Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ako tu už bolo povedané, predkladáme spoločne s kolegom poslancom Miroslavom Kadúcom.
Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, ktorý do Národnej rady predložila vláda v minulom roku, nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa do tohto zákona o neprimeraných obchodných podmienkach dostalo ustanovenie, ktoré za takúto neprimeranú obchodnú podmienku považuje aj vyžadovanie spätného odobratia obalového a odpadového materiálu, ktorý nepochádza z dodávky tovaru dodávateľa.
Takéto znenie zákona však nie je v súlade so skôr platným ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o obaloch, pardon, o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej budem hovoriť len o zákone o obaloch), v zmysle ktorého sú povinná osoba a ten, kto uvádza do obehu výrobky v zálohovaných, opakovane použiteľných obaloch, povinný odoberať zálohované, opakovane použiteľné obaly na nápoje, tzv. vratné fľaše rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedli na trhu alebo do obehu, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Čiže postupovať inak, ako to je uvedené v nedávno prijatom zákone o neprimeraných obchodných podmienkach.
Cieľom nami predkladaného návrhu zákona je odstrániť rozpornú právnu úpravu týchto dvoch zákonov tak, že v zákone o neprimeraných obchodných podmienkach sa jednoznačne uvedie, že ustanovenie zakazujúce dodávateľovi vykupovať viac obalového a následne odpadového materiálu než tovaru, ktorý v tomto obalovom materiáli odberateľovi dodal, sa nevzťahuje na odoberanie zálohovaných, opakovane použiteľných obalov na nápoje podľa zákona o obaloch.
Návrh zákona sa tiež snaží vychádzať v ústrety občanom Slovenskej republiky, ktorí tak nebudú nútení chodiť do viacerých obchodov v prípade, ak chcú vrátiť vratné fľaše rovnakého typu aj od iného predajcu. Po odstránení protichodnej právnej úpravy ich už odberateľ, teda obchodník, bude môcť takpovediac bez obáv, ale tiež musieť vykúpiť v zmysle príslušného platného zákona o obaloch.
Rozporná právna úprava zákona o obaloch a zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, tak ako platí dnes, môže mať za následok skutočnosť, že spotrebiteľ namiesto toho, aby navštívil konkrétneho predajcu, zahodí vratnú fľašu do smetného koša alebo aj mimo neho. Tým sa jednak zvyšuje množstvo odpadu, zaťažuje sa životné prostredie, plytvá energiou a surovinami, ale rastú aj náklady potrebné na spracovanie odpadu. Návrh zákona má za cieľ zabrániť týmto situáciám, a preto možno oprávnene konštatovať, že jeho prijatie bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva nežiaduce sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A ešte pár slov alebo viet na tému Slovensko a komunálne odpady, ktorá je akousi strešnou témou nad celým týmto problémom. Budem stručný aj preto, lebo na tému odpady tu budeme v tomto roku hovoriť s najväčšou pravdepodobnosťou ešte veľmi veľa.
Na tom, že situácia v našom hospodárení s odpadmi je zlá, sa zhodneme asi všetci. Výrazne zaostávame najmä vo sfére komunálneho odpadu, z ktorého na skládkach končí u nás viac ako 80 %. K tomu je treba prirátať čierne skládky a množstvo odpadu, najmä z obalov, voľne sa vyskytujúce a esteticky a i hygienicky znehodnocujúce našu prírodu a krajinu. Potom sa nemôžme čudovať, že separujeme menej ako 10 % a recyklujeme len približne 2 % takéhoto odpadu, čo je, iste uznáte, žalostne málo.
Európska smernica o odpade č. 2008/98 ES, schválená v novembri 2008, požaduje, aby sa v členských štátoch Európskej únie opätovne použilo alebo recyklovalo minimálne 50 % hmotnosti materiálu, ktorý by v opačnom prípade skončil ako obťažujúci a nežiaduci odpad. Ako sme naznačili vyššie, v čase prijatia smernice Slovensko dramaticky zaostávalo a musíme povedať, že, žiaľ, i dnes dramaticky zaostáva nielen za požiadavkami smernice, ale aj za priemerom Európskej únie. Inými slovami, ak máme splniť príslušnú smernicu, musíme pomerne v krátkom čase výrazne zvýšiť mieru separácie a recyklácie.
S obsahom tohto zákona súvisí aj odporúčanie smernice č. 94/62/ES, ktoré Európska únia odporúča svojim členským štátom podporovať opakované použitie tých obalov, ktoré možno použiť ekologicky priaznivým spôsobom, a do tejto kategórie vratné fľaše nepochybne patria.
A celkom na záver už len jedno konštatovanie, jeden apel. Ani ja, ani kolega Kadúc netvrdíme, že náš návrh rozhodujúcim spôsobom zlepší situáciu, sme však presvedčení, že svojou troškou napomôže tomu, aby sa situácia aspoň ďalej nezhoršovala. Ak si k tomu prirátame skvalitnenie legislatívneho prostredia, som presvedčený, že nikto z vás nebude mať vecný dôvod tento návrh nepodporiť.
A tak vám vopred za túto podporu ďakujem. A ďakujem tiež za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Mám taký dojem, že situácia, do ktorej sme sa v tejto oblasti dostali, a stratégia, ktorú sme zvolili, je čosi ako pravý opak žiaducej stratégie win-win, alebo stratégie dvojitých či viacnárodných víťazstiev. A táto naša stratégia viacnásobných prehier sa vyznačuje neadekvátne vysokými cenami, ktoré za elektrickú energiu v súčasnosti platíme. Zároveň dosť pomýlenou koncepciou realizácie obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je za istých okolností určite žiaduca, len ju treba robiť inak. Na tom sa asi zhodneme všetci, aj keď môžeme mať odlišné názory na to ako. Ale čo je dnes napriek bohatej diskusii trošku málo zdôrazňované, zdôrazňovaná tretia porážka v tomto celom, je kompromitácia vlastne rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov, ktorá je do budúcnosti žiaduca. Vyzýva nás k tomu aj stratégia 2020 a my teraz zvaľujeme ako keby všetku vinu na obnoviteľné zdroje, hoci aj na konkrétnych číslach tu bolo dnes niekoľkokrát dokumentované, že ani tú hlavnú vinu tie obnoviteľné zdroje nemajú, ale tak či tak ich celá táto diskusia výrazne kompromituje a bude problém potom presvedčiť všetkých zúčastnených v budúcnosti, že sa majú zasadzovať za podporu obnoviteľných zdrojov, ak si takto vlastne podpílime konár pod sebou.
Ďakujem.

Ďakujem. Taktiež by som chcel pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že máme krátke stretnutie o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Zdieľam obavy môjho predrečníka, pána poslanca Hlinu, a dávam mu za pravdu v tom, že ide o potenciálne veľmi nebezpečný návrh zákona s veľmi pravdepodobnými negatívnymi dopadmi, a to vo viacerých smeroch. Odvážim sa tvrdiť, že ide o ohrozenie demokracie minimálne na regionálnej a miestnej úrovni tým, že sa okliešťujú kompetencie a rozhodovacie právomoci miest a obcí. V tejto podobe dáva návrh zákona zelenú tým veľkým podnikateľom, ktorí požívajú priazeň vlády. A minimálne nepriamo tým obmedzuje všetkých ostatných vrátane malých a stredných podnikateľov, ktorí síce sú v každom programovom vyhlásení označovaní za prioritu záujmu vlády, ale skutočnosť je často opačná, možno povedať. A prispel by k tomu aj tento návrh zákona v prípade jeho prijatia. A na to len nadväzuje riziko ďalšej vlny korupcie a klientelizmu, ktorá by sa mohla spustiť v prípade lobovania za zaradenie tej-ktorej stavby do tej navrhovanej kategórie. Viem na 99 %, že sa tak nestane, ale podobne ako kolega Kuffa by som si dovolil navrhnúť cteným predkladateľom stiahnuť tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pre krátkosť času sa vyjadrím len k niektorým častiam správy.
Čo sa týka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nespochybňujem úsilie slovenskej vlády o zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné pre Slovenskú republiku a znižujú jej konkurencieschopnosť, najmä v oblasti tzv. priamych platieb. Tu však treba povedať aj B. A to je skutočnosť, že tieto určité vylepšenia pre slovenskú stranu sa dosiahli na úkor zníženia podpory v oblasti rozvoja vidieka.
Keď ešte zostaneme v tejto sfére, tak by som sa kriticky vyjadril k niektorým problematickým postojom slovenskej strany napríklad vo vzťahu k ochrane včiel, problematickým hlasovaniam, ktoré boli terčom kritiky, takisto aj nekritickej podpory GMOs a podobných diskutabilných technológií.
Čo sa týka životného prostredia, je to síce sféra neoficiálneho lobovania, ale premiér sa opakovane pochválil, že loboval za zmiernenie environmentálnych limitov a noriem pre Slovenskú republiku, čo, si myslím, nie je v prospech udržateľnej budúcnosti a kvality života obyvateľov Slovenka.
A napokon, myslím si, vláda by mala oveľa transparentnejšie pristupovať k príprave svojej pozície k novému programovaciemu obdobiu Európskej únie na roky 2014 a 2020. Keď som to navrhoval na tejto pôde, bol som odmietnutý, čo ma úprimne mrzí.

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem takpovediac angažovaný prístup a inšpiratívny prínos toho, čo tu povedal kolega Matovič. Samozrejme, môžme a nemusíme súhlasiť so všetkými tými jeho analytickými postrehmi a návrhmi, ktoré tu predniesol, ale asi sa zhodneme aspoň na tom, že metóda alebo forma, ktorú zvolil, a spôsob ako vystaval to svoje vystúpenie, vystúpenie svojím charakterom, myslím si, že zásadné, môžme označiť za veľmi pozitívne a inšpiratívne a nie bežné v tejto sále, a to tým, že okrem kritiky a okrem snahy analyzovať problémy, vždy sa snažil dôsledne navrhnúť aj riešenia. A z tých navrhovaných riešení nekaždodenných by som podčiarkol to, ako v podstate v určitej antitéze voči tej podpore veľkých projektov za každú cenu a toho obrovského betónovania, ktoré nám tu v najbližších rokoch hrozí a ktoré je pre mňa takým návratom do 50. rokov minulého storočia, tuná nastolil tú alternatívu naozaj využitia drobnej práce, podpory drobnej práce vrátane manuálnych robôt pre nezamestnaných. Bola to, bolo to určite východisko v 30. rokoch, samozrejme, za iných podmienok, ale v niečom podobných súčasnosti, za čias veľkej hospodárskej krízy, kedy vzniklo práve týmto prístupom aj na Slovensku množstvo veľmi zaujímavých, hoci aj infraštruktúrnych projektov, keď si zoberieme tie krásne viadukty na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, dovolím si vás oboznámiť so znením dvoch interpelácií, ktoré som v uplynulých dňoch podal. Prvá z nich je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Je to také voľné pokračovanie v tej rozprave, ktorú sme tu mali včera a dnes ráno.
Vážený pán minister, predpokladám, že sa zhodneme na tom, že environmentálna výchova a vzdelávanie majú svoje veľmi významné a nezastupiteľné miesto v systéme všetkých druhov a stupňov škôl v Slovenskej republike. Je to fakt daný už samotnou pretrvávajúcou disproporciou medzi stavom životného prostredia a jeho dopadmi na zdravie ľudí na jednej strane a medzi úrovňou environmentálnej gramotnosti najširšej populácie na strane druhej. Rôzne výskumy potvrdzujú, že absolventi a absolventky našich škôl majú nie najhoršie teoretické znalosti o environmentálnych problémoch, ale nevidia ich vo vzájomných súvislostiach a nevedia si ich prepojiť s každodennou praxou, nechápu potrebu zmeny svojho správania v zmysle zodpovednejšieho prístupu k okolitému prostrediu, k prírode a krajine, ako aj k svojmu vlastnému zdraviu. A následne sa zväčša v tejto sfére zodpovedne ani nesprávajú.
Podobné konštatovanie sa týka aj koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ďalej budem používať skratku TUR, a jej implementácie v našich podmienkach. Slovenská republika má schválenú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane kapitoly o výchove a vzdelávaní k TUR a je signatárom relevantných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy 21 zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro, Implementačného plánu z Johannesburgu, či UNECE Stratégie vzdelávania k TUR, prijatej vo Vilniuse v roku 2005).
Aká je však realita? Aký pokrok Slovensko pri napĺňaní svojich domácich cieľov i medzinárodných záväzkov v uplynulých rokoch dosiahlo? Od roku 2010, keď sa skončilo obdobie realizácie Akčného plánu výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike na roky 2005 až 2010 a keď sa prerušila činnosť Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR (zriadenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky) ako nadrezortného poradného orgánu ministra školstva a ministra životného prostredia, sme nútení hovoriť dokonca o úpadku tohto dôležitého odvetvia vzdelávania a výchovy. Už dávnejšie nefunguje ani osvedčená medzirezortná komisia oboch spomínaných ministerstiev pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
V rokoch 1994 až 2009 sa na Slovensku konalo päť národných konferencií za účasti predstaviteľov rezortov životného prostredia a školstva, ktoré sa venovali environmentálnej výchove a vzdelávaniu. Postupne sa tematika environmentálnej výchovy a vzdelávania rozšírila aj o výchovu k TUR. V termíne 26. až 27. júna 2013 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční ďalšia medzinárodná vedecká konferencia s názvom Stav a perspektívy environmentálneho vzdelávania. Každá takáto doterajšia konferencia priniesla ucelený a viac-menej objektívny pohľad na súčasný stav, účastníci a účastníčky pripravili kvalifikované závery a odporúčania pre oblasť regionálneho školstva, vysoké školy a spoločenskú prax. Žiaľ, iba veľmi málo z týchto odporúčaní sa aj reálne uplatnilo v skvalitnení environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Zdieľam nespokojnosť so stavom a vývojom tejto problematiky u nás. Súčasný stav environmentálnej výchovy detí a mládeže na Slovensku v porovnaní s očakávanými výstupmi, ale aj v porovnaní s okolitými štátmi považujem za krajne neuspokojivý. Konštatujú to aj ďalší nezávislí hodnotitelia. Je to tak najmä z týchto dôvodov: Chýba moderná koncepcia a systém environmentálnej výchovy a vzdelávania, neexistuje reálna spoločenská, najmä štátna objednávka, téme sa všeobecne nevenuje dostatočná pozornosť spoločnosti ako celku, ale ani na úrovni príslušných orgánov a organizácií, chýba infraštruktúra, zdroje (finančné, personálne, technické a ďalšie), v súčasnosti sa dokonca rušia aj dosiaľ existujúce štátne strediská environmentálnej výchovy v gescii rezortu životného prostredia, a to bez adekvátnej náhrady, podpora environmentálnych mimovládnych organizácií a spolupráca s nimi v tejto oblasti je slabá, a preto len čiastočne a s problémami to suplujú nadšenci a osobné zanietenie. Existujú veľké rozdiely v regiónoch a medzi školami, čo dokumentuje skutočnosť, že prístup štátu v tejto sfére nie je systémový a celoplošný, ani vzdelávanie pedagógov a lektorov environmentálnej výchovy a vzdelávania nie je systematické, tobôž už systémové, a nie je celoštátne adekvátne koordinované.
Viac na túto tému sa možno dozvedieť napr. z analýzy, ktorá sa vykonala pre Iuventu. A nasleduje tu taký dlhý link, ktorý nebudem citovať, ale ktorý som poslal pánovi ministrovi.
Teraz jedno alarmujúce konštatovanie pre porovnanie. Kapacity ľudské a finančné v tejto oblasti sú podľa niektorých ukazovateľov na Slovensku až stonásobne, počujete dobre, nižšie ako v susednej Českej republike.
Vážený pán minister, v priebehu roku 2012 ste sám alebo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka pána Štefana Chudobu prejavili záujem o nápravu tohto stavu a sľúbili pomoc aspoň so znovuobnovením spomínanej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR. Jej existencia a jej odborné stanoviská sú opodstatnené aj z dôvodu avizovanej aktualizácie štátneho vzdelávacieho programu, prehodnocovania existujúcich prierezových tém a hľadania súladu výziev a potrieb environmentálneho vzdelávania, Národnej stratégie TUR a Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie.
Zo strany aktívnej ekopedagogickej obce ste vy, pán minister, ako aj pán minister životného prostredia dostali list so žiadosťou o obnovenie Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie vrátane návrhu základných bodov jej činnosti. Medzi ne by mala okrem iného patriť aj analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách SR a vypracovanie potrebnej novej koncepcie v tejto oblasti. Pokiaľ som dobre informovaný, v reakcii na tento list ste prejavili záujem o znovuobnovenie komisie aj o zastúpenie svojho zástupcu v nej, ale s odporúčaním, aby komisia vznikla v gescii životného prostredia, odvolávajúc sa na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že zabezpečovanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, a teda aj činnosť predmetnej komisie majú byť v gescii ministerstva životného prostredia.
Dovoľujem si s takouto interpretáciou danej problematiky a zbavovaním sa spoluzodpovednosti zásadne nesúhlasiť a požiadať vás o prehodnotenie stanoviska vami vedeného rezortu, ako aj o ústretový prístup k tejto oblasti. Podstatné pre rozvoj systému environmentálnej výchovy a vzdelávania je vytvorenie a zdokonalenie efektívnych nástrojov, podmienok a infraštruktúry vo formálnom vzdelávaní v regionálnom aj vysokom školstve, čo je výsostná kompetencia práve vášho rezortu.
Rád by som veril tomu, vážený pán minister, že pochopíte naliehavosť tejto témy a čo najskôr vytvoríte podmienky pre účinnú podporu environmentálnej výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike vrátane znovuobnovenia a zmysluplného fungovania medzirezortnej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Keďže problematika sa okrem rezortu školstva týka minimálne jedného ďalšieho rezortu, a to je rezort životného prostredia, s analogickou interpeláciou som sa obrátil aj na pána ministra Žigu, samozrejme, pre podobnosť tých interpelácií vás nebudem ňou obťažovať, nebojte sa.
A prejdem ešte k jednej kratučkej interpelácii, ktorú som adresoval dnes ráno predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Vážený pán predseda vlády, v roku 2001 vláda Slovenskej republiky a následne, konkrétne 3. apríla 2002, aj Národná rada Slovenskej republiky prijala významný rozvojový dokument, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.
V zmysle uznesenia č. 1989 z 3. 4. 2002, ktoré Národná rada pri tejto príležitosti prijala, má vláda každoročne v termíne do 31. marca predkladať do Národnej rady správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov.
Nemám vedomosť o tom, že by sa tak bolo v tomto roku stalo. Dovoľujem si vám preto, vážený pán predseda vlády, adresovať interpeláciu so žiadosťou o vysvetlenie, prečo vláda Slovenskej republiky uvedené uznesenie Národnej rady nesplnila. Vopred vám ďakujem za vecnú odpoveď. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážení členovia vlády, dámy a páni, tesne predtým, ako sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pripojiť ku kandidatúre Poľskej republiky, resp. mesta Krakov na usporiadanie zimných olympijských hier 2022, som sa obrátil na troch členov vlády s interpeláciou na tému vecnej i procesnej stránky našej spolukandidatúry na toto podujatie.
Podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra som žiadal o sprístupnenie výsledkov ekonomickej štúdie uskutočniteľnosti, návratnosti a dlhodobej ekonomickej udržateľnosti, ktorá tak zásadnému rozhodnutiu vo veci takého nákladného podujatia, akým sú zimné olympijské hry alebo hoci aj len ich časť, nepochybne musí predchádzať.
Analogicky som sa pýtal ministra životného prostredia pána Petra Žigu na ekologicko-environmentálnu štúdiu uskutočniteľnosti zimných olympijských hier, resp. ich relevantnej časti, ktorá by mala pripadnúť Slovensku.
Štúdia takéhoto charakteru je o to dôležitejšia, že slovenská časť olympiády, resp. jej športových disciplín sa plánuje v prípade úspešnosti uskutočniť prevažne na území národných parkov.
Napokon som sa pýtal predsedu vlády pána Roberta Fica na procesnú stránku prijímania rozhodnutí o našej spolukandidatúre.
So znením mojich interpelácií som vás oboznámil na marcovej schôdzi a úplne znenie odpovedí, ktoré som na ne dostal, sa dá nájsť na stránke Národnej rady. A je k dispozícii aj v tlačenej podobe, ktorú máte k dispozícii. Takže vás čítaním týchto odpovedí nebudem, pochopiteľne, zdržiavať. Pre upresnenie, v zozname odpovedí na interpelácie, ktorých zoznam máte pred sebou, sa spomínané interpelácie a odpovede na ne uvádzajú pod číslami 1, 2 a 3. V tejto súvislosti sa obmedzím iba na súhrnné konštatovanie.
S poľutovaním musím s trochou zjednodušenia konštatovať, že zo všetkých troch odpovedí na moje interpelácie som sa dozvedel to, na čo som sa nepýtal, a nedozvedel som sa to, na čo som sa pýtal. A preto žiadam, vážená pani predsedajúca, aby sme hlasovali o tom, že tieto tri odpovede neberie plénum Národnej rady na vedomie.
A ešte by som sa chcel vyjadriť k odpovedi na interpeláciu, ktorú sme spolu s kolegom poslancom Igorom Hraškom adresovali ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Naša interpelácia sa týkala avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION. Odpoveď na našu interpeláciu je v zozname odpovedí uvedená pod číslom 7. Spoločne s kolegom Hraškom musíme konštatovať, že táto odpoveď pána ministra na našu interpeláciu nás neuspokojila a nepresvedčila o potrebe rušenia spomínaného inštitútu, navyše, práve v čase, keď na základe osobnej skúsenosti, ako aj podľa nám dostupných názorov našich i zahraničných expertov má podobný inštitút stále väčšie opodstatnenie a keď je žiaduce posilniť jeho ľudské, materiálne i kompetenčné kapacity v záujme odbornejšieho prístupu k urbanizmu, k územnému plánovaniu i k ochrane a tvorbe hodnôt našej krajiny v najširšom zmysle slova. Dovolím si preto navrhnúť, aby sme aj v tomto prípade hlasovali o tom, že odpoveď pod bodom číslo 7 sme nezobrali na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že podobne ako v mojom predrečníkovi, tak aj vo mne vyvolala táto správa trošku nejednoznačné pocity. Na jednej strane podobne ako on oceňujem jej analytický a takpovediac rekapitulačný prínos. Na druhej strane sa pripájam ku kritickým hlasom, ktoré poukazujú na deficity v hľadaní východísk, pričom otázka financovania je len jedna stránka veci.
Kolega Viskupič tu, myslím si, veľmi správne hovoril o potrebe určitej filozofickej a hodnotovej základnej línie, ktorú by malo naše školstvo sledovať. Zdôraznil aj potrebu komplexných prierezových prístupov, pretože školstvo nie je úzko definovaný rezort, alebo by ním nemalo byť, ale prechádza vlastne všetkými odvetviami nášho života alebo školstva, vzdelávania.
V rozprave tu odznelo viacero názorov a návrhov, od čoho sa odpichnúť, alebo k čomu sa vrátiť, čím sa nechať inšpirovať. Často sa tu spomínal fínsky príklad. Ja zostanem doma, pretože často sa spolu s bratmi Čechmi verbálne hlásime k tomu, že sme údajne národy Komenského. V skutočnosti sa však, myslím, odkazu Komenského čím ďalej, tým viac vzďaľujeme. Takže ten môj veľmi jednoduchý všeobecný návrh je vrátiť sa trochu viac ku Komenskému a od neho odvinúť tú základnú filozofiu.
A ešte si neodpustím vec, ktorú som tu už viackrát spomínal, je to environmentálne vzdelávanie, globálne vzdelávanie a vzdelávanie na podporu udržateľnejšieho rozvoja. Sú to nepochybne výzvy, kľúčové výzvy 21. storočia, na ktoré naše školstvo reaguje nedostatočne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Som naozaj rád, že tu pani profesorka Horváthová vystúpila v rozprave k tomuto bodu programu a že povedala to, čo povedala. Už aj preto, lebo je svojou profesiou, civilnou profesiou, lekárka, keďže doteraz tu hovorili zväčša právnici a príslušníci iných profesií na túto tému, týkajúcu sa v prvom rade lekárov. Ako to už býva zvykom, aj o právach žien zväčša hovoria muži a podobne. Ale dvojnásobne ma teší, že sa dotkla témy kriminalizácie a diskriminácie lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorá hrozí v prípade, ak by sme schválili príslušné body zo spoločnej správy, ktoré navrhujú zaradiť do zákona nové paragrafy, predbežne číslované 290a a 290b, zo spoločnej správy výborov k tomuto návrhu zákona. Dovoľujem si cteným protagonistom tohto návrhu pripomenúť odkaz súdruha Stalina, ktorý lekárov nielenže väznil, ale rovno ich aj strieľal.