo strany pamiatkových orgánov vždy, keď prídeme o kus vzácneho pamiatkového dedičstva, vzbudzuje na jednej strane sústrasť, ale na druhej strane aj zúrivosť ľudí, ktorým na pamiatkach záleží.
Po dvanáste, je žiaduce účinnejšie prepojenie, respektíve koordinácia prípravy právnych noriem vo sfére ochrany kultúrneho dedičstva, a teda aj pamiatkového fondu s inými relevantnými právnymi normami, ako sú napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o podpore cestovného ruchu, stavebný zákon a podobne. Napríklad aj v súvislosti s povinnosťou prednostne spracovať a schváliť zásady pamiatkovej ochrany v pamiatkovo chránených územiach a povinne ich zapracovať do územno-plánovacej dokumentácie. V opačnom prípade opäť hrozí, že o tie pamiatkovo hodnotné objekty prídeme, pretože ak územný plán s nimi nebude počítať, tak bude dvojnásobne ťažké ich zachovať (alebo potenciálne pamiatkovo chránené, teda pamiatkovo hodnotné, ktoré nemusia byť vždy len tie, ktoré sú už vyhlásené).
A po trináste, uplatňovanie nadrezortného prístupu k ochrane a k udržateľnému využívaniu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva. Takýto prístup nám vo všeobecnosti chýba nielen v tejto oblasti.
A teraz už dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (tlač 834).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 2 ods. 1 prvá veta znie: "Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, (ďalej budeme používať len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a archeologické dedičstvo s pamiatkovou hodnotou.".
Tu pripájame poznámku pod čiarou, ktorá znie: "2a) Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Ešte bod 2 som vypustil.
"2. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Pamiatková hodnota sú zachované alebo dôvodne predpokladané hmotné prejavy historického architektonického, urbanistického, umelecko-historického alebo technického vývoja spoločnosti s vysokou mierou autenticity, ktoré môžu byť predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.".
Stručné odôvodnenie k týmto dvom bodom: Doterajšia definícia pamiatkového fondu bola príliš úzkou a orientovala sa iba na kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Treba však podotknúť, že existuje širšie spektrum predmetov, ktoré vykazujú znaky pamiatkovej hodnoty, a tieto by mali byť rovnako zahrnuté v pamiatkovom fonde tak, aby mohli byť dôsledne chránené. Ich definíciu obsahujú revidovaný Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy V ich zmysle archeologické dedičstvo obsahuje všetky pozostatky, objekty a všetky ostatné stopy ľudskej existencie v minulých vývojových obdobiach, ktorých zachovanie a štúdium pomôžu získať poznatky o histórii ľudstva a jeho vzťahu k prírodnému prostrediu a pre ktoré sú vykopávky a iné metódy výskumu ľudstva a jeho prostredia hlavným zdrojom informácií.
Rovnako je potrebné preformulovať definíciu pamiatkovej hodnoty, ktorá by mala byť oproti jestvujúcemu stavu rozšírená o veľmi dôležité kritérium autenticity.
2. V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:
"42. Za § 35a sa vkladá § 35b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 35b Pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume
(1) Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na pamiatkový výskum, môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec.
(2) Vlastník v žiadosti o finančný príspevok priloží rozhodnutie pamiatkového úradu o povinnosti vlastníka alebo správcu strpieť vykonanie pamiatkového výskumu podľa § 39 ods. 2 alebo o zmluvu o vykonaní pamiatkového výskumu. K žiadosti o finančný príspevok ministerstva vlastník priloží aj stanovisko obce, v ktorom je uvedená suma príspevku obce, prípadne dôvody, prečo obec finančný príspevok neposkytla."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na uskutočnenie pamiatkového výskumu, mal by mať možnosť požiadať o príspevok zo strany obce či ministerstva. Ide napríklad o prípady, v ktorých sa vlastník nepamiatkového objektu musí podrobiť pamiatkovému výskumu v zmysle nového § 39, prípadne má uzavretú zmluvu s oprávnenou osobou o vykonaní pamiatkového prieskumu. To, že sa nachádza budova vlastníka v pamiatkovom území, by nemalo byť na úkor vlastníka. Za navrhovaného stavu totiž vzniká riziko, že vlastníci budú brániť všetkými možnými prostriedkami vyhlasovaniu pamiatkových území a rovnako brániť pamiatkovému výskumu, čo určite nie je žiaducim stavom. Štát by mal naopak motivovať vlastníka k pozitívnemu vzťahu, čomu má napomôcť toto nami navrhované ustanovenie.
3. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Článok II (článok, pardon) Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č.465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Paragraf 17 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku rozhodnutím podľa osobitného zákona."
Tu je poznámka pod čiarou, ktorá znie:
"§ 15 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2014
Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. i) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2015."."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k týmto dvom bodom, k bodom 1 a 2: Je žiaduce, aby bol vlastník nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov vyhlásená za kultúrnu pamiatku, bol motivovaný k obnove tejto pamiatky. Zároveň treba zamedziť momentálnemu negatívnemu stavu pri vyhlasovaní kultúrnych pamiatok, kedy vlastníci predmetných nehnuteľností často podnikajú početné kroky voči tomu, aby k vyhláseniu vôbec došlo. Základná motivácia je finančná, keďže vlastníci sú obmedzení na právach a vyžaduje sa od nich vyššia finančná účasť na rekonštrukcii stavby z dôvodu používania špecifických rekonštrukčných a stavebných procesov. Poskytnutím daňovej úľavy, t. j. vyňatím kultúrnych pamiatok z dane z nehnuteľnosti, sa táto motivácia vlastníkov kultúrnych pamiatok týmto vlastníkom poskytuje.
Bod 2 je len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s čl. II bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pôvodne som z rôznych príčin nechcel vystúpiť v tejto rozprave, ale v dobrom zmysle slova ma k tomu vyprovokovalo vystúpenie kolegu Mičovského.
Dôvod je ten, že na rozdiel od väčšiny vystúpení, ktoré tu pred ním za uplynulé dva dni odzneli, nenašiel som v jeho reči ani štipku pokrytectva či farizejstva, alebo politikárčenia, teda práve tých nerestí, ktorých sa nám tu dva dni dostáva hojne, až musím povedať, neurazte sa, že ten charakter rozpravy a vystúpení bol miestami naozaj nechutný a mal miestami charakter paranormálneho javu.
Vystúpenie kolegu Mičovského bolo podľa môjho presvedčenia hodné statočného človeka, angažovaného občana a poctivého verejného činiteľa. Dotkol sa vari všetkého podstatného, o čom je tento bod programu, a pritom tému ešte navyše obohatil o nejeden dôležitý rozmer. Svoj názor vyjadril jasne, vecne a pritom hlboko ľudsky, úprimne a bez akéhokoľvek expresívneho urážania svojich kolegov alebo kolegýň.
Takže vyplýva mi z jeho vystúpenia aj pre seba samého, a možno aj pre vás ostatných vyplynie niečo podobné, a to je to, že by sme sa mali pokúšať o podobný konštruktívny tón a podobne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)