Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.6.2015 o 9:02 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.6.2015 9:02 - 9:17 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Kolegovia až tak skoro nevstávajú, vzhľadom na to, že sú mladší ako ja.
Dobré ráno prajem, vážená pani podpredsedníčka, pán predkladateľ, dámy a páni, tiež sa ešte musím trochu vydýchať, ale snáď to zvládnem.
Minulý týždeň skupina 30 mimovládnych organizácií a osobností pri príležitosti Svetového dňa utečencov podpísala výzvu s názvom Stredozemné more je aj "naše more". Minimálne dvakrát sa už v rozprave táto výzva spomínala, ale len tak veľmi okrajovo a vzhľadom na to, že ide o 30, myslím si, významných, renomovaných a záslužných mimovládok, môžme polemizovať o niektorých, nie každý bude mať na to rovnaký názor, ale je medzi nimi celý rad naozaj takých, ktoré sú nespochybniteľné a na dlhoročnom význame pôsobenia ktorých by sme sa asi dokázali tuná zhodnúť naprieč politickým a ideologickým spektrom. Takže to je jeden dôvod, prečo si myslím, že by sme sa mali tejto výzve venovať podrobnejšie. A druhý je, samozrejme, ten, že prináša veľa podnetných názorov a aj isté návrhy na riešenia. Takže ja by som si dovolil z tohto pomerne dlhého dokumentu odcitovať aspoň podstatné myšlienky.
Tá výzva apeluje v prvom rade na vládu a jej predsedu a v tomto duchu sa teda aj nesie. Citujem: "Vážený pán predseda vlády, obraciame sa na vás so žiadosťou, aby ste prehodnotili negatívny postoj vlády Slovenskej republiky k prijímaniu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom takzvaného relokačného mechanizmu z Talianska a Grécka. Zároveň sa prihovárame za to, aby sa vláda Slovenskej republiky dobrovoľne prihlásila k účasti na takzvanom presídľovacom programe Európskej únie, ktorého cieľom je presídlenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, priamo z oblastí mimo Európskej únie. Vyzývame vás na prijatie tých najzraniteľnejších osôb, ktoré už raz museli opustiť svoje domovy kvôli vojne v Sýrii a v Iraku, ale aj z afrických štátov, napríklad kvôli vojenskému režimu v Eritrei. Rozvrat štátu v Líbyi a obrovská vlna násilností núti týchto ľudí na ďalší útek.
Pomôcť najzraniteľnejším má aj riešenie navrhnuté Európskou komisiou. Relokácia 40-tisíc osôb z Talianska a Grécka sa má týkať iba žiadateľov o azyl z takých krajín pôvodu, v prípade ktorých miera priznania medzinárodnej ochrany v rámci Európskej únie presiahla v minulom roku 75 percent. To sa podľa štatistík Eurostatu v súčasnosti týka len Sýrčanov a Eritrejčanov. Sýrčania a Eritrejčania utekajú zo svojich krajín pred vojnou a diktatúrou. Cestu cez Stredozemné more si vyberajú preto, že legálne a bezpečné cesty, ako sa dostať do Európy, v súčasnosti pre utečencov jednoducho neexistujú.
Medzi migrantmi, ktorí neregulérne prichádzajú týmto spôsobom do EÚ, nie sú len utečenci z krajín, v ktorých prebiehajú vojnové konflikty, ale aj mnohí ekonomickí migranti. Práve jednotný európsky azylový systém, ktorého je Slovensko súčasťou, je nástrojom na individuálne posúdenie žiadosti o azyl a odlíšenie skutočných utečencov od migrantov, ktorí sú vedení inými záujmami. Preto ak sa na základe individuálneho posúdenia žiadosti o azyl nezistí dôvod pre ochranu migranta alebo sa nezistí iný dôvod pre zotrvanie na území Európskej únie, napríklad zlúčenie rodiny, stotožňujeme sa s tým, že súčasťou riešenia je aj urýchlený návrat takýchto osôb do krajín pôvodu za plného rešpektovania ich práv a dôstojnosti.
