46.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v polovici júla tohto roku som sa obrátil s interpeláciami na niekoľkých členov vlády, interpelácie boli šité na mieru toho-ktorého člena, ale inak sa týkali jediného problému, a to Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov.
Na Slovensku je veľké množstvo nedoriešených, nevyšetrených a do želateľného konca; upozorňujem, že želateľného z pohľadu štátu a verejnosti; nedotiahnutých káuz, pochybení či iných "záhad", ktoré iritujú a znechucujú občanov. Ale nie je veľa takých, kde by sa na takej relatívne malej ploche koncentrovalo toľko pochybení, záhadných rozhodnutí, konfliktov záujmu a vyhýbavých odpovedí ako v tomto prípade. Ako by to bolo priamo úmerné lukratívnosti tejto lokality a jej polohy.
Začnem tým pánom ministrom, ktorého nezvyknem interpelovať, ale ktorého stanovisko som v tejto veci považoval a považujem za veľmi dôležité, a tým je minister spravodlivosti pán Borec. Najskôr odcitujem aspoň časť z mojej interpelácie. Citujem:
"Vážený pán minister, predpokladám, že Vám neunikol masívne medializovaný spor okolo budovy Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Nejde o banálny spor o budovu a pozemok, aké sú na Slovensku na dennom poriadku. Ide o viac ako štvorhektárový pozemok v najlukratívnejšej časti hlavného mesta Slovenska v odhadovanej hodnote cirka 30 až 40 miliónov eur, teda približne jednej miliardy bývalých slovenských korún, ktorý mal dodnes patriť štátu. A nie je to len môj názor. Ale zdá sa, že niektoré osoby si to vysvetľujú inak. Snaha dozvedieť sa záväzné právne stanovisko k tejto kauze, dopátrať sa spravodlivosti a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu, ale najmä v snahe prinavrátiť tento areál jeho pôvodnému účelu, teda deťom a mládeži Slovenska, obraciam sa na Vás s touto interpeláciou.
Čo sa týka verejne dostupných zdrojov, zrejme najkomplexnejšia informácia na túto tému odznela v televíznej relácii RTVS Reportéri dňa 18. 6. 2015. Odporúčam vám si ju pozrieť a vypočuť." Uvádzam link na túto reláciu. "Okrem iných nesmierne zaujímavých informácií a faktov v relácii odznel aj zásadný výrok profesora JUDr. Beňa z Právnickej fakulty UK, ktorý si dovolím parafrázovať v tom duchu, že prevody pozemkov v areáli Iuventy (teda reštitúcie, náhradné reštitúcie a dedičské konania) sa po roku 1989 udiali v rozpore s platným právom, a preto skutočnosť, že sa niekto snaží spochybniť vlastnícky vzťah štátu k týmto pozemkom, nemôže mať relevantný právny základ. Inými slovami, pán doktor Beňo aplikoval na túto kauzu známu pravdu, že právo sa nedá budovať na bezpráví.
Dovoľte mi preto, vážený pán minister, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Sú na území Slovenskej republiky naďalej platné Benešove dekréty?
2. Bola konfiškácia majetku doktora Jablonického v prospech štátu v areáli ohraničenom ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska niekedy právoplatne spochybnená?
3. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
4. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na súčasný stav v tejto kauze?
5. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu spravodlivosti v Slovenskej republike na túto kauzu?
6. Čo plánuje ministerstvo spravodlivosti v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri?
Vopred Vám ďakujem za relevantnú, pravdivú a vyčerpávajúcu odpoveď."
Od pána ministra som dostal odpoveď v rozsahu necelých trinástich riadkov. Konkrétne odpovedal len na jednu z vyššie položených šiestich otázok, ktorá je v tejto veci najmenej dôležitá, a to, že rešpektuje existenciu tzv. Benešových dekrétov, ale aj to s opatrným dôvetkom, že nie je oprávnený posudzovať ich platnosť alebo neplatnosť.
Otázka je, kto iný je na to oprávnený, ak nie vy, pán minister spravodlivosti.
