Ďakujem pekne za slovo aj za to upozornenie, pán predseda, lebo je to naozaj náročné prekrikovať tieto diskusné krúžky, niekedy. (Zaznenie gongu.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, umožnime vystúpiť pánovi poslancovi v dôstojnej atmosfére. Ďakujem.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže budem pokračovať tam, kde som pred chvíľou prestal konštatovaním, že systém opakovaného používania obalov je oveľa viac rozšírený v severských štátoch, než v štátoch južných, teda je to myslené v Európe. Súvisí to určite s mentalitou spotrebiteľov, lebo technologicky a hygienicky je to trošku paradox, skôr by to malo byť naopak vzhľadom na tie vlastnosti týchto obalov, o ktorých som hovoril pred hlasovaním.
Najvyššia miera opakovaného používania sa dosiahla v sektore minerálnych vôd, a to v Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku a Švédsku, kde sa opakované používanie blíži alebo dokonca prevyšuje 90 %.
Smernica Európskej únie o obaloch a odpadoch z obalov č. 94/62/ES stanovuje opakované používanie podľa čl. 1/2 ako jeden zo základných princípov nakladania s obalmi. Čl. 5 tejto smernice podporuje systémy opakovaného používania obalov, ktoré môžu byť opakovane používané environmentálne prijateľným spôsobom.
Skúsenosti z krajín Európskej únie, ktoré sú úspešné v tejto oblasti, preukázali, že pre riešenie nepostačí len uvedomelý dopyt verejnosti. Rozhodujúce sú systémové opatrenia v legislatíve, hlavne zmena ekonomických podmienok, konkrétne odstránenie ekonomickej diskriminácie vratných obalov, zreálnenie cien a zohľadnenie dopadov obalov na životné prostredie v cenách. Čiže zarátanie tých tzv. externalít, ktoré, alebo negatívnych externalít, ktoré tak často zvykneme ignorovať. A netýka sa to len tejto problematiky, týka sa to aj energetiky a ďalších oblastí nášho života.
Obchod, výroba i spotrebitelia sa správajú najmä podľa ekonomickej výhodnosti a praktických podmienok. Ak tie nebudú zohľadňovať dopady na životné prostredie alebo dokonca, naopak, budú environmentálne šetrnejšie výrobky diskriminovať, nie je reálna nádej na zlepšenie situácie.
Stručne k situácii na Slovensku, o ktorej sme tu už pomerne veľa hovorili. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 40-tisíc ton tohto PET obalu, predovšetkým PET fliaš, z čoho sa len asi 40 % vyzbiera na rozdiel od toho spomínaného zálohovania, kde tá miera je 90 a viac percent.
Väčšina týchto vyzbieraných PET fliaš, a to cca 12-tisíc ton ročne, zhodnotí teda najväčší domáci spracovateľ General Plastic, s. r. o., v Kolárove. Celkovo možno konštatovať, že kapacít na recykláciu by sme už v súčasnosti mali dostatok. To je aj na margo toho, čo spomínal kolega Mičovský, že sa tu trošku straší tým, že by sme začínali na zelenej lúke. Nie je to pravda. Čiže aj tie vstupné investície by boli podstatne nižšie, ako sa niekedy uvádza.
Ešte jedna zmienka. A opäť zopakujem to, čo tu bolo povedané: na Slovensku sa ročne predá okolo jednej miliardy PET obalov. A ako je tiež známe, u nás sme na riešenie alebo čiastočne riešiť tohto problému zaviedli systém separovaného zberu, ktorý nám však pokrýva len okolo 43 % týchto produktov, ktoré potom sa využijú v ďalšom spracovaní.
Viaceré krajiny Európskej únie alebo aj nečlenské krajiny v Európe sa rozhodli zaviesť iný systém, oveľa efektívnejší systém, a to systém zálohovania. Viedlo ich k tomu to, že sa snažili zvýšiť mieru recyklácie, prinútiť výrobcov používať vhodnejšie obalové materiály, zredukovať množstvo voľne pohodeného odpadu v prírode a zvýšiť množstvo obalov, ktoré sú opätovne použiteľné. Je jasné, že na to, aby celý takýto systém zálohovania efektívne fungoval, musí na ňom participovať celý rad dotknutých subjektov, od výrobcov obalových materiálov cez zákazníkov až potom po spracovateľov druhotných surovín, prípadne klíringové centrá a ďalšie subjekty, ktoré do tohto procesu vstupujú. Čiže toto je jedna náročná fáza: zladiť záujmy a dosiahnuť aký-taký konsenzus medzi často protichodnými záujmami týchto participujúcich subjektov.
Teraz niečo k financovaniu celého systému. Na základe princípu "znečisťovateľ platí" výrobcovia a obchodníci sú zodpovední za financovanie systému. Systém je z veľkej miery financovaný z nevybratých záloh a sčasti aj z predaja druhotnej suroviny spracovateľom. Tie nevybraté zálohy sú to percento, ktoré sa reálne nevráti, čiže napriek tomu, že sa 100 % zaplatí a vyzbiera sa povedzme 90 %, tak 10 % je tá časť toho zisku.
V niektorých systémoch za správu nevybratých záloh je zodpovedný spracovateľ systému a môže ich použiť na environmentálne a iné projekty, inde sú tieto prostriedky viazané na presne stanovený účel, napríklad na rozširovanie systému o ďalšie relevantné komodity. Existujú finančné nástroje, ktoré sa bežne používajú na to, aby boli výrobcovia ochotní sa do systému zapojiť. Spomeniem aspoň niektoré: minimálna miera recyklácie je stanovená zákonom alebo špeciálne dane, ktoré zaťažujú jednorazové použité obaly, alebo taká viac soft metóda, alebo systém prístupu k verejnosti, čiže informačné kampane pre zákazníkov, aby kupovali len výrobky zaradené do tohto systému. (Ruch v sále.)
Teraz k nákladom na systém, ten bude určite všetkých zaujímať, aj keď nie všetkých v tejto sále. Náklady na systém, čiže zber, recyklácia, logistika, zberné automaty, prevádzkovanie klíringového centra a ďalšie, znášajú najmä výrobcovia a obchodníci. Švédsky správca systému Returpack tvrdí, že príjmy mierne prekračujú náklady. Počiatočné náklady sú najvyššie pre obchodníkov, lebo musia zabezpečiť spracovanie vrátených obalov. Štúdia zo Švédska ale ukazuje, že ak je systém dobre zorganizovaný, tak zo stredno- a dlhodobého hľadiska si tieto náklady dokážu kompenzovať z predaja druhotnej suroviny. Znova zdôrazňujem, že takto nastavený systém je schopný si zarobiť na seba a tým padá aj ďalší mýtus, že by to bolo niečo, čo by bolo ekonomicky neúnosné.
Pre výrobcov sú náklady zvýšené len o zmeny potrebné pre označovanie a identifikáciu zálohovaných obalov.
K prínosom sme už povedali ten základný fakt, že dochádza až k dvojnásobnej, ba i vyššej miere návratnosti pri týchto zálohovaných obaloch, ako je to v súčasnosti napríklad na Slovensku, kde sa spoliehame len na separáciu a následnú recykláciu.
No a teraz zaujímavá štatistika. Tie úspešné krajiny v porovnaní so Slovenskom: Nórsko 94 % miera recyklácie PET fliaš, Dánsko 92 %, Švédsko 88 %, Fínsko 92 %, ale veľmi dôležitý údaj, Estónsko, teda, ako vieme, bývalá sovietska republika, 90 %. Čiže nie je pravda, že je to len otázka tých tzv. vyspelých starých, zabehnutých demokracií alebo krajín s dlhoročne budovaným systémom voľného trhu. Toto Estónsko je vynikajúca výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo a dokazuje, že by to malo byť možné aj v postkomunistických štátoch.
Často skloňované zníženie znečistenia prostredia, sú tu názory, že to zníženie bude len čiastočné alebo veľmi marginálne vzhľadom na to, že ide len o časť odpadov. Nie je to celkom tak už aj vzhľadom na tie objemy, ktoré sme spomínali. Zároveň to podporuje aj prieskum robený v niektorých štátoch USA, ktoré zaviedli takéto zálohovanie PET obalov, a ten výskum ukázal, že to znečistenie sa, celkové znečistenie životného prostredia sa takto znížilo o 30 % a znečisťovanie obalovými materiálmi o 70 až 80 %. Čiže naozaj obrovská výhoda pre životné prostredie.
Ja som spomínal v tej faktickej aj tú konkrétnu skúsenosť moju zo Spojených štátov, ktorá to môže potvrdiť, pričom, samozrejme, nechcem povedať, že Spojené štáty sú nejaký environmentálny vzor na všetkých frontoch, aj v Spojených štátoch toto aplikujú len niektoré štáty v rámci USA, ale naozaj to tam prinieslo až nečakaný úspech.
Teraz postoj Európskej komisie, ktorý by mal byť pre nás zvlášť dôležitý. Európska komisia vydala stanovisko okrem iného aj na základe výsledku súdneho sporu vedeného s Nemeckom ohľadom legitimity zavedenia tamojšieho zálohového systému. Toto oznámenie Komisie 2009/C101/01 Obaly na nápoje, systémy zálohovania a voľný pohyb tovarov v stručnosti hovorí, že "členské štáty môžu zaviesť povinné zálohové systémy na jednocestné obaly, ak je to nevyhnutné z dôvodu ochrany životného prostredia, ale zároveň tieto systémy nesmú byť diskriminačné pre výrobcov, resp. dovozcov nápojov z iných členských štátov Únie". Čiže trošku šalamúnske rozhodnutie, ale podstatné pre nás je, že nijako toto oznámenie teda nebráni zavedeniu tohto zálohovaného systému, ktorý odporúčame v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Teraz stručne k tomu, ako to funguje v jednotlivých európskych štátoch. Hlavným argumentom zástancov zálohovaných systémov na nápojové obaly vo všeobecnosti je, že v rámci dobrovoľných systémov triedenia odpadov nikdy nemôžu byť dosiahnuté tak vysoké miery návratnosti, ako je tomu v krajinách, kde tie zálohové systémy fungujú. To dokazujú aj tie štatistiky, to dokazuje vlastne aj, alebo k tomu dospejeme aj jednoduchým sedliackym uvažovaním, že to nemôže byť inak. Verím, že je otázka času, kedy sa to naozaj podarí zaviesť aj u nás a kedy, ak sa to nestane dnes, čo by bolo ideálne, tak sa to stane v dohľadnom čase.
Inak na margo toho k tej poznámke, myslím, pána spravodajcu, že ako keby sme tu otvárali nejakú Pandorinu skrinku alebo prišli s nejakým revolučným návrhom, tak nielen tieto zahraničné skúsenosti, ale aj domáca skúsenosť zo začiatku storočia, čiže viac ako desaťročná, kedy sa tieto veci dokonca dostali do našej legislatívy, len potom sústredeným odporom istých lobistických skupín sa tento systém vlastne zamietol pod koberec, tak dokumentuje, že je to tu na stole viac ako desať rokov, takže stačí oprášiť dávnejšie návrhy a môžme to operatívne prijať.
Už som tu spomínal tie slabé, tzv. bariérové vlastnosti PET fliaš a to, čo vlastne nasleduje v snahe eliminovať ich, teda zlepšiť tieto ich vlastnosti, čo na jednej strane je žiaduce, na druhej strane má to negatívne aspekty práve v tejto sfére, o ktorej hovoríme, a to je to používanie tých tzv. kompozitných fliaš, ktoré majú jednu stranu obalu potiahnutú iným materiálom. Zlepšuje to tie bariérové vlastnosti, ale znižuje to možnosti recyklácie niekedy až na nulu. Takže opäť vidíme príklad toho, že nielen všetko zlé je na niečo dobré, ale aj mnohé dobré opatrenia majú negatívne následky.
No a teraz k tým konkrétnym krajinám, ktoré sú úspešné. Systém zálohovania obalov používaný vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Nórsku a Estónsku je navzájom podobný a vo všeobecnosti mimoriadne efektívny. Je samofinancovateľný, opäť veľmi dôležitý argument, nezaťažuje veľmi obchodníkov ani zákazníkov a zabezpečuje vysokú mieru recyklácie. Klíringové centrum je financované z nevybraných záloh z registračných poplatkov pri vstupe nových výrobkov do systému a registrácii nových firiem a z predaja druhotnej suroviny spracovateľským podnikom. Klíringové centrum preberá zálohy od výrobcov, prepláca ich obchodníkom a zároveň prepláca obchodníkom a výrobcom náklady spojené so spracovaním obalov. Na identifikáciu obalov, ktoré spadajú pod systém záloh, sa používa EAN kód v kombinácii s viditeľným logom na obale. Predajne nad 200 metrov štvorcových musia brať všetky obaly a väčšinou používajú automaty, ktoré zákazníkovi vydajú potvrdenku. Menšie predajne musia preberať len obaly, ktoré predávajú. Fínsko, Švédsko a Nórsko, výrobcovia používajú na identifikáciu logo a EAN kód, ktorý je jedinečný pre daný trh. V Dánsku sa používa ešte aj etiketa s prídavným symbolom, ktorú poskytuje výrobcom klíringové centrum.
Ja vás tu nebudem už zaťažovať konkrétnym popisom, ako to teda do detailu funguje v tých jednotlivých krajinách. Možno len zmienka o tej výške tých záloh, budete si to mať možnosť prečítať o necelý mesiac, dostanete všetci k dispozícii túto štúdiu, ako je zabehnutá prax, že po mesiaci sa poskytuje všetkým poslancom, tak vám veľmi odporúčam si ju prečítať.
K tej výške záloh v porovnaní s tým, čo navrhujeme my, je zväčša vyššia, ale nakoniec aj životná úroveň v týchto krajinách je vyššia alebo väčšia u týchto krajín, takže ako-tak je to adekvátne aj tomuto aspektu, že si asi nemôžme dovoliť zaviesť až tak vysoké tie zálohy.
Záverom poviem, samozrejme, sú tu krajiny, ktoré tento systém nepoužívajú, dokonca ich je aj v Európe dosiaľ väčšina, to však by nemal byť argument proti tomu, aby sme my tento systém zaviedli, pretože mali by sme sa, samozrejme, orientovať na tie pozitívne vzory a tie jednoznačne tu máme aj v krajinách Európskej únie, ja som niektoré spomenul, kde preukazne tento systém funguje. Nie je to nič fatálne, dá sa to po istom prechodnom období zaviesť a prakticky všetky tie spomínané negatíva sa dajú eliminovať, takže naozaj nevidím dôvod, prečo by sme k nemu neprikročili.
Jedna ešte poznámočka. Trolinku možno odbočím, hovoril som v úvode o výhodách sklených obalov. Vieme, že Slovensko je krajina s obrovskou tradíciou sklární. Vieme, že veľká časť týchto sklární z rôznych dôvodov skrachovala. Preto využívam aj túto príležitosť, aby som sa pripojil k podpore toho aspoň čiastočného návratu ku sklu, dnes už ten problém povedzme prílišnej hmotnosti sklených obalov je technologicky do značnej miery vyriešený. Vieme, že máme odľahčené sklené obaly atď. A verím, že aj touto cestou by sme mohli prispieť k revitalizácii, alebo k čiastočnej revitalizácii nášho sčasti teda zlikvidovaného sklárstva na Slovensku. Myslím si, že bolo by to opatrenie, ktoré by sme všetci privítali, opatrenie s mimoriadnym multiplikačným efektom.
A celkom na záver. Pán minister Žiga, vy s obľubou hovoríte, že tento návrh zákona prakticky kopíruje tie dobré skúsenosti z vyspelých európskych krajín. Včera som si pozorne vypočul vašu diskusiu s kolegom Muránskym na obed v Slovenskom rozhlase, tam ste opakovane spomínali, dokonca explicitne, vzor severských krajín, ktorý údajne slúžil ako akési východisko pre prípravu tohto návrhu zákona. Myslím, že teraz máte vynikajúcu možnosť, aby ste dokázali, že to, čo hovoríte, nie sú len sľuby, ale že to myslíte vážne a že aplikujete tento žiarivý vzor severských krajín aj v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.
