Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.10.2015 o 10:38 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.10.2015 10:38 - 10:40 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

51.
Snáď to stihnem aj za tých jedna päťdesiat. Dobre. Takže rád podporím každý návrh, ktorý tejto krajine a jej obyvateľom aspoň trochu pomôže vymaniť sa z toho pomaly už neznesiteľného zajatia vizuálnym smogom, ktorého sme svedkami u nás.
Naozaj nepoznám krajinu, a prešiel som ich pomerne veľa, kde by tento vizuálny smog, tento les bilbordov umiestnených na každom možnom i nemožnom mieste, dosahoval také ozrutné rozmery ako práve na Slovensku.
Pred týždňom minister Počiatek stiahol z rokovania Národnej rady návrh nového stavebného zákona, ktorý popri mnohých sporných - a myslím si, že až zlých ustanoveniach - obsahoval aj niekoľko pozitívnych, a medzi ne možno zaradiť aj tú snahu o reguláciu tohto problému, teda vizuálneho smogu, reguláciu umiestňovania bilbordov.
Hovorím to aj preto, lebo stále ešte je šanca aj v tomto volebnom období stihnúť formou malej novely platného stavebného zákona zakotviť do nášho právneho systému tieto pozitívne zmeny, a rád sa budem v tomto smere angažovať, ale ako je známe, žiadny smer v tomto parlamente bez podpory SMER-u - SD nemá šancu na úspech, takže čakám, či sa ku mne pripoja aj niektorí poslanci a poslankyne SMER-u, a v tom prípade myslím, že sme schopní pomerne rýchlo a efektívne malou novelou dostať tieto pozitíva z návrhu stavebného zákona do praxe.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2015 9:23 - 9:25 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Len veľmi stručne. Igor, myslím, že si veľmi správne poukázal na to, že rozhodnutie vlády nie je slovo božie. A že to, čo sa tomuto kolektívnemu orgánu môže zdať byť najvyšším verejným záujmom, vôbec takým záujmom nemusí byť, najmä v konfrontácii s iným verejným záujmom, ktorý máme definovaný aj v ústave, a tým je ochrana životného prostredia a ochrana kultúrneho dedičstva. Čiže v lepšom prípade tu stoja proti sebe dva verejné záujmy, v horšom prípade tu stojí proti sebe verejný záujem definovaný ústavou verzus verejný záujem definovaný skupinou ľudí, ktorí momentálne sú pri moci. To nikto nespochybňuje, rozhodujú sa v súlade s platným právnym stavom, to tiež nikto nespochybňuje. Chcú ten platný stav výrazne zmäkčiť, účelovo ohnúť na kolene, ako sa hovorí. To spochybňujeme. Ale čo tiež by som chcel spochybniť, je legitimita tohto rozhodovania.
Často sa tu spomína inštitút referenda, myslím si, že je načase vyhlásiť o takomto zásadnom rozhodnutí referendum. Jednak preto, že predurčuje vývoj ekonomiky Slovenska na mnoho rokov dopredu, lebo tá nadprodukcia automobilov, nemusíme si hovoriť, nechcem sa tu miešať do remesla fundovanejším ľuďom v tejto oblasti, ale naozaj zakladá obrovské riziko, porovnateľné s rizikom tej nadprodukcie zbraní pred dvadsiatimi piatimi a viac rokmi, na ktorú sme veľmi doplatili. Ale hlavne mi ide o to porovnanie tých dvoch verejných záujmov. Nech sa teda naša verejnosť jednoznačne vyjadrí alebo väčšinovo vyjadrí, ktorý ten verejný záujem je pre ňu naozaj dôležitejší.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2015 9:05 - 9:07 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Stotožňujem sa s tvojím názorom Štefan, že návrh zákona je protiústavný. Ty si poukázal na jeden aspekt diskriminácie našich občanov, vlastníkov pôdy, prípadne malých stavebníkov, malých a stredných podnikateľov a podobne. Chcel by som však rozšíriť tú tvoju argumentáciu s poukazom na to, že prijatie zákona by predstavovalo aj iné formy diskriminácie, a to diskrimináciu účastníkov konania, ktorí vypustením veľmi dôležitého kroku v procese povoľovania stavby, územného konania, by prišli o možnosť efektívne do tohto procesu zasiahnuť. My sme boli poučení včera pánom štátnym tajomníkom, že tento proces údajne v plnom rozsahu nahrádza procesnosť EIA, ktorá zostáva zachovaná. Nie je tomu tak. Z rôznych dôvodov, aj obsahových, aj z toho dôvodu, že nie sú rovnako definované práva účastníkov a rozsah účastníkov v týchto dvoch procesoch. A po ďalšie, proces EIA by nastúpil až v štádiu, keď už bude o umiestnení stavby rozhodnuté. Čiže bude ešte väčšou formalitou, ako sme toho svedkami dnes. Čiže tento argument neobstojí.