Ďalej nasledovalo už len všeobecné konštatovanie, že pán minister nepovažuje za vhodné ani žiaduce, aby sa ako minister spravodlivosti vyjadroval ku konkrétnej právnej veci, prejednanie ktorej patrí do právomoci súdov. A na záver poučenie, ktoré som však od adresáta svojej interpelácie nežiadal a ktoré v čase, keď pán minister písal svoju odpoveď, už ani nebolo celkom pravdou. A to, že "záujmy Slovenskej republiky v týchto veciach zastupuje príspevková organizácia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Iuventa – Slovenský inštitút mládeže. Z tohto dôvodu si Vám dovoľujem odporučiť obrátiť sa s Vašimi otázkami priamo na túto organizáciu prípadne na jej zriaďovateľa." Toľko uviedol na záver pán minister Borec.
Iste uznáte, vážené dámy, vážení páni, že nemám inú možnosť, ako vyjadriť z takéhoto prístupu pána ministra spravodlivosti sklamanie a navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou.
Na ministra financií a podpredsedu vlády Petra Kažimíra som sa taktiež obrátil s niekoľkými otázkami, ktoré som považoval vo vzťahu k nemu a jeho rezortu za relevantné. Citujem:
"Snaha dozvedieť sa záväzné stanovisko rezortu financií k tejto kauze a zasadiť sa za zachovanie štátneho majetku v rukách štátu" a tak ďalej a tak ďalej, "obraciam sa na Vás s touto interpeláciou. Odporúčam Vám pozrieť a vypočuť si reláciu Reportéri," zasa link.
Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií v jednej osobe bola o niečo obšírnejšia ako predchádzajúca. Snažil sa odpovedať na všetky moje otázky, aj keď odpoveď na otázky 2 až 6, teda na 5 otázok filigránsky zhrnul do jednej odpovede, z ktorej som sa dozvedel známe skutočnosti o tom, kto je aktuálnym správcom Iuventy, ako aj to, že ministerstvo financií, citujem, "nie je aktívne legitimované vykonávať akékoľvek právne kroky na preverenie reštitučných konaní, respektíve vtedajšej či súčasnej činnosti správcu", pričom autor odpovede sa odvoláva na § 2 ods. 2 zákona č. 278/93 Z. z.
Najzaujímavejší je však záver odpovede pána ministra, v ktorom sa konštatuje, citujem: "K potenciálnym škodám, ktoré Slovenskej republike podľa poslanca Hubu hrozia, sme toho názoru, že za súčasného právneho stavu nevznikla Slovenskej republike žiadna škoda. Škoda by vznikla až v momente preukázania nesprávnosti, respektíve protiprávnosti rozhodnutí príslušných orgánov, na základe ktorých boli príslušné majetky prevedené do vlastníctva tretích osôb. Príslušný správca majetku štátu by v tomto prípade bol oprávnený požadovať náhradu škody, napríklad vo forme peňažnej náhrady alebo reálneho vrátenia pozemkov."
Z citovanej relácie Reportéri som nadobudol presne opačný dojem. Preto je tento výklad podľa mňa až podozrivo benevolentný vo vzťahu ku všetkým záhadným krokom, ktoré sa v súvislosti s Iuventou diali, dejú a s veľkou pravdepodobnosťou aj budú diať. Dosiaľ som si zrejme naivne myslel, že tam, kde je dôvodné podozrenie, že štátu hrozí veľká finančná ujma, bude sa ministerstvo financií ako správca štátnej pokladne aktívne o celú záležitosť zaujímať, a nie na jednej strane tvrdiť, že sa k celej veci nie je kompetentné vyjadriť, a napokon sa predsa len vyjadrí, a to tak, že napriek všetkým indíciám a dôvodným podozreniam údajne žiadna škoda Slovenskej republike nevznikla.
Preto ani s touto odpoveďou, žiaľ, nemôžem vysloviť súhlas a spokojnosť.
Na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka som sa obrátil s interpeláciou, z ktorej odcitujem podstatnú časť. Citujem:
"Vzhľadom na to, že ide okrem iného aj o problematiku sporných reštitúcií, ktorá spadá pod Váš rezort, dovoľte mi, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby som sa na Vás obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Aká je reálna trhová cena pozemkov vo vyššie uvedenom areáli?
2. Sú informácie uvedené v relácii Reportéri správne a pravdivé?
3. Aký je oficiálny právny názor Vášho rezortu na ekonomicko-právne aspekty tejto kauzy s dôrazom na oprávnenosť, respektíve neoprávnenosť uskutočnených reštitúcií?
4. Aký je Váš právny názor ako najvyššieho predstaviteľa rezortu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na dôvodné podozrenie, že štátu v tomto prípade hrozí strata rádovo niekoľkých desiatok miliónov eur?
5. Môže si náš štát podľa Vás takúto stratu dovoliť?
6. Čo plánuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tejto veci urobiť, ak sa potvrdí to, čo odznelo v relácii Reportéri, čiže skutočnosť, že štátu hrozí strata vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur?
7. Aké systémové opatrenia plánuje Váš rezort prijať, aby sa predišlo riziku vzniku podobných situácií?"
Od pána ministra Jahnátka som sa dozvedel, že ním vedené ministerstvo je síce ústredným orgánom štátnej správy, ktorý participuje v oblasti reštitúcií, ale právomoc rozhodovania v týchto záležitostiach zveril zákon súčasným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.
Zaujímavý je aj ďalší citát z odpovede pána ministra, citujem: "Mám za to, že Vašu konštrukciu o dôvodnosti podozrenia na vznik straty rádovo desiatok miliónov eur je potrebné riešiť s inými orgánmi plniacimi funkcie zabezpečovania dodržiavania predpisov a noriem, respektíve zisťovania vzniku a výšky škôd."
S ktorými menovite, pán minister, keď som sa obrátil na všetkých členov vlády, u ktorých som predpokladal, že by som sa od nich mohol dozvedieť aspoň jedinú konkrétnu odpoveď na veľmi znepokojujúce otázky nastolené nielen mnou, miestnymi aktivistami a komunálnymi poslancami, ale aj verejnoprávnou televíziou?
Čosi ako iskierku nádeje, pripustenie možnosti pochybenia (či skôr zadné vrátka?) predstavuje táto formulácia z odpovede pána ministra Jahnátka, citujem: "Samozrejme, nemôžem vylúčiť, že v rámci riešenia reštitučných nárokov mohlo a môže dochádzať k postupu nesúladnému s legislatívnym zámerom zákonodarcu, avšak nielen v tejto oblasti a nielen na Slovensku dôležitú úlohu vždy zohráva ľudský faktor a etický profil každého jednotlivca zaangažovaného v tomto procese."
Myslím, že v tomto prípade trafil pán minister klinec po hlavičke, len by som očakával, že v intenciách tejto premisy bude v záujme záchrany majetku štátu aj pokračovať.
Aj keď odpoveď pána ministra Jahnátka bola zo všetkých odpovedí členov vlády na túto tému najpodrobnejšia, najkonkrétnejšia, na väčšinu svojich otázok som ani od neho nedostal dostatočne konkrétne odpovede, a tak musím podobne ako v predchádzajúcich prípadoch navrhnúť, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s jeho odpoveďou na moju interpeláciu.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, som si nechal odpoveď toho najpovolanejšieho v tejto veci, ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Draxlera. Citujem: "Vážený pán minister, Vaše ministerstvo je správcom objektov a pozemkov Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a priľahlých pozemkov na Búdkovej 2 v Bratislave, ktoré v súlade s poslaním spomenutej organizácie tradične slúžili a majú slúžiť verejnosti, najmä deťom a mládeži, na edukačné, osvetové a oddychové činnosti. Verím, že sa zhodneme na tom, že by to tak malo byť aj do budúcnosti. Medzičasom sme sa dozvedeli, že vláda označila budovu, respektíve areál Iuventy za prebytočný majetok, čo vo mne, ale nielen vo mne, vzbudzuje obavy o ďalší osud tohto zariadenia, o jeho budúce využitie i formu vlastníctva. Dovoľte mi preto, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s nasledujúcimi otázkami:
1. Aké sú zámery vami vedeného rezortu ohľadom Iuventy, jej ďalšieho využitia, vlastníckych, respektíve užívateľských vzťahov a podobne?
2. Môžete garantovať, že spomínane nehnuteľnosti zostanú naďalej v rukách štátu a budú slúžiť verejnosti?
3. K akým prevodom a prechodom; reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne... (Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.)
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán kolega, prepáčte, že vyrušujem, predsa len zatiaľ máme bod písomné odpovede na interpelácie. Interpelácie budú ďalším bodom, že či by nebolo vhodnejšie, keďže sú to otázky, v tom ďalšom bode sa prihlásiť, ale nechám to na vás.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, ďakujem, ale možno ste nepostrehli, pán predsedajúci, že vždy len citujem z mojej interpelácie, aby bola jasná tá odpoveď, čoho sa týkala. Keby som len odpovede rekapituloval, tak by to nedávalo veľký zmysel takpovediac, takže preto som nútený vždy aspoň časť mojej interpelácie odcitovať a potom. (Reakcia predsedajúceho.) Hej, hej, už budem aj tak končiť, ale na vysvetlenie.
Teda "k akým prevodom a prechodom (reálne či fiktívne reštitúcie, reálne či fiktívne dedičstvo, prípadne iná forma prevodu) došlo v celom viac ako štvorhektárovom areáli bývalej stanice mladých prírodovedcov (neskôr EkoIuventa, dnes Iuventa), ktorý sa stal po roku ´45 ako konfiškát na základe Benešových dekrétov majetkom štátu? Teda aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, upresňujem, že ide o areál ohraničený ulicami Búdková, Majakovského, Francúzskych partizánov a Stará vinárska.
4. Prečo vyššie uvedený areál nespravuje naďalej Iuventa, Váš rezort, resp. štát, keď právoplatnosť Benešových dekrétov a konfiškácia relevantného majetku v prospech štátu nebola nikdy právoplatne spochybnená?"
Z odpovede pána ministra Draxlera som sa okrem iného dozvedel, respektíve nedozvedel, nasledujúce informácie. Dozvedel som sa, že vo veci momentálne prebiehajú tri súdne spory. Nedozvedel som sa však, ako je možné, že nedlho po nákladnej rekonštrukcii a prestavbe sa stala budova a areál Iuventy prebytočnými, keď, naopak, podobných zariadení pre deti a mládež vo vlastníctve štátu máme v Bratislave i na celom Slovensku akútny nedostatok. To považujem za prvý škandál.
Nedozvedel som sa ani adekvátnu odpoveď na moju otázku, k akým prevodom majetku v pôvodnom areáli Iuventy, ktorý bol na základe Benešových dekrétov po roku ´47 pôvodnému vlastníkovi skonfiškovaný, od roku ´47 až po súčasnosť došlo a na základe čoho k nim došlo, keď platnosť Benešových dekrétov a právnych aktov, ktoré sa na ich základe uskutočnili, nebola nikdy spochybnená. Nedozvedel som sa, ako je možné, že štát vôbec uznal v tejto veci reštitučné nároky, keď reštitúcie sa vzťahovali na majetky zhabané po 28. februári ´48. Dekréty vzťahujúce sa na doktora Jablonického boli podľa našich vedomostí vydané prevažne v roku ´47 a nevzťahovala sa na ne výnimka zo zákona. Čiže nárok potomkov nemal základnú oporu v zákone od začiatku, takže skúmať iné veci vrátane dátumu úmrtia doktora Jablonického je v podstate bezpredmetné. Reštitúcia sa skrátka nevzťahuje na majetky skonfiškované pred 28. februárom ´48, a to je práve tento prípad. To považujem za druhý škandál.
Po ďalšie, časť pozemkov získal reštituent ako náhradné pozemky za medzičasom zastavané pozemky na obvodovom páse areálu, to mu však nebránilo tomu, aby si po rokoch uplatnil aj dedičstvo. Koľko pozemkov získal vlastne dvakrát a prečo? Koho je to zodpovednosť? To považujem za tretí škandál.
Kontrolné orgány pred časom konštatovali, že sa stal trestný čin v tejto súvislosti a Slovenská republika prišla o 300 miliónov slovenských korún. Prečo štát nežiadal o vrátenie podvodom vydaných pozemkov? To považujem za štvrtý škandál.
Zato som sa dozvedel pre mňa nepochopiteľnú informáciu, že podľa právneho názoru súdov a správnych orgánov údajne nedošlo vo vzťahu k pozemkom v predmetnom areáli k dovŕšeniu procesu konfiškácie, následkom čoho pozemky v uvedenom areáli, ktorý vlastnil doktor Jablonický, mu nikdy neboli skonfiškované, a teda vlastnícke právo k týmto pozemkom údajne nikdy neprešlo na štát. Ako dôvod sa uvádza tvrdenie, že doktor Jablonický v čase vydania konfiškačných rozhodnutí už nebol nažive. Upozorňujem, že opäť ide o konštatovanie, ktoré protirečí informáciám a právnym názorom, ktoré odzneli okrem iného v relácii Reportéri. To považujem za piaty škandál.
Po šieste, ako je možné, že štát, v tomto prípade zastupovaný Iuventou, účinne nenamietal vydanie pozemkov pod štátnymi budovami a zariadeniami, keďže takéto pozemky sa zo zákona v rámci reštitúcií a dedičských konaní, pokiaľ viem, nevydávajú.
Po siedme, prečo štát a právni zástupcovia po 20-ročnom spore nežiadali vecné bremeno a právo prechodu k vlastným objektom?
Tuná sa musím pristaviť pri tomto unikátnom bode, pretože asi viete, čo je Iuventa, je to dosť známe miesto neďaleko odtiaľto, takže máte trošku predstavu, že je to budova na kopčeku, ku ktorej vedie komunikácia. V rámci týchto všelijakých presunov majetkov došlo k situácii, že aj komunikácia, ktorá nebola tak dávno opravená, vedie zrazu na území, ktoré sa ocitlo v súkromných rukách, čiže dnes sa vlastne štát musí doprosovať, aby mohol po tejto komunikácii ku vlastnému objektu chodiť. To je myslím, svetový unikát.
Po ôsme, na kopci v rámci predmetného areálu stojí takzvaná čajovňa, postavili ju reštituenti, v skutočnosti je to rodinný dom a k nemu jazdia motorovými vozidlami cez borovicový lesík, ktorý sa nachádza, pokiaľ viem, dodnes vo 4. stupni ochrany, je to, pre porovnanie, niečo podobné, ako keby jazdili autami stredom Horského parku. To považujem za šiesty až ôsmy škandál.
Za deviaty škandál považujem to, ako sa v uplynulom roku a hlavne v letnej sezóne Iuventa a jej okolie, najmä obľúbený bazén využívali, či lepšie povedané nevyužívali. Kým počas predchádzajúcich letných sezón bazén slúžil deťom, toto leto napriek verejne proklamovaným prísľubom zíval prázdnotou.
A obávam sa, a to je asi najhoršie, že k desiatemu veľkému škandálu sa schyľuje, lebo opäť napriek sľubom, ako masívne, intenzívne a urgentne sa bude rokovať so všetkými potenciálnymi budúcimi užívateľmi Iuventy, vládne, pokiaľ viem, v tejto veci viac-menej ticho po pěšině, ako hovoria bratia Česi.
Ale ja by som sa skoro s vami stavil, pán minister školstva, že celá Iuventa o rok, o dva žiadnym deťom a mládeži slúžiť nebude, ale bude kompletne v súkromných rukách. A tým sa séria škandálov dovŕši a dopadne to presne tak ako s väčšinou podobných vzácnych verejných priestorov v Bratislave a na Slovensku. Preto už len dodám, že ani s vašou odpoveďou na moju interpeláciu nemôžem byť spokojný.
Ak to zhrniem, tak žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády uvedenými pod číslom 28, 33, 35, 36 a 37. Mám to zopakovať, či povedal som to dosť pomaly?
Ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť.