Prvoradá je záchrana ľudských životov, potom na pevnine je potrebné vyriešiť základné potreby všetkých osôb, pretože sa plavia často v neľudských podmienkach. Následne je dôležité individuálne vypočutie a posúdenie ich konkrétnej situácie. Tu musí nastať rozlíšenie medzi osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ktoré požiadajú o azyl, ktoré majú iný dôvod zotrvať v Európskej únii, a ostatnými, ktorí tento dôvod nemajú. Náš postoj preto nevyzýva na prijímanie akýchkoľvek migrantov za akýchkoľvek okolností.
Rovnako rešpektujeme, že sa Slovenská republika obáva hrozieb súvisiacich s terorizmom. Návrh relokácie však ponecháva členským štátom právo odmietnuť žiadateľa, u ktorého je pravdepodobnosť obáv o národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok. Tieto hrozby môžu byť najlepšie odhalené práve v riadnom azylovom konaní, ktoré prebehne v dostatočne krátkom čase od príchodu žiadateľa o azyl na územie Európskej únie, čo v súčasnosti nie je možné z kapacitných dôvodov v Taliansku a v Grécku zabezpečiť. Súhlas Slovenska s relokáciou je teda aj súhlasom s podieľaním sa na predchádzaní a odhaľovaní hrozieb terorizmu prostredníctvom riadneho, rýchleho a účinného azylového konania, v rámci ktorého si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa zákona o azyle vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby.
Je kľúčové, aby sa štáty Európskej únie vrátane Slovenska angažovali v hľadaní riešení, ktoré by prispeli k ukončeniu vojnových konfliktov a umožnili týmto ľuďom žiť v bezpečí a v mieri. Skúsenosť nám však ukazuje, že mierové riešenie konfliktov je náročná úloha a často vyžaduje aj celé desaťročia. Pomôcť utečencom znamená pomôcť ľuďom, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, lebo v ich krajine im hrozí prenasledovanie alebo mučenie, ich život alebo sloboda sú tam ohrozené.
Na rozdiel od väčšiny sveta, kde počet osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v posledných rokoch v dôsledku pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie rapídne narastá, Slovensko nečelí masovému príchodu žiadateľov o azyl, a to aj napriek tomu, že sme východnou hranicou Európskej únie a schengenského priestoru. V minulom roku u nás požiadalo o azyl 331 osôb, z toho 14 žiadateľov získalo azyl a 99 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana.
Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a patrí medzi najrozvinutejšie a najslobodnejšie krajiny sveta. Zároveň máme mnohí v pamäti situáciu pred rokom 1989, kedy boli Slováci a Slovenky v pozícii utečencov a hľadali azyl za železnou oponou. Majúc na pamäti túto skúsenosť, ale najmä hodnoty kresťanskej tradície, demokracie a ochrany ľudských práv a s ohľadom na pokrok, ktorý Slovensko za posledné dve desaťročia dosiahlo, si myslíme, že je čas urobiť viac. Slovensko má dostatočné hodnotové a personálne kapacity, skúsenosti a infraštruktúru na to, aby poskytlo pomocnú ruku niekoľkým stovkám sýrskych a eritrejských utečencom ako krajina, ktorá im dokáže urýchlene poskytnúť bezpečie a možnosť usadiť sa. Slovensko má nielen azylové zariadenia, ktorých využitie je už niekoľko rokov oveľa nižšie ako ich kapacita, ale môže sa oprieť aj o mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivcov, ktorí sa dlhodobo venujú téme utečencov a pomáhajú im pri ich integrácii na Slovensku. Pozitívnym príkladom občianskej angažovanosti je napríklad iniciatíva Spoločenstva Ladislava Hanusa s názvom Kto pomôže, ktorú podporilo už viac ako päťsto rodín, jednotlivcov, organizácií, cirkví a firiem verejným prísľubom pomoci pri integrácii žien, mužov a detí zo Sýrie alebo Iraku, ktoré by boli presídlené vládou Slovenskou republiky na naše územie. Návrh relokácie počíta s finančnou podporou vo výške šesťtisíc eur na každého žiadateľa, ktorý bude premiestnený.
Pán premiér, zástupcovia slovenskej vlády opakovane vyjadrili, že akékoľvek rozhodnutie prijať utečencov musí byť založené na dobrovoľnosti a politiku kvót odmietate, čo však neznamená, že by sa Slovensko – rovnako ako ostatné krajiny vyspelého sveta – nepodieľalo na prijímaní utečencov. Vyzývame vás preto, aby ste sa verejne v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády prihlásili k porozumeniu s tými, ktorí riskujú svoje životy, museli v dôsledku vojnových konfliktov opustiť svoje domovy. Aby ste verejnosti, ktorá začína byť diskusiou na túto tému opäť raz vnútorne rozdelená, trpezlivo vysvetľovali komplexnosť problémov súvisiacich s nebývalým príchodom migrantov do Európskej únie cez Stredozemné more, ponúkali skutočnosti a dáta, ktoré sú vám známe, vysvetľovali komplexnosť riešení, ktoré predstavitelia EÚ (pozn. red.: správne má byť "predstavila EÚ") v rámci európskej agendy týkajúcej sa migrácie...", dobre, tu mi nejak vypadlo slovo, "a vyhýbali sa účelovým zjednodušeniam. Vzhľadom na vaše odmietnutie politiky kvót, aby ste vyjadrili, akým iným konkrétnym spôsobom sa chce Slovenská republika podieľať na riešeniach.
Zároveň vás vyzývame, aby ste v mene Slovenskej republiky s cieľom umožniť bezpečný a legálny príchod utečencov a minimalizovať ich dopyt po neregulárnej migrácii a počet úmrtí v Stredozemnom mori zvážili nasledujúce dostupné riešenia, a to: dobrovoľne sa prihlásiť k prijatiu utečencov priamo z krízových oblastí z krajín priamo susediacich s krajinami, kde prebieha vojnový konflikt alebo z krajín tranzitu, ktoré sa samé zmietajú vo vojnovom konflikte, ako napríklad Líbya, na presídlenie do Slovenskej republiky. Umožniť osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o udelenie víz na účel pricestovania na územie Slovenskej republiky, prípadne priamo požiadať o medzinárodnú ochranu na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v krajinách, ktoré susedia alebo sa nachádzajú v blízkosti ich domovských krajín."
V závere výzvy jej autori, autorky a signatári navrhujú niektoré ďalšie konkrétne možnosti pomoci utečencom, napríklad vo sfére školstva a zdravotnej starostlivosti.
Podpísaná ako kontaktná osoba je Zuzana Števulová, predsedníčka Občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Z ostatných mimovládok, ktoré sú spolupredkladateľmi tejto výzvy, spomeniem aspoň Slovenskú humanitnú radu, Slovenskú katolícku charitu, Nadáciu Milana Šimečku, Občianske združenie Človek v ohrození, Amnesty International, organizáciu Občan, demokracia a zodpovednosť, Klub mnohodetných rodín, Združenie kresťanských seniorov Slovenska a Svetový apoštolát svätej Fatimy na Slovensku, Občianske združenie WellGiving, Nadáciu Pontis, Koalíciu pre deti Slovenska, PDCS, Alianciu žien Slovenska, ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj, Divadlo bez domova, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Centrum pre filantropiu či Nadáciu Integra.
Z početných osobností verejného života, ktoré túto výzvu podporili, spomeniem len jednu, Antona Srholca, ktorý predstavuje široko akceptovaný symbol ľudskosti, na Slovensku zrejme najvýraznejší.
Ak to mám zhrnúť: K tomu, aby sme poskytli utečencom pred smrťou a násilím pomoc, nás zaväzujú nielen medzinárodné dohovory, ktorých je Slovensko signatárom či zmluvnou stranou, ale najmä elementárne zásady solidarity, ľudskosti a lásky k blížnemu, čiže základné princípy kresťanstva, ku ktorým sa hlási veľká väčšina obyvateľov Slovenska, rovnako ako aj občianska spoločnosť, ktorú sa tu snažíme v ostatnom štvrťstoročí budovať.
Áno, Slovensko má právo odmietnuť povinné kvóty stanovené Bruselom, ale len za predpokladu, že samo príde s lepším, humánnejším a spravodlivejším riešením, napríklad s takým, že dobrovoľne a iniciatívne prijmeme adekvátny počet utečencov. Podotýkam, že takých, u ktorých bude evidentné, že nepredstavujú bezpečnostné riziko a o prijatí ktorých rozhodne samo Slovensko.
Opačný postoj, teda odmietnutie pomoci pod rôznymi zámienkami, by bol nielenže neľudský, ale priamo by nahrával xenofóbnym a násilným extrémistom, ktorí predstavujú nielen bezpečnostné riziko, ale ako ukázala sobota 20. júna, sú nebezpečnou realitou tu a teraz.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 18:01 - 18:03 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nebolo mi celkom jasné, kam si svojou poznámkou mieril, pán podpredseda Číž. Určite sa zhodneme na tom, že nový park, ktorý si spomínal viackrát, je naozaj verejným záujmom, ale sa zhodneme aj na tom, že prioritným cieľom tohto návrhu zákona nie je budovanie nových parkov, a keď, tak len priemyselných parkov alebo Riverparkov.
Čiže, naopak, ja sa odvážim tvrdiť, že som vystupoval zo striktne a konzistentne zelených pozícií, keď som žiadal, aby sa návrh zákona upresnil v tom zmysle, aby ním neboli ohrozené ďalšie pôdne zdroje, ekosystémy alebo estetika krajiny, ale aby bol prepracovaný či dopracovaný v tom duchu, aby sa orientoval výlučne na devastované územia, ktorých tu máme neúrekom, na ich znovavyužitie, na ich, ak chceš, ozelenenie. A v tomto, myslím, že som vystupoval dôsledne zo zelených pozícií a nijak som sa nespreneveril zelenej filozofii. Takže neviem presne, o čo ti išlo.
Ale ešte, keď mám tam pár sekúnd času, k tomu verejnému záujmu. Ja som požiadal pred pár dňami Parlamentný inštitút o vypracovanie analýzy, ako sa v iných krajinách chápe verejný záujem vo vzťahu k ochrane prírody, takže s veľkým napätím očakávam, ako to riešia inde. Pretože u nás sa síce aj v zákone o ochrane prírody a krajiny hovorí, že ochrana prírody je verejný záujem, ale na druhej strane pri každej možnej a nemožnej príležitosti tento verejný záujem musí ustúpiť inému verejnému záujmu, lebo však kam by sme došli, aby sme naozaj mysleli vážne to, že ochrana prírody je verejný záujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 17:42 - 17:44 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že aj ja zdieľam obavy kolegu Hlinu, že tento zákon v prípade svojho schválenia bude zneužiteľný. A k týmto obavám ma vedie aj formulácia, na ktorej sa dosť tento návrh zakladá, a to je formulácia o akýchsi bližšie nešpecifikovaných rozsiahlych nevyužívaných územiach, ktorých sa má tento zákon týkať.
Keď som sa v prvom čítaní pýtal pána predkladateľa, aby mi vymenoval príkladmo povedzme desať takýchto území na Slovensku, dosiaľ som sa odpovede na túto moju otázku nedočkal.
Na druhej strane som sa v prvom čítaní zmienil aj o tom, že na Slovensku máme desiatky, ak nie stovky území, ktoré nielenže ležia ladom, ale sú aj devastované predchádzajúcou ekonomickou činnosťou. Ja som očakával a ešte očakávam, asi naivne, že z vládnych lavíc a vládnych poslaneckých lavíc príde takýto pozmeňujúci návrh, ktorý upresní a upriami, by som povedal, zameranie tohto zákona práve na takéto devastované územia, na tie tzv. brownfields, a bude viesť k tomu, aby sa naozaj revitalizovali a využili tieto plochy, ktoré nás tu už roky a desaťročia sužujú a vytvárajú rôzne problémy vrátene environmentálnych. V tomto by som videl zmysel podobného návrhu zákona.
Asi, hovorím, som naivný, keď očakávam, že bude týmto smerom zacielený nejakým ešte pozmeňujúcim návrhom, ktorý príde. Ja som, priznám sa, v tomto časovom strese takýto pozmeňovák nestihol pripraviť, aj keď som chcel. A možno sa to budem pokúšať riešiť potom novelou tohto zákona, ak bude prijatý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 16:07 - 16:08 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že tu kolega Vašečka upozornil na skutočnosť, že medzi pojmami migrant a utečenec nie je znamienko rovnosti. Utečenci sú špeciálna kategória ľudí, ktorí sú z existenčných dôvodov nútení opustiť svoje domovy a svoje domovské krajiny. Je to veľmi amatérska definícia, ale snáď splní účel pre tento prípad. Pričom migrant môže byť z dôvodu celého radu iných príčin a určite sa naňho nemožno pozerať vo všeobecnosti tak ako na toho, ktorého označujeme a ktorého aj medzinárodné dohovory označujú pojmom utečenec.
Preto by som bol veľmi rád, kedy aj táto schôdza prispela k tomu, aby sme striktnejšie rozlišovali medzi týmito pojmami a naozaj používali v danom kontexte ten pojem utečenec a nie migrant. Keďže, ako sme už povedali, migrant je pojem oveľa širší.
A ešte niečo. Straší sa tu fiktívnymi alebo hypotetickými teroristami, a pritom skutočných a reálnych, keď už aj nie teroristov, tak prinajmenšom násilníkov hrubého zrna, sme tu videli minulú sobotu. Nehovorili po arabsky, ale po slovensky, aj keď nie veľmi spisovne, ale predsa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 15:50 - 15:52 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tiež som príjemne prekvapený, že tu dnes venujeme pomerne veľkú pozornosť aj problematike odpustenia zahraničného dlhu krajinám tretieho sveta. Chcem k tomu len poznamenať, že okrem morálneho a finančného aspektu, ktorý tu bol už spomínaný, tu máme do činenia aj s iným aspektom, ktorý by som nazval praktický, recipročný alebo win-win, čiže viacnásobných víťazstiev.
To odpustenie dlhov je totiž možné podmieniť určitou protislužbou zo strany dlžníka a tou je záväzok, že protihodnotou, ak to tak môžme nazvať, za odpustené dlhy bude napríklad účinnejšia ochrana národných parkov, čo v prípade Afriky alebo Južnej Ameriky je veľmi, veľmi aktuálne. Môže to byť investovanie do účinného odzbrojovania alebo riešenia bezpečnostných problémov na území daného štátu a tak ďalej a tak ďalej. Môže to byť investovanie do znižovania globálneho znečistenia životného prostredia, čo sa týka ovzdušia alebo znečistenia morí. Tých príkladov by sme mohli vymenovať ix. A tento mechanizmus známy aj pod slovným spojením odpúšťanie alebo umorovanie dlhu v prospech prírody v tomto prípade, ale môže to byť v prospech čohokoľvek iného ušľachtilého a dôležitého, je tu známy už niekoľko desaťročí a čiastočne sa aj realizuje. Treba povedať, nezačíname niekde na zelenej lúke a veľká časť dlhu krajinám Latinskej Ameriky už bola za takýchto podmienok nakoniec odpustená.
A nemusíme ísť tak ďaleko. Môžme si zobrať susedné Poľsko, ktorému bola časť zahraničného dlhu, ktorý si asi pamätáte, bol veľký pred rokom ´89, odpustená s podmienkou, že investuje do zlepšenia kvality životného prostredia, čo sa aj stalo.
Takže chcel som upozorniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.6.2015 11:14 - 11:15 hod.

Mikuláš Huba
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2015 13:15 - 13:17 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

123.
... za tvoje vystúpenie, aj za to, že si ešte umožnil naň reagovať. Znova sme sa trošku dostali do takej pasce. My sme vlastne toto meranie dali urobiť až následne, keď ten zákon bol predložený a ten oxid chloričitý, ja som nie chemik, ale predpokladám, že sa nepodieľa nejakou významnou mierou na tom samotnom zápachu, o ktorý nám ide v tomto zákone, že je to akýsi vedľajší produkt celej tejto našej aktivity, že sa popri tom zistilo, že je tu táto veľmi jedovatá látka, ktorá dosiaľ dokonca nie je meraná ani v rámci zákona o ovzduší alebo monitorovaná.
Čiže ja sa znova vrátim k tomu. My sme aj po konzultácii s odborníkmi dospeli k tomu, že pri týchto zapáchajúcich látkach, ktoré ale nemusia mať dokázateľne, zdôrazňujem, nemusia mať dokázateľne negatívny vplyv na zdravie, ale napriek tomu evidentne znižujú kvalitu života, pôjdeme po tej línii subjektívneho vnemu, a to, že keď tých dvadsať ľudí objektivizovaných tým stanoviskom obecného zastupiteľstva, plus za prítomnosti prevádzky, ktorá zjavne takéto znečistenie produkuje, čo je zas plnenie týchto troch podmienok, sa uznesú na tom, že sú obťažovaní tým hlukom, pardon, tým zápachom, tak je to dostatočné bez ohľadu na to, že nebudeme mať presne zmapované, ktoré tie zložky chemické sa na tom zápachu podieľajú. A to je výzva aj pre vedu a výskum, lebo aj tí odborníci tam povedali, my to nedokážeme všetko presne zmapovať, tieto zapáchajúce látky zatiaľ a tobôž už nie ich dať do nejakej tabuľky a normy, pretože jednoducho je to kumulatívny vplyv rôznych prvkov, ktoré zatiaľ sú možno nad naše sily, aby sme ich úplne presne vyšpecifikovali a definovali.
A ešte tam voľná analógia s tým zvukom bez ohľadu na decibely, ak vás obťažuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2015 13:00 - 13:02 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

109.
Ďakujem pekne.
Pán kolega Martvoň, trošku sa točíme v takom začarovanom kruhu, obávam sa, pretože vy nám vytýkate, že sa dotýkame nejakej oblasti, ktorá nie je zatiaľ presne definovaná v našom zákone o ovzduší. Ale to je presne ono. My sa snažíme tento deficit zákona o ovzduší odstrániť tým, že jeho pôsobnosť ako keby rozširujeme na tie zapáchajúce látky, čo nie je nič mimoriadne. Ja som tu citoval smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, kde sa o tomto už hovorí, ale len v súvislosti s jednou časťou problému a to sú spaľovne odpadov. Čiže nie je to, ako som hovoril, objavovanie Ameriky. Je tu už tento precedens, na ktorý nadväzujeme.
A takisto aj náš zákon o ovzduší hovorí, aby som presne citoval, "pachové znečisťujúce látky". Možno si nerozumieme v tom, že u nás sa chápu ako tieto pachové znečisťujúce látky len tie, ktoré majú dokázateľne negatívny vplyv na zdravie. Ale my práve túto kategóriu rozširujeme aj o látky, ktoré dokázateľne nemusia mať negatívny vplyv na fyzické zdravie, ale sú nepochybne obťažujúce. A preto aj po početných konzultáciách už so spomínanými odborníkmi zvolili tento prístup toho subjektívneho prístupu tých ľudí, ktorí sú obťažovaní. Čiže my tam preto zámerne nejdeme do taxatívneho vymenúvania týchto látok, lebo to by bol trošku problém, by sme sa dostali do toho konfliktu, či sú zdraviu škodlivé alebo nie sú. Ale nám stačí to, že tých dvadsať a viac ľudí konštatuje, že ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2015 12:43 - 12:45 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

101.
Ďakujem pekne. Som rád, že pán kolega Radošovský takto pozitívne hodnotí tento návrh, pretože si ho vážim aj ako odborníka, nielen ako politika, a z úst odborníka a skúseného človeka v tejto oblasti tak tieto pochvalné slová znejú dvojnásobne lichotivo a povzbudivo.
Ale zmienil by som sa o tom, že možno vzniká trošku nedorozumenie, keď hovoríme o tej aplikácii, inak princíp, ten BAT, z anglického best available technique alebo technologies, čiže najlepšie dostupné techniky alebo technológie. Možno zvádza k tomu, že ide len o rýdzo také technologicko-technokratické riešenia, ale naozaj on predpokladá akékoľvek riešenia vrátane týchto vami preferovaných – a mnou tak isto – biologických riešení. Čiže tam sa nemusíme obávať, ak by takýto zákon bol prijatý, bol by to zároveň, ako aj konštatuje pán profesor Katuščák, ďalší impulz pre rozvíjanie takýchto prístupov aj na Slovensku. A verím, že by sme boli schopní aplikovať tie najlepšie, naozaj dostupné technológie, ale technológie sa myslí aj biotechnológia a akékoľvek teda biologické a ekologické prístupy, ktoré sú často, ako ste aj vy naznačili, veľmi správne, oveľa lacnejšie, oveľa výhodnejšie a často naozaj jednou ranou zabíjajú dve a viac múch, ako sa ľudovo hovorí. Takže ja myslím, už sa opakujem trošku ale, že práve prijatie takejto normy by bolo zároveň aj impulzom pre rozvoj a aplikáciu takýchto technológií.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2015 12:27 - 12:29 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne a budem reagovať, samozrejme, v prvom rade na kolegu Mičovského, ale dovolím si malé porušenie zákona o rokovacom poriadku a jednou vetou aspoň aj na kolegu Martvoňa. V prvom rade predkladáme tento návrh, pretože súčasný zákon o ovzduší túto problematiku nerieši, to sme povedali opakovane v tých úvodných slovách. A po druhé, netýka sa vôbec poľnohospodárstva a už tobôž nie nejakých septikov a podobne, ako naznačujete, je tam jasne povedané, že sa týka len priemyselného znečistenia a veľkých a stredných zdrojov.
Ale v reakcii na kolegu Mičovského, pretože načal aj tú finančnú situáciu veľkého podniku a významného podniku SCP Mondi, ktorý má rozhodujúcu, v úvodzovkách, zásluhu na tom, čo sa deje v blízkosti Ružomberka a najmä teda v Hrboltovej. Jedna súvislosť, ktorá tu nebola spomenutá. Pred približne troma rokmi sa nielen v tejto snemovni, ale aj vo verejnosti, v médiách a inde diskutovala oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť finančných stimulov, ktoré táto firma získala, hoci tá protihodnota nebola podľa mnohých názorov adekvátna výške tých finančných stimulov. Ale to teraz nejdem nejako analyzovať, ani na to nie som kompetentný. Ja len chcem povedať, že viackrát sme tu v súvislosti s diskusiou o finančných stimuloch zdôrazňovali, že by sa pri rozhodovaní o nich nemali zohľadňovať len ekonomické a sociálne aspekty, ale oveľa viac ako doteraz aj environmentálne aspekty a že by malo byť teda zlepšenie životného prostredia jednou z dôležitých podmienok v prípade udeľovania takýchto stimulov. Myslím si, že keby sa to bolo stalo v prípade tohto finančného stimulu pre SCP Mondi, mohli sme mať možno po tomto probléme a možno by sme s týmto návrhom zákona ani nepri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis