Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dňa 1. júla som sa na podnet starostky Vyšnej Boce obrátil na vecne príslušných ministrov, teda ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a na ministra životného prostredia pána Žigu, s interpeláciami, ktoré som tu aj ústne predniesol, preto ich, samozrejme, nebudem opakovať. Išlo o, len na pripomenutie, išlo o - podľa všetkého - nelegálny zásah do prirodzených biotopov v Národnom parku Nízke Tatry, v katastrálnom území Vyšnej Boce a podstatou mojich dvoch stručných interpelácií bolo dosiahnuť, aby sa príslušní ministri začali touto problematikou zaoberať, v prvom rade, aby tento podľa všetkého protiprávny postup investora zastavili, aby ho teda patrične vyšetrili a vyvodili z neho dôsledky.
Teraz vás oboznámim stručne s odpoveďami. Začnem s pánom ministrom Jahnátkom. Jednak preto, že tá odpoveď prišla, prišla načas na rozdiel od tej druhej, a jednak preto, že tá odpoveď vcelku spĺňa moje požiadavky alebo predstavy o odpovedi na interpeláciu. Popísala skutkový stav, popísala pomerne vyčerpávajúco, aspoň predpokladám, že vyčerpávajúco, jednotlivé kroky, ktoré sa uskutočnili v tejto veci na to, aby sa tejto činnosti zabránilo, v pokračovaní tejto činnosti zabránilo, a napriek tomu, že by som sa asi celkom na 100 % so všetkými konštatáciami uvedenými v tejto odpovedi, nestotožnil, čo je ale celkom prirodzené, tak považujem tú odpoveď za uspokojivú a som s ňou viac-menej spokojný.
O to väčší kontrast je odpoveď pána ministra Žigu, ktorá prišla, a to sa teda podržte, s takmer mesačným opozdením oproti zákonnej lehote. Ja by som nejaké to zdržanie vedel pochopiť, keby išlo o nejaký mimoriadny komplexný problém, ktorý vyžaduje komunikáciu s Bruselom alebo s desiatkami subjektov. Tu išlo úplne o jednoduchú z môjho pohľadu záležitosť, ale objektívne, objektívne jednoduchú a ja vám prečítam to, čo mi prišlo s tým prakticky mesačným opozdením, lebo to, aká je obsahová stránka tej odpovede, po tomto obrovskom meškaní je, je o to väčšie sklamanie. Ja hneď poviem aj na margo toho, že či budem z toho vyvodzovať nejaké dôsledky právne. Iste, mohol by som, ale chcem byť veľkorysý a v nádeji, že sa to už nezopakuje, tak nad tým prižmúrim oko, aj keď, bohužiaľ, nie je to jav celkom ojedinelý. V tejto sále sme sa neraz stretli s tým, ako aj tento konkrétny minister a niekedy aj vláda ako celok sa snažia ignorovať, obísť alebo znevážiť Národnú radu. Takže toto len zapadá do tej, do tej mozaiky.
Takže teraz, ak dovolíte, odcitujem podstatnú časť tej odpovede:
"V dňoch 18. až 20. júla 2014 vykonali pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry terénny prieskum predmetného územia, pričom v oblasti vrcholovej stanice jestvujúceho vleku STIV Čertovica, a. s., na rozhraní ochranného pásma a..." (Ruch v sále.) Mohli by ste chvíľu vydržať, páni, kým skončím?! Ďakujem.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, prosím o kľud.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
"... na rozhraní ochranného páska vlastného územia Národného parku Nízke Tatry bolo zistené narušenie pôdneho krytu a tým aj čiastočná likvidácia existujúcich trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na prebiehajúce šetrenie nie je možné v tejto veci poskytnúť bližšie informácie o jeho výsledku. Dovoľujem si vás však ubezpečiť, že na základe záverov šetrenia budú v prípade zistení porušenia zákona vyvodené príslušné dôsledky."
Je to niekoľko viet, neviem, čo na tomto mohlo trvať dva mesiace. Ale aj v týchto niekoľkých vetách sa dá postrehnúť niekoľko pozoruhodných skutočností. Jednak to, že pracovníci správy národného parku vykonali ten terénny prieskum takmer tri týždne po tom mojom podnete a viac ako tri týždne po podnete pani starostky, ktorá sa tiež na toto ministerstvo obrátila, je pozoruhodné a znepokojujúce už aj preto, že pri účinnosti súčasnej techniky, ak si predstavíme, že by tá činnosť tam prebiehala počas tých troch týždňov, keď už boli o nej informovaní a nič neurobili, tak devastácia prírody, ktorá tam mohla nastať, by mohla byť potenciálne obrovská.
Druhé pozoruhodné tvrdenie z týchto niekoľkých viet je to, že údajne došlo k narušenie pôdneho krytu, ale len k čiastočnej likvidácii trvalých trávnych porastov. Keď si predstavíte, že tie trvalé právne porasty rastú na pôdnom kryte, ak sa naruší pôdny kryt, tak sa asi nemôžu len čiastočne narušiť trvalé právne porasty, ale asi úplne.
A po tretie, čo ma tu zaujalo v tej odpovedi, je to, že na jednej strane sa konštatuje porušenie zákona a na druhej strane sa v tej ďalšej vete to porušenie dáva len do akéhosi podmieňujúceho spôsobu s tým, že ak šetrenie ukáže porušenie zákona, tak sa z toho vyvodia patričné dôsledky. Čiže tiež je tu značný alogizmus medzi dvoma tvrdeniami.
A tá štvrtá vec, čo ma zaujala, že tá odpoveď vlastne nereaguje na tú moju zásadnú požiadavku, aby sa tá činnosť už bez ohľadu na to, ako dopadne to šetrenie, jednoznačne pozastavila, a až na základe toho definitívneho šetrenia akceptujem, teda že nesmiem byť oboznámený s jeho priebehom, aj keď si o tom myslím svoje, ale budiž, tak až na základe toho by potom len investor mohol alebo nemohol v tej činnosti pokračovať. Čiže dá sa naozaj aj v niekoľkých vetách, pokiaľ sú napísané šlendriánsky, a napriek mesačnému meškaniu nájsť celý rad absurdností. Takže asi vás ani neprekvapím, keď poviem, že s touto odpoveďou pána ministra Žigu uvedenou pod číslom 16 v tom zozname odpovedí, určite nemôžem súhlasiť.
O dva týždne neskôr, 14. júla, som sa obrátil so štyrmi interpeláciami na pána predsedu vlády.
Tá prvá sa týkala nejasností pri poskytovaní investičných stimulov pre Duslo, a. s.:
"Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch boli publikované informácie o tom..." (Ruch v sále.) Buďte takí dobrí, mám jedny hlasivky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, rešpektujte kolegu.
Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Čiže "... v týchto dňoch boli publikované informácie o tom, že, že Duslo, a. s., ušetrí na daniach 58 mil. eur výmenou za sľubovanú 300-miliónovú investíciu. V tejto súvislosti ste mali vyhlásiť, že túto dotáciu ešte posúdi vláda. Dovoľte mi, aby som sa v tejto veci na vás obrátil s interpeláciou pozostávajúcou z niekoľkých otázok.
1. Považujete ako predseda vlády, takúto formu a výšku zvýhodnenia Dusla, a. s., za oprávnenú a adekvátnu?
2. Je v súlade so stratégiou podpory podnikateľských subjektov zaostávajúcich regiónov Slovenska prednostne podporiť firmy na relatívne prosperujúcom západnom Slovensku?
3. Aké nástroje plánuje vláda využiť, ak by sa rozhodla túto formu diskutabilnej podpory zamietnuť?"
Z odpovede pána premiéra opäť odcitujem tú podstatnú časť:
"Navrhovaná investičná pomoc na realizáciu investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., nie je prednostná. Spoločnosť Duslo, a. s., podala investičný zámer a splnila zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a preukázala reálnosť a udržateľnosť investičného zámeru. Realizácia investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., zabezpečí rozvoj a výraznú modernizáciu podporujúcu dlhodobú konkurencieschopnosť výrobného závodu tejto spoločnosti, čo bude mať pozitívny vplyv na regionálnu zamestnanosť a hospodársky rast. Predložený investičný zámer tiež obsahuje také environmentálne parametre, ktoré sú v súlade s prioritami vlády SR v oblasti zakladania dlhodobých tendencií environmentálneho rozvoja Slovenskej republiky. Investičná pomoc pre Duslo, a. s., bude v prípade schválenia Európskou komisiou poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmov, čo z pohľadu SR predstavuje pri danom investičnom zámere najvýhodnejšiu formu podpory."
Žiaľ, z tejto odpovede som sa nedozvedel niekoľko podstatných vecí, na ktoré som sa pýtal, najmä tieto:
Prečo v čase, keď sa celá sféra malého a stredného podnikania na Slovensku borí priam s existenčnými problémami, keď zároveň regionálne rozdiely medzi relatívne bohatým západom a relatívne chudobným východom Slovenska sa ďalej prehlbujú a keď investičné stimuly by mali byť poskytnuté len s podmienkou, že žiadateľ sa zaviaže vytvoriť dostatočné množstvo nových pracovných príležitostí, poskytujeme takýto investičný stimul veľkému a evidentne solventnému priemyselnému podniku, ktorý naň podľa všetkého nie je odkázaný. Podniku lokalizovanému v blízkosti Bratislavy, čiže v najbohatšom regióne Slovenska, navyše podniku, ktorý sa, pokiaľ viem, explicitne nezaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. To, že sa chystá modernizovať a ekologizovať svoju prevádzku, je síce chvályhodné, ale zároveň je to len nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti a budúcej prosperity každého výrobného podniku a musí ísť jednoznačne o prvoradý záujem toho-ktorého podniku, resp. jeho majiteľov. Štát by ho, resp. ich, týchto majiteľov, mal k takejto aktivite pobádať, ale nie je jeho úlohou im pritom aj finančne pomáhať a ešte k tomu na úkor tých, ktorí to potrebujú oveľa viac. Z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď pána premiéra na túto moju interpeláciu za uspokojivú.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána premiéra vo veci nedávno diskutovanej aj v Národnej rade, a to vo veci ťažby uránu. Tá interpelácia mala takéto znenie:
Vážený pán predseda vlády, koncom mája tohto roku sme boli nútení v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať návrh novely geologického zákona, týkajúci sa ťažby uránu. Vzápätí Národná rada tento návrh schválila. Nechcem teraz hodnotiť kvalitu pôvodne predloženého ani definitíve prijatého zákona, chcem sa na Vás, vážený pán premiér, obrátiť s interpeláciou v trochu inej veci. Minister hospodárstva Slovenskej republiky dňa 14. 12. 2012 podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources Memorandum o porozumení a spolupráci (ďalej len memorandum), v ktorom sa v súvislosti o s ťažbou uránu v lokalite Jahodná - Kurišková jednoznačne píše, že, citujem:
"Ministerstvo hospodárstva SR bude podporovať povoľovací proces." Aj ďalšie časti memoranda vyjadrujú ústretovosť ministerstva hospodárstva voči ťažobnej spoločnosti za podmienky splnenia určitých pomerne všeobecne formulovaných požiadaviek. Takéto znenie memoranda je v zjavnom rozpore nielen s vôľou obyvateľov dotknutého regiónu a s názorom 113-tisíc signatárov petície na túto tému, ale aj s nedávno prijatou novelou geologického zákona a viacerými konštatáciami, uvedenými v dôvodovej správe k tejto novele.
Dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa na vás tejto súvislosti obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Je naďalej platné vyššie uvedené memorandum?
2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, potom z toho logicky vyplýva záver, že medzi postojom ministerstva životného prostredia a ministerstvom hospodárstva k tej istej problematike je zásadný rozpor.
3. Keďže ide o dva rezorty vlády, ktorej ste predsedom, zaujímal by ma váš názor na to, ako k takémuto rozporu mohlo dôjsť, ako aj to, ako chcete túto kolíznu situáciu, na ktorú poukázali aj obyvatelia najakútnejšie dotknutého regiónu a početné mimovládne organizácie, riešiť.
Z odpovede pána premiéra odcitujem len stručne. V úvode ma poučil, že memorandum nemá právne záväzný charakter, čo som však aj vedel už predtým a nikdy som netvrdil, že je to inak. Zároveň ma ubezpečuje, že v prípade, že by k akejkoľvek ťažbe došlo, že bude musieť byť v súlade s platným právnym rámcom Slovenskej republiky a Európskej únie. A podstatný je ten záver jeho odpovede:
"Vážený pán poslanec, na základe vyššie uvedeného nevidím v konaní ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia žiadny zásadný rozpor alebo kolíznu situáciu."
Ja ten zásadný rozpor naďalej vidím, a keď som sa naň pýtal pána premiéra, predpokladal som, že keď už aj nevyjadrí nejakú vďaku, že ho niekto na takýto zásadný rozpor medzi dvoma rezortmi jeho vlády upozorní, takže aspoň v tichosti urobí všetko pre to, aby tento zásadný rozpor v praxi prestal existovať, že teda toto dnes už priam absurdne znejúce memorandum, ako sa hovorí po česky, "sprovodí" zo sveta. Aj keď viem, že pán premiér nepatrí k tým, ktorí si radi priznávajú svoje chyby, predsa len ma trochu prekvapilo, ako sa ma snaží presvedčiť, že medzi čiernou a bielou nie je vlastne žiadny rozdiel. Otázka znie, či ho naozaj nevidí, alebo ho len z nejakých dobre utajených dôvodov nechce vidieť. Pochopiteľne ani s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný.
Keďže bolo obdobie, ktoré tesne nasledovalo po prvých personálnych zmenách vo vláde, nedalo mi, aby som sa neobrátil aj v tejto veci na pána premiéra. Odcitujem len časť mojej interpelácie:
"Vážený pán predseda vlády, nikto nespochybňuje vaše právo na to, rozhodovať, kto členom či členkou vládneho kabinetu bude a kto nie. Navyše spomínané zmeny vo vláde môžu vzbudzovať aspoň nepatrnú nádej, že vládna strana je schopná aspoň akej-takej sebareflexie. Napriek tomu v kauze rekonštrukcia vlády, vidím minimálne dva problémy, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou obsahujúcou dve jednoduché otázky. Odpoveď na ne má právo poznať nielen každý poslanec Národnej rady, ale aj každý občan, obyvateľ Slovenskej republiky.
1. Aké konkrétne hodnotiace kritériá používate pri rekonštrukcii vlády, resp. pri personálnych výmenách na postoch členov vlády a štátnych tajomníkov?
2. Prečo neboli z postu člena vlády odvolaní aj niektorí ďalší jej členovia?
Keďže sa najviac venujem životnému prostrediu, zaujímalo by ma, prečo nebol zo svojej funkcie odvolaný minister životného prostredia pán Peter Žiga. A na základe akých hodnotiacich kritérií ste, vážený pán premiér, dospeli k záveru, že svoj post zastáva lepšie ako napríklad páni Čaplovič alebo Malatinský? Následne som uviedol len niekoľko dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že by pán Žiga mal nasledovať týchto dvoch členov vlády. No, a tá odpoveď pána premiéra bola veľmi lakonická a opäť z môjho pohľadu neuspokojivá:
"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 36. schôdze Národnej rady v súvislosti so zmenami vo vláde vám ďakujem za prejavený záujem o úspešnosť realizácie vládneho programu. Zmeny vo vláde, ktoré nastávajú počas volebného obdobia pri plnení jej programového vyhlásenia, nemusia súvisieť so zlyhaním osôb, ale s prehĺbením dynamiky pri jeho plnení. Toto bolo kľúčovým kritériom pri zostavovaní vlády a ním sa hodlám riadiť aj do budúcna. S úctou Robert Fico."
Nemôžem si pomôcť, vážený pán premiér, ale nemôžem s tým opäť súhlasiť. Nemôžem totiž súhlasiť s tým, že pôsobenie ministerstva životného prostredia pod vedením jeho súčasného šéfa je prejavom dynamiky pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že iba ak by sme hovorili o dynamike v cúvaní. A teda vás asi neprekvapí, že nie som spokojný ani s touto odpoveďou.
No a vidím, že ste už unavení, tak už tú poslednú interpeláciu, ktorá sa týkala zámerov na vybudovanie nového jadrovo-energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach a s postojmi Enelu, postojmi štátu a pod. k tejto problematike, tak tohto sa teda skrátka týkala tá moja posledná interpelácia.
Napriek tomu, že naše názory na budúcnosť slovenskej energetiky a špeciálne na budúcnosť získavania energie z jadra, naše názory - teda názory pána premiéra a moje - sa diametrálne odlišujú, tak odpoveď na túto moju interpeláciu hodnotím aspoň ako relatívne konkrétnu. Je dostatočne obšírna, aj keď niekedy reaguje zase na veci, na ktoré som sa nepýtal, a menej reaguje na veci, na ktoré som sa pýtal, ale to sa už asi v tomto volebnom období nezmení, ale napriek tomu v tomto prípade by som sa vedel s tým, ako pristúpil k odpovedi na interpeláciu, vyrovnať a nežiadam, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
Napokon o tom, aká bude skutočná budúcnosť jadra na Slovensku a čo všetko nás to celé bude ešte stáť, ukáže až realita. A ja predpokladám, že realita mi dá za pravdu k tej skepse, ktorú prechovávam voči tomuto zdroju energie a takto chápanej budúcnosti Slovenska. Napokon čiastočne mi dáva za pravdu aj dnes publikované stanovisko jedného z predstaviteľov ČEZ-u, ako jedného z nádejných budúcich majiteľov Slovenských elektrární, ktorý si nevie predstaviť, že by ČEZ do celého tohto projektu vstúpil aj s tým, že by mal na krku dostavbu Mochoviec. Hovoríme tu o dvoch jadrovkách, ale o podobnej téme, takže je to ďalší symptóm, ktorý dokumentuje, že ak nechceme tuná zadlžiť tento štát na niekoľko generácií a saturovať prípadným novým súkromným vlastníkom Slovenských elektrární straty, ktoré by im spôsobilo, keby si zobrali na krk dostavbu toho nového zdroja v Bohuniciach a dostavbu Mochoviec, tak by sme mali naozaj tú prípravu novej energetickej politiky dôkladne premyslieť a prediskutovať podľa možnosti aj v Národnej rade, kým ju prijmeme a schválime.
Čiže zrekapitulujem tie položky z toho prehľadu odpovedí členov vlády, s ktorými som vyjadril nespokojnosť, sú uvedené pod číslom 16, 36, 38 a 39.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 14:59 - 15:07 hod.
Mikuláš HubaV prvom rade sa mi páči už samotný fakt, že tu takto obšírne a so zastúpením a vystúpením mnohých z nás na túto tému hovoríme, že vôbec táto rozprava v Národnej rade prebieha, lebo pred pár dňami to ešte nebolo také samozrejmé, že tu budeme o tomto bode programu takto extenzívne hovoriť, takže to je, myslím si, prvé pozitívum, samotný tento fakt, že táto rozprava sa koná. Ale pozitívum vidím aj v tom, že tým po dlhšom čase opäť prekračujeme také tie hranice toho nášho príznačného zápecníctva, tej neochoty venovať sa skutočne témam, ktoré nás tak trochu presahujú. Deje sa tak tomu po pomerne dlhom čase, tomu, že čelíme skutočne takejto vážnej medzinárodnej výzve, pred ktorou nemôžme naozaj zatvárať oči, pretože naposledy sme čelili podobnej výzve pred naším vstupom do EÚ a NATO pred viac ako 10 rokmi a odvtedy – hádam s malou výnimkou prijatia do eurozóny a Schengenu – sme vlastne zotrvávali v takom akomsi bezbolestnom bezvedomí, ak to tak mám povedať, keď jediný pomaly medzinárodný problém alebo problém, ktorý nás na medzinárodnom poli trápil, bol ten, či nám ten "zlý Brusel" dá o milión eur viac alebo menej, aby sme s nimi mohli potom naložiť tak, ako s tými peniazmi nakladáme; nechcem ísť do detailov.
No a som tiež rád, že tu odznieva veľa zaujímavého, poučného, aj keď kontroverzného, a naozaj v tomto prípade musím povedať, že aj názory a vystúpenia, s obsahom ktorých hlboko nesúhlasím, sú v tomto prípade pre mňa poučné.
No a teraz trošku podrobnejšie k tomu, čo sa mi nepáči.
V prvom rade sa mi nepáči to, že sme odmietli pozvať dvoch kľúčových ústavných činiteľov, pána prezidenta a pána premiéra. Považujem to za prejav čohosi ako pštrosej politiky, rezignácie na práva a povinnosti Národnej rady a voľbu akejsi dobrovoľnej neinformovanosti, ktorá sa nám môže vypomstiť. No a čo sa mi nepáči na postojoch niektorých, nielen tu prítomných, ale z pohľadu osudov tejto krajiny určite nie bezvýznamných ľudí, to je, žiaľ, prevaha populizmu nad štátnickou múdrosťou, egoizmu a prospechárstva nad solidaritou a spojeneckými záväzkami, bezzásadovosti nad zásadovosťou a následne z toho vyplývajúci zlý vzor pre bežného občana Slovenska a pošramotený imidž našej krajiny smerom navonok. Uvediem, ak dovolíte, pár príkladov bez toho, aby som menoval konkrétnych aktérov, pretože podotýkam, že tých aktérov je viac, aj keď najviac počuť a vidieť len toho jedného, o ktorom tu už bolo dosť povedané. Takže z tých príkladov, ktoré podľa mňa majú kontroverzný, vnútorne protirečivý charakter a vyvolávajú mnohé otázky:
Na jednej strane odsudzujeme postoj vtedajších veľmocí alebo mocností v súvislosti s Mníchovskou dohodou z jesene ´38, a na druhej strane navrhujeme, aby Západ, ktorého sme dobrovoľne súčasťou, obetoval Ukrajinu podobne ako Veľká Británia a Francúzsko obetovali bývalé Československo v spomínanom roku ´38.
Na jednej strane sa hlásime k odkazu Slovenského národného povstania, v ktorom sme sa nielenže postavili proti oveľa silnejšiemu agresorovi, ale dokázali sme obetovať aj relatívne bezpečie a blahobyt väčšiny obyvateľov vtedajšieho slovenského štátu ideálom spravodlivosti a slobody aj za cenu straty nielen materiálnych výhod. A dnes sa nám byť, dnes sa nám zdá byť neprijateľná obeta neporovnateľne menšia v súvislosti so sankciami, ktoré iste prinášajú určité nevýhody, ale nie sú to nevýhody toho typu alebo obete toho typu, ako prinášali aktéri Slovenského národného povstania, ktorí bojovali za podobné ideály, za aké sa bojuje aj dnes nakoniec na Ukrajine.
Na jednej strane chceme dobré vzťahy so susednou Ukrajinou, na druhej strane ju ako suseda znevažujeme. A to práve v čase, keď Ukrajina prežíva vari najťažšie chvíle od druhej svetovej vojny a potrebuje pomoc a solidaritu.
Na jednej strane sa hneváme na našich Maďarov, že sa dožadujú väčšej autonómie, na druhej strane, keď sa niečo oveľa brutálnejšie stalo a naďalej hrozí v iných regiónoch Ukrajiny, tak sa tvárime, že agresor má na to právo.
Na jednej strane sa nám stále mália dotácie z Bruselu, ale ak sa od nás očakáva plnenie dohôd a záväzkov, zrazu sa tvárime, že nás sa to netýka.
Niečo hlásame doma a niečo celkom iné v Bruseli a o niečom celkom inom hlasujeme v Bruseli a inde.
Na jednej strane požadujeme bezpečnostné záruky pre nás samotných, ale zároveň odmietame spolupodieľať sa na bezpečnostných zárukách v rámci aliancie, ktorej sme členmi. Ale nielen to. My sa odmietame podieľať už aj na garantovaní vlastnej bezpečnosti a očakávame, že to urobia za nás iní, čo nám však zároveň nebráni na tých iných nadávať a urážať ich.
Takto sa predsa asi nesprávajú normálni, logicky uvažujúci, vnútorne konzistentní, zodpovední, seriózni dospelí ľudia. Alebo si niekto z vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslí, že je to správne? A že keď sa tak správa nejaký reprezentant tohto štátu a tejto krajiny, naozaj to robí v našom záujme? Naozaj je v záujme nás ako obyvateľov tejto krajiny, aby sme nasledovali takýto vzor?
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2014 10:46 - 10:48 hod.
Mikuláš HubaPán predseda, ktorý viedol hlasovanie o procedurálnych návrhoch, odmietol dať čo i len hlasovať o tomto mojom návrhu a jeden z jeho argumentov bol, že každý predsa máme právo na svoj názor a nemusíme ho pred nikým zdôvodňovať. Určite toto platí najmä v slobodnej krajine pre názor radového občana, ktorý vyslovuje názor sám vo svojom mene, ale rozhodne to neplatí pre názor predstaviteľa krajiny, ktorý hovorí v mene nás všetkých, a myslím si, že odmietnuť vypočuť si a zdôvodniť tento názor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Prednesenie interpelácie 18.9.2014 16:37 - 16:45 hod.
Mikuláš HubaVážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so...
Vážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so zavádzajúcim názvom zákon o ochrane prírody a krajiny. Zavádzajúcim preto, lebo na ambíciu chrániť slovenskú krajinu, ktorá sa dala kde-tu dešifrovať z predchádzajúceho zákona s rovnakým názvom, váš návrh zákona de facto rezignoval. Počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade sme boli svedkami početných márnych pokusov expertov na danú problematiku i niektorých poslancov opozície tento stav zmeniť, zákonnú ochranu krajinu ako predmet zákona zachovať, a pokiaľ možno, i posilniť. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme splnili svoj záväzok vyplývajúci zo skutočnosti, že sme zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine. Jediná ako-tak zrozumiteľná a legitímna reakcia vášho rezortu a poslancov, resp. poslankýň za vládnu stranu SMER - SD na našu snahu, bola neoficiálna odpoveď, že ochranou krajiny sa bude zaoberať osobitný zákon o krajine. Tieto súvislosti som v zátvorke uviedol poznámku nasledujúceho znenia: "(V legislatívnom pláne vlády na rok 2014 sa takáto položka nenachádza, ale mohlo by ísť o iniciatívny návrh člena vlády.)" Takáto argumentácia by sa však dala akceptovať iba v prípade, ak by ste zákon o ochrane prírody a krajiny, pardon, zákon o ochrane prírody a zákon zaoberajúci sa krajinou do Národnej rady predložili paralelne, resp. ak by po schválení v Národnej rade nadobudli obe tieto právne normy účinnosť v ten istý deň. Ani jedno, ani druhé sa však nestalo, a preto som nútený obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou:
"1. Prečo bolo z pôvodného predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny vypustené zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny?
2. Prečo sa napriek vyššie uvedenému zákon naďalej nazýva zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Prečo paralelne s návrhom zákona, ktorý sa de facto zaoberá iba ochranou prírody, nebol do Národnej rady predložený aj návrh zákona zaoberajúci sa ochranou, plánovaním a udržateľným manažmentom krajiny?
4. Prečo ste ako predkladateľ neakceptovali námietky a návrhy na riešenie tejto anomálie?
5. Prečo Slovenská republika ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine dlhodobo ignoruje viaceré záväzky, ktoré pre ňu z dohovoru vyplývajú, a prečo ste na zmenu tohto stavu nevyužili práve inkriminovanú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá vyšla v zbierke pod číslom 506/2013 Z. z.?
6. Kedy bude do Národnej rady predložený návrh zákona o krajine alebo do platnej právnej úpravy doplnené príslušné ustanovenia v zmysle Európskeho dohovoru o krajine?
7. Kto a akým spôsobom bude kompenzovať ujmu na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorá v Slovenskej republike i celému svetovému spoločenstvu vznikla v dôsledku prijatia a uplatňovania vami predloženého a gestorovaného zákona č. 506/2013?"
Toľko prvá interpelácia a teraz druhá:
"Vážený pán minister, opakovane sa ku mne z rôznych strán dostávajú informácie o neprimerane ústretovej spolupráci vášho rezortu, resp. jednotlivcov pôsobiacich v štruktúrach vášho rezortu s podnikateľmi, investormi a developermi, usilujúcimi sa realizovať svoje aktivity a generovať zisk na úkor prírodných a krajinných hodnôt Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a lokálne aj ďalších chránených území na Slovensku, ochrana ktorých spadá do kompetencie vášho rezortu. O tom, že tieto indície sú odôvodnené, ma presviedča osobná skúsenosť z návštev týchto území, ako aj svedectvá a dokumentácia dokazujúca absolútne neakceptovateľné zaobchádzanie zo slovenskou prírodou formálne vyhlásenou za chránenú. Som preto nútený obrátiť sa na vás s interpeláciou pozostávajúcou z nasledujúcich otázok:
1. Ktoré konkrétne výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny boli od vášho nástupu do funkcie ministra životného prostredia udelené a s akým zdôvodnením?
2. Kto konkrétne ich udelil?
3. Kto konkrétne a s akými konkrétnymi výsledkami zabezpečuje kontrolu plnenia podmienok, za ktorých boli výnimky udelené?
4. Boli niektoré žiadosti o výnimky zo zákona a ochrane prírody a krajiny zamietnuté? Ak áno, ktoré konkrétne?
5. Ktoré konkrétne žiadosti o výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny sú v súčasnosti v štádiu posudzovania?
6. Uzavrel váš rezort formálnu alebo neformálnu dohodu o spolupráci s niektorou z finančných skupín vo veci ich investičných, podnikateľských, prípadne iných aktivít na území Tatranského národného parku a alebo iného chráneného územia?
7. Máte dôkazy o tom, že spolupráca vášho rezortu, odborných inštitúcii pôsobiacich v jeho rámci, resp. niektorých pracovníkov a pracovníčok vášho rezortu nemá vo vzťahu k určitým finančným skupinám prípadne iným podnikateľským subjektom pôsobiacim na území národných parkoch v Slovenskej republike charakter konfliktu záujmov?
8. Je RNDr. Anna Jusková, bývalá vyššia úradníčka, resp. vedúca odborná pracovníčka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vašou poradkyňou? Ak áno, aký bol na to dôvod? Ak nie, na ktorých konkrétnych úlohách spolupracuje s vaším rezortom? Je medzi nimi aj návrh zonácie Tatranského národného parku a vybavovanie výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny?"
Ďakujem za pozornosť.
Teraz vás oboznámim stručne s odpoveďami. Začnem s pánom ministrom Jahnátkom. Jednak preto, že tá odpoveď prišla, prišla načas na rozdiel od tej druhej, a jednak preto, že tá odpoveď vcelku spĺňa moje požiadavky alebo predstavy o odpovedi na interpeláciu. Popísala skutkový stav, popísala pomerne vyčerpávajúco, aspoň predpokladám, že vyčerpávajúco, jednotlivé kroky, ktoré sa uskutočnili v tejto veci na to, aby sa tejto činnosti zabránilo, v pokračovaní tejto činnosti zabránilo, a napriek tomu, že by som sa asi celkom na 100 % so všetkými konštatáciami uvedenými v tejto odpovedi, nestotožnil, čo je ale celkom prirodzené, tak považujem tú odpoveď za uspokojivú a som s ňou viac-menej spokojný.
O to väčší kontrast je odpoveď pána ministra Žigu, ktorá prišla, a to sa teda podržte, s takmer mesačným opozdením oproti zákonnej lehote. Ja by som nejaké to zdržanie vedel pochopiť, keby išlo o nejaký mimoriadny komplexný problém, ktorý vyžaduje komunikáciu s Bruselom alebo s desiatkami subjektov. Tu išlo úplne o jednoduchú z môjho pohľadu záležitosť, ale objektívne, objektívne jednoduchú a ja vám prečítam to, čo mi prišlo s tým prakticky mesačným opozdením, lebo to, aká je obsahová stránka tej odpovede, po tomto obrovskom meškaní je, je o to väčšie sklamanie. Ja hneď poviem aj na margo toho, že či budem z toho vyvodzovať nejaké dôsledky právne. Iste, mohol by som, ale chcem byť veľkorysý a v nádeji, že sa to už nezopakuje, tak nad tým prižmúrim oko, aj keď, bohužiaľ, nie je to jav celkom ojedinelý. V tejto sále sme sa neraz stretli s tým, ako aj tento konkrétny minister a niekedy aj vláda ako celok sa snažia ignorovať, obísť alebo znevážiť Národnú radu. Takže toto len zapadá do tej, do tej mozaiky.
Takže teraz, ak dovolíte, odcitujem podstatnú časť tej odpovede:
"V dňoch 18. až 20. júla 2014 vykonali pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry terénny prieskum predmetného územia, pričom v oblasti vrcholovej stanice jestvujúceho vleku STIV Čertovica, a. s., na rozhraní ochranného pásma a..." (Ruch v sále.) Mohli by ste chvíľu vydržať, páni, kým skončím?! Ďakujem.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, prosím o kľud.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
"... na rozhraní ochranného páska vlastného územia Národného parku Nízke Tatry bolo zistené narušenie pôdneho krytu a tým aj čiastočná likvidácia existujúcich trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na prebiehajúce šetrenie nie je možné v tejto veci poskytnúť bližšie informácie o jeho výsledku. Dovoľujem si vás však ubezpečiť, že na základe záverov šetrenia budú v prípade zistení porušenia zákona vyvodené príslušné dôsledky."
Je to niekoľko viet, neviem, čo na tomto mohlo trvať dva mesiace. Ale aj v týchto niekoľkých vetách sa dá postrehnúť niekoľko pozoruhodných skutočností. Jednak to, že pracovníci správy národného parku vykonali ten terénny prieskum takmer tri týždne po tom mojom podnete a viac ako tri týždne po podnete pani starostky, ktorá sa tiež na toto ministerstvo obrátila, je pozoruhodné a znepokojujúce už aj preto, že pri účinnosti súčasnej techniky, ak si predstavíme, že by tá činnosť tam prebiehala počas tých troch týždňov, keď už boli o nej informovaní a nič neurobili, tak devastácia prírody, ktorá tam mohla nastať, by mohla byť potenciálne obrovská.
Druhé pozoruhodné tvrdenie z týchto niekoľkých viet je to, že údajne došlo k narušenie pôdneho krytu, ale len k čiastočnej likvidácii trvalých trávnych porastov. Keď si predstavíte, že tie trvalé právne porasty rastú na pôdnom kryte, ak sa naruší pôdny kryt, tak sa asi nemôžu len čiastočne narušiť trvalé právne porasty, ale asi úplne.
A po tretie, čo ma tu zaujalo v tej odpovedi, je to, že na jednej strane sa konštatuje porušenie zákona a na druhej strane sa v tej ďalšej vete to porušenie dáva len do akéhosi podmieňujúceho spôsobu s tým, že ak šetrenie ukáže porušenie zákona, tak sa z toho vyvodia patričné dôsledky. Čiže tiež je tu značný alogizmus medzi dvoma tvrdeniami.
A tá štvrtá vec, čo ma zaujala, že tá odpoveď vlastne nereaguje na tú moju zásadnú požiadavku, aby sa tá činnosť už bez ohľadu na to, ako dopadne to šetrenie, jednoznačne pozastavila, a až na základe toho definitívneho šetrenia akceptujem, teda že nesmiem byť oboznámený s jeho priebehom, aj keď si o tom myslím svoje, ale budiž, tak až na základe toho by potom len investor mohol alebo nemohol v tej činnosti pokračovať. Čiže dá sa naozaj aj v niekoľkých vetách, pokiaľ sú napísané šlendriánsky, a napriek mesačnému meškaniu nájsť celý rad absurdností. Takže asi vás ani neprekvapím, keď poviem, že s touto odpoveďou pána ministra Žigu uvedenou pod číslom 16 v tom zozname odpovedí, určite nemôžem súhlasiť.
O dva týždne neskôr, 14. júla, som sa obrátil so štyrmi interpeláciami na pána predsedu vlády.
Tá prvá sa týkala nejasností pri poskytovaní investičných stimulov pre Duslo, a. s.:
"Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch boli publikované informácie o tom..." (Ruch v sále.) Buďte takí dobrí, mám jedny hlasivky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, rešpektujte kolegu.
Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Čiže "... v týchto dňoch boli publikované informácie o tom, že, že Duslo, a. s., ušetrí na daniach 58 mil. eur výmenou za sľubovanú 300-miliónovú investíciu. V tejto súvislosti ste mali vyhlásiť, že túto dotáciu ešte posúdi vláda. Dovoľte mi, aby som sa v tejto veci na vás obrátil s interpeláciou pozostávajúcou z niekoľkých otázok.
1. Považujete ako predseda vlády, takúto formu a výšku zvýhodnenia Dusla, a. s., za oprávnenú a adekvátnu?
2. Je v súlade so stratégiou podpory podnikateľských subjektov zaostávajúcich regiónov Slovenska prednostne podporiť firmy na relatívne prosperujúcom západnom Slovensku?
3. Aké nástroje plánuje vláda využiť, ak by sa rozhodla túto formu diskutabilnej podpory zamietnuť?"
Z odpovede pána premiéra opäť odcitujem tú podstatnú časť:
"Navrhovaná investičná pomoc na realizáciu investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., nie je prednostná. Spoločnosť Duslo, a. s., podala investičný zámer a splnila zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a preukázala reálnosť a udržateľnosť investičného zámeru. Realizácia investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., zabezpečí rozvoj a výraznú modernizáciu podporujúcu dlhodobú konkurencieschopnosť výrobného závodu tejto spoločnosti, čo bude mať pozitívny vplyv na regionálnu zamestnanosť a hospodársky rast. Predložený investičný zámer tiež obsahuje také environmentálne parametre, ktoré sú v súlade s prioritami vlády SR v oblasti zakladania dlhodobých tendencií environmentálneho rozvoja Slovenskej republiky. Investičná pomoc pre Duslo, a. s., bude v prípade schválenia Európskou komisiou poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmov, čo z pohľadu SR predstavuje pri danom investičnom zámere najvýhodnejšiu formu podpory."
Žiaľ, z tejto odpovede som sa nedozvedel niekoľko podstatných vecí, na ktoré som sa pýtal, najmä tieto:
Prečo v čase, keď sa celá sféra malého a stredného podnikania na Slovensku borí priam s existenčnými problémami, keď zároveň regionálne rozdiely medzi relatívne bohatým západom a relatívne chudobným východom Slovenska sa ďalej prehlbujú a keď investičné stimuly by mali byť poskytnuté len s podmienkou, že žiadateľ sa zaviaže vytvoriť dostatočné množstvo nových pracovných príležitostí, poskytujeme takýto investičný stimul veľkému a evidentne solventnému priemyselnému podniku, ktorý naň podľa všetkého nie je odkázaný. Podniku lokalizovanému v blízkosti Bratislavy, čiže v najbohatšom regióne Slovenska, navyše podniku, ktorý sa, pokiaľ viem, explicitne nezaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. To, že sa chystá modernizovať a ekologizovať svoju prevádzku, je síce chvályhodné, ale zároveň je to len nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti a budúcej prosperity každého výrobného podniku a musí ísť jednoznačne o prvoradý záujem toho-ktorého podniku, resp. jeho majiteľov. Štát by ho, resp. ich, týchto majiteľov, mal k takejto aktivite pobádať, ale nie je jeho úlohou im pritom aj finančne pomáhať a ešte k tomu na úkor tých, ktorí to potrebujú oveľa viac. Z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď pána premiéra na túto moju interpeláciu za uspokojivú.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána premiéra vo veci nedávno diskutovanej aj v Národnej rade, a to vo veci ťažby uránu. Tá interpelácia mala takéto znenie:
Vážený pán predseda vlády, koncom mája tohto roku sme boli nútení v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať návrh novely geologického zákona, týkajúci sa ťažby uránu. Vzápätí Národná rada tento návrh schválila. Nechcem teraz hodnotiť kvalitu pôvodne predloženého ani definitíve prijatého zákona, chcem sa na Vás, vážený pán premiér, obrátiť s interpeláciou v trochu inej veci. Minister hospodárstva Slovenskej republiky dňa 14. 12. 2012 podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources Memorandum o porozumení a spolupráci (ďalej len memorandum), v ktorom sa v súvislosti o s ťažbou uránu v lokalite Jahodná - Kurišková jednoznačne píše, že, citujem:
"Ministerstvo hospodárstva SR bude podporovať povoľovací proces." Aj ďalšie časti memoranda vyjadrujú ústretovosť ministerstva hospodárstva voči ťažobnej spoločnosti za podmienky splnenia určitých pomerne všeobecne formulovaných požiadaviek. Takéto znenie memoranda je v zjavnom rozpore nielen s vôľou obyvateľov dotknutého regiónu a s názorom 113-tisíc signatárov petície na túto tému, ale aj s nedávno prijatou novelou geologického zákona a viacerými konštatáciami, uvedenými v dôvodovej správe k tejto novele.
Dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa na vás tejto súvislosti obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Je naďalej platné vyššie uvedené memorandum?
2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, potom z toho logicky vyplýva záver, že medzi postojom ministerstva životného prostredia a ministerstvom hospodárstva k tej istej problematike je zásadný rozpor.
3. Keďže ide o dva rezorty vlády, ktorej ste predsedom, zaujímal by ma váš názor na to, ako k takémuto rozporu mohlo dôjsť, ako aj to, ako chcete túto kolíznu situáciu, na ktorú poukázali aj obyvatelia najakútnejšie dotknutého regiónu a početné mimovládne organizácie, riešiť.
Z odpovede pána premiéra odcitujem len stručne. V úvode ma poučil, že memorandum nemá právne záväzný charakter, čo som však aj vedel už predtým a nikdy som netvrdil, že je to inak. Zároveň ma ubezpečuje, že v prípade, že by k akejkoľvek ťažbe došlo, že bude musieť byť v súlade s platným právnym rámcom Slovenskej republiky a Európskej únie. A podstatný je ten záver jeho odpovede:
"Vážený pán poslanec, na základe vyššie uvedeného nevidím v konaní ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia žiadny zásadný rozpor alebo kolíznu situáciu."
Ja ten zásadný rozpor naďalej vidím, a keď som sa naň pýtal pána premiéra, predpokladal som, že keď už aj nevyjadrí nejakú vďaku, že ho niekto na takýto zásadný rozpor medzi dvoma rezortmi jeho vlády upozorní, takže aspoň v tichosti urobí všetko pre to, aby tento zásadný rozpor v praxi prestal existovať, že teda toto dnes už priam absurdne znejúce memorandum, ako sa hovorí po česky, "sprovodí" zo sveta. Aj keď viem, že pán premiér nepatrí k tým, ktorí si radi priznávajú svoje chyby, predsa len ma trochu prekvapilo, ako sa ma snaží presvedčiť, že medzi čiernou a bielou nie je vlastne žiadny rozdiel. Otázka znie, či ho naozaj nevidí, alebo ho len z nejakých dobre utajených dôvodov nechce vidieť. Pochopiteľne ani s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný.
Keďže bolo obdobie, ktoré tesne nasledovalo po prvých personálnych zmenách vo vláde, nedalo mi, aby som sa neobrátil aj v tejto veci na pána premiéra. Odcitujem len časť mojej interpelácie:
"Vážený pán predseda vlády, nikto nespochybňuje vaše právo na to, rozhodovať, kto členom či členkou vládneho kabinetu bude a kto nie. Navyše spomínané zmeny vo vláde môžu vzbudzovať aspoň nepatrnú nádej, že vládna strana je schopná aspoň akej-takej sebareflexie. Napriek tomu v kauze rekonštrukcia vlády, vidím minimálne dva problémy, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou obsahujúcou dve jednoduché otázky. Odpoveď na ne má právo poznať nielen každý poslanec Národnej rady, ale aj každý občan, obyvateľ Slovenskej republiky.
1. Aké konkrétne hodnotiace kritériá používate pri rekonštrukcii vlády, resp. pri personálnych výmenách na postoch členov vlády a štátnych tajomníkov?
2. Prečo neboli z postu člena vlády odvolaní aj niektorí ďalší jej členovia?
Keďže sa najviac venujem životnému prostrediu, zaujímalo by ma, prečo nebol zo svojej funkcie odvolaný minister životného prostredia pán Peter Žiga. A na základe akých hodnotiacich kritérií ste, vážený pán premiér, dospeli k záveru, že svoj post zastáva lepšie ako napríklad páni Čaplovič alebo Malatinský? Následne som uviedol len niekoľko dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že by pán Žiga mal nasledovať týchto dvoch členov vlády. No, a tá odpoveď pána premiéra bola veľmi lakonická a opäť z môjho pohľadu neuspokojivá:
"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 36. schôdze Národnej rady v súvislosti so zmenami vo vláde vám ďakujem za prejavený záujem o úspešnosť realizácie vládneho programu. Zmeny vo vláde, ktoré nastávajú počas volebného obdobia pri plnení jej programového vyhlásenia, nemusia súvisieť so zlyhaním osôb, ale s prehĺbením dynamiky pri jeho plnení. Toto bolo kľúčovým kritériom pri zostavovaní vlády a ním sa hodlám riadiť aj do budúcna. S úctou Robert Fico."
Nemôžem si pomôcť, vážený pán premiér, ale nemôžem s tým opäť súhlasiť. Nemôžem totiž súhlasiť s tým, že pôsobenie ministerstva životného prostredia pod vedením jeho súčasného šéfa je prejavom dynamiky pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že iba ak by sme hovorili o dynamike v cúvaní. A teda vás asi neprekvapí, že nie som spokojný ani s touto odpoveďou.
No a vidím, že ste už unavení, tak už tú poslednú interpeláciu, ktorá sa týkala zámerov na vybudovanie nového jadrovo-energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach a s postojmi Enelu, postojmi štátu a pod. k tejto problematike, tak tohto sa teda skrátka týkala tá moja posledná interpelácia.
Napriek tomu, že naše názory na budúcnosť slovenskej energetiky a špeciálne na budúcnosť získavania energie z jadra, naše názory - teda názory pána premiéra a moje - sa diametrálne odlišujú, tak odpoveď na túto moju interpeláciu hodnotím aspoň ako relatívne konkrétnu. Je dostatočne obšírna, aj keď niekedy reaguje zase na veci, na ktoré som sa nepýtal, a menej reaguje na veci, na ktoré som sa pýtal, ale to sa už asi v tomto volebnom období nezmení, ale napriek tomu v tomto prípade by som sa vedel s tým, ako pristúpil k odpovedi na interpeláciu, vyrovnať a nežiadam, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
Napokon o tom, aká bude skutočná budúcnosť jadra na Slovensku a čo všetko nás to celé bude ešte stáť, ukáže až realita. A ja predpokladám, že realita mi dá za pravdu k tej skepse, ktorú prechovávam voči tomuto zdroju energie a takto chápanej budúcnosti Slovenska. Napokon čiastočne mi dáva za pravdu aj dnes publikované stanovisko jedného z predstaviteľov ČEZ-u, ako jedného z nádejných budúcich majiteľov Slovenských elektrární, ktorý si nevie predstaviť, že by ČEZ do celého tohto projektu vstúpil aj s tým, že by mal na krku dostavbu Mochoviec. Hovoríme tu o dvoch jadrovkách, ale o podobnej téme, takže je to ďalší symptóm, ktorý dokumentuje, že ak nechceme tuná zadlžiť tento štát na niekoľko generácií a saturovať prípadným novým súkromným vlastníkom Slovenských elektrární straty, ktoré by im spôsobilo, keby si zobrali na krk dostavbu toho nového zdroja v Bohuniciach a dostavbu Mochoviec, tak by sme mali naozaj tú prípravu novej energetickej politiky dôkladne premyslieť a prediskutovať podľa možnosti aj v Národnej rade, kým ju prijmeme a schválime.
Čiže zrekapitulujem tie položky z toho prehľadu odpovedí členov vlády, s ktorými som vyjadril nespokojnosť, sú uvedené pod číslom 16, 36, 38 a 39.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2014 10:25 - 10:25 hod.
Mikuláš HubaAle k vystúpeniu predrečníka. Štefan tu, myslím, správne spomenul potrebu odvahy a apeloval na vás, aby ste teda naozaj odvážne skúmali naše novodobé dejiny. Pretože je aj do istej miery logické, že historici sa príliš nehrnú do tých najnovších dejín. Jednak preto, že tu naozaj chýba dostatočný časový odstup a to riziko omylu je väčšie ako pri skúmaní dávnejších udalostí. Ale aj preto, že mnohí aktéri tých dejov dodnes žijú a je tam riziko, že sa budú brániť a že to bude nepríjemné. Čiže tá odvaha je tu naozaj potrebná, tobôž keď na Slovensku iné historické pracoviská naozaj túto novodobú hystériu, históriu, nie hystériu (povedané so smiechom), ako keby systematicky obchádzali, a je to veľký rozdiel napríklad oproti Českej republike, kde Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky urobil nesmierne veľa v tejto oblasti.
Takže je to, je to na vás a držím palce.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2014 10:18 - 10:20 hod.
Mikuláš HubaVystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2014 9:27 - 9:29 hod.
Mikuláš HubaAle teraz k podstate veci. Ide o to, čo táto novela, ktorú som ocenil vo všeobecnosti, prinesie v praxi, ak ju prijmeme v predloženej podobe. Čomu to reálne zabráni a komu to reálne pomôže. Je to celé myslené ako určitá poistka proti používaniu kyanidovej metódy niekedy v budúcnosti a na niektorom dosiaľ neznámom mieste, alebo to skutočne zabráni používaniu kyanidovej metódy v súvislosti s plánovanou ťažbou, resp. úpravou zlata pri Detve a Kremnici? Inými slovami, položme si otázku: Môžu odo dňa, kedy nadobudne tento predložený návrh zákona účinnosť, občania Kremnice, Detvy, Dúbrav a ďalších dotknutých sídiel spokojne spávať a nebáť sa o svoje zdravie a majetok alebo nie? Viem, že metóda, aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá, je na Slovensku populárna. Ale bolo by férové občanom povedať, na čom naozaj sú a čo môžu v skorej budúcnosti očakávať. A podľa možností povedať im to už dnes a nie až po komunálnych či parlamentných voľbách.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 12.9.2014 9:04 - 9:19 hod.
Mikuláš HubaPripomínam, že sporné referendum a oprávnene kritizované nejasnosti s ním spojené, napr. dĺžka intervalu...
Pripomínam, že sporné referendum a oprávnene kritizované nejasnosti s ním spojené, napr. dĺžka intervalu medzi jeho možnými konaniami, definície dotknutých obcí, znenie referendovej otázky alebo zvýhodnenie navrhovateľa činnosti v prípade kladného výsledku referenda, aj niektoré ďalšie, z pôvodného návrhu zákona vypadlo, a to pozmeňujúcim návrhom, s ktorým prišli samotní predkladatelia a ktorý si osvojil gestorský hospodársky výbor.
Apropo, podobnú zmenu by si žiadala aj nedávno v skrátenom legislatívnom konaní prijatá vládna novela geologického zákona o údajnom zákaze ťažby uránu, ktorou sa tak rád chváli pán minister Žiga, sťaby dôkazom svojho environmentálneho uvedomenia a záujmu o zdravie občanov, a zároveň pranieruje všetkých tých, ktorí s jeho predvolebnou kampaňou nesúhlasia.
Pýtam sa v tejto súvislosti, keď sa už pán minister pasuje do tejto roly ochrancu životného prostredia a ľudských práv, prečo aj on neprišiel s návrhom na jednoznačný zákaz ťažby uránu na Slovensku? S aspoň takým, s akým prišli jeho kolegyne a kolegovia zo SMER-u.
Ale späť k navrhovanej novele banského zákona.
V posledných rokoch som nemálo času strávil rozhovormi s ľuďmi, ktorých sa tento zákon bezprostredne týka. Vlani sme v tejto veci uskutočnili poslanecký prieskum, naozaj s účasťou naprieč politickým spektrom, ako sa hovorí v tejto sále, na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici. Následne sme pozvali na náš výbor tých, ktorí by boli ťažbou zlata bezpodmienečne dotknutí, čiže reprezentantov Detvy a okolitých obcí, zástupcov Podpolianskych strojární i aktivistov občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato.
Na základe tohto všetkého sme následne pripravili podrobné stanovisko odmietajúce ťažbu zlata pri Detve a adresovali sme ho kompetentným. Navštívili sme aj obe inkriminované lokality, kde hrozba ťažby a úpravy zlata touto metódou hrozí, teda lokality Šturec a Biely vrch.
Okrem toho som mal nedávno to šťastie, že ma občianske združenie CEPA-Priatelia zeme Slovensko delegovalo za člena medzinárodného tímu, ktorý sa v rámci projektu globálnej organizácie Climate Alliance "Od nadspotreby k solidarite" mal možnosť oboznámiť s druhou najväčšou zlatou baňou na svete s názvom Yanacocha v Peru. Mali sme tu možnosť hovoriť aj s tými, ktorí z ťažby profitujú, ale najmä s tými, ktorí na ňu kruto doplácajú, a tiež s tými, ktorí sa snažia chrániť ľudské práva dotknutých obyvateľov, ale aj krásy miestnej prírody a kvalitu vody okrem iného preto, lebo ide o pramennú oblasť najväčšej rieky sveta Amazonky. Stručný prehľad toho, čo sme tam videli, počuli a zažili, vám môžem v prípade vášho záujmu poskytnúť.
Ešte začiatkom tohto týždňa sme sa stretli s pani primátorkou Kremnice, právnymi zástupcami dotknutých obcí a s aktivistami oboch rozhodujúcich občianskych združení, teda už spomínanej Kremnice nad zlato a Podpoľania nad zlato, aby sme sa dozvedeli ich názor.
Ak mám zhrnúť môj dojem z ich vystúpení na tomto viac ako dvojhodinovom stretnutí, vnímal som ich, takéto vystúpenia, v diapazóne medzi opatrným optimizmom a skepsou. Aby bolo jasné – a chcem to z tohto miesta zdôrazniť –, som za bezpodmienečný zákaz používania kyanidovej metódy pri získavaní, resp. úprave a zušľachťovaní zlata, prípadne ďalších nerastov. A nevystupujem tu teraz preto, aby som spochybnil predložený návrh zákona, ale len preto, aby som ho pomohol vylepšiť. Lebo napriek, chcem veriť, že dobrému úmyslu predkladateľov a predkladateliek tejto novely, naďalej hrozí, že aj v predloženej inovovanej podobe nebude zákon dostatočne účinný, a tak celkom nenaplní tie očakávania, ktoré predkladatelia avizujú a ktorých naplnenie by sme si želali všetci tí a tie, ktorí a ktoré dlhodobo stojíme na strane občanov ohrozených používaním kyanidovej alebo inej nebezpečnej metódy v súvislosti so získavaním čohokoľvek na Slovensku.
Spoločne s odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady si myslíme, že novela zákona by sa mala vysporiadať s prechodnými ustanoveniami, lebo ak ich obíde, umožní nejednoznačný výklad. Určité riešenie tohto problému navrhujeme nižšie.
Taktiež chceme upozorniť na skutočnosť, že kyanidová metóda nie je jediná možná a predstaviteľná nebezpečná chemická metóda, ktorá sa dá v súvislosti s ťažbou, resp. lúhovaním, či zušľachťovaním zlata použiť. To, že sa v súčasnosti javí byť ekonomicky najvýhodnejšia, neznamená, že o pár rokov vývoj neprinesie inú, avšak pre zdravie ľudí a ich životné prostredie nemenej nebezpečnú metódu či metódy, prípadne renesanciu metód používaných v minulosti.
Keď sa zase vrátim do Peru, tieto metódy dodnes pokútne používané nie v tej obrovskej bani, o ktorej je reč, ale na iných miestach, a často nelegálne, znamenajú aj to, že do vôd sa vyplavuje ortuť. Ale to len tak na margo.
Každopádne si myslím, že zákon by mal pamätať aj na túto skutočnosť. Zdôrazňujem, že opäť to neznamená zákaz, alebo by to neznamenalo zákaz ťažby zlata na Slovensku akoukoľvek metódou, pretože poznáme aj metódy, s ktorými dokážeme žiť. Ako príklad uveďme aktivitu v Hodruši-Hámroch, prípadne iné plánované aktivity v tomto smere.
V snahe vylepšiť, skonkretizovať a zefektívniť vykonateľnosť navrhovaného zákona prichádzame s nasledujúcim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a žiadame vás o jeho podporu. Teraz by som si ho dovolil predniesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Müllerovej a Michala Bagačku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, skrátene banský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 1055).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Müllerovej a Michala Bagačku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie, citujem: 1. V § 28 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „návrhu na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo“. Koniec citátu.
Odôvodnenie: Vzhľadom na zámer predkladateľa zakotviť zákaz ťažby nerastov metódou kyanidového lúhovania v § 30 banského zákona nie je takýto zámer premietnutý do ustanovenia § 28. V prípade uzákonenia zákazu použitia metódy kyanidového lúhovania je nadbytočné ustanovenie § 28 ods. 1 písm. f), keď v prípade konania o určení, zmenách a zrušení dobývacieho priestoru organizácia k návrhu dokladala dokumentáciu, ak išlo o návrh na použitie technológie kyanidového lúhovania.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie, opäť citujem: 1. V § 30 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov je zakázané používať technológie ohrozujúce životné prostredie, život alebo zdravie ľudí, ktoré ustanoví Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje rozšíriť zákaz použitia technológií aj na ďalšie technológie, ktoré určí ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom, to je vyhláškou ministerstva. Je potrebné reflektovať aj na iné možné prípady, v ktorých ťažba, úprava a zušľachťovanie nerastov ohrozuje a poškodzuje životné prostredie, prípadne aj život a zdravie obyvateľov tam žijúcich.
Z dôvodu predchádzania častej novelizácie zákona nie je účelné zavádzať predmetnú úpravu v taxatívnej podobe priamo do zákona.
Dá sa predpokladať, že medzi technológie ohrozujúce životné prostredie, život alebo zdravie ľudí budú zaradené najmä technológie spracovania nerastov chemickými postupmi. Takouto úpravou teda nebude dotknutá možnosť ťažby nerastov spracovaním tradičnými fyzikálnymi metódami, napr. gravitačnými, flotáciou a pod.
3. V čl. I sa za bod 2 dopĺňa nový bod 3, ktorý znie, citujem: 3. Za § 43ab sa vkladá nový § 43ac, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 43ac
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2014
(1) Konanie o určenie dobývacieho priestoru podľa § 28 začaté pred 1. novembrom 2014 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. novembra 2014.
(2) Konanie o vydanie povolenia podľa § 30 ods. 5 druhej vety začaté pred 1. novembrom 2014 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. novembra 2014.“ Koniec citátu.
Odôvodnenie: Z dôvodu avizovanej podoby znenia a avizovaného účelu banského zákona o stanovení zákazu ťažby metódou kyanidového lúhovania a možného vplyvu navrhovanej úpravy na prebiehajúce konania je potrebné upraviť prechodné ustanovenia v zákone. Na nutnosť upraviť prechodné ustanovenia v prípade existencie konaní alebo využívania technológie kyanidového lúhovania, príp. existencie skládok, úložísk alebo odkalísk upozorňuje aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona pod č. 1155/2014.
Predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zvolili úpravu prechodných ustanovení, pokračovanie v konaniach podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2014 s prihliadnutím na aktuálnu situáciu na Slovensku najmä v mestách Kremnica a Detva, v prípade ktorých reálne hrozí použitie technológie kyanidového lúhovania banskými spoločnosťami pôsobiacimi na ich území.
Obdobnú úpravu prechodných ustanovení zvolil zákonodarca aj v prípade návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, skrátene geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; zákona č. 34/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ešte kým skončím, chcem pánovi spravodajcovi oznámiť, že žiadam alebo žiadame o jednotlivých bodoch hlasovať osobitne. Dobre?
Ďakujem pekne za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2014 18:18 - 18:19 hod.
Mikuláš HubaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2014 16:02 - 16:03 hod.
Mikuláš HubaJa, bohužiaľ, v celom kontexte tejto kauzy, niečo sa tu už povedalo, niečo sa nepovedalo, niečo sa povedalo pred dvoma mesiacmi a dosť veľa sa povedalo, ale aj na základe skúseností, ktoré mám s tým, ako toto ministerstvo a táto vláda narába s prírodnými zdrojmi a aký je postoj ku...
Ja, bohužiaľ, v celom kontexte tejto kauzy, niečo sa tu už povedalo, niečo sa nepovedalo, niečo sa povedalo pred dvoma mesiacmi a dosť veľa sa povedalo, ale aj na základe skúseností, ktoré mám s tým, ako toto ministerstvo a táto vláda narába s prírodnými zdrojmi a aký je postoj ku chránenej prírode, k lesom, k pôde a napokon k samotne vode, nemôžem, žiaľ, veriť v poctivosť zámerov predkladateľa, aj keby som úprimne chcel, takže v tom sa asi troška líšime.
Ďakujem.