Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, mňa inšpiroval predkladateľ tohto návrhu zákona k tomu, aby som sa prihlásil do rozpravy, aj keď potom ma trochu zaskočil tým, že povedal veľkú časť toho, čo som chcel pôvodne povedať ja. Ale to len vítam, že nie som sám vojak v poli, a on snáď víta zase to isté, recipročne, že nás je tu viac s podobným názorom na vývoj našej energetiky. Tak sa pokúsim povedať len to, čo...
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, mňa inšpiroval predkladateľ tohto návrhu zákona k tomu, aby som sa prihlásil do rozpravy, aj keď potom ma trochu zaskočil tým, že povedal veľkú časť toho, čo som chcel pôvodne povedať ja. Ale to len vítam, že nie som sám vojak v poli, a on snáď víta zase to isté, recipročne, že nás je tu viac s podobným názorom na vývoj našej energetiky. Tak sa pokúsim povedať len to, čo on buď nepovedal, alebo málo zdôraznil.
Začnem možno aspektami etickými, o ktorých sa všeobecne málo hovorí v tejto súvislosti, a pritom sú podľa mňa najdôležitejšie. Teda sú spravidla obchádzané, aj keď z principiálneho hľadiska podstatné. Budúcim generáciám totiž zanechávame kontaminované zariadenia, rádioaktívne zamorené ekosystémy i celý potravinový reťazec a nebezpečné jadrové odpady bez toho, aby sme mali spoľahlivý recept na ich zneškodnenie alebo aspoň na trvalo bezpečné uloženie. Po príklad nemusíme chodiť do Černobyľu alebo Fukušimy, stačí aj naša prvá jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá už viac ako 30 rokov stojí odstavená po havárii a stále ešte predstavuje potenciálne nebezpečenstvo už aj pre deti detí narodených v čase tejto havárie.
Takisto je amorálne tvrdiť, že po odstavení jednej jadrovej elektrárne a jej nahradení druhou, problém tej prvej prestane existovať. Ťažko je totiž čo i len teoreticky si predstaviť, a v našej krajine tobôž, že by sa lokalita, na ktorej stála jadrová elektráreň, uviedla skutočne do pôvodného stavu. Amorálne je preto už samotné vzbudzovanie ilúzie o úplnej nahraditeľnosti jednej jadrovej elektrárne druhou.
Obrovskou amorálnosťou je utajovanie informácií o haváriách a nehodách jadrových elektrární, čoho sme opakovane svedkami, a nielen v prípade Černobyľu a minimálne dočasne aj Fukušimy, ale aj celého radu iných menej tragických, našťastie, udalostí, ale takisto nie zanedbateľných. Na toto by sa dal efektívne, nie na toto, ale na to zvýšenie informovanosti a tú diskusiu, po ktorej opakovane volá aj pán poslanec Mikuš, by sa dalo aspoň čiastočne dosiahnuť tým, keby sme naozajpri prijímaní nových energetických politík a stratégií naozaj ich dôsledne podrobili procesnosti strategického environmentálneho hodnotenia. Toto sa stalo viac-menej uspokojivým spôsobom len raz za ostatných 23 rokov, a to koncom 90-tych rokov, keď sa naozaj seriózne diskutovalo o vtedy predloženom návrhu energetickej politiky. Bol vypracovaný aj alternatívny návrh, porovnávali sa a boli to také, aj keď nie dokonalé, ale na naše pomery hviezdne chvíle diskusie na túto tému. Myslím si, že aj tie výsledky boli relatívne pozitívne, len škoda je, že zostali z veľkej miery len na papieri. Tam ten proklamovaný odklon, postupný odklon od tej orientácie jadrovej a príklon k nejadrovej zostal v platonickej podobe aj preto, že keď sa potom tvoril rozpočet a prijímali konkrétne ekonomické nástroje, tak naozaj, ako to tu bolo spomínané aj mojimi predrečníkmi, tak väčšina toho zostala v rovine pekných sľubov a tá dominancia orientácie na jadrové a iné neobnoviteľné zdroje pretrvávala napriek tej celkom progresívne vyzerajúcej podobe vtedajšej energetickej politiky Slovenska.
Veľa by sa dalo hovoriť o aspektoch environmentálnych, ale to si nechám asi na nejaký samostatný vstup v budúcnosti, takisto aspektoch bezpečnostných, a pretože sme na pôde parlamentu, tak sa trochu povenujem, ak dovolíte, aspektom politickým. Nebudem nijako zvlášť originálny, keď poviem, že jadrová energetika zvyšuje zahraničnú závislosť každého štátu, ktorý nemá patričné zdroje k dispozícii, ale netýka sa to len paliva, týka sa to samozrejme aj odpadov a následne pôžičiek a ich splácania. A tým aj stále sa zvyšujúcej zraniteľnosti Slovenska.
Nechcem hovoriť o tom, že jadrová energetika predstavuje pravdepodobne najväčšiu treciu plochu vo vzťahu k nášmu bezprostrednému susedovi Rakúsku. Iste môžete mi protirečiť, že aj Rakúšania v tomto môžu vstúpiť do seba, ale celkom to prehliadať asi nie je taktické.
Druhé medzinárodné faux pas podľa mňa predstavuje aj dlhodobé ignorovanie ponúk na zahraničnú pomoc pri hľadaní nejadrových ciest rozvoja našej energetiky. Z hľadiska plnenia medzinárodných konvencií je podpora rozvoja jadrovej energetiky dokázateľne v rozpore s viacerými zásadami, napríklad deklarácie z Rio de Janeiro, ktorej sme signatármi, a pri tejto príležitosti sme sa zaviazali nepodporovať rozvoj trvalo neudržateľných spôsobov výroby, pričom práve tento typ výroby energie nepochybne medzi takéto cesty alebo spôsoby patrí.
Z hľadiska vnútropolitického, tiež to tu už bolo naznačené, ide o posilňovanie nebezpečných centralisticko-monopolistických tendencií, ktoré pôsobia tak proti decentralizácii, ako aj proti reálnemu fungovaniu trhu s energiami, a v konečnom dôsledku ohrozujú demokraciu.
Opäť sa čiastočne budem opakovať, alebo budem opakovať po mojom predrečníkovi, že tá dlhodobá orientácia na jadrový scenár rozvoja našej energetiky na dlhé roky a možno desaťročia spomalí, prípadne takmer celkom umŕtvi realizáciu iných alternatív, keďže Slovensko jednoducho nemá potenciál na paralelné rozvíjanie jadrovej aj nejadrovej cesty rozvoja energetiky.
Teraz by som prešiel stručne na aspekty sociálne, pretože nie je žiadnym tajomstvom, že prítomnosť jadrových elektrární, úložísk jadrového odpadu a ďalších súvisiacich zariadení postihuje, či už reálne alebo potenciálne, negatívnym spôsobom aj región, v ktorom sa nachádza. Pritom tie záväzky, ktoré sa prijímajú pri výstavbe týchto zariadení alebo pred uvedením do prevádzky, sa nie vždy realizujú. O tom by vedeli rozprávať starostovia aj obyvatelia dotknutých regiónov. (Výkrik z pléna: Čože?) Dobre, dobre, dobre, môžeme sa k tomu ďalej vyjadriť.
Málo sa hovorí o porovnaní počtu pracovných príležitostí, ktoré poskytuje jadrová energetika, snáď s výnimkou doby výstavby jadrovej elektrárne, a o realizácii jadrových ciest, teda pardon, alternatív ciest získavania energie vrátane, alebo možno hlavne permanentného zvyšovania energetickej účinnosti celého národného hospodárstva.
Podľa dostupných prepočtov poskytuje jadrová energetika menej pracovných príležitostí v porovnaní s decentralizovanou nejadrovou energetikou, založenou napríklad na báze obnoviteľných zdrojov. Navyše, kým pri stavbe jadrovej elektrárne dochádza ku koncentrácii pracovných príležitostí spravidla v značnej vzdialenosti od miesta bydliska, čím sa nepriaznivo zasahuje do sociálnych, rodinných a iných vzťahov, decentralizácia v prípade alternatív voči jadru umožňuje budovanie energetických zdrojov, respektíve zabezpečovanie energetických služieb priamo v mieste bydliska.
Čoho som bol svedkom napríklad v Rakúsku pri návšteve tých lokálnych energetických zariadení, ktorých sú v Rakúsku stovky, a najmä v oblasti zásobovania teplom veľká časť rakúskeho vidieka žije naozaj na báze domácich obnoviteľných zdrojov, tak je to posilnenie autonómie a sebestačnosti jednotlivých sídiel. A je to aj zaujímavý príspevok k pocitu zdravého lokálpatriotizmu miestnych obyvateľov. Bolo by zaujímavé uskutočniť nejaký poslanecký prieskum v týchto zariadeniach v Rakúsku. Je to tam priam hmatateľné v tých rozhovoroch s ľuďmi a predstaviteľmi obcí.
No a opäť sa vrátim aj tak trošku aj k tej ekonomickej stránke, že nie sú zanedbateľné z ekonomického ani sociálneho hľadiska dopady drahého a riskantného spôsobu získavania energie, ktorý predstavujú jadrové elektrárne na vrecká daňových poplatníkov. Asi sa môžeme usmievať, ale keď si pozrieme na štruktúru nášho dlhu, asi tam objavíme dosť veľké percento viazané práve na splácanie úverov z čias výstavby nových blokov jadrových elektrární
Tým ekonomickým aspektom sa vyhnem. Možno to ukončím takou zmienkou o aspektoch synergických, pretože všetky tieto spomínané aspekty vzájomne úzko súvisia. A z tohto pohľadu jadrová energetika predstavuje bludný kruh už v súčasnosti, nieto ešte v budúcnosti, keď na nasledujúce generácie doľahne v plnej miere ťarcha riešenia akútnych problémov s jestvujúcimi fyzicky a morálne zastaranými jadrovými elektrárňami, odpadom a vyradenými jadrovými zariadeniami zdedenými v minulosti, so splácaním pôžičiek, do istej miery touto cestou rozvoja ovplyvnenou efektivitou ekonomiky a nerozvinutými spôsobmi alternatívneho získavania energie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
