Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

3.7.2014 o 16:24 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2014 15:34 - 15:36 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že to, čoho sme tu svedkami v ostatných mesiacoch ohľadom vývozu vody, je jedno obrovské Kocúrkovo. Keď si to tak zrekapitulujeme, vláda najskôr, a to už v roku 2012, schválila materiál s názvom Voda ako strategická surovina štátu..., ten názov bol trošku dlhší, ale nebudem ho celý čítať, v ktorom predpokladá, že by sa mohlo obchodovať so značnou časťou vody zo Slovenska. Potom príde do Národnej rady s návrhom zákona, ktorý údajne má vývoz vody zakázať, ale v skutočnosti ho povoľuje a umožňuje, na tom sme sa zhodli takmer všetci aspoň z opozície, ale našťastie aj z veľkej časti odbornej a laickej verejnosti. A až potom, keď narazí na tento masívny odpor - a nielen opozičných poslancov, ale aj početnej časti odbornej komunity a viac ako 60-tisíc občanov podpísaných pod petíciu proti takémuto riešeniu vývozu vody -, ako keby zaradila spiatočku a zahrá sa na najväčšieho ochrancu vody na Slovensku a príde tu s ústavným zákonom, ktorý údajne má chrániť vodu. Na tie slabiny upozornila predrečníka tohto, tohto riešenia.
Ja len zdôrazním, v čom je ešte akási korunka nad tú celú perfídnosť, a to je to, že ten kontroverzný zákon, o ktorom sme tu toľko hovorili, alebo návrh zákona, o ktorom sme toľko hovorili pred dvoma mesiacmi, je naďalej v procese, predkladatelia ho nestiahli, čiže o čom tu vlastne hovoríme, k čomu nás to chcú predkladatelia opäť dotlačiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.9.2014 13:10 - 13:11 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada požiadala najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky, aby zdôvodnili svoje verejné vystúpenia na adresu Európskej únie a NATO v kontexte ukrajinskej krízy a ekonomických sankcií Európskej únie voči Rusku.
Zdôvodnenie: Nedávno sme si s veľkou slávou pripomenuli 70. výročie Slovenského národného povstania, ktoré rehabilitovalo Slovensko dovtedy kolaborujúce s agresorom v očiach civilizovaného sveta. Niektoré verejné vyhlásenia najmä predsedu vlády Slovenskej republiky sú podľa mňa v rozpore s odkazom SNP. Národná rada by nemala túto skutočnosť ignorovať a mala by žiadať vysvetlenie a vzájomnú konfrontáciu postojov najvyšších ústavných činiteľov k tejto kľúčovej otázke dnešných dní. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.7.2014 10:41 - 10:43 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. V reakcii na vystúpenie pána podpredsedu Figeľa by som sa vrátil k tomu, čo som nestihol dopovedať vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke. Pri predkladaní zákona o nedeľnom kľude, ktorý som tu už spomínal, sme argumentovali v prospech nedele a toho, čo nedeľa obnáša veľmi podobne, ako môj predrečník. O to viac som bol prekvapený, myslím, nielen ja, ale aj ostatní predkladatelia tohto nášho návrhu, tým, že otvorené prejavy nepochopenia tohto nášho návrhu, ktorým sme chceli aspoň obmedziť ten neprimeraný nedeľný a sviatočný hluk, ktorý sa nám šíri Slovenskom a ktorý nám strpčuje život, skrátka, takéto prejavy nepochopenia až kritiky, až zosmiešňovania sme zaznamenali aj z radov Kresťanskodemokratického hnutia. No a z toho vyvstávajú pre mňa dve logické otázky. Z nich jedna je taká, že sa mi ani nechce veriť, že by to bolo možné, ale všetko je možné, ako sa hovorí. A to podozrenie je také, že nie sme už pomaly schopní podporiť nič iné, iba to, s čím prídeme my sami. No a druhá otázka, ktorá logicky naväzuje na tú prvú, je taká, že ak prídeme znova s týmto návrhom, ktorý chce docieliť určitú renesanciu nedele a toho, aby v nedeľu naozaj sa nevykonávali činnosti, ktoré jej protirečia a ktoré navyše ešte aj obťažujú všetkých ostatných, ktorí si chcú v nedeľu oddýchnuť, skrátka, či KDH podporí tento náš návrh, keď s ním znova prídeme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.7.2014 9:53 - 9:55 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nechcem robiť arbitra v tomto trochu, zjednodušene povedané, konzervatívno-liberálnom spore. Ja zareagujem len na jednu časť z vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, keď sa tak trošku ironicky dotkla toho, prečo sa nezakazujú aj iné veci. My sme sa pokúsili zakázať najmä iné veci v nedeľu. Opakovane sme predložili návrh zákona o takzvanom nedeľnom kľude, kde sme chceli obmedziť výslovne tie aktivity, ktoré vyrušujú a znižujú kvalitu života obyvateľom či už miest alebo aj slovenských dedín, o ktorých sa traduje, že sú veľmi bohabojné a konzervatívne. Ale keď prídete na slovenskú dedinu v nedeľu sa zrekreovať, napríklad na rekreačnú chalupu, tak zistíte, že tam každý druhý dedinčan alebo chalupár, to nechcem striktne rozlišovať, vytiahne kosačku, vytiahne cirkulárku, vytiahne motorovú pílu, vytiahne miešačku a robí tam rachot, ktorým ruší a obmedzuje teda svojich spoluobčanov, myslím si, stále ešte väčšinu spoluobčanov. Čiže keby sme to tak brali aj z hľadiska nejakých liberálnych slobôd, tak je to príklad toho, ako naozaj menšina strpčuje život väčšine. Čiže kde je tu potom sloboda a obmedzovanie slobody? No ale, skrátka, by som sa vrátil k tomu, k tejto téme, ktorú som načal. Čiže tam to bolo úplne, myslím si, jednoznačné, že je tu skupina ľudí, ktorá týmito hlučnými aktivitami v nedeľu a vo sviatok obmedzuje životy väčšine spoluobčanov. A mysleli sme si, že to bude prijateľné naprieč politickým spektrom, lebo ak to mohlo niekomu vadiť, tak to mohlo vadiť liberálom. Ale snažil som sa vysvetliť, prečo by to ani im nemalo vadiť. A čuduj sa svete, nepodporil to skoro nik z KDH.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 16:54 - 16:56 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Na prvý pohľad tu máme dočinenia s niečím úplne novým, naozaj, nebol tu ešte pokus vodu vyvážať ani zakazovať vývoz vody v takejto podobe. Skutočne je to čosi bezprecedentné, čo nemá nielen u nás, ale v celej Európe obdobu. Ale napriek tomu ja chcem trošku protirečiť tomuto podľa mňa zdaniu, a to tým, že nie je to celkom terra incognita a nie je to celkom zelená lúka, na ktorej ideme stavať túto zdanlivo úplne novú konštrukciu, pretože ja tu vidím viaceré analógie a precedensy už z minulosti. Kolega tu spomínal ten biznis so solárnymi panelmi, solárnymi elektrárňami v nedávnej minulosti za prvej vlády Roberta Fica. Veľa sa tu hovorilo o pochybnom a pre štát nevýhodnom obchode s tzv. teplým vzduchom. Ale na čo ja chcem poukázať, o čom sa tu menej hovorí, a tam tá analógia je možno ešte bezprostrednejšia, je ten mnohoročný obchod, podobne pochybný obchod so surovým drevom alebo len s minimálne spracovanou a zhodnotenou drevnou surovinou, ktorá sa dlhodobo a v obrovskom množstve a úplne nezmyselne z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu vyváža do zahraničia.
Keď konfrontujem s týmto problémom príslušného pána ministra, tak zvykne odpovedať, že jeho to hnevá podobne ako mňa, ale už je neskoro, lebo už máme podpísané kontrakty, ktoré keby sme chceli teraz zrušiť, bolo by to pre štát ekonomický neúnosné. A ja som presvedčený, že podobný scenár hrozí aj tuná. Takže by sme sa mohli pozrieť na to, ako to funguje s tým drevom a poučiť sa, poučiť sa z toho nehorázneho vývozu surového dreva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 15:56 - 15:58 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Oceňujem skutočnosť, že kolega Kaník tu celkom dobre a výstižne zrekapituloval mnohé z toho, čo sa tu povedalo v prvej časti k tomuto návrhu zákona minulý týždeň. Nechcem samozrejme opakovať to, čo, to, čo povedal, ale chcem upozorniť na určitý inovatívny prvok, ktorý vniesol do tejto rozpravy svojím poukázaním na dve skutočnosti, obe takpovediac terminologického charakteru.
Jednak to bol poukaz na tú veľkú schopnosť a veľkú snahu používať eufemizmy, keď sa do pekného obalu zdanlivo ušľachtilých zámerov zabalí zlý a škodlivý obsah, čo je vyslovene tento prípad, ako sa tu už presviedčame navzájom druhý deň, a to je ten zlý zámer vývozu vody, ktorý balíme do pekného obalu údajnej ochrany strategických záujmov štátu a ochrany vody pred vývozom. Je to taký logický nezmysel, ktorý tu ešte nikto vlastne nedokázal vysvetliť, ani sa vysvetliť podľa môjho hlbokého presvedčenia nedá.
No a ten druhý terminologický trik, na ktorý správne poukázal poslanec Kaník, je to používanie tých neštandardných nezadefinovaných pojmov, ktoré sa nevyskytujú ani v našom právnom poriadku, ani v právnom poriadku Európskej únie, čím sa má vytvoriť dojem, že sa vlastne európske právo neporušuje, pretože tieto pojmy ani nepoužíva. Skutočnosť je však taká, že ten návrh je v zjavnom rozpore s duchom a zámermi, ktoré sleduje európska smernica o vode a vodná politika EÚ. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 11:45 - 11:47 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Spolu s predrečníkom aj ja vítam všetky tie pozitívne opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona navrhujú, aj keď s opatrnosťou, ktorú taktiež vyslovil a ktorá je tiež na mieste. Iste si všetci želáme, aby sa znížilo riziko tunelovania eurofondov, konfliktu záujmov, deformácií vo verejnom obstarávaní a podobne a, naopak, aby sa celkovo zvýšila transparentnosť a ďalšie žiaduce aspekty celého tohto procesu. Ja však vidím problém s eurofondami aj inde a vypuklo sa to prejavilo aj v uplynulom programovom období, a to v tej stránke, takpovediac vecnej. Teda už v samotnom procese dizajnovania, navrhovania, prideľovania, realizácie, vrátane teda kontroly realizácie projektov, pretože, a hovorili sme o tom aj na pôde Národnej rady neraz, naozaj okrem toho, že dochádzalo k neúčelnému až nezmyselnému využívaniu eurofondov, nehovorím, že spravidla, ale dosť často na to, aby sme sa tým zaoberali, tak čo bolo ešte tragickejšie, že neraz sa eurofondy využívali v priamom rozpore s deklarovaným cieľom a zámerom, na ktorý boli žiadané a prideľované. Nie je tu čas vo faktickej poznámke, aby som vymenúval príklady, ale asi by ste si každý vedeli aj sami spomenúť na nejeden takýto príklad. A myslím si, že tomuto nevenujeme stále dostatočnú pozornosť. Stále zostávame v tej rovine skôr takej účtovníckej, aby to sedelo do centa presne, teda do centu presne, ale tej vecnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 11:45 - 11:45 hod.

Mikuláš Huba
Takže čo, môžem hovoriť, pán predseda? Lebo čas mi už beží, ale slovo som ešte nedostal. Môžte mi to vrátiť na začiatok? Nedostal som slovo menovite teda, iba, iba ste povedali, že sú dve faktické, takže.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.7.2014 16:24 - 16:34 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja začnem tak trochu netradične, nadviažem na predrečníka. Podporím jeho požiadavku obsiahnutú v jeho interpelácii aj z takých osobných dôvodov, pretože nielenže majstra Greguša mám tu česť poznať, ale mal som možnosť zhodou okolnosti aj pobývať na jeho chalupe. Práve u Gregušov úplnou náhodou, robiac nejakú hrebeňovku na bežkách, sme sa spolu stretli a nás tam prichýlil. Takže dvojnásobný dôvod podporiť to, čo hovoril Jožko Mikloško.
No a teraz prejdem k mojej agende. Ak dovolíte budem podstatne stručnejšie ako v predchádzajúcom bode. K dvom interpeláciám na príslušných pánov ministrom, pána ministra Jahnátka a pána ministra Žigu, ma inšpiroval list od pani starostky Vyšnej Boce, ktorý poslala v prvom rade kompetentným orgánom, ktoré sú kompetentné teda v tejto jej záležitosti konať, ale poslala ho na vedomie aj mne so žiadosťou o pomoc, takže prvé, čo mi napadlo v tejto súvislosti, ako by som mohol snáď pomôcť, je to, že som sa obrátil na týchto dvoch pánov ministrov. V oboch som pre istotu odcitoval znenie toho, toho listu, takže ho prečítam aj vám a potom už sa obmedzím len na tú veľmi stručnú podstatu tých dvoch, dvoch interpelácií. Podotýkam znova, obe obsahujú aj ten list pani starostky.
Citujem:
"Pekný deň z obce Vyšná Boca..." (Ruch v sále.) Vážení, nono, nono! (Povedané so smiechom.) Mám iba jedny hlasivky.
"... prosíme vás o preverenie a pomoc v nasledovnej veci.
Jedná sa o aktivitu spoločnosti STIV Čertovica, s. r.o., na zámer Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica, ktorú aj napriek rozporu so schváleným územným plánom obce sa snažia tlačiť a zrealizovať aj bez samotných zákonných povolení.
V prvom rade sa jedná o trvalé odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď už dvakrát Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, samotné rozhodnutie o vyňatí zamietol a odvolanie obce potvrdil. V súčasnosti je oznámené nové konanie, nakoľko menovaná spoločnosť začala s rozsiahlymi prácami neoprávnených záberov pôdy. Dňa 13. 6. 2014, konkrétne to bol piatok, bolo obci doručené uvedené oznámenie na samotné konanie dňa 17. 6. 2014, čo je taktiež nezákonná lehota, je to zámerne tak urobené. Máme oprávnenú obavu z toho, aby s použitím § 19 zákona 245/2003 Z. z. nedošlo k legalizácii tejto činnosti v rozpore s územným plánom obce zo strany Pôdnej služby so sídlom v Banskej Bystrici. V celom tomto procese sa jedná o realizáciu akumulačnej nádrže nielen v chránenom území národného parku, ale vo významnej vodohospodárskej časti Nízkych Tatier, konkrétne na území druhého stupňa pásma hygienickej ochrany o objeme 5 000 metrov kubických. Vodoprávne rozhodnutie, ktoré už bolo protizákonne vydané, zrušil na základe odvolania obce Vyšná Boca Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov.
Toto je len dôkaz toho, ako opäť nerešpektovať rozhodnutia a nariadenia, ale ďalej postupovať špekulatívnym spôsobom a dostať sa opäť k vydaniu vodoprávneho povolenia, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov a v konečnom dôsledku k ohrozeniu so zásobovaním pitnou vodou v obci Vyšná Boca. V súčasnosti sú bez povolenia vykonané terénne úpravy, úprava územia a vykonaná skrývka zeminy.
Za pomoc pri preverení tejto situácie s ohľadom na rešpektovanie záujmov obce vám vopred ďakujeme. Veríme, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, skrátene pôdna služba, po preskúmaní daného stavu nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy v tomto území, čo je v záujme obce a jej obyvateľov, čím potvrdí rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov zo dňa 27. 3. 2014.
S úctou Ľubica Trégerová, starostka obce."
Čiže prvú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Jahnátkovi a znie:
"Vážený pán minister, podobne ako vy aj ja som dostal na vedomie podnet pani starostky Vyšnej Boce, ktorý prikladám." Je to ten podnet, ktorý som práve prečítal. "Rád by som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, ako vaše ministerstvo na tento podnet pani starostky reagovalo, resp. plánuje reagovať. Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás zároveň dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka spomína. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k riešeniu problému vám vopred ďakujem.
S pozdravom Mikuláš Huba."
Na pána ministra Žigu som sa obrátil taktiež so stručnou interpeláciou, ktorá znie:
"Vážený pán minister, obrátila sa na mňa so žiadosťou o pomoc pani starostka Vyšnej Boce. Z jej listu, ktorý v plnom znení citujem v prílohe, vyplýva, že v katastrálnom území Vyšnej Boce dochádza v súčasnosti k porušovaniu viacerých zákonov a predpisov, kontrola dodržiavania ktorých patrí najmä do gescie vášho rezortu.
Dovoľujem si preto obrátiť sa na vás formou interpelácie s niekoľkými otázkami na túto tému:
1. Ako je možné, že k uvedenej činnosti v katastrálnom území Vyšná Boca a zároveň na území Národného parku Nízke Tatry vôbec dochádza?
2. Čo dosiaľ váš rezort a príslušné rezortné inštitúcie urobili, aby danú situáciu zmenili a uviedli ju do súladu s platným právnym stavom a s celospoločenskými záujmami vo sfére ochrany prírody a krajiny, ochrany biosféry, pedosféry, hydrosféry, reliéfu a životného prostredia ako celku?
3. Aké kroky a v akom časovom horizonte plánuje váš rezort a ním riadené inštitúcie v tejto veci uskutočniť?
Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka uvádza. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k bezodkladnému riešeniu nastoleného problému vám vopred ďakujem. S pozdravom Mikuláš Huba."
Ešte si dovolím predsa len pár, pár slov, pretože keby sa tento prípad stal v menej, menej exponovanom území, niekde, kde sú naozaj existenčne odkázaní na to, že sa tam vybuduje nejaký nový vlek a podobne, a keby sme tu nemali tie hrôzostrašné precedensy v podobe zdevastovanej Jasnej a Demänovskej doliny, Chopku a mnohých iných miest, tak by sme možno mohli si povedať, že je to veľmi parciálny problém a že by mal byť riešiteľný aj inak ako cestou interpelácií a nejakého robenia bububu. Ja však práve vychádzam z toho, čo sa už aj konkrétne v Nízkych Tatrách doteraz stalo, a obávam sa, že je to akýsi taký rakovinu pripomínajúci proces, že zničili sme jednu dolinu, teda po tej prírodniarskej a krajinárskej stránke, niekomu sa bude zdať, možno sme zveľadili po nejakej ekonomickej stránke, budiž, ale fakt je, že to, čo sa stalo v tej Jasnej, tak každého aspoň trochu citlivého a súdneho človeka nemôže, nemôže tešiť. A teraz ako keby sme vyčerpali ten potenciál tej Jasnej a posúvame sa do ďalších dolín a podobnú skazu chceme spôsobiť aj v tých ďalších dolinách. Odhliadnuc od toho, že tento postup je zjavne protiprávny podľa všetkého, čo sme sa o ňom zatiaľ dozvedeli, tak aj keby sa naň podarilo, nedajbože, získať patričné povolenia, čo sa, žiaľ, v tomto štáte môže stať, a dúfam, že sa nestane, tak ten môj apel smeruje tým smerom, nedopusťme pokračovanie toho, čo sa stalo v Jasnej, čo sa v podstate deje na Donovaloch, čo sa deje v Tatranskej Lomnici a na mnohých iných miestach, aby sme postupne o pár rokov nemuseli konštatovať, že naozaj všetky prírodniarsky a krajinársky atraktívne miesta Slovenska sú obetované nejakým viac-menej egoistickým záujmom podnikateľov, pričom mnohé tieto aktivity, podobne ako táto, začala, začali nelegálne alebo pololegálne, postupne sa legalizovali a dnes už nikto ako keby nemal silu v tomto štáte im zabrániť. Takže aj preto som tento problém Vyšnej Boce a jej okolia vypichol.
A som rád, že pani starostka sa takto angažuje, nie je tomu všade tak, niekde naozaj sa predstavitelia dotknutých obcí skôr nechajú presvedčiť, že v záujme akejsi väčšej prosperity obetujme ešte kus toho nášho prírodného prostredia ďalším vlekom a zjazdovkám a nádržiam na, na zasnežovanie a podobne. Našťastie pani starostka podľa všetkého nepatrí do tejto kategórie a veľmi rád ju budem v tomto jej úsilí podporovať. Dúfam, že nezostanem sám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 3.7.2014 15:07 - 15:27 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená členka, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období viacero, ako je to u mňa zvykom, ale nebojte sa, budem reagovať vlastne len na jednu odpoveď a to bola odpoveď pána ministra životného prostredia na moju interpeláciu, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 11.
Tá interpelácia sa skladala z viacerých otázok, konkrétne z jedenástich zhodou okolností, pričom spokojnosť môžem vyjadriť akurát s odpoveďou na... alebo úplnú spokojnosť akurát s odpoveďou na tú prvú otázku a tá sa týkala toho, v akom stave je príprava novely zákona, vodného zákona, to sme sa vlastne dozvedeli aj bez odpovede z toho, že bol prerokovaný a schválený vo vláde a následne predložený do Národnej rady a práve je prerušená rozprava o tomto bode programu. Čiže tam je tá odpoveď jasná.
Tá druhá otázka znela, kedy ministerstvo životného prostredia zabezpečí správnu a úplnú transpozíciu článku 4.7. Rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy a praxe. Z odpovede som sa dozvedel a malo to tak aj byť a snaha asi aj bola, že z dosiaľ platných noriem vydaných ministerstvom mala byť táto transpozícia uskutočnená napríklad vo výnose ministerstva č. 2/2010. Pán minister vo svojej odpovedi tvrdí, že to tak aj je. Ja som nútený konštatovať, že to tak celkom nie je. Jednoduchým porovnaním textu je totiž možné dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto všeobecne záväznom predpise je prebratý - aj to nie celkom presne - iba článok 4.6. tejto smernice. K zapracovaniu toho spomínaného článku 4.7. Rámcovej smernice do novely zákona napokon došlo, ale treba povedať a hovorilo sa to už aj včera, že si to vymohla až verejnosť prostredníctvom dvoch hromadných pripomienok k návrhu novely zákona, pričom na druhej strane táto novela, ako všetci vieme, bola účelovo "obohatená" o kontroverzné ustanovenia o prevodoch pitnej vody do zahraničia. Ministerstvo životného prostredia v návrhu novely zákona o vodách pôvodne navrhovalo v § 26 ods. 5 veľmi zlé a nekonkrétne ustanovenie, ktoré malo byť tou transpozíciou inkriminovaného článku 4.7. Citujem to pôvodné znenie:
"Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov, to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia alebo malé vodné nádrže pre hospodársky chov rýb a ak to vyžaduje ochrana pred povodňami alebo iný verejný záujem a ak to nemožno zabezpečiť z dôvodu technickej nerealizovateľnosti alebo neprimerane vysokých nákladov."
To je naozaj len veľmi malá časť z toho, čo sa uvádza v Rámcovej smernici o vode, a ja to tu v tej odpovedi aj uvádzam pod čiarou, ale s tým vás nebudem obťažovať, môžem poskytnúť alebo si môžte nájsť tú smernicu nakoniec na webe alebo v iných zdrojoch. Čiže takéto pôvodné znenie bolo evidentne v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a neskôr teda bolo nahradené tým naozaj korektným znením, tým, že bol pridaný nový § 16 ods. 6 s presným znením čl. 4.7., avšak - znova zdôrazňujem - nie na základe aktivity či dobrej vôle ministerstva, ale až na základe už spomínaných dvoch hromadných pripomienok verejnosti. Ja to opakujem aj preto, že niekedy vzniká také nedorozumenie, ministerstvo takéto kvázi ústretové kroky alebo zohľadnenie časti pripomienok verejnosti kvalifikuje ako svoj dobrý zámer alebo prejav akejsi empatie a ústretovosti.
Ja si zase, naopak, myslím, že by to malo byť samozrejmosťou, že by dokonca k takýmto chybám ani nemalo dôjsť, keďže ide o celkom jednoznačný text, ktorý stačí správne preložiť, a keď niekto, ktorékoľvek ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy na takýto nedostatok upozorní, mal by to kvitovať a mal by to oceniť ako veľkú pomoc zo strany verejnosti, a nie tváriť sa, že je to jeho zásluha, že bol taký blahosklonný a veľkorysý príslušný orgán, že túto pripomienku akceptoval.
No z odpovede na moju tretiu otázku, akým spôsobom chcete zabezpečiť informovanosť, konzultácie a angažovanosť verejnosti v zmysle čl. 14 Rámcovej smernice o vode, v rámci druhého cyklu vodného plánovania, je, žiaľ, zrejmé, že ministerstvo životného prostredia zrejme nerozumie alebo nechce rozumieť tomu, čo je to aktívna účasť, informovanie a konzultácie s verejnosťou. Tieto aktivity si vo svojom chápaní a interpretácii zamieňa za povinné zverejňovanie materiálov na pripomienkovanie. To je však naozaj to úplné minimum, čo musí ministerstvo robiť. A je to skôr plnenie si akejsi oznamovacej povinnosti, a nie proaktívna práca s verejnosťou, ku ktorej nás zaväzuje členstvo v Európskej únii a také dokumenty, akým je práve aj Rámcová smernica o vode, napr. v čl. 14.1., kde sa hovorí o informovaní verejnosti a konzultáciách s verejnosťou. Toto citujem: "Členské krajiny majú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávaní tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia." Koniec citátu.
Znamená to, že okrem, najmä by mali existovať aj ďalšie kroky, ktorými by mala byť zabezpečovaná aktívna účasť verejnosti. Táto by mala byť informovaná, čo sa stane s jej pripomienkami. Mala by mať možnosť zúčastňovať sa na konzultáciách a tak ďalej, tak aby bol naplnený cieľ smernice, opäť vyjadrený aj na inom mieste, a to v bode 46 preambuly Rámcovej smernice o vode.
Ďalšia moja otázka znela, že či pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zainteresovanú verejnosť workshopy, otvorené konzultácie, či zriadi kontaktný bod, alebo inak bude poskytovať informácie, výsledky monitoringu a iné podklady v intenciách tých požiadaviek smernice a celkovo v intenciách politickej kultúry, ktorú presadzuje v oblasti aktívneho prístupu k verejnosti Európska únia. Pán minister v odpovedi sľubuje konzultácie s verejnosťou, osobné stretnutia, semináre a konferencie. Vo svetle vyššie povedaného však nemáme žiadne záruky, že sa napriek sľubom doterajší prístup ministerstva k verejnosti zmení, ale budeme na to systematicky dohliadať a dúfame, že sa tak stane, a čo sa týka sľubovaných konferencií, že sa neobmedzia len na také, kde bude vložné povedzme 150 eur, ako sa to občas stáva.
Následne som sa pýtal, prečo dosiaľ ministerstvo nezabezpečovalo účasť zainteresovanej verejnosti a laickej verejnosti tak, ako sa to požaduje v smernici, na čo som dostal odpoveď, že konzultácie prebiehajú postupne so zainteresovanými subjektmi, najmä so zástupcami poľnohospodárskeho a priemyselného sektoru a ochrany prírody v záujme optimálneho návrhu opatrení, ktoré sa budú následne konzultovať so zainteresovanou verejnosťou. Nič proti konzultáciám s týmito subjektmi. Samozrejme, sú potrebné, len sa obávame, že to nie je práve najlepšia cesta, ako naplniť tú požiadavku, napr. uvedenú v bode 3 čl. 14 rámcovej smernice o aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, lebo obávame sa, že to bude taký postup, že najskôr si to ministerstvo predrokuje s dotknutými subjektmi, teda v prvom rade so znečisťovateľmi, a potom až následne takéto predrokované a preddohodnuté veci dá pro forma na akési vyjadrenie verejnosti. Toto je postup, ktorého sme približne boli dosiaľ svedkami, a určite to nie je ten multilaterálny prístup, ktorý predpokladá Európska únia, že od samého začiatku budú všetky dotknuté strany zúčastnené na tvorbe príslušného dokumentu vrátane určenia jeho východísk, ktoré keď sa raz už zadefinujú, tak už je ich veľmi ťažko meniť, a keď sa zadefinujú bez prístupu verejnosti, tak naozaj už verejnosť má minimálnu šancu ich zásadne ovplyvniť.
Ďalej som sa chcel dozvedieť, kde a ako môže verejnosť získať výsledky hodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti, ako aj hodnotenia dopadov opatrení navrhnutých v rámci prvého cyklu vodného plánovania na stav vôd, predovšetkým hodnotenie ekologického stavu, resp. potenciálu a chemického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd. (Ruch v sále.) Môžem poprosiť o strpenie? Nič sa nestalo.
Zároveň som požiadal o poskytnutie výsledkov týchto hodnotení v elektronickej podobe. Odpoveď je taká, že sú v štádiu finalizácie a budú k dispozícii až koncom roka. Je to škoda, ale nezostáva mi nič iné, len to zobrať na vedomie.
Po siedme som sa pýtal, ako konkrétne okrem teda už spomínaného povinného zverejňovania dokumentov v rámci jednotlivých cyklov vodného plánovania zabezpečuje ministerstvo životného prostredia implementáciu Rámcovej smernice o vode, osobitne, ako zabezpečuje zavedenie opatrení do praxe, či vydalo napr. nejaké usmernenia pre orgány štátnej správy, či organizuje všeobecne prístupné workshopy, semináre, či zriaďuje kontakty a tak ďalej, alebo inak poskytovalo podporu samosprávam, orgánom územného plánovania, zainteresovaným subjektom a verejnosti pri praktickej implementácii smernice o vode, smernice o vode. Pretože skutočnosť, my sme ešte aj na SAV-ke robili aj nejaké, nejaké výskumy, pracovali sme so samosprávami a mimovládkami aj s podnikateľskými subjektmi v teréne a tá vedomosť o tej rámcovej smernici je, bohužiaľ, minimálna, čo ide tak trošku na vrub aj ministerstvu, ktoré je za jej implementáciu v prvom rade zodpovedné. Nechcem z tohto nereprezentatívneho súboru subjektov, s ktorými som mal možnosť spolupracovať, robiť nejaký ďalekosiahly záver, ale pokiaľ by ste niečo podobné realizovali vy, takmer určite by ste dospeli k podobným záverom.
Po ďalšie. V marci 2011 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 178/2011 Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý iniciatívne spracovalo ministerstvo životného prostredia. Na základe tohto dokumentu sa povolilo, a pokiaľ vieme, naďalej povoľuje umiestňovanie a realizácia veľkého počtu malých vodných elektrární, často v rozpore s čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Podľa niektorých vyjadrení ministerstva sa táto koncepcia v súčasnosti prehodnocuje, otázka je, či je to aj naozaj pravda, a ak áno, kto je za toto prehodnocovanie zodpovedný. Kto menovite sa na ňom zúčastňuje, s akými výsledkami, v akom časovom horizonte budú známe definitívne výsledky a následné rozhodnutia a ako ministerstvo zabezpečuje alebo plánuje zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na tomto procese prehodnocovania?
No na podstatu tejto mojej otázky, pán minister, žiaľ, neodpovedal vôbec, snáď len toľko, že, citujem: "Schválenú koncepciu treba aktualizovať v rámci prác na aktualizácii plánu manažmentu povodia Vodného plánu Slovenska do 22. decembra 2015." To však nekorešponduje s tým, čo počúvame zo strany ministerstva už dobré dva roky, že prideľovanie profilov na malé vodné elektrárne sa pozastavilo a koncepcia sa prehodnocuje. Ak sa bude prehodnocovať ešte toho spomínaného ďalšieho jeden a pol roka, môže sa stať, že z prírodných úsekov našich riek toho veľa nezostane. Zato som sa dozvedel pomerne obšírnu informáciu o tom, o čom som informovaný, na čo som sa teda ani nepýtal, že Slovensko musí zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na svojom energetickom mixe. V tejto súvislosti sa ale notoricky zabúda na to, že sa ten podiel dá zvyšovať aj opačným smerom, ktorý by bol veľmi žiaduci, a to znižovaním podielu neobnoviteľných zdrojov a zvyšovaním podielu energetických úspor a zvyšovaním celkovej energetickej efektívnosti, ale to je skôr téma na inú diskusiu, fakt je, že toto v rámci tej odpovede nebolo až také podstatné a na to som sa ani v podstate nepýtal.
Po deviate. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo presadzuje budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nie sú menovite uvedené vo Vodnom pláne Slovenskej republiky, a teda na ne ani nie je možné schváliť výnimku podľa čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. To je inak veľmi, veľmi zaujímavé. Ide napr. o včera spomínanú Vodnú nádrž Tichý potok, Vodné dielo Slatinka, mnohé technické projekty tzv. protipovodňovej ochrany na vodných tokoch. Preto moja otázka znela, akým spôsobom a kedy zabezpečilo ministerstvo posúdenie týchto projektov v zmysle opäť čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Žiadal som sprístupniť konkrétne dokumenty.
Na túto moju konkrétnu otázku, na ktorú som žiadal logicky konkrétnu odpoveď, pán minister prakticky nezodpovedal vôbec. Namiesto toho citoval Generel ochrany a racionálneho využívania vôd, ktorý bol spracovaný v roku 2002, teda v čase, kedy o Rámcovej smernici o vode nik ani nechyroval, ak to tak mám povedať, ale za to na troch stranách som dostal "školenie" o význame priehrad. To školenie bolo tak v štýle 50., v lepšom prípade 70. rokov minulého storočia a v rozpore s tým, čo Európska únia chápe pod stratégiou odklonu od sivej infraštruktúry smerom k zelenej.
Po desiate. V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, program, resp. Stratégiu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Vychádzajúc z ich vtedajšej informácie, malo ísť okrem iného o zoznam plánovaných opatrení vrátane finančných nárokov, stavať by sa mali hrádze, poldre, vodné nádrže, prečerpávacie stanice, mali by sa upravovať vodné toky, najmä na miestach, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody.
Podstatou mojej otázky bolo, kde je možné získať tento zoznam opatrení v plnom znení, kedy a kto ho vytváral, ako bolo zabezpečené posúdenie týchto opatrení v zmysle Rámcovej smernice o vode a najmä jej už často spomínaného čl. 4.7. Opäť som sa na to, na čo som sa pýtal, z odpovede veľa nedozvedel. Tá odpoveď bola, dalo by sa povedať, šalamúnska, lebo informácie, ktoré sa v nej uvádzajú, sú síce pravdivé, ale ja som sa pýtal na niečo iné. Pán minister ma odkázal na jeho jednu podriadenú rezortnú inštitúciu namiesto toho, aby mi buď požadovanú informáciu zaslal, alebo mi aspoň poslal príslušný link či názov webovej stránky, z ktorej sa ju môžem v plnom rozsahu dozvedieť. Otázka znie, že ak takto člen vlády odpovedá poslancovi Národnej rady, akú šancu má asi radový občan dostať k informáciám, ktoré by mali byť verejne prístupné.
No a tá posledná otázka sa týkala, mala taký strategický charakter trošku a týkala sa toho, že prečo vlastne ministerstvo ako súčasť vlády a ako kompetentný orgán v rámci vlády zrušilo post splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí – názov bol oveľa dlhší –, keď takýto post a takýto úrad v prípade, že by sa teda optimálne vyvíjal a optimálne realizoval svoju činnosť, naozaj by korešpondoval s filozofiou Rámcovej smernice o vode. Tá odpoveď bola opäť šalamúnska. Na jednej strane bola pravdivá v tom, že ten útvar alebo úrad splnomocnenca zrušila už vlastne predchádzajúca vláda, ale vyplývalo to z logiky veci a myslím, že celkom korektne, že vláda keď si zriaďuje svoje poradné orgány, tak ich životnosť definuje životnosťou samej seba. Ale podstata vecí je tá, ak by sa vláda stotožnila so zmyslom fungovania podobného úradu, nič jej nebránilo ho obnoviť, ale tak sa nestalo. Čiže takáto bola podstata mojej, mojej otázky.
Vzhľadom na vyššie povedané musím konštatovať, že túto odpoveď pána ministra uvedenú pod bodom 11 nielenže nepovažujem za uspokojivú, a žiadam teda o tomto aj hlasovať, ale považujem ju aj za evidentnú snahu vyhnúť sa konkrétnym odpovediam.
Len na dokreslenie si dovolím ešte odcitovať poslednú vetu z odpovede pána ministra, ktorá v kontexte tej, možno povedať, zdrvujúcej, dlhotrvajúcej rozpravy o inkriminovanom návrhu novely vodného zákona pôsobí dnes, keď je prerušená rozprava k tomuto zákonu, ako „kouzlo nechtěného“. Citujem:
"O záujme a snahe ministerstva životného prostredia zabezpečovať zvýšenú ochranu vôd a napĺňať environmentálne ciele svedčí aj úprava ustanovení v návrhu novely vodného zákona, ktorý je v tomto čase predložený na rokovanie Národnej rady."
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis