Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dňa 1. júla som sa na podnet starostky Vyšnej Boce obrátil na vecne príslušných ministrov, teda ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a na ministra životného prostredia pána Žigu, s interpeláciami, ktoré som tu aj ústne predniesol, preto ich, samozrejme, nebudem opakovať. Išlo o, len na pripomenutie, išlo o - podľa...
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dňa 1. júla som sa na podnet starostky Vyšnej Boce obrátil na vecne príslušných ministrov, teda ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a na ministra životného prostredia pána Žigu, s interpeláciami, ktoré som tu aj ústne predniesol, preto ich, samozrejme, nebudem opakovať. Išlo o, len na pripomenutie, išlo o - podľa všetkého - nelegálny zásah do prirodzených biotopov v Národnom parku Nízke Tatry, v katastrálnom území Vyšnej Boce a podstatou mojich dvoch stručných interpelácií bolo dosiahnuť, aby sa príslušní ministri začali touto problematikou zaoberať, v prvom rade, aby tento podľa všetkého protiprávny postup investora zastavili, aby ho teda patrične vyšetrili a vyvodili z neho dôsledky.
Teraz vás oboznámim stručne s odpoveďami. Začnem s pánom ministrom Jahnátkom. Jednak preto, že tá odpoveď prišla, prišla načas na rozdiel od tej druhej, a jednak preto, že tá odpoveď vcelku spĺňa moje požiadavky alebo predstavy o odpovedi na interpeláciu. Popísala skutkový stav, popísala pomerne vyčerpávajúco, aspoň predpokladám, že vyčerpávajúco, jednotlivé kroky, ktoré sa uskutočnili v tejto veci na to, aby sa tejto činnosti zabránilo, v pokračovaní tejto činnosti zabránilo, a napriek tomu, že by som sa asi celkom na 100 % so všetkými konštatáciami uvedenými v tejto odpovedi, nestotožnil, čo je ale celkom prirodzené, tak považujem tú odpoveď za uspokojivú a som s ňou viac-menej spokojný.
O to väčší kontrast je odpoveď pána ministra Žigu, ktorá prišla, a to sa teda podržte, s takmer mesačným opozdením oproti zákonnej lehote. Ja by som nejaké to zdržanie vedel pochopiť, keby išlo o nejaký mimoriadny komplexný problém, ktorý vyžaduje komunikáciu s Bruselom alebo s desiatkami subjektov. Tu išlo úplne o jednoduchú z môjho pohľadu záležitosť, ale objektívne, objektívne jednoduchú a ja vám prečítam to, čo mi prišlo s tým prakticky mesačným opozdením, lebo to, aká je obsahová stránka tej odpovede, po tomto obrovskom meškaní je, je o to väčšie sklamanie. Ja hneď poviem aj na margo toho, že či budem z toho vyvodzovať nejaké dôsledky právne. Iste, mohol by som, ale chcem byť veľkorysý a v nádeji, že sa to už nezopakuje, tak nad tým prižmúrim oko, aj keď, bohužiaľ, nie je to jav celkom ojedinelý. V tejto sále sme sa neraz stretli s tým, ako aj tento konkrétny minister a niekedy aj vláda ako celok sa snažia ignorovať, obísť alebo znevážiť Národnú radu. Takže toto len zapadá do tej, do tej mozaiky.
Takže teraz, ak dovolíte, odcitujem podstatnú časť tej odpovede:
"V dňoch 18. až 20. júla 2014 vykonali pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry terénny prieskum predmetného územia, pričom v oblasti vrcholovej stanice jestvujúceho vleku STIV Čertovica, a. s., na rozhraní ochranného pásma a..." (Ruch v sále.) Mohli by ste chvíľu vydržať, páni, kým skončím?! Ďakujem.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, prosím o kľud.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
"... na rozhraní ochranného páska vlastného územia Národného parku Nízke Tatry bolo zistené narušenie pôdneho krytu a tým aj čiastočná likvidácia existujúcich trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na prebiehajúce šetrenie nie je možné v tejto veci poskytnúť bližšie informácie o jeho výsledku. Dovoľujem si vás však ubezpečiť, že na základe záverov šetrenia budú v prípade zistení porušenia zákona vyvodené príslušné dôsledky."
Je to niekoľko viet, neviem, čo na tomto mohlo trvať dva mesiace. Ale aj v týchto niekoľkých vetách sa dá postrehnúť niekoľko pozoruhodných skutočností. Jednak to, že pracovníci správy národného parku vykonali ten terénny prieskum takmer tri týždne po tom mojom podnete a viac ako tri týždne po podnete pani starostky, ktorá sa tiež na toto ministerstvo obrátila, je pozoruhodné a znepokojujúce už aj preto, že pri účinnosti súčasnej techniky, ak si predstavíme, že by tá činnosť tam prebiehala počas tých troch týždňov, keď už boli o nej informovaní a nič neurobili, tak devastácia prírody, ktorá tam mohla nastať, by mohla byť potenciálne obrovská.
Druhé pozoruhodné tvrdenie z týchto niekoľkých viet je to, že údajne došlo k narušenie pôdneho krytu, ale len k čiastočnej likvidácii trvalých trávnych porastov. Keď si predstavíte, že tie trvalé právne porasty rastú na pôdnom kryte, ak sa naruší pôdny kryt, tak sa asi nemôžu len čiastočne narušiť trvalé právne porasty, ale asi úplne.
A po tretie, čo ma tu zaujalo v tej odpovedi, je to, že na jednej strane sa konštatuje porušenie zákona a na druhej strane sa v tej ďalšej vete to porušenie dáva len do akéhosi podmieňujúceho spôsobu s tým, že ak šetrenie ukáže porušenie zákona, tak sa z toho vyvodia patričné dôsledky. Čiže tiež je tu značný alogizmus medzi dvoma tvrdeniami.
A tá štvrtá vec, čo ma zaujala, že tá odpoveď vlastne nereaguje na tú moju zásadnú požiadavku, aby sa tá činnosť už bez ohľadu na to, ako dopadne to šetrenie, jednoznačne pozastavila, a až na základe toho definitívneho šetrenia akceptujem, teda že nesmiem byť oboznámený s jeho priebehom, aj keď si o tom myslím svoje, ale budiž, tak až na základe toho by potom len investor mohol alebo nemohol v tej činnosti pokračovať. Čiže dá sa naozaj aj v niekoľkých vetách, pokiaľ sú napísané šlendriánsky, a napriek mesačnému meškaniu nájsť celý rad absurdností. Takže asi vás ani neprekvapím, keď poviem, že s touto odpoveďou pána ministra Žigu uvedenou pod číslom 16 v tom zozname odpovedí, určite nemôžem súhlasiť.
O dva týždne neskôr, 14. júla, som sa obrátil so štyrmi interpeláciami na pána predsedu vlády.
Tá prvá sa týkala nejasností pri poskytovaní investičných stimulov pre Duslo, a. s.:
"Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch boli publikované informácie o tom..." (Ruch v sále.) Buďte takí dobrí, mám jedny hlasivky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, rešpektujte kolegu.
Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Čiže "... v týchto dňoch boli publikované informácie o tom, že, že Duslo, a. s., ušetrí na daniach 58 mil. eur výmenou za sľubovanú 300-miliónovú investíciu. V tejto súvislosti ste mali vyhlásiť, že túto dotáciu ešte posúdi vláda. Dovoľte mi, aby som sa v tejto veci na vás obrátil s interpeláciou pozostávajúcou z niekoľkých otázok.
1. Považujete ako predseda vlády, takúto formu a výšku zvýhodnenia Dusla, a. s., za oprávnenú a adekvátnu?
2. Je v súlade so stratégiou podpory podnikateľských subjektov zaostávajúcich regiónov Slovenska prednostne podporiť firmy na relatívne prosperujúcom západnom Slovensku?
3. Aké nástroje plánuje vláda využiť, ak by sa rozhodla túto formu diskutabilnej podpory zamietnuť?"
Z odpovede pána premiéra opäť odcitujem tú podstatnú časť:
"Navrhovaná investičná pomoc na realizáciu investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., nie je prednostná. Spoločnosť Duslo, a. s., podala investičný zámer a splnila zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a preukázala reálnosť a udržateľnosť investičného zámeru. Realizácia investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., zabezpečí rozvoj a výraznú modernizáciu podporujúcu dlhodobú konkurencieschopnosť výrobného závodu tejto spoločnosti, čo bude mať pozitívny vplyv na regionálnu zamestnanosť a hospodársky rast. Predložený investičný zámer tiež obsahuje také environmentálne parametre, ktoré sú v súlade s prioritami vlády SR v oblasti zakladania dlhodobých tendencií environmentálneho rozvoja Slovenskej republiky. Investičná pomoc pre Duslo, a. s., bude v prípade schválenia Európskou komisiou poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmov, čo z pohľadu SR predstavuje pri danom investičnom zámere najvýhodnejšiu formu podpory."
Žiaľ, z tejto odpovede som sa nedozvedel niekoľko podstatných vecí, na ktoré som sa pýtal, najmä tieto:
Prečo v čase, keď sa celá sféra malého a stredného podnikania na Slovensku borí priam s existenčnými problémami, keď zároveň regionálne rozdiely medzi relatívne bohatým západom a relatívne chudobným východom Slovenska sa ďalej prehlbujú a keď investičné stimuly by mali byť poskytnuté len s podmienkou, že žiadateľ sa zaviaže vytvoriť dostatočné množstvo nových pracovných príležitostí, poskytujeme takýto investičný stimul veľkému a evidentne solventnému priemyselnému podniku, ktorý naň podľa všetkého nie je odkázaný. Podniku lokalizovanému v blízkosti Bratislavy, čiže v najbohatšom regióne Slovenska, navyše podniku, ktorý sa, pokiaľ viem, explicitne nezaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. To, že sa chystá modernizovať a ekologizovať svoju prevádzku, je síce chvályhodné, ale zároveň je to len nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti a budúcej prosperity každého výrobného podniku a musí ísť jednoznačne o prvoradý záujem toho-ktorého podniku, resp. jeho majiteľov. Štát by ho, resp. ich, týchto majiteľov, mal k takejto aktivite pobádať, ale nie je jeho úlohou im pritom aj finančne pomáhať a ešte k tomu na úkor tých, ktorí to potrebujú oveľa viac. Z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď pána premiéra na túto moju interpeláciu za uspokojivú.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána premiéra vo veci nedávno diskutovanej aj v Národnej rade, a to vo veci ťažby uránu. Tá interpelácia mala takéto znenie:
Vážený pán predseda vlády, koncom mája tohto roku sme boli nútení v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať návrh novely geologického zákona, týkajúci sa ťažby uránu. Vzápätí Národná rada tento návrh schválila. Nechcem teraz hodnotiť kvalitu pôvodne predloženého ani definitíve prijatého zákona, chcem sa na Vás, vážený pán premiér, obrátiť s interpeláciou v trochu inej veci. Minister hospodárstva Slovenskej republiky dňa 14. 12. 2012 podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources Memorandum o porozumení a spolupráci (ďalej len memorandum), v ktorom sa v súvislosti o s ťažbou uránu v lokalite Jahodná - Kurišková jednoznačne píše, že, citujem:
"Ministerstvo hospodárstva SR bude podporovať povoľovací proces." Aj ďalšie časti memoranda vyjadrujú ústretovosť ministerstva hospodárstva voči ťažobnej spoločnosti za podmienky splnenia určitých pomerne všeobecne formulovaných požiadaviek. Takéto znenie memoranda je v zjavnom rozpore nielen s vôľou obyvateľov dotknutého regiónu a s názorom 113-tisíc signatárov petície na túto tému, ale aj s nedávno prijatou novelou geologického zákona a viacerými konštatáciami, uvedenými v dôvodovej správe k tejto novele.
Dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa na vás tejto súvislosti obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Je naďalej platné vyššie uvedené memorandum?
2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, potom z toho logicky vyplýva záver, že medzi postojom ministerstva životného prostredia a ministerstvom hospodárstva k tej istej problematike je zásadný rozpor.
3. Keďže ide o dva rezorty vlády, ktorej ste predsedom, zaujímal by ma váš názor na to, ako k takémuto rozporu mohlo dôjsť, ako aj to, ako chcete túto kolíznu situáciu, na ktorú poukázali aj obyvatelia najakútnejšie dotknutého regiónu a početné mimovládne organizácie, riešiť.
Z odpovede pána premiéra odcitujem len stručne. V úvode ma poučil, že memorandum nemá právne záväzný charakter, čo som však aj vedel už predtým a nikdy som netvrdil, že je to inak. Zároveň ma ubezpečuje, že v prípade, že by k akejkoľvek ťažbe došlo, že bude musieť byť v súlade s platným právnym rámcom Slovenskej republiky a Európskej únie. A podstatný je ten záver jeho odpovede:
"Vážený pán poslanec, na základe vyššie uvedeného nevidím v konaní ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia žiadny zásadný rozpor alebo kolíznu situáciu."
Ja ten zásadný rozpor naďalej vidím, a keď som sa naň pýtal pána premiéra, predpokladal som, že keď už aj nevyjadrí nejakú vďaku, že ho niekto na takýto zásadný rozpor medzi dvoma rezortmi jeho vlády upozorní, takže aspoň v tichosti urobí všetko pre to, aby tento zásadný rozpor v praxi prestal existovať, že teda toto dnes už priam absurdne znejúce memorandum, ako sa hovorí po česky, "sprovodí" zo sveta. Aj keď viem, že pán premiér nepatrí k tým, ktorí si radi priznávajú svoje chyby, predsa len ma trochu prekvapilo, ako sa ma snaží presvedčiť, že medzi čiernou a bielou nie je vlastne žiadny rozdiel. Otázka znie, či ho naozaj nevidí, alebo ho len z nejakých dobre utajených dôvodov nechce vidieť. Pochopiteľne ani s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný.
Keďže bolo obdobie, ktoré tesne nasledovalo po prvých personálnych zmenách vo vláde, nedalo mi, aby som sa neobrátil aj v tejto veci na pána premiéra. Odcitujem len časť mojej interpelácie:
"Vážený pán predseda vlády, nikto nespochybňuje vaše právo na to, rozhodovať, kto členom či členkou vládneho kabinetu bude a kto nie. Navyše spomínané zmeny vo vláde môžu vzbudzovať aspoň nepatrnú nádej, že vládna strana je schopná aspoň akej-takej sebareflexie. Napriek tomu v kauze rekonštrukcia vlády, vidím minimálne dva problémy, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou obsahujúcou dve jednoduché otázky. Odpoveď na ne má právo poznať nielen každý poslanec Národnej rady, ale aj každý občan, obyvateľ Slovenskej republiky.
1. Aké konkrétne hodnotiace kritériá používate pri rekonštrukcii vlády, resp. pri personálnych výmenách na postoch členov vlády a štátnych tajomníkov?
2. Prečo neboli z postu člena vlády odvolaní aj niektorí ďalší jej členovia?
Keďže sa najviac venujem životnému prostrediu, zaujímalo by ma, prečo nebol zo svojej funkcie odvolaný minister životného prostredia pán Peter Žiga. A na základe akých hodnotiacich kritérií ste, vážený pán premiér, dospeli k záveru, že svoj post zastáva lepšie ako napríklad páni Čaplovič alebo Malatinský? Následne som uviedol len niekoľko dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že by pán Žiga mal nasledovať týchto dvoch členov vlády. No, a tá odpoveď pána premiéra bola veľmi lakonická a opäť z môjho pohľadu neuspokojivá:
"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 36. schôdze Národnej rady v súvislosti so zmenami vo vláde vám ďakujem za prejavený záujem o úspešnosť realizácie vládneho programu. Zmeny vo vláde, ktoré nastávajú počas volebného obdobia pri plnení jej programového vyhlásenia, nemusia súvisieť so zlyhaním osôb, ale s prehĺbením dynamiky pri jeho plnení. Toto bolo kľúčovým kritériom pri zostavovaní vlády a ním sa hodlám riadiť aj do budúcna. S úctou Robert Fico."
Nemôžem si pomôcť, vážený pán premiér, ale nemôžem s tým opäť súhlasiť. Nemôžem totiž súhlasiť s tým, že pôsobenie ministerstva životného prostredia pod vedením jeho súčasného šéfa je prejavom dynamiky pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že iba ak by sme hovorili o dynamike v cúvaní. A teda vás asi neprekvapí, že nie som spokojný ani s touto odpoveďou.
No a vidím, že ste už unavení, tak už tú poslednú interpeláciu, ktorá sa týkala zámerov na vybudovanie nového jadrovo-energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach a s postojmi Enelu, postojmi štátu a pod. k tejto problematike, tak tohto sa teda skrátka týkala tá moja posledná interpelácia.
Napriek tomu, že naše názory na budúcnosť slovenskej energetiky a špeciálne na budúcnosť získavania energie z jadra, naše názory - teda názory pána premiéra a moje - sa diametrálne odlišujú, tak odpoveď na túto moju interpeláciu hodnotím aspoň ako relatívne konkrétnu. Je dostatočne obšírna, aj keď niekedy reaguje zase na veci, na ktoré som sa nepýtal, a menej reaguje na veci, na ktoré som sa pýtal, ale to sa už asi v tomto volebnom období nezmení, ale napriek tomu v tomto prípade by som sa vedel s tým, ako pristúpil k odpovedi na interpeláciu, vyrovnať a nežiadam, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
Napokon o tom, aká bude skutočná budúcnosť jadra na Slovensku a čo všetko nás to celé bude ešte stáť, ukáže až realita. A ja predpokladám, že realita mi dá za pravdu k tej skepse, ktorú prechovávam voči tomuto zdroju energie a takto chápanej budúcnosti Slovenska. Napokon čiastočne mi dáva za pravdu aj dnes publikované stanovisko jedného z predstaviteľov ČEZ-u, ako jedného z nádejných budúcich majiteľov Slovenských elektrární, ktorý si nevie predstaviť, že by ČEZ do celého tohto projektu vstúpil aj s tým, že by mal na krku dostavbu Mochoviec. Hovoríme tu o dvoch jadrovkách, ale o podobnej téme, takže je to ďalší symptóm, ktorý dokumentuje, že ak nechceme tuná zadlžiť tento štát na niekoľko generácií a saturovať prípadným novým súkromným vlastníkom Slovenských elektrární straty, ktoré by im spôsobilo, keby si zobrali na krk dostavbu toho nového zdroja v Bohuniciach a dostavbu Mochoviec, tak by sme mali naozaj tú prípravu novej energetickej politiky dôkladne premyslieť a prediskutovať podľa možnosti aj v Národnej rade, kým ju prijmeme a schválime.
Čiže zrekapitulujem tie položky z toho prehľadu odpovedí členov vlády, s ktorými som vyjadril nespokojnosť, sú uvedené pod číslom 16, 36, 38 a 39.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis