Videokanál poslanca

10.
Ďakujem pekne za slovo.
Ja taktiež súhlasím s predrečníkom, že kvôli jednej investícii – a navyše veľmi problematickej – si tu robíme z nášho právneho poriadku opäť niekoľko mesiacov po tom, ako sme to urobili prvýkrát, trhací kalendár. Teda urobili sme to už viackrát, samozrejme, ale v tejto konkrétnej veci to robíme v krátkom časovom slede už druhý raz. Zase máme doslova len pár hodín na to, aby sme domysleli všetky možné negatívne dôsledky tejto zdanlivo malej a jednoduchej, ale v skutočnosti veľmi zásadnej zmeny stavebného zákona a ďalších právnych noriem. O tom, že v režime skráteného konania nemáme čas si prediskutovať všetky aspekty, súvislosti a možné negatívne dopady tohto návrhu s odbornou verejnosťou, ani nehovorím.
Je verejným tajomstvom, ako tu aj odznelo, že tento zákon je šitý na mieru jednej veľkej investície. Ale chcem upozorniť na to, že keď bude prijatý, bude ho možné použiť, využiť a, samozrejme, aj zneužiť aj v prípade iných veľkých, takzvaných strategických investícií, ktoré môžu byť ešte spornejšie a môžu mať ešte negatívnejšie dopady, ako je táto konkrétna plánovaná investícia. Tak to prosím, aby sme brali do úvahy aj túto skutočnosť, že otvárame Pandorinu skrinku a naozaj veľmi výrazným spôsobom zasahujeme do stavebného zákona a práve pri rozhodnutiach, ktoré môžu mať veľmi negatívny dosah na životné prostredie, pôdny fond, charakter krajiny, ho robíme do značnej miery bezzubým.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený kolega Hraško, milý Igor, myslel som si, že moje vystúpenie v tejto rozprave bude najdlhšie, ale ty si ma suverénne prekonal. Avšak nezazlievam ti to, naopak, klobúk dolu pred tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý si si osvojil, spracoval a predniesol, aj keď to iste nebolo ľahké. Musím povedať, že aj tvoje vystúpenie ma utvrdilo v tom, že ak tomuto zákonodarnému zboru zostala čo i len štipka zodpovednosti, nemôže prijať návrh zákona, ku ktorému prišiel takýto astronomický počet pripomienok. Ak som dobre počítal, tak súčet tých návrhov na zmeny obsiahnutých v spoločnej správe a len vo vystúpeniach, ktoré dosiaľ odzneli, prevyšuje magické číslo 350. Myslím, že je to nový rekord v tomto volebnom období. A naozaj by sa všetci, ktorí zvažujú, že tento návrh podporia, mali nad tým hlboko zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem tentoraz veľmi stručný. Absolútne podpisujem to, čo ste povedali, pán kolega. O tom nejednoznačnom prístupe premiéra k pôde, keď na jednej strane prakticky v tom istom týždni mal vyhlásenie o potrebe chrániť ju pred zahraničnými majiteľmi, na druhej strane ju vlastne, a úrodnú pôdu, kvalitnú pôdu, pôdu v lokalite, ktorá je krajinársky mimoriadne cenná, pretože, ako viete, tesne nad ňou je jeden z najkrajších románskych kostolíkov na Slovensku a je to taká erbová vec Slovenska. Na toto sa ešte vôbec myslím nepoukázalo, som sa nestretol s tým, to je nad rámec tejto diskusie možno, hoci so stavebným zákonom to tiež čiastočne súvisí. Takže všetky tieto súvislosti, keby sme zobrali do úvahy, tak tá lokalita patrí naozaj k tomu najhoršiemu, čo si vieme predstaviť. Nehovoriac o tom, že je to na západnom Slovensku, sme hovorili, že takéto investície by už nemali ísť, že by mali ísť prednostne na východ, a tak ďalej a tak ďalej. Ja do toho nechcem zasahovať, na to sú jednak kompetentnejší, jednak na to teraz nie je dostatok priestoru.
Ale znova sa len vrátim k tomu, čo ste povedali a zobrali ste mi to doslova z úst a z jazyka, chystal som sa povedať niečo podobné, tak budem mať o minútu kratší prejav.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Povedal si veľa zaujímavého a chvályhodného, Fero, ale ja, ak dovolíš, zareagujem len na tú tvoju ironickú poznámku v úvode, ktorou si reagoval na tú zmienku o podujatí, ktoré dnes prebieha v kinosále a ktoré sa týka aj zmeny klímy. Napriek tomu, že zmena klímy a jej príčiny sú fenoménom, na ktorý máme dlhodobo diametrálne odlišný názor, stále v sebe prechovávam iskierku nádeje, že sa zhodneme aspoň na tom, že ak nejaké územie prestane alebo prestáva byť obývateľné, začnú z neho ľudia masovo utekať. A verím, že sa zhodneme aj na tom, že tou príčinou tej neobývateľnosti nemusí byť len vojna alebo iný prejav brutálneho násilia, ale že tým môže byť napríklad aj nedostatok pitnej alebo závlahovej vody, dlhodobé sucho, šírenie sa púští a podobne. Toto platí dvojnásobne v regiónoch, kde sa to kombinuje s populačnou explóziou, a navyše v krajinách, ktoré nemajú rozprávkové zásoby ropy alebo iných vzácnych nerastných surovín, ktorých predajom by mohli tieto problémy aspoň čiastočne a dočasne zažehnať alebo zmierniť. Takže, zhrnuté a podčiarknuté, zmena klímy a jej následky budú stále viac eskalovať aj utečeneckú krízu a verím, že po čase dospejeme v tejto otázke k zhode, podobne ako sme dospeli k zhode v mnohých iných otázkach, v ktorých si rozumieme. Kto o tom pochybuje môže si prečítať skvelú prílohu dnešného SME.

Ďakujem pekne za slovo. S viacerými tézami, ktoré tu prezentoval predrečník, by som dokázal súhlasiť, najmä s tým, že odmietol xenofóbne tendencie, čím sa odlíšil od niektorých iných v tejto sále a v tejto spoločnosti.
Ale chcem poukázať na niečo iné. Aj v jeho vystúpení, ale ešte častejšie v niektorých iných vystúpeniach rezonoval taký trošku optimistický tón v tom zmysle, že sa viac-menej na zásadných veciach vo vzťahu k problému utečencov a k celej tejto kríze zhodujeme. Za seba musím povedať, že tomu tak nie je. Napríklad s tým, aký postoj k tejto problematike zvolil od začiatku pán premiér, mám úplne zásadný problém, a to, že sa dodatočne snaží o tento svoj postoj, ktorý podľa môjho názoru je škodlivý a v konečnom dôsledku pre Slovensko nebezpečný a kontraproduktívny. A teraz to nemyslím len z nejakého geopolitického hľadiska vo vzťahu k našim partnerom v Európskej únii, ale aj z hľadiska mentálnej budúcnosti občanov Slovenska, pretože do duší našincov zaštepil ešte silnejší pocit strachu a xenofóbie, než tomu bolo dosiaľ. Takže ja s týmto konsenzom mám veľký problém.
A možnože niektorých zvádza k tomu, k tej ilúzii konsenzu to, že máme odmietavý postoj ku kvótam. Tie sú podľa mňa v tejto chvíli skôr zástupný problém. A navyše mnohí z nás tento postoj podmieňujú len tým, že budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem otázkou, ak dovolíte. Odkiaľ ste, pán premiér, zobrali údaj, že 90 % migrantov sú ekonomickí migranti? Veď už samotný zoznam krajín, odkiaľ ten hlavný prúd najviac ohrozených migrantov pochádza, teda Sýria a Afganistan, Eritrea a niektoré ďalšie, sú dôkazom toho, že to tak nemôže byť. Ale pripusťme, že máte pravdu a že naozaj tých 90 % sú ekonomickí migranti, čo si teda absolútne nemyslím a nemyslia si to ani mnohí experti, ktorí sa k tejto téme vyjadrujú. Ale stále nám tu zostáva 10 percent. A čo s nimi? Koľko z nich sme reálne prijali, koľko z nich sme reálne ochotní prijať? Alebo nám chcete nahovoriť, že týchto 10 % sú všetko teroristi vrátane malých detí?
Ja súhlasím s vami, že hlavnú zodpovednosť v tomto smere má vláda. Ale na druhej strane som rád, že nielen vláda vytvára obraz Slovenska, že sú tu desaťtisíce obyčajných ľudí, ktorí prejavili konkrétnu solidaritu, nie v rovine sľubov, ale v rovine veľmi konkrétnych činov, aj keď niekedy malých činov, a reálne aspoň trochu pomohli trpiacim ľuďom.
Celkom výnimočne ste pochválili opozíciu v tom, že takmer unisono podporila ten váš zamietavý postoj ku kvótam, len ste zabudli pripomenúť, že mnohí z nás to podmienili tým, že adekvátnu mieru solidarity prejavíme dobrovoľne a spontánne.
S jedným vaším výrokom plne súhlasím. A to je ten, že to tu ešte nebolo. Len by som si dovolil podotknúť, že tých vecí, ktoré tu ešte neboli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Hneď ako prvé v zozname navrhovaných riešení spomenul pán podpredseda Figeľ riešenie problému tam, kde vzniká. Tým sa okrem iného prihlásil k rétorike vlády a jej predsedu.
Zároveň však musím konštatovať, že ja som hlboko presvedčený o tom, že problémy je treba riešiť tam, kde vznikajú, a hasenie následkov už je len druhoradé. Bolo by ideálne, keby sme týmto tento problém v tejto chvíli dokázali vyriešiť. Má to však svoje minimálne dve veľké "ale".
To prvé je to, že toto je uvažovanie v horizonte rokov, ba desaťročí, ale konkrétni utečenci, ktorí sú v Európe, dokonca v strednej Európe, na našich hraniciach, trpia tu a teraz. A pre nich toto riešenie nie je de facto riešením. To je riešenie pre tých druhých, ktorí tu ešte nie sú a ktorých prílev chceme spomaliť, keďže úplne mu zabrániť nedokážeme nepochybne.
A druhé to "ale" súvisí s tým, že stále sme sa nedozvedeli a, bohužiaľ, ani v tej informácii, ktorú nám predniesol pán podpredseda vlády, ako konkrétne chce Slovenská republika alebo slovenská vláda, aby sme boli ešte konkrétnejší, zabezpečiť to riešenie problému v krajine vzniku. Hovorilo sa tu o konferenciách a podobne, ale to nie je žiadny konkrétny návod. Ja som to chcel už aj v procedurálnom návrhu na začiatku schôdze navrhnúť, aby sme dostali takúto konkrétnu informáciu, ale bol som presvedčený, že ma pán predseda odkáže práve na túto informáciu, tak som ten návrh stiahol, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

4.
Ďakujem pekne za slovo. Snažil som sa prihlásiť prvý. Bola to dobrá intuícia, lebo kolega Kollár ma so svojím návrhom predbehol. Predsa len doplním k tomu zdôvodneniu to, že bola to Národná rada, ktorá iniciovala túto kontrolu v Slovenských elektrárňach. Čiže je dvojnásobne logické, aby sa s výsledkami tejto kontroly oboznámila.
Ale mám ešte jeden taký všeobecnejší návrh na doplnenie programu. Čím ďalej, tým častejšie, a to aj z úst politikov, počúvame o hodnotách ako fenoméne, ktorý je čím ďalej, tým viac ohrozený. Každý máme možno trošku inú predstavu o hodnotách. Ale práve preto si myslím, a preto navrhujem zaradiť do programu osobitný bod venovaný hodnotám. Mali by sme si vydiskutovať, o aké hodnoty nám vlastne ide, čím, respektíve kým sú ohrozené. Takže redukujem ten môj dvojnávrh na toto, na tento jeden návrh, keďže ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Akokoľvek sa bude zdať návrh kolegu Hlinu na zrušenie tohto výboru originálny, nie je tomu tak celkom. Dovolím si pripomenúť a môžte si to skontrolovať v prehľade hlasovaní z ustanovujúcej schôdze v tomto volebnom období, myslím, že sa konala 4. apríla 2012, kde jeden poslanec, volá sa Mikuláš Huba, hlasoval proti vzniku tohto výboru. Nie preto, že by som sa obával, že tento výbor nebude mať čo robiť. Naopak, viem veľmi dobre a vedel som to už pri vstupe do Národnej rady, nakoniec pred mnohými rokmi som predsedal ako keby časti tohto výboru, teda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, takže už vtedy tej agendy bolo veľa. Keď k tomu pribudla rozsiahla poľnohospodárska agenda, bolo jasné, že tento výbor bude mať práce vyše hlavy. A to je aj pravda, myslím, že tento výbor patrí k tým najviac zamestnaným výborom. Takže po tejto stránke si nemyslím, že by bol dôvod ho rušiť.
Ale prečo som hlasoval s plným vedomím pred tými troma rokmi proti jeho vzniku? To bol ten dôvod, s ktorým som sa dodnes neuzmieril, ani neuzmierim, a to bolo de facto zrušenie samostatného výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý celkom logicky musí byť postavený mimo hospodárske výbory vzhľadom na špecifický charakter životného prostredia a ochrany prírody, nielen z hľadiska odborného, ale z hľadiska, by som povedal, systému spravovania vecí verejných, keďže v takomto výbore naozaj dominuje, vôbec v tejto oblasti dominujú skôr kontrolné ako hospodárske aktivity.
Takže toto bol dôvod, pre ktorý som hlasoval vtedy proti vzniku takéhoto výboru. Iróniou osudu som bol vzápätí, myslím, 126 hlasmi poslancov a poslankýň, zvolený za predsedu tohto výboru. No ale to už patrí k životu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Všetko podstatné povedal predkladateľ tohto návrhu. Sám sa touto problematikou, aj keď nie intenzívne, ale s istým nasadením dlhodobo zaoberám. Parlamentný inštitút, nakoniec, aj o odcitovanú expertízu som, ak sa dobre pamätám, požiadal pred časom práve ja. Ale to nie je podstatné, samozrejme.

Tento návrh mi je sympatický aspoň svojou filozofiou. A možno sa nakoniec ukáže, že kvôli nejakým problémom neprejde, ako sa to už v tejto sále stáva. Možnože tie problémy budú aj v danej chvíli objektívne. K tomu chcem však poznamenať, že ak tých 26, ak dobre počítam, krajín Európskej únie dokázalo tieto problémy prekonať, tak by sme ich mali dokázať prekonať aj my. A naozaj dajme hlavy dokopy a ak naozaj čelí tento návrh nejakým fatálnym problémom, vylepšime ho a predložme ho hoci ešte koncom tohto volebného obdobia, ešte to stihneme za tých 6 mesiacov, a predložme ho tak, aby spĺňal teda všetky požiadavky. A myslím si, že ak sa inšpirujeme krajinami, kde to funguje, tak to nemôže byť problém.

Hovorím, filozofia tohto zákona mi je sympatická aj tým, že v podstate korešponduje so všetkými tými troma hlavnými piliermi Koncepcie trvalej udržateľnosti, čiže ekonomickým, sociálnym aj environmentálnym. To je vec, ktorú deklaratórne Slovenská republika na všetkých možných a nemožných fórach zdôrazňuje. Takže podpora tohto návrhu zákona by bola aj praktickou ukážkou, že to myslíme vážne.

A polovážne ukončím tento svoj improvizovaný podporný vstup konštatovaním, že vidím jedinú chybu tohto návrhu v tom, že nie som jeho spoluautorom. Ďakujem pekne.