Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená členka, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období viacero, ako je to u mňa zvykom, ale nebojte sa, budem reagovať vlastne len na jednu odpoveď a to bola odpoveď pána ministra životného prostredia na moju interpeláciu, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 11.
Tá interpelácia sa skladala z viacerých otázok, konkrétne z jedenástich...
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená členka, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období viacero, ako je to u mňa zvykom, ale nebojte sa, budem reagovať vlastne len na jednu odpoveď a to bola odpoveď pána ministra životného prostredia na moju interpeláciu, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 11.
Tá interpelácia sa skladala z viacerých otázok, konkrétne z jedenástich zhodou okolností, pričom spokojnosť môžem vyjadriť akurát s odpoveďou na... alebo úplnú spokojnosť akurát s odpoveďou na tú prvú otázku a tá sa týkala toho, v akom stave je príprava novely zákona, vodného zákona, to sme sa vlastne dozvedeli aj bez odpovede z toho, že bol prerokovaný a schválený vo vláde a následne predložený do Národnej rady a práve je prerušená rozprava o tomto bode programu. Čiže tam je tá odpoveď jasná.
Tá druhá otázka znela, kedy ministerstvo životného prostredia zabezpečí správnu a úplnú transpozíciu článku 4.7. Rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy a praxe. Z odpovede som sa dozvedel a malo to tak aj byť a snaha asi aj bola, že z dosiaľ platných noriem vydaných ministerstvom mala byť táto transpozícia uskutočnená napríklad vo výnose ministerstva č. 2/2010. Pán minister vo svojej odpovedi tvrdí, že to tak aj je. Ja som nútený konštatovať, že to tak celkom nie je. Jednoduchým porovnaním textu je totiž možné dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto všeobecne záväznom predpise je prebratý - aj to nie celkom presne - iba článok 4.6. tejto smernice. K zapracovaniu toho spomínaného článku 4.7. Rámcovej smernice do novely zákona napokon došlo, ale treba povedať a hovorilo sa to už aj včera, že si to vymohla až verejnosť prostredníctvom dvoch hromadných pripomienok k návrhu novely zákona, pričom na druhej strane táto novela, ako všetci vieme, bola účelovo "obohatená" o kontroverzné ustanovenia o prevodoch pitnej vody do zahraničia. Ministerstvo životného prostredia v návrhu novely zákona o vodách pôvodne navrhovalo v § 26 ods. 5 veľmi zlé a nekonkrétne ustanovenie, ktoré malo byť tou transpozíciou inkriminovaného článku 4.7. Citujem to pôvodné znenie:
"Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov, to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia alebo malé vodné nádrže pre hospodársky chov rýb a ak to vyžaduje ochrana pred povodňami alebo iný verejný záujem a ak to nemožno zabezpečiť z dôvodu technickej nerealizovateľnosti alebo neprimerane vysokých nákladov."
To je naozaj len veľmi malá časť z toho, čo sa uvádza v Rámcovej smernici o vode, a ja to tu v tej odpovedi aj uvádzam pod čiarou, ale s tým vás nebudem obťažovať, môžem poskytnúť alebo si môžte nájsť tú smernicu nakoniec na webe alebo v iných zdrojoch. Čiže takéto pôvodné znenie bolo evidentne v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a neskôr teda bolo nahradené tým naozaj korektným znením, tým, že bol pridaný nový § 16 ods. 6 s presným znením čl. 4.7., avšak - znova zdôrazňujem - nie na základe aktivity či dobrej vôle ministerstva, ale až na základe už spomínaných dvoch hromadných pripomienok verejnosti. Ja to opakujem aj preto, že niekedy vzniká také nedorozumenie, ministerstvo takéto kvázi ústretové kroky alebo zohľadnenie časti pripomienok verejnosti kvalifikuje ako svoj dobrý zámer alebo prejav akejsi empatie a ústretovosti.
Ja si zase, naopak, myslím, že by to malo byť samozrejmosťou, že by dokonca k takýmto chybám ani nemalo dôjsť, keďže ide o celkom jednoznačný text, ktorý stačí správne preložiť, a keď niekto, ktorékoľvek ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy na takýto nedostatok upozorní, mal by to kvitovať a mal by to oceniť ako veľkú pomoc zo strany verejnosti, a nie tváriť sa, že je to jeho zásluha, že bol taký blahosklonný a veľkorysý príslušný orgán, že túto pripomienku akceptoval.
No z odpovede na moju tretiu otázku, akým spôsobom chcete zabezpečiť informovanosť, konzultácie a angažovanosť verejnosti v zmysle čl. 14 Rámcovej smernice o vode, v rámci druhého cyklu vodného plánovania, je, žiaľ, zrejmé, že ministerstvo životného prostredia zrejme nerozumie alebo nechce rozumieť tomu, čo je to aktívna účasť, informovanie a konzultácie s verejnosťou. Tieto aktivity si vo svojom chápaní a interpretácii zamieňa za povinné zverejňovanie materiálov na pripomienkovanie. To je však naozaj to úplné minimum, čo musí ministerstvo robiť. A je to skôr plnenie si akejsi oznamovacej povinnosti, a nie proaktívna práca s verejnosťou, ku ktorej nás zaväzuje členstvo v Európskej únii a také dokumenty, akým je práve aj Rámcová smernica o vode, napr. v čl. 14.1., kde sa hovorí o informovaní verejnosti a konzultáciách s verejnosťou. Toto citujem: "Členské krajiny majú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávaní tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia." Koniec citátu.
Znamená to, že okrem, najmä by mali existovať aj ďalšie kroky, ktorými by mala byť zabezpečovaná aktívna účasť verejnosti. Táto by mala byť informovaná, čo sa stane s jej pripomienkami. Mala by mať možnosť zúčastňovať sa na konzultáciách a tak ďalej, tak aby bol naplnený cieľ smernice, opäť vyjadrený aj na inom mieste, a to v bode 46 preambuly Rámcovej smernice o vode.
Ďalšia moja otázka znela, že či pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zainteresovanú verejnosť workshopy, otvorené konzultácie, či zriadi kontaktný bod, alebo inak bude poskytovať informácie, výsledky monitoringu a iné podklady v intenciách tých požiadaviek smernice a celkovo v intenciách politickej kultúry, ktorú presadzuje v oblasti aktívneho prístupu k verejnosti Európska únia. Pán minister v odpovedi sľubuje konzultácie s verejnosťou, osobné stretnutia, semináre a konferencie. Vo svetle vyššie povedaného však nemáme žiadne záruky, že sa napriek sľubom doterajší prístup ministerstva k verejnosti zmení, ale budeme na to systematicky dohliadať a dúfame, že sa tak stane, a čo sa týka sľubovaných konferencií, že sa neobmedzia len na také, kde bude vložné povedzme 150 eur, ako sa to občas stáva.
Následne som sa pýtal, prečo dosiaľ ministerstvo nezabezpečovalo účasť zainteresovanej verejnosti a laickej verejnosti tak, ako sa to požaduje v smernici, na čo som dostal odpoveď, že konzultácie prebiehajú postupne so zainteresovanými subjektmi, najmä so zástupcami poľnohospodárskeho a priemyselného sektoru a ochrany prírody v záujme optimálneho návrhu opatrení, ktoré sa budú následne konzultovať so zainteresovanou verejnosťou. Nič proti konzultáciám s týmito subjektmi. Samozrejme, sú potrebné, len sa obávame, že to nie je práve najlepšia cesta, ako naplniť tú požiadavku, napr. uvedenú v bode 3 čl. 14 rámcovej smernice o aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, lebo obávame sa, že to bude taký postup, že najskôr si to ministerstvo predrokuje s dotknutými subjektmi, teda v prvom rade so znečisťovateľmi, a potom až následne takéto predrokované a preddohodnuté veci dá pro forma na akési vyjadrenie verejnosti. Toto je postup, ktorého sme približne boli dosiaľ svedkami, a určite to nie je ten multilaterálny prístup, ktorý predpokladá Európska únia, že od samého začiatku budú všetky dotknuté strany zúčastnené na tvorbe príslušného dokumentu vrátane určenia jeho východísk, ktoré keď sa raz už zadefinujú, tak už je ich veľmi ťažko meniť, a keď sa zadefinujú bez prístupu verejnosti, tak naozaj už verejnosť má minimálnu šancu ich zásadne ovplyvniť.
Ďalej som sa chcel dozvedieť, kde a ako môže verejnosť získať výsledky hodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti, ako aj hodnotenia dopadov opatrení navrhnutých v rámci prvého cyklu vodného plánovania na stav vôd, predovšetkým hodnotenie ekologického stavu, resp. potenciálu a chemického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd. (Ruch v sále.) Môžem poprosiť o strpenie? Nič sa nestalo.
Zároveň som požiadal o poskytnutie výsledkov týchto hodnotení v elektronickej podobe. Odpoveď je taká, že sú v štádiu finalizácie a budú k dispozícii až koncom roka. Je to škoda, ale nezostáva mi nič iné, len to zobrať na vedomie.
Po siedme som sa pýtal, ako konkrétne okrem teda už spomínaného povinného zverejňovania dokumentov v rámci jednotlivých cyklov vodného plánovania zabezpečuje ministerstvo životného prostredia implementáciu Rámcovej smernice o vode, osobitne, ako zabezpečuje zavedenie opatrení do praxe, či vydalo napr. nejaké usmernenia pre orgány štátnej správy, či organizuje všeobecne prístupné workshopy, semináre, či zriaďuje kontakty a tak ďalej, alebo inak poskytovalo podporu samosprávam, orgánom územného plánovania, zainteresovaným subjektom a verejnosti pri praktickej implementácii smernice o vode, smernice o vode. Pretože skutočnosť, my sme ešte aj na SAV-ke robili aj nejaké, nejaké výskumy, pracovali sme so samosprávami a mimovládkami aj s podnikateľskými subjektmi v teréne a tá vedomosť o tej rámcovej smernici je, bohužiaľ, minimálna, čo ide tak trošku na vrub aj ministerstvu, ktoré je za jej implementáciu v prvom rade zodpovedné. Nechcem z tohto nereprezentatívneho súboru subjektov, s ktorými som mal možnosť spolupracovať, robiť nejaký ďalekosiahly záver, ale pokiaľ by ste niečo podobné realizovali vy, takmer určite by ste dospeli k podobným záverom.
Po ďalšie. V marci 2011 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 178/2011 Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý iniciatívne spracovalo ministerstvo životného prostredia. Na základe tohto dokumentu sa povolilo, a pokiaľ vieme, naďalej povoľuje umiestňovanie a realizácia veľkého počtu malých vodných elektrární, často v rozpore s čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Podľa niektorých vyjadrení ministerstva sa táto koncepcia v súčasnosti prehodnocuje, otázka je, či je to aj naozaj pravda, a ak áno, kto je za toto prehodnocovanie zodpovedný. Kto menovite sa na ňom zúčastňuje, s akými výsledkami, v akom časovom horizonte budú známe definitívne výsledky a následné rozhodnutia a ako ministerstvo zabezpečuje alebo plánuje zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na tomto procese prehodnocovania?
No na podstatu tejto mojej otázky, pán minister, žiaľ, neodpovedal vôbec, snáď len toľko, že, citujem: "Schválenú koncepciu treba aktualizovať v rámci prác na aktualizácii plánu manažmentu povodia Vodného plánu Slovenska do 22. decembra 2015." To však nekorešponduje s tým, čo počúvame zo strany ministerstva už dobré dva roky, že prideľovanie profilov na malé vodné elektrárne sa pozastavilo a koncepcia sa prehodnocuje. Ak sa bude prehodnocovať ešte toho spomínaného ďalšieho jeden a pol roka, môže sa stať, že z prírodných úsekov našich riek toho veľa nezostane. Zato som sa dozvedel pomerne obšírnu informáciu o tom, o čom som informovaný, na čo som sa teda ani nepýtal, že Slovensko musí zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na svojom energetickom mixe. V tejto súvislosti sa ale notoricky zabúda na to, že sa ten podiel dá zvyšovať aj opačným smerom, ktorý by bol veľmi žiaduci, a to znižovaním podielu neobnoviteľných zdrojov a zvyšovaním podielu energetických úspor a zvyšovaním celkovej energetickej efektívnosti, ale to je skôr téma na inú diskusiu, fakt je, že toto v rámci tej odpovede nebolo až také podstatné a na to som sa ani v podstate nepýtal.
Po deviate. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo presadzuje budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nie sú menovite uvedené vo Vodnom pláne Slovenskej republiky, a teda na ne ani nie je možné schváliť výnimku podľa čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. To je inak veľmi, veľmi zaujímavé. Ide napr. o včera spomínanú Vodnú nádrž Tichý potok, Vodné dielo Slatinka, mnohé technické projekty tzv. protipovodňovej ochrany na vodných tokoch. Preto moja otázka znela, akým spôsobom a kedy zabezpečilo ministerstvo posúdenie týchto projektov v zmysle opäť čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Žiadal som sprístupniť konkrétne dokumenty.
Na túto moju konkrétnu otázku, na ktorú som žiadal logicky konkrétnu odpoveď, pán minister prakticky nezodpovedal vôbec. Namiesto toho citoval Generel ochrany a racionálneho využívania vôd, ktorý bol spracovaný v roku 2002, teda v čase, kedy o Rámcovej smernici o vode nik ani nechyroval, ak to tak mám povedať, ale za to na troch stranách som dostal "školenie" o význame priehrad. To školenie bolo tak v štýle 50., v lepšom prípade 70. rokov minulého storočia a v rozpore s tým, čo Európska únia chápe pod stratégiou odklonu od sivej infraštruktúry smerom k zelenej.
Po desiate. V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, program, resp. Stratégiu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Vychádzajúc z ich vtedajšej informácie, malo ísť okrem iného o zoznam plánovaných opatrení vrátane finančných nárokov, stavať by sa mali hrádze, poldre, vodné nádrže, prečerpávacie stanice, mali by sa upravovať vodné toky, najmä na miestach, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody.
Podstatou mojej otázky bolo, kde je možné získať tento zoznam opatrení v plnom znení, kedy a kto ho vytváral, ako bolo zabezpečené posúdenie týchto opatrení v zmysle Rámcovej smernice o vode a najmä jej už často spomínaného čl. 4.7. Opäť som sa na to, na čo som sa pýtal, z odpovede veľa nedozvedel. Tá odpoveď bola, dalo by sa povedať, šalamúnska, lebo informácie, ktoré sa v nej uvádzajú, sú síce pravdivé, ale ja som sa pýtal na niečo iné. Pán minister ma odkázal na jeho jednu podriadenú rezortnú inštitúciu namiesto toho, aby mi buď požadovanú informáciu zaslal, alebo mi aspoň poslal príslušný link či názov webovej stránky, z ktorej sa ju môžem v plnom rozsahu dozvedieť. Otázka znie, že ak takto člen vlády odpovedá poslancovi Národnej rady, akú šancu má asi radový občan dostať k informáciám, ktoré by mali byť verejne prístupné.
No a tá posledná otázka sa týkala, mala taký strategický charakter trošku a týkala sa toho, že prečo vlastne ministerstvo ako súčasť vlády a ako kompetentný orgán v rámci vlády zrušilo post splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí – názov bol oveľa dlhší –, keď takýto post a takýto úrad v prípade, že by sa teda optimálne vyvíjal a optimálne realizoval svoju činnosť, naozaj by korešpondoval s filozofiou Rámcovej smernice o vode. Tá odpoveď bola opäť šalamúnska. Na jednej strane bola pravdivá v tom, že ten útvar alebo úrad splnomocnenca zrušila už vlastne predchádzajúca vláda, ale vyplývalo to z logiky veci a myslím, že celkom korektne, že vláda keď si zriaďuje svoje poradné orgány, tak ich životnosť definuje životnosťou samej seba. Ale podstata vecí je tá, ak by sa vláda stotožnila so zmyslom fungovania podobného úradu, nič jej nebránilo ho obnoviť, ale tak sa nestalo. Čiže takáto bola podstata mojej, mojej otázky.
Vzhľadom na vyššie povedané musím konštatovať, že túto odpoveď pána ministra uvedenú pod bodom 11 nielenže nepovažujem za uspokojivú, a žiadam teda o tomto aj hlasovať, ale považujem ju aj za evidentnú snahu vyhnúť sa konkrétnym odpovediam.
Len na dokreslenie si dovolím ešte odcitovať poslednú vetu z odpovede pána ministra, ktorá v kontexte tej, možno povedať, zdrvujúcej, dlhotrvajúcej rozpravy o inkriminovanom návrhu novely vodného zákona pôsobí dnes, keď je prerušená rozprava k tomuto zákonu, ako „kouzlo nechtěného“. Citujem:
"O záujme a snahe ministerstva životného prostredia zabezpečovať zvýšenú ochranu vôd a napĺňať environmentálne ciele svedčí aj úprava ustanovení v návrhu novely vodného zákona, ktorý je v tomto čase predložený na rokovanie Národnej rady."
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