Neviem inak, či si uvedomujete, dámy a páni, čo by sme spôsobili prijatím tohto návrhu zákona. Spôsobili by sme jednu obrovskú anomáliu, pretože v zmysle platného stavebného zákona by sa naďalej vyžadovalo územné konanie aj pri časti jednoduchých stavieb, pričom pri tých najväčších s najväčším potenciálnym dosahom na životné prostredie, prírodu, krajinu, poľnohospodársky pôdny fond by sme ho nevyžadovali. Bolo by to úplne... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 30.9.2015 8:47 - 8:49 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

8.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Ja teraz budem veľmi stručný, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady dávam procedurálny návrh, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona. Tento môj návrh je totožný s tým, ktorý som podal pred necelým týždňom v prvom čítaní, kedy som ho aj vecne zdôvodnil. Nepovažujem za potrebné opakovať toto moje vystúpenie, a preto sa zdržím ďalších komentárov a odôvodnení.
Možno len pripomeniem, že všetci sme dostali včera komplexné stanovisko zo združenia VIA IURIS, ktoré v piatich hlavných bodoch argumentuje, prečo by bolo veľkou chybou prijať tento návrh zákona. Ja sa s tým stanoviskom stotožňujem. Všetci ste ho, pokiaľ viem, dostali, takže opäť nemám dôvod z neho citovať a naťahovať čas.
Ďakujem a teším sa na ďalšiu rozpravu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.9.2015 11:32 - 11:33 hod.

Mikuláš Huba
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vám pripomenúť, že dnes cez obednú prestávku sa v zasadačke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uskutoční odborné podujatie na tému Slovensko a zmena klímy. Naozaj, tí, čo tam budú prednášať sú veľmi kvalitní odborníci, mladí klimatológovia, takže myslím, že by vás to mohlo zaujímať. Ďakujem, teším sa na vašu účasť.
Skryt prepis
 

24.9.2015 16:55 - 16:58 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja som sa koncom augusta tohto roku obrátil s interpeláciou analogického znenia na všetkých členov vlády. Samozrejme, prednesiem iba jednu tým pádom.
Čiže, vážený pán minister XY; keďže to bolo adresované všetkým ministrom; "už len necelý rok nás delí od chvíle, kedy sa Slovensko stane predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Zrejme sa zhodneme na tom, že jedným z hlavných zmyslov rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ je to, aby predsedajúca krajina usmernila vývoj celej Európskej únie smerom, ktorý považuje za ten najlepší z možných v druhej polovici druhej dekády 21. storočia, kedy Európa i svet čelia stále naliehavejším výzvam.
V uplynulých dvoch rokoch som opakovane navrhoval, aby sme sa touto problematikou zaoberali aj na pléne Národnej rady Slovenskej republiky, ale poslanci a poslankyne za vládnu stranu SMER - sociálna demokracia tieto moje návrhy nikdy nepodporili, a tak sa tento dôležitý bod v programe schôdze Národnej rady nikdy neobjavil. Z tohto dôvodu som nútený obrátiť sa na Vás ako člena vlády Slovenskej republiky a prostredníctvom interpelácie sa Vás opýtať na to, ako sa Váš rezort pripravuje na úlohu lídra Európskej únie v druhom polroku roku 2016.
1. Aké budú priority Vášho rezortu v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ?
2. Kam chcete Európsku úniu posunúť počas šiestich mesiacov nášho predsedníctva v Rade EÚ?
3. Akými prostriedkami chcete dosiahnuť vyššie uvedené ciele počas nášho predsedníctva v Rade EÚ? (Príkladmo uvádzam napríklad rokovania na vládnej, ministerskej či expertnej úrovni, odborné konferencie, návrhy dokumentov, programov a podobne.)
4. Aké ukazovatele plánujete použiť na meranie úspešnosti pôsobenia Vášho rezortu v rámci predsedníctva v Rade EÚ?
5. Ako plánujete zapojiť do prípravy a priebehu slovenského predsedníctva v Rade EÚ mimovládne subjekty?
6. Aké budú verejne prístupné výstupy z pôsobenia, respektíve z dosiahnutých výsledkov Vášho rezortu v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ a kde sa s nimi bude mať verejnosť možnosť oboznámiť?
Vopred Vám ďakujem za vaše komplexné, úplné a konkrétne odpovede." A môj podpis.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2015 15:24 - 15:39 hod.

Mikuláš Huba
Áno, súhlasím, môžeme hlasovať naraz.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 24.9.2015 15:16 - 15:39 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

46.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v polovici júla tohto roku som sa obrátil s interpeláciami na niekoľkých členov vlády, interpelácie boli šité na mieru toho-ktorého člena, ale inak sa týkali jediného problému, a to Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov.
Na Slovensku je veľké množstvo nedoriešených, nevyšetrených a do želateľného konca; upozorňujem, že želateľného z pohľadu štátu a verejnosti; nedotiahnutých káuz, pochybení či iných "záhad", ktoré iritujú a znechucujú občanov. Ale nie je veľa takých, kde by sa na takej relatívne malej ploche koncentrovalo toľko pochybení, záhadných rozhodnutí, konfliktov záujmu a vyhýbavých odpovedí ako v tomto prípade. Ako by to bolo priamo úmerné lukratívnosti tejto lokality a jej polohy.
Začnem tým pánom ministrom, ktorého nezvyknem interpelovať, ale ktorého stanovisko som v tejto veci považoval a považujem za veľmi dôležité, a tým je minister spravodlivosti pán Borec. Najskôr odcitujem aspoň časť z mojej interpelácie. Citujem:
"Vážený pán minister, predpokladám, že Vám neunikol masívne medializovaný spor okolo budovy Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Nejde o banálny spor o budovu a pozemok, aké sú na Slovensku na dennom poriadku. Ide o viac ako štvorhektárový pozemok v najlukratívnejšej časti hlavného mesta Slovenska v odhadovanej hodnote cirka 30 až 40 miliónov eur, teda približne jednej miliardy bývalých slovenských korún, ktorý mal dodnes patriť štátu. A nie je to len môj názor. Ale zdá sa, že niektoré osoby si to vysvetľujú inak. Snaha dozvedieť sa záväzné právne stanovisko k tejto kauze, dopátrať sa spravodlivosti a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu, ale najmä v snahe prinavrátiť tento areál jeho pôvodnému účelu, teda deťom a mládeži Slovenska, obraciam sa na Vás s touto interpeláciou.
Čo sa týka verejne dostupných zdrojov, zrejme najkomplexnejšia informácia na túto tému odznela v televíznej relácii RTVS Reportéri dňa 18. 6. 2015. Odporúčam vám si ju pozrieť a vypočuť." Uvádzam link na túto reláciu. "Okrem iných nesmierne zaujímavých informácií a faktov v relácii odznel aj zásadný výrok profesora JUDr. Beňa z Právnickej fakulty UK, ktorý si dovolím parafrázovať v tom duchu, že prevody pozemkov v areáli Iuventy (teda reštitúcie, náhradné reštitúcie a dedičské konania) sa po roku 1989 udiali v rozpore s platným právom, a preto skutočnosť, že sa niekto snaží spochybniť vlastnícky vzťah štátu k týmto pozemkom, nemôže mať relevantný právny základ. Inými slovami, pán doktor Beňo aplikoval na túto kauzu známu pravdu, že právo sa nedá budovať na bezpráví.
Dovoľte mi preto, vážený pán minister, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Sú na území Slovenskej republiky naďalej platné Benešove dekréty?
2. Bola konfiškácia majetku doktora Jablonického v prospech štátu v areáli ohraničenom ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska niekedy právoplatne spochybnená?
3. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
4. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na súčasný stav v tejto kauze?
5. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu spravodlivosti v Slovenskej republike na túto kauzu?
6. Čo plánuje ministerstvo spravodlivosti v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri?
Vopred Vám ďakujem za relevantnú, pravdivú a vyčerpávajúcu odpoveď."
Od pána ministra som dostal odpoveď v rozsahu necelých trinástich riadkov. Konkrétne odpovedal len na jednu z vyššie položených šiestich otázok, ktorá je v tejto veci najmenej dôležitá, a to, že rešpektuje existenciu tzv. Benešových dekrétov, ale aj to s opatrným dôvetkom, že nie je oprávnený posudzovať ich platnosť alebo neplatnosť.
Otázka je, kto iný je na to oprávnený, ak nie vy, pán minister spravodlivosti.
Ďalej nasledovalo už len všeobecné konštatovanie, že pán minister nepovažuje za vhodné ani žiaduce, aby sa ako minister spravodlivosti vyjadroval ku konkrétnej právnej veci, prejednanie ktorej patrí do právomoci súdov. A na záver poučenie, ktoré som však od adresáta svojej interpelácie nežiadal a ktoré v čase, keď pán minister písal svoju odpoveď, už ani nebolo celkom pravdou. A to, že "záujmy Slovenskej republiky v týchto veciach zastupuje príspevková organizácia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Iuventa – Slovenský inštitút mládeže. Z tohto dôvodu si Vám dovoľujem odporučiť obrátiť sa s Vašimi otázkami priamo na túto organizáciu prípadne na jej zriaďovateľa." Toľko uviedol na záver pán minister Borec.
Iste uznáte, vážené dámy, vážení páni, že nemám inú možnosť, ako vyjadriť z takéhoto prístupu pána ministra spravodlivosti sklamanie a navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou.
Na ministra financií a podpredsedu vlády Petra Kažimíra som sa taktiež obrátil s niekoľkými otázkami, ktoré som považoval vo vzťahu k nemu a jeho rezortu za relevantné. Citujem:
"Snaha dozvedieť sa záväzné stanovisko rezortu financií k tejto kauze a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu" a tak ďalej a tak ďalej, "obraciam sa na Vás s touto interpeláciou. Odporúčam Vám pozrieť a vypočuť si reláciu Reportéri," zasa link.
Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií v jednej osobe bola o niečo obšírnejšia ako predchádzajúca. Snažil sa odpovedať na všetky moje otázky, aj keď odpoveď na otázky 2 až 6, teda na 5 otázok filigránsky zhrnul do jednej odpovede, z ktorej som sa dozvedel známe skutočnosti o tom, kto je aktuálnym správcom Iuventy, ako aj to, že ministerstvo financií, citujem, "nie je aktívne legitimované vykonávať akékoľvek právne kroky na preverenie reštitučných konaní, respektíve vtedajšej či súčasnej činnosti správcu", pričom autor odpovede sa odvoláva na § 2 ods. 2 zákona č. 278/93 Z. z.
Najzaujímavejší je však záver odpovede pána ministra, v ktorom sa konštatuje, citujem: "K potenciálnym škodám, ktoré Slovenskej republike podľa poslanca Hubu hrozia, sme toho názoru, že za súčasného právneho stavu nevznikla Slovenskej republike žiadna škoda. Škoda by vznikla až v momente preukázania nesprávnosti, respektíve protiprávnosti rozhodnutí príslušných orgánov, na základe ktorých boli príslušné majetky prevedené do vlastníctva tretích osôb. Príslušný správca majetku štátu by v tomto prípade bol oprávnený požadovať náhradu škody, napríklad vo forme peňažnej náhrady alebo reálneho vrátenia pozemkov."
Z citovanej relácie Reportéri som nadobudol presne opačný dojem. Preto je tento výklad podľa mňa až podozrivo benevolentný vo vzťahu ku všetkým záhadným krokom, ktoré sa v súvislosti s Iuventou diali, dejú a s veľkou pravdepodobnosťou aj budú diať. Dosiaľ som si zrejme naivne myslel, že tam, kde je dôvodné podozrenie, že štátu hrozí veľká finančná ujma, bude sa ministerstvo financií ako správca štátnej pokladne aktívne o celú záležitosť zaujímať, a nie na jednej strane tvrdiť, že sa k celej veci nie je kompetentné vyjadriť, a napokon sa predsa len vyjadrí, a to tak, že napriek všetkým indíciám a dôvodným podozreniam údajne žiadna škoda Slovenskej republike nevznikla.
Preto ani s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem vysloviť súhlas a spokojnosť.
Na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka som sa obrátil s interpeláciou, z ktorej odcitujem podstatnú časť. Citujem:
"Vzhľadom na to, že ide okrem iného aj o problematiku sporných reštitúcií, ktorá spadá pod Váš rezort, dovoľte mi, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Aká je reálna trhová cena pozemkov vo vyššie uvedenom areáli?
2. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
3. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na ekonomicko-právne aspekty tejto kauzy s dôrazom na oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť uskutočnených reštitúcií?
4. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na dôvodné podozrenie, že štátu v tomto prípade hrozí strata rádovo niekoľkých desiatok miliónov eur?
5. Môže si náš štát podľa Vás takúto stratu dovoliť?
6. Čo plánuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri, čiže skutočnosť, že štátu hrozí strata vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur?
7. Aké systémové opatrenia plánuje Váš rezort prijať, aby sa predišlo riziku vzniku podobných situácií?"
Od pána ministra Jahnátka som sa dozvedel, že ním vedené ministerstvo je síce ústredným orgánom štátnej správy, ktorý participuje v oblasti reštitúcií, ale právomoc rozhodovania v týchto záležitostiach zveril zákon súčasným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.
Zaujímavý je aj ďalší citát z odpovede pána ministra, citujem: "Mám za to, že Vašu konštrukciu o dôvodnosti podozrenia na vznik straty rádovo desiatok miliónov eur je potrebné riešiť s inými orgánmi plniacimi funkcie zabezpečovania dodržiavania predpisov a noriem, respektíve zisťovania vzniku a výšky škôd."
S ktorými menovite, pán minister, keď som sa obrátil na všetkých členov vlády, u ktorých som predpokladal, že by som sa od nich mohol dozvedieť aspoň jedinú konkrétnu odpoveď na veľmi znepokojujúce otázky nastolené nielen mnou, miestnymi aktivistami a komunálnymi poslancami, ale aj verejnoprávnou televíziou?
Čosi ako iskierku nádeje, pripustenie možnosti pochybenia (či skôr zadné vrátka?) predstavuje táto formulácia z odpovede pána ministra Jahnátka, citujem: "Samozrejme, nemôžem vylúčiť, že v rámci riešenia reštitučných nárokov mohlo a môže dochádzať k postupu nesúladnému s legislatívnym zámerom zákonodarcu, avšak nielen v tejto oblasti a nielen na Slovensku dôležitú úlohu vždy zohráva ľudský faktor a etický profil každého jednotlivca zaangažovaného v tomto procese."
Myslím, že v tomto prípade trafil pán minister klinec po hlavičke, len by som očakával, že v intenciách tejto premisy bude v záujme záchrany majetku štátu aj pokračovať.
Aj keď odpoveď pána ministra Jahnátka bola zo všetkých odpovedí členov vlády na túto tému najpodrobnejšia, najkonkrétnejšia, na väčšinu svojich otázok som ani od neho nedostal dostatočne konkrétne odpovede, a tak musím podobne ako v predchádzajúcich prípadoch navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou na moju interpeláciu.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, som si nechal odpoveď toho najpovolanejšieho v tejto veci, ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Draxlera. Citujem: "Vážený pán minister, Vaše ministerstvo je správcom objektov a pozemkov Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v Bratislave, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti, najmä deťom a mládeži, na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti. Medzičasom sme sa dozvedeli, že vláda označila budovu, respektíve areál Iuventy za prebytočný majetok, čo vo mne, ale nielen vo mne, vzbudzuje obavy o ďalší osud tohto zariadenia, o jeho budúce využitie i formu vlastníctva. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:
1. Aké sú zámery vami vedeného rezortu ohľadom Iuventy, jej ďalšieho využitia, vlastníckych, respektíve užívateľských vzťahov a podobne?
2. Môžete garantovať, že spomínane nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
3. K akým prevodom a prechodom; reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne... (Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán kolega, prepáčte, že vyrušujem, predsa len zatiaľ máme bod písomné odpovede na interpelácie. Interpelácie budú ďalším bodom, že či by nebolo vhodnejšie, keďže sú to otázky, v tom ďalšom bode sa prihlásiť, ale nechám to na vás.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, ďakujem, ale možno ste nepostrehli, pán predsedajúci, že vždy len citujem z mojej interpelácie, aby bola jasná tá odpoveď, čoho sa týkala. Keby som len odpovede rekapituloval, tak by to nedávalo veľký zmysel takpovediac, takže preto som nútený vždy aspoň časť mojej interpelácie odcitovať a potom. (Reakcia predsedajúceho.) Hej, hej, už budem aj tak končiť, ale na vysvetlenie.
Teda "k akým prevodom a prechodom (reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne dedičstvo, prípadne iná forma prevodu) došlo v celom viac ako štvorhektárovom areáli bývalej stanice mladých prírodovedcov (neskôr EkoIuventa, dnes Iuventa), ktorý sa stal po roku ´45 ako konfiškát na základe Benešových dekrétov majetkom štátu? Teda aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, upresňujem, že ide o areál ohraničený ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska.
4. Prečo vyššie uvedený areál nespravuje naďalej Iuventa, Váš rezort, resp. štát, keď právoplatnosť Benešových dekrétov a konfiškácia relevantného majetku v prospech štátu nebola nikdy právoplatne spochybnená?"
Z odpovede pána ministra Draxlera som sa okrem iného dozvedel, respektíve nedozvedel, nasledujúce informácie. Dozvedel som sa, že vo veci momentálne prebiehajú tri súdne spory. Nedozvedel som sa však, ako je možné, že nedlho po nákladnej rekonštrukcii a prestavbe sa stala budova a areál Iuventy prebytočnými, keď, naopak, podobných zariadení pre deti a mládež vo vlastníctve štátu máme v Bratislave i na celom Slovensku akútny nedostatok. To považujem za prvý škandál.
Nedozvedel som sa ani adekvátnu odpoveď na moju otázku, k akým prevodom majetku v pôvodnom areáli Iuventy, ktorý bol na základe Benešových dekrétov po roku ´47 pôvodnému vlastníkovi skonfiškovaný, od roku ´47 až po súčasnosť došlo a na základe čoho k nim došlo, keď platnosť Benešových dekrétov a právnych aktov, ktoré sa na ich základe uskutočnili, nebola nikdy spochybnená. Nedozvedel som sa, ako je možné, že štát vôbec uznal v tejto veci reštitučné nároky, keď reštitúcie sa vzťahovali na majetky zhabané po 28. februári ´48. Dekréty vzťahujúce sa na doktora Jablonického boli podľa našich vedomostí vydané prevažne v roku ´47 a nevzťahovala sa na ne výnimka zo zákona. Čiže nárok potomkov nemal základnú oporu v zákone od začiatku, takže skúmať iné veci vrátane dátumu úmrtia doktora Jablonického je v podstate bezpredmetné. Reštitúcia sa skrátka nevzťahuje na majetky skonfiškované pred 28. februárom ´48, a to je práve tento prípad. To považujem za druhý škandál.
Po ďalšie, časť pozemkov získal reštituent ako náhradné pozemky za medzičasom zastavané pozemky na obvodovom páse areálu, to mu však nebránilo tomu, aby si po rokoch uplatnil aj dedičstvo. Koľko pozemkov získal vlastne dvakrát a prečo? Koho je to zodpovednosť? To považujem za tretí škandál.
Kontrolné orgány pred časom konštatovali, že sa stal trestný čin v tejto súvislosti a Slovenská republika prišla o 300 miliónov slovenských korún. Prečo štát nežiadal o vrátenie podvodom vydaných pozemkov? To považujem za štvrtý škandál.
Zato som sa dozvedel pre mňa nepochopiteľnú informáciu, že podľa právneho názoru súdov a správnych orgánov údajne nedošlo vo vzťahu k pozemkom v predmetnom areáli k dovŕšeniu procesu konfiškácie, následkom čoho pozemky v uvedenom areáli, ktorý vlastnil doktor Jablonický, mu nikdy neboli skonfiškované, a teda vlastnícke právo k týmto pozemkom údajne nikdy neprešlo na štát. Ako dôvod sa uvádza tvrdenie, že doktor Jablonický v čase vydania konfiškačných rozhodnutí už nebol nažive. Upozorňujem, že opäť ide o konštatovanie, ktoré protirečí informáciám a právnym názorom, ktoré odzneli okrem iného v relácii Reportéri. To považujem za piaty škandál.
Po šieste, ako je možné, že štát, v tomto prípade zastupovaný Iuventou, účinne nenamietal vydanie pozemkov pod štátnymi budovami a zariadeniami, keďže takéto pozemky sa zo zákona v rámci reštitúcií a dedičských konaní, pokiaľ viem, nevydávajú.
Po siedme, prečo štát a právni zástupcovia po 20-ročnom spore nežiadali vecné bremeno a právo prechodu k vlastným objektom?
Tuná sa musím pristaviť pri tomto unikátnom bode, pretože asi viete, čo je Iuventa, je to dosť známe miesto neďaleko odtiaľto, takže máte trošku predstavu, že je to budova na kopčeku, ku ktorej vedie komunikácia. V rámci týchto všelijakých presunov majetkov došlo k situácii, že aj komunikácia, ktorá nebola tak dávno opravená, vedie zrazu na území, ktoré sa ocitlo v súkromných rukách, čiže dnes sa vlastne štát musí doprosovať, aby mohol po tejto komunikácii ku vlastnému objektu chodiť. To je myslím, svetový unikát.
Po ôsme, na kopci v rámci predmetného areálu stojí takzvaná čajovňa, postavili ju reštituenti, v skutočnosti je to rodinný dom a k nemu jazdia motorovými vozidlami cez borovicový lesík, ktorý sa nachádza, pokiaľ viem, dodnes vo 4. stupni ochrany, je to, pre porovnanie, niečo podobné, ako keby jazdili autami stredom Horského parku. To považujem za šiesty až ôsmy škandál.
Za deviaty škandál považujem to, ako sa v uplynulom roku a hlavne v letnej sezóne Iuventa a jej okolie, najmä obľúbený bazén využívali, či lepšie povedané nevyužívali. Kým počas predchádzajúcich letných sezón bazén slúžil deťom, toto leto napriek verejne proklamovaným prísľubom zíval prázdnotou.
A obávam sa, a to je asi najhoršie, že k desiatemu veľkému škandálu sa schyľuje, lebo opäť napriek sľubom, ako masívne, intenzívne a urgentne sa bude rokovať so všetkými potenciálnymi budúcimi užívateľmi Iuventy, vládne, pokiaľ viem, v tejto veci viac-menej ticho po pěšině, ako hovoria bratia Česi.
Ale ja by som sa skoro s vami stavil, pán minister školstva, že celá Iuventa o rok, o dva žiadnym deťom a mládeži slúžiť nebude, ale bude kompletne v súkromných rukách. A tým sa séria škandálov dovŕši a dopadne to presne tak ako s väčšinou podobných vzácnych verejných priestorov v Bratislave a na Slovensku. Preto už len dodám, že ani s vašou odpoveďou na moju interpeláciu nemôžem byť spokojný.
Ak to zhrniem, tak žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády uvedenými pod číslom 28, 33, 35, 36 a 37. Mám to zopakovať, či povedal som to dosť pomaly?
Ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:31 - 10:33 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Nie často súhlasím s tým, čo tu hovorí kolega Kuffa, ale v tomto prípade musím oceniť jeden jeho postreh, ktorým, myslím si, trafil klinec po hlavičke, keď povedal; dúfam, Štefan, že ťa budem citovať presne: Toto nie je verejný záujem ako napríklad výstavba novej železnice. Toto je súkromný záujem investora.
Presne tak, Štefan, tuná sa pomaly stáva verejným záujmom všetko, čo si niekto zmyslí, a my to máme brať ako nejakú mantru, ako nejakú biblickú tézu nemennú a všetky ostatné záujmy, akokoľvek môžu byť z hľadiska verejnosti a z hľadiska dlhodobého uvažovania dôležitejšie ako tento deklarovaný, takzvaný verejný záujem, musia ustúpiť. A stále tu novelizujeme zákony, ktoré tieto procesy regulujú tak, aby toto presadzovanie niekedy naozaj len takzvaných verejných záujmov bolo čo najjednoduchšie. Tak s týmto súhlasiť nemôžem a som rád, že si túto myšlienku vyslovil, Štefan, lebo zatiaľ tu dnes dosť jednoznačne nezarezonovala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 10:04 - 10:13 hod.

Mikuláš Huba Zobrazit prepis

46.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že sme opäť tyranizovaní skráteným konaním a jedná sa tu o, ako som už povedal v predchádzajúcom vstupe, oveľa zásadnejšiu zmenu, než by sa mohlo zdať z malého rozsahu tohto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, a vychádzajúc z týchto skutočností, predpokladám, že nie všetci ste si mali čas a možnosť naštudovať čo i len základné pojmy, ktorých sa tento návrh týka. Tak dovolím si zrekapitulovať veľmi stručne, o čo ide v takých inštitútoch, ako je územné konanie alebo územné rozhodnutie, aby sme si ozrejmili nezastupiteľnú úlohu týchto inštitútov v celom procese povoľovania stavieb, aby sme si lepšie uvedomili, o čom budeme čoskoro hlasovať a aké to môže mať nedozierne následky.
Vo svojom vystúpení sa budem do značnej miery opierať o argumentáciu z hromadnej pripomienky Via Iuris, ktorú v rekordne krátkom čase, ktorý bol k dispozícii, ako všetci vieme, ju podporilo niekoľko tisíc občanov. Aj to svedčí o tom, nielen o autorite Via Iuris, ale aj tom, že občania túto situáciu pomerne pozorne sledujú.
Takže začnem citátom z platného stavebného zákona, konkrétne z § 39 ods. 1, ktorý je venovaný územnému rozhodnutiu. Citujem: "V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia."
Územné konanie má svoj nespochybniteľný význam a účel z hľadiska ochrany iných hodnôt, ktoré sa v území nachádzajú a ktoré sú v citovanom ustanovení stavebného zákona vymenované. Územné konanie slúži na ochranu týchto hodnôt, aby povolením umiestnenia stavby nedošlo k neoprávnenému zásahu do týchto hodnôt, ktoré by spôsobilo ich poškodenie alebo dokonca deštrukciu. V územnom konaní sa predovšetkým preskúmava súlad navrhovaného zámeru s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ak bude územné konanie vynechané, tento súlad nikto neposúdi a môže sa stať, že výsledná stavba, v tomto prípade tzv. strategická investícia, bude v rozpore s platným územným plánom. V územnom konaní sa tiež skúmajú ďalšie skutočnosti, vecná a časová koordinácia povoľovanej stavby s inými stavbami a opatreniami v území, starostlivosť o životné prostredie, ako aj architektonické a urbanistické hodnoty v území, ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podobne. V žiadnom ďalšom konaní tieto skutočnosti už nie sú preskúmavané ani zohľadňované. Na to chcem zvlášť upozorniť.
Z tohto hľadiska má územné konanie nezastupiteľnú úlohu v celom systéme povoľovaní podľa stavebného zákona, ale aj osobitných predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri povoľovacích konaniach týkajúcich sa stavieb a iných činností. V rámci územného konania sa vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy, ktoré svojimi záväznými stanoviskami inštruujú stavebný úrad a žiadateľa o vydaní územného rozhodnutia a následne potenciálne aj stavebného povolenia tak, aby ochránili uvedené celospoločenské hodnoty. Z tohto hľadiska má územné konanie svoj nespochybniteľný, nezastupiteľný význam, pretože v iných individuálnych konaniach, najmä teda v stavebnom konaní, ktoré po územnom konaní nasledujú, už nie je priestor na ochranu uvedených hodnôt a zosúladenie navrhovanej výstavby s týmito hodnotami. V zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona sa totiž už neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny.
Uvedený návrh, ktorý tu máme na stole, je o to závažnejší, že v prípade tzv. strategických investícií ide o, ako vieme, zväčša veľmi rozsiahle stavby, resp. zásahy do územia, ktoré sa môžu týkať desiatok, ba stoviek hektárov územia, pričom je nepochybné a logické, že čím rozsiahlejšia stavba sa navrhuje v území umiestniť, tým väčší je potenciálny konflikt s inými záujmami a hodnotami, ktoré sa v tomto území nachádzajú.
Navrhovaným novelizačným bodom, ktorý sa týka vypustenia územného konania, sa tak jednoznačne a bez ďalšieho skúmania uprednostňuje jeden konkrétny záujem – výstavba a realizácia takzvanej strategickej investície – bez toho, aby vôbec bolo možné v individuálnom prípade skúmať, či záujem na realizácii strategickej investície neohrozí a nezničí iné, možno dôležitejšie záujmy a hodnoty, ktoré v danom území existujú. Ide napríklad, ako sme už aj naznačili, o ochranu kultúrnych hodnôt alebo životného prostredia či poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Navrhovaná novela bez riadneho administratívneho procesu de facto ukladá štátnym orgánom, aby rezignovali na ústavné povinnosti štátu uvedené v článku 44 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle citovaných ustanovení je totiž každý vrátane štátu, citujem, "povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo", respektíve ďalší citát: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
Navrhované vypustenie povinnosti vykonať územné konanie bezpochyby zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov potenciálnych účastníkov územného konania. Ide napríklad o vlastníkov susedných nehnuteľností alebo iných účastníkov, ktorých práva budú dotknuté, prípadne ktorých tak deklaruje osobitný zákon, napríklad zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tieto subjekty, do práv ktorých navrhovaná strategická investícia zasiahne, nebudú môcť svoje práva obhajovať v územnom konaní. Nebudú môcť ovplyvniť samotné umiestnenie stavby ani podmienky jej umiestnenia, lebo individuálne konanie na to určené, v tomto prípade konkrétne územné konanie, sa v zmysle novelizačného bodu neuskutoční.
Navrhovaná novela neprimerane zvýhodňuje navrhovateľa strategickej investície vo vzťahu k navrhovateľovi akejkoľvek inej stavby, ako aj vo vzťahu k ostatným účastníkom konaní o strategickej investícii alebo obdobných konaní. Takíto účastníci, ktorí nebudú mať možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy v zmysle ustanovení stavebného zákona o územnom konaní, budú zjavne v rozpore s ústavným princípom diskriminovaní.
Inak tých argumentov by sa dalo uviesť podstatne viac, ale snáď to stačí na zdôvodnenie môjho procedurálneho návrhu, ktorý som uviedol v úvode môjho vystúpenia.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis