Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ako tu už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, skrátene geologický zákon, v znení neskorších predpisov. Ďalej budem používať aj skratku "návrh zákona".
Cieľom predkladaného návrhu zákona je upustiť od požiadavky na odbornú spôsobilosť v prípade základného geologického výskumu, ktorú musí mať odborne spôsobilá osoba na vykonávanie geologických prác, keďže zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, čiže geologický zákon, za geologický výskum považuje tak základný geologický výskum, ako aj regionálny geologický výskum. Terajší geologický zákon v princípe nerešpektuje špecifiká základného geologického výskumu realizovaného na pôde vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied a je pre túto oblasť prakticky nerealizovateľný. Tým, že aj základný geologický výskum sa takto považuje za geologickú úlohu, hoci ako nástroj úloh výskumu a vývoja ide v skutočnosti o vedecký výskumný projekt, znevýhodňuje riešiteľov, ktorí sa podieľajú na vedeckom výskume v geologických, geologických a environmentálnych vedách oproti ostatným príbuzným vedným disciplínam. A to najmä z dôvodu, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. 2 geologického zákona sa od zodpovedného riešiteľa takejto úlohy vyžaduje odborná spôsobilosť napriek tomu, že v príbuzných vedných disciplínach sa takáto spôsobilosť nevyžaduje, a to aj napriek tomu, že pre potreby základného vedeckého výskumu požadovaná odborná spôsobilosť nie je potrebná. Preto jej vyžadovanie nie je na mieste a neadekvátne zaťažuje dotknutú osobu.
Opakujem teda ešte raz, že návrhom zákona sa snažím odstrániť zbytočnú diskrimináciu riešiteľov, ktorí sa podieľajú na vedeckom výskume v geologických a environmentálnych vedách tak, že sa upúšťa od nadbytočnej povinnosti odbornej spôsobilosti osôb, ktoré vykonávajú len základný geologický výskum, a takáto povinnosť sa ponecháva len v prípade regionálneho geologického výskumu, pre ktorý je plne oprávnená.
Ide takpovediac o kozmetickú právnu úpravu, ktorá sa priamo nedotýka miliónov, ba ani desiatok tisíc občanov, ale skôr len niekoľko stoviek, maximálne tisícov. Ale ak by platný právny stav zakladal diskrimináciu alebo neoprávnené šikanovanie čo i len jediného občana, myslím si, že je našou povinnosťou takýto právny stav zmeniť. Podotýkam, že návrh zákona som konzultoval s dotknutými odborníkmi.
Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorým reálne pomôžeme tým spomínaným tisíckam alebo možno len stovkám odborníkov. Ďakujem.

Ďakujem pekne v prvom rade mojim dvom kolegom z výboru a klubu za podporu môjho vystúpenia a možno povedať prehĺbenie a rozšírenie toho, čo som, čoho som sa stručne dotkol v niektorých oblastiach. S pánom poslancom Galkom tiež v zásade súhlasím a, samozrejme, nie som za to, aby naši farmári boli akokoľvek diskriminovaní v porovnaní so svojimi západoeurópskymi kolegami. Na druhej strane som upozornil na celkom logickú možnosť druhej cesty, že naozaj tá spravodlivosť sa dá dosiahnuť nielen zvyšovaním našich dotácií, ale znižovaním dotácií tých bohatších, z ktorých takým najviac vyčnievajúcim symbolom sú práve francúzski farmári. A nechcem sa opakovať, ale je takmer všeobecne akceptovaná skutočnosť, že to nadmerné dotovanie západoeurópskeho poľnohospodárstva má celý rad negatívnych dôsledkov, a to nielen v rámci Európskej únie a nielen preto, že to komplikuje život našim výrobcom, ale aj z hľadiska krajín tretieho sveta, teda globálneho trhu s potravinami. Ja viem, že o tom sa tu hovorí minimálne, ale sme člen klubu elitného OECD, sme člen Európskej únie a ďalších elitných spoločenstiev, tak by sme sa naozaj mali zamýšľať aj nad tým, čo naše správanie spôsobuje tomu zvyšku sveta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý pán minister, si odbehol, milá pani spravodajkyňa, dámy a páni, aha, tam je, hore. Spoločná poľnohospodárska politika je už v dnešnej podobe monumentálny dokument a inštrumentárium dotýkajúce sa vo svojich dôsledkoch nielen každého obyvateľa Európskej únie, ale moc nepreženieme, keď povieme, že aj každého obyvateľa zvyšku sveta. Od budúceho roka, ako všetci vieme, by mala vstúpiť do platnosti nová podoba SPP, budem používať túto skratku, ktorá bude ešte zložitejšia a komplexnejšia, ako je tá súčasná. U nás sa reč v tejto súvislosti zvykne krútiť okolo niektorých skutočností, ktoré reforma SPP so sebou prináša. Sú to najmä zmeny týkajúce sa priamych platieb. Obava z toho, že slovenskí farmári budú diskriminovaní v porovnaní so svojimi susedmi v starých štátoch Európskej únie. O tom hovoril aj môj predrečník dosť podrobne. Ďalej je to to, že nový, alebo nová SPP sa negatívne dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré u nás od čias socialistického poľnohospodárstva dominujú. A napokon je to obava z toho, že navrhovaná ekologizácia poľnohospodárskej krajiny zníži jej produkčné schopnosti. Čiastočne tieto obavy zdieľam aj ja, ale zároveň by som chcel upozorniť na to, že zámer architektov reformy SPP je vo svojej základnej filozofii správny. Vychádza z poznania, že poľnohospodárstvo, ktoré ide dlhodobo proti prírode, nemôže byť dlhodobo udržateľné. Aj snaha o väčšiu podporu malých a stredných farmárov je sympatická a do istej miery je kompenzáciou za desaťročia preferencie tých veľkých. Čo sa týka dotácií, naozaj v navrhovanej podobe nás znevýhodňujú, ale zabúda sa na to, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť aj inak ako zvyšovaním úrovne dotácií pre Slovensko, a to znížením dotácií napríklad pre francúzskych farmárov. Je predsa známe, že nadmerne dotované západoeurópske poľnohospodárstvo neprospieva prírode, krajine, životnému prostrediu a priamo či nepriamo ruinuje poľnohospodárstvo v treťom svete. Sympatické sú aj takpovediac tematické a problémové presahy novej SPP smerom k lesníctvu na jednej strane a podpore udržateľného rozvoja vidieka na strane druhej.
Čo mi v návrhu novej SPP chýba, je nedostatočné zdôrazňovanie potreby multifunkčného poľnohospodárstva a mimoprodukčných, teda ekologických, rekreačných, kultúrno-historických, estetických a ďalších hodnôt vidieka, ako aj dôslednejšia implementácia Európskeho dohovoru o krajine, ktorého je Slovensko zmluvnou stranou od roku 2005, ale dodnes ho dostatočne nepremietlo do platnej legislatívy a najmä do každodennej praxe.
A teraz dovoľte pár slov o tom, čo si o reforme SPP myslia niektoré medzinárodné organizácie, pretože takýto pohľad zvonku mi na tejto pôde niekedy pri našich diskusiách chýba.
Po prvé by som odcitoval, ak dovolíte, pár záverov a odporúčaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému reformy SPP. Okrem iného konštatuje:
Po prvé. Ekologická zložka prvého piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. Pri určovaní platieb by však mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky, teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve.
Po druhé. Navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie, to je ďalší pozitívny aspekt podľa tohto výboru, ktorý prináša reforma SPP.
Po tretie. Výbor taktiež zastáva názor, že je potrebné uplatniť nové a účinné opatrenia na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti.
A po štvrté, výbor víta návrhy týkajúce sa opatrení na udržateľný rozvoj vidieka, ktoré obsahuje návrh novej SPP. Ďalej sa v tomto stanovisku konštatuje, že návrh využívať 7 percent pôdy na, citujem, "oblasti ekologického záujmu by nebol prijateľný, ak by sa neúmerne veľké množstvo pôdy vyňalo z produkcie". Zároveň výbor konštatuje, že situácia vo sfére biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi Európskej únie, teda navzájom, ale aj v rámci nich, v rámci jednotlivých regiónov na subnárodnej úrovni. Čo z toho vyplýva?
Na jednej strane je nevyhnutné zachovať v krajine všetky významné ekologické a kultúrno-historické prvky a štruktúry. Na druhej strane musíme tento prístup realizovať územne diferencovaným spôsobom, pričom by sa mali brať do úvahy všetky poľnohospodárske štruktúry, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny. To by viedlo k určitému prehodnoteniu dosť rigidného a paušálneho prístupu rovnakých redukčných kvót pre všetky štáty a regióny v rámci Európskej únie.
A druhý pohľad je pohľad medzinárodnej mimovládnej organizácie Slow Food, podľa ktorej sa SPP v budúcnosti nebude môcť zaoberať len výrobnými aspektmi. V tomto zmysle je podľa nich nutné urýchliť prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko-potravinárskej. Okrem iného pritom bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi jednotlivými politikami, aby bolo možné efektívnejšie sa zaoberať problémami, ako je ochrana životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, boj s klimatickými zmenami a podobne. Dva rámcové ciele, ku ktorým má podľa nich SPP smerovať, je udržateľnosť environmentálna, ekonomická i sociálna, a koncepcia nového vidieka, ktorá by mala vidiecke oblasti v budúcnosti postaviť do centra záujmu spoločnosti.
Štyri hlavné zmeny, ktoré navrhuje táto organizácia Slow Food. Zrekapitulujem ich v stručnosti:
Po prvé. Podporiť drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie. Treba presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami schopné vyrábať kvalitné potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami. Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie umožňujú väčšie využitie pracovnej sily, čo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, umožňujú tiež energetické úspory, rozvoj miestnych ekonomík a to vrátane marginálnych oblastí a znižuje to demografický tlak na mestské aglomerácie.
Ďalšia požiadavka je podporovať miestne produkty. V tom sa iste zhodneme s pánom ministrom a ďalšími. Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie, je jej prepojenie s daným regiónom. Miestne a tradičné sorty a produkty sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok tam, kde sa v priebehu storočí aklimatizovali.
Z tohto dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov a vstupov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska vonkajších podmienok, ako aj z hľadiska ekonomického. Okrem toho hrajú tiež dôležitú úlohu pri zachovaní biodiverzity a tiež zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločnosti.
Tretí okruh požiadaviek sa týka podpory miestnych poľnohospodársko-potravinárskych systémov. Globalizované trhové hospodárstvo dosiahlo svoje limity, čo sa prejavuje okrem iného krízovými javmi, rastom disparít, znižovaním rôznorodosti, plytvaním zdrojmi a devastáciou životného prostredia. Systém lokálneho zásobovania, distribúcia spotreby môže znížiť dopady na životné prostredie tým, že skráti vzdialenosť, ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi, a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Redukciou nadbytočnej prepravy produktov medzi výrobcom a spotrebiteľom bude možné vytvoriť nový vzťah medzi vidiekom a mestom a zvýšiť miestnu prosperitu na vidieku.
A štvrtý a posledný okruh požiadaviek, ktoré predstavila táto "mimovládka", je presadzovať poľnohospodársko-potravinárske systémy šetrné k životnému prostrediu. Malé a stredne veľké formy produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie, spočívajúce v správnom zaobchádzaní s prírodnými zdrojmi, čo sa týka biodiverzity, pôdy, vody, krajiny a podobne, vo využití tradičných i moderných techník s vylúčením geneticky modifikovaných produktov, redukciou monokultúr, veľkochovov, syntetických chemikálií, účinnejšou ochranou krajiny a podporou sociálnej spravodlivosti. SPP by mala okrem toho oceniť tých, to zase zbystrí pozornosť kolega Mičovský, ktorí žijú a pracujú v tzv. marginálnych oblastiach. Odchod ľudí z horských a iných marginálnych území je všestranne nežiaduci. Ľudia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane pôdy a mali by sme ich adekvátne podporiť. Všetky platby v rámci SPP vrátane platieb od roku 2014 by sa mali zakladať na prísnych pravidlách krízového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovaní biodiverzity a ekosystémových služieb, dodržiavať ustanovenia príslušných smerníc na ochranu prírody a krajiny i právne predpisy tykajúce sa pesticídov a biocídov.
Na záver dôležitá požiadavka. Všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, by sme mali postupne odbúrať.
A úplne na záver ešte pár slov. Je správne, že sa Slovensko snaží vyrokovať pre našich farmárov čo najprijateľnejšie podmienky v rámci novej SPP, ktorá bude ich a náš život zásadným spôsobom ovplyvňovať po dobu dlhých siedmich rokov. Na druhej strane by sme nemali s vaničkou vylievať aj dieťa. Mali by sme rešpektovať aj snahu Európskej únie o ekologizáciu hospodárenia na pôde a o udržateľný rozvoj vidieka. V opačnom prípade budeme právom označovaní za spiatočníkov, ako som to na našu adresu neraz počul v Bruseli a inde.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Stručne zareagujem na podnety, ktoré odzneli formou faktických poznámok. V prvom rade chcem poďakovať za podporu kolegovi Feckovi.
Čo sa týka tej ťažby v národných prírodných rezerváciách, preto som tú osobnú skúsenosť spomínal, naozaj som zažil ťažbu, ktorá sa netýkala len suchých jedincov, ale aj živých jedincov. Dal som to teda aj inšpekciu ako podnet v auguste v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina. Nebola to lokalita, ktorá by bezprostredne susedila s turistickým chodníkom. Čiže žiadne tieto argumenty, ktoré by sa eventuálne dali akceptovať ako nejaká kalamitná ťažba, sa na to nevzťahovali. Bola to ťažba, ktorá výrazne prekračovala to, čo by pri všetkej tolerancii ochranárskej sa dalo akceptovať.
Čo sa týka tej, toho rúbania v pralesoch. V lete sa veľmi medializoval prípad Veľkého Boku, teda lokality v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, perspektívnej A-zóny národného parku, kde sa vyťažila väčšina tohto pralesného porastu. Ťažilo sa v národnej prírodnej rezervácii Smrekovica, kým sa nepodarilo zastaviť ťažbu tohto pralesa. Veľmi hrozila ťažba v prekrásnom pralese na Zadnej Poľane pred pár rokmi. Len sústredeným úsilím vedcov a ochranárov sa podarilo jej na poslednú chvíľu zabrániť. .
Ten spor ochranári, nie ochranári, čo sa týka ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách, pokiaľ sa držíme dikcie zákona o ochrane prírody a krajiny, tak naozaj ten štvrtý, piaty stupeň má byť bezzásahový a má byť ponechaný na samo vývoji. Takže to je vec na diskusiu kedy a za akých okolností je možné povoliť.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, svoje vystúpenie na margo správy o lesnom alebo stave lesného hospodárstva za rok 2011 začnem, ak dovolíte, lakonickým konštatovaním, že stav v našom lesnom hospodárstve a v narábaní s drevom evokuje vážne otázky a vzbudzuje oprávnené obavy.
Každý, kto čo i len trochu chodí po slovenských horách a dolinách, vie, aké obrovské množstvo dreva z nich v posledných rokoch odišlo. Chcem veriť, že zväčša nie ukradlo, ale predalo na ďalšie spracovanie. Keďže o dreve hovoríme ako o našom zelenom zlate, dalo by sa očakávať, že pri takomto trende čerpania a zhodnocovania produktov lesa Slovensko muselo nesmierne zbohatnúť.
Všimol si niekto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, že by sa niečo podobné bolo stalo? Žeby sme masívnym výpredajom nášho národného bohatstva nejako mimoriadne zbohatli? Nie. Stal sa, žiaľ, pravý opak. Celé lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nariekajú, v akých sú problémoch. Pýtam sa, ako je to možné? A dozvedám sa aj také neuveriteľné odpovede, že je to tým, že dreva ťažíme vraj stále ešte málo a na vine sú akýsi zlí ochranári v rezorte životného prostredia, ktorí tej väčšej ťažbe dreva údajne bránia. Pritom moja dlhoročná osobná skúsenosť je práve opačná. Rúbe a ťaží sa nielen v národných parkoch, ale aj v národných prírodných rezerváciách.
Mnohí, vrátane štátnej inšpekcie alebo teda Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa ma snažia presvedčiť o opaku. Ale, žiaľ, stále ešte viac verím vlastným očiam. Ba čo viac, likvidujú sa aj posledné zvyšky odľahlých karpatských pralesov, ktoré sme sa na medzinárodnom fóre zaviazali chrániť. Z toho všetkého je jasné, že naše lesy nie sú chránené príliš, ako to niekto tvrdí, ale príliš málo. Ak je drevo skutočne zeleným zlatom, potom len blázon alebo človek so zlými úmyslami ho bude vyvážať v podobne nespracovanej zelenej zlatonosnej hmoty.
My však naše drevo vyvážame takmer zásadne nespracované, nezhodnotené. V roku 2011 sme takto vyviezli 2,84 mil. metrov štvorcových tejto vzácnej suroviny. Pritom nevyvážame zväčša žiadny drevný odpad, ale najmä v prípade ohličnatého dreva práve drevo najvyšších bonitných tried. V lepšom prípade ho všade prítomné a stále hladnejšie píly pracujúce na tri zmeny premieňajú na rezivo či iné polotovary takmer bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Tretia možnosť je tá, že stále vo väčšom objeme naše zelené zlato končí v celulózkach a papierňach, ktoré za to ešte odmeňujeme investičnými stimulmi. Výsledkom je, že naše lesy, náš národný poklad sa menia na zdroj lacného zisku pre pár prevažne zahraničných podnikateľov alebo na hŕby papiera zväčša zbytočnej a obťažujúcej reklamy, ktorá proti našej vôli denne upcháva naše poštové schránky.
Významný lesník, predvídavý odborník a uznávaný pedagóg pán profesor Papánek - nedožitú storočnicu, ktorého sme si nedávno pripomenuli - nás učil, že les okrem produkčnej funkcie plní aj celý rad mimoprodukčných funkcií. Ich hodnotu odhadol na trojnásobok hodnoty produkčnej. Nie náhodou podobne ako ja tu neraz argumentoval aj môj vzácny poslanecký kolega, lesník telom i dušou Janko Mičovský. Aj to je dôkaz toho, že lesníci a ochranári sa dokážu aj dohodnúť.
Opakujúce sa katastrofálne povodne v horských a podhorských oblastiach a následné vysychanie prameňov, tokov či studní sú okrem iného aj dôkazom toho, ako sa znižuje retenčná schopnosť našich lesov, či presnejšie neraz už len bývalých lesov. Ak sú mimoprodukčné funkcie lesa také významné, dokonca významnejšie ako produkčné, prečo sa táto skutočnosť dôsledne nepremieta aj do ekonomiky lesného hospodárstva a celkovej filozofie lesníkov i laickej verejnosti?
Keď si čítame správu o lesnom hospodárstve, príslušné časti kapitoly pôdohospodárstvo v zákone o štátnom rozpočte na rok 2013, ale najmä, keď chodíme po slovenských lesoch, a neraz už len bývalých lesoch, stretávame sa podchvíľou s názorom ako ohľad na mimoprodukčné funkcie údajne poškodzuje ekonomiku lesného hospodárstva. Takáto filozofia je podľa mňa doslova životu nebezpečná, najmä tvárou v tvár hroziacej klimatickej zmene.
A ešte niečo týkajúce sa tejto témy. Ak je lesné hospodárstvo na tom ekonomicky skutočne zle, potom by sa okrem toho, že bude podstatne efektívnejšie hospodáriť so svojimi produktami, dalo očakávať, že bude maximálne efektívne narábať s verejnými zdrojmi. Ale nie je to vždy tak. A nemyslím tým, že bude nútiť lesných robotníkov pracovať za žobrácku mzdu alebo eliminovať kontrolnú funkciu lesných úradov, ale myslím to tak, že bude veľmi starostlivo posudzovať vynaloženie každého eura. Ako nás učí skúsenosť z minimálne jedného významného štátneho podniku v tomto rezorte, nakladá sa tu s verejnými zdrojmi veľmi podozrivo, až rozšafne.
Iný konkrétny komentár mám k drevospracujúcemu priemyslu. Často sa tu zamýšľame nad záhadnými dôvodmi toho, prečo pre istú súkromnú firmu boli priklepnuté investičné stimuly bez toho, aby sa tento stále väčší konzument dreva z našich lesov zaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. Ja mám v tejto súvislosti ešte jednu otázku. Keď už investičné stimuly, prečo ich nepodmieniť pozitívnymi ako sociálnymi, tak aj environmentálnymi opatreniami na zníženie znečistenia ovzdušia a vôd v prospech obyvateľov celého dolného Liptova a najmä Ružomberka a jeho miestnej časti Hrboltová, ktorá dlhodobo trpí kvôli vyústeniu z čistiarne odpadových vôd a kvôli nedostatočnej ochote túto situáciu riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, priznám sa, inšpirovalo ma k tomuto vystúpeniu to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto inak náročnému návrhu zákona, a to nielen názvom, ale hlavne obsahom, som sa pokúšal predložiť na výbore, teda aj predložil na výbore v dosť veľkom počte, avšak neúspešne. A tak v redukovanom súbore si ich dovolím predložiť opakovane cez pätnásť podpisov. Ale inšpirovalo ma k tomu aj to, že som si prečítal stanovisko Kancelárie Národnej rady, konkrétne odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré bolo nadštandardne kritické. Okrem takpovediac bežných legislatívno-technických nedostatkov vyčítalo tomuto zákonu aj skutočnosti takého charakteru, že nie je dosť aktuálny, čo sa týka odvolávok na existujúce právne normy, ale najväčšiu pozornosť náš odbor legislatívy a aproximácie práva venoval práve deficitom v oblasti, ktorá je aj rozhodujúcim motívom pre predloženie tohto návrhu zákona, a to je vlastne aproximácia európskych smerníc.
Odcitujem kúsok, ak dovolíte, z toho stanoviska: "Po posúdení predkladaného návrhu zákona s vyššie ...", malo tu byť asi, že "po porovnaní predkladaného návrhu zákona s vyššie uvedenou smernicou možno konštatovať, že do predkladaného návrhu zákona nie sú vôbec prevzaté príslušné ustanovenia týkajúce sa kapitoly III (osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia), kapitoly IV (osobitné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov), kapitoly V (osobitné ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá) a ustanovenia kapitoly VI, prevzatie ktorých ukladá článok 80 ods. 1 uvedenej smernice." Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a  Rady 2010/75-EÚ, aby sme boli konkrétni.
Ďalej sa tu konštatuje, že podľa čl. 80 ods. 1 uvedenej smernice mali byť prevzaté okrem iných pojmov tiež pojmy upravené v článku 3 bod 8, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 41. Uvedené pojmy nie sú prevzaté do zákona a v predloženej dôvodovej správe absentuje informácia o tom, kedy, respektíve konkrétne do ktorých všeobecne záväzných právnych predpisov tieto pojmy boli prevzaté, keďže dátum na ich prevzatie uplynul 7. januára 2013.
Ďalej sú do predkladaného návrhu zákona prevzaté iba čiastočne, respektíve nesprávne nasledujúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som pred chvíľou citoval, a sú tu uvedené asi dve strany výhrad a kritických teda konštatovaní. Je pravda, že časť týchto problémov sme vyriešili na výbore. Tým sme si osvojili časť týchto pripomienok, ale musím povedať, že nie všetky, teda ak nerátam legislatívno-technické pripomienky, ktoré sme si osvojili v plnom rozsahu a takisto boli prijaté. Takže tento deficit tu pretrváva a to ma inšpirovalo, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí s touto problematikou pracujú, a dali sme dohromady dosť veľký počet pripomienok, ktoré nemenia filozofiu tohto zákona, ale spresňujú kompetencie inšpekcie pri jej činnosti v tejto oblasti, pri integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a zároveň aktualizujú práve tie väzby na novoprijaté právne normy.
Takže v tej veľmi zredukovanej podobe by som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I v § 3 ods. 3 písm. a) prvý bod znie, citujem:
"1. Udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Súhlas podľa tohto bodu je potrebné vydať aj na trvalé užívanie povolenej stavby. Čiže doteraz sa vzťahoval len na samotnú tú stavbu. Znenie je zosúladené s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, podľa ktorého koná aj orgán ochrany ovzdušia a udeľuje súhlas.
2. V článku I v § 3 ods. 2 písm. a) piaty bod znie, citujem:
"5. Udelenie súhlasu na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia alebo malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu podľa ods. 4."
Opäť analogické zdôvodnenie: Ide o zosúladené znenie s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
3. Článok I v § 3 ods. 3 písm. b) v bode 1.1 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
Odôvodnenie je také, že v prípade spojky "a" by z toho vyplývalo, že povolenie je možné vydať len na odber povrchovej a podzemnej vody spoločne, a to i v prípade, že prevádzkovateľ takéto povolenie nežiada, teda žiada buď na jedno, alebo na druhé, a tak by takéto povolenie nebolo možné vydať. Nahradením spojkou "alebo" je jasne deklarované, že povolenie sa vydá buď na odber povrchovej, alebo na odber podzemnej vody.
4. V článku I § 3 ods. 3 písm. b) bod 1.4 znie:
"1.4. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je zosúladené s § 38 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čiže vodný zákon v znení neskorších predpisov.
5. V článku I v § 3 ods. 3 písm. b) v deviatom bode sa za slovom "stavby" vypúšťajú slová "a havarijného plánu vodnej stavby" s odôvodnením, že navrhované znenie je v súlade s § 57 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Havarijný plán vodnej stavby totiž platná legislatíva nepozná.
6. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová, citujem: "zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton a zariadenie na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton", koniec citátu.
Odôvodnenie: tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v piatom bode sa za slovom "časti" slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa čiarka nahrádza slovami "a jej následné monitorovanie".
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ôsmy bod znie: V článku I v § 3 ods. 3 sa písm. d) sa slová, citujem: "na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami" nahrádzajú slovami, opäť citujem: "na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
No a napokon bod 9. V článku I v § 3 ods. 3 písm. f) tretí bod znie, citujem:
"3. Zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín." Koniec citátu.
Odôvodnenie: Táto zmena sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Verím, že prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zabránime tomu, aby sme museli v najbližších týždňoch alebo mesiacoch ten zákon novelizovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Kolega Beblavý sa tu dotkol celého radu problémov súvisiacich s praxou verejného obstarávania a s návrhom novej právnej úpravy, ktorá ho má regulovať. Ja to ešte trochu viac skomplikujem, ak dovolíte.
Podľa ústavy budujeme na Slovensku sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Prečo to spomínam v súvislosti s verejným obstarávaním? Preto, lebo to, ako ho nastavíme, bude mať dosah nielen na ekonomicko-trhové, ale aj na sociálne a ekologické aspekty našej reality. Sú tu vcelku dve možnosti, že tie dopady môžu byť negatívne a verejné obstarávanie môže vo svojej výlučnej orientácii na ekonomické, alebo zúžene chápané ekonomické aspekty pôsobiť antisociálne a antiekologicky, alebo, naopak, môže byť nastavené tak, že bude pôsobiť pozitívne, bude aj tieto aspekty brať do úvahy. Aj keď pripúšťam, že to situáciu ešte viac skomplikuje a niekedy to možno aj ohrozí takú tú čitateľnosť, nechcem povedať transparentnosť. Ale myslím si, že je to veľmi žiaduce, pretože naša realita je oveľa komplexnejšia a súčasná kríza je okrem iného dôkazom aj toho, že to naše dlhé ľpenie na tých výlučne ekonomických aspektoch bola cesta do slepej uličky, a to zanedbávanie sociálnych a ekologických aspektov sa nám veľmi vypomsťuje. A toto všetko sú dôvody, prečo vo svete je fenomén zeleného obstarávania stále populárnejší, a dúfame, že sa premietne aj do tejto právnej normy.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolega Fecko sa, myslím si, veľmi fundovane dotkol mnohých otvorených problémov, ktoré súvisia s predloženým návrhom vládneho zákona, zákona, ktorý sa zaoberá pomerne unikátnym a veľmi citlivo vnímaným fenoménom pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Asi sa zhodneme na tom, že zákon prináša mnohé pozitívne návrhy, ktoré sprehľadnia jednak vzťah štátu a pozemkových spoločenstiev, ale aj zjednoznačnia definíciu tejto zaujímavej formy spoločného vlastníctva pozemkov.
Na druhej strane, a preto som sa aj prihlásil s touto faktickou poznámkou, chcem zdôrazniť najmä jeden aspekt, o ktorom sa opakovane pán kolega Fecko zmienil. A to je to predkupné právo. Nevidím taktiež dôvod a považujem za potenciálne veľmi riskantné, ak by tá súčasná úprava umožňujúca predkupné právo v rámci tej komunity členov spoločenstva mala byť nejako spochybnená, ako sa to navrhuje v tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dámy a páni, v týchto dňoch je jednou z najviac medializovaných tém avizovaná kandidatúra Slovenska na zimné olympijské hry 2022, a to bez adekvátnej komplexnej analýzy, ktorá by takýmto vyhláseniam mala logicky predchádzať.
Preto navrhujem, aby sme prijali nasledujúce uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie súhrnnej správy obsahujúcej komplexnú analýzu avizovanej kandidatúry Slovenskej republiky na zimné olympijské hry 2022 s dôrazom na ekologicko-enviromentálne dopady, dlhodobú udržateľnosť vybudovaných zariadení a zdroje financovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ťažko nazvať inak ako zákonom schválnosti skutočnosť, že chronická kríza uplatňovania spravodlivosti v tomto štáte, na ktorú začala občianska spoločnosť, médiá a opozícia konečne intenzívnejšie a systematickejšie v poslednom čase upozorňovať, akútne prepukla práve vo chvíľach, keď sme si pripomínali výročie najmasovejšieho vystúpenia proti nespravodlivosti v našich novodobých dejinách.
A do parlamentu sa konečne dostáva v čase, keď sa verejne diskutuje niečo, o čom by sa verejne diskutovať údajne nemalo, a to zjavná nespravodlivosť voči arcibiskupovi Bezákovi. V prvom rade by som chcel povedať to, že mi je jasné, že stav našej justície a tým aj problematika spravodlivosti, ktorú zastrešuje rovnomenné ministerstvo, momentálne vedené pánom ministrom Borecom, začínajú byť znepokojujúce.
Akokoľvek uznávame deľbu moci v jej trojjedinej podobe, a nie sme za to, aby sa ktorákoľvek z troch súčastí moci nadraďovala, alebo dokonca diktovala tým ostatným, je mi zároveň jasné, že ak sa či už výkonná alebo súdna moc dostanú do zjavnej krízy, parlament o tom nemá a nesmie mlčať, lebo ako hovorí hlboko pravdivá ľudová múdrosť, kto mlčí, ten svedčí. Podotýkam, že svedčí v prospech zla a nespravodlivosti!
Skúsenosť nás učí, že nestačí čakať, čo urobia iní, ale treba iniciatívne a zodpovedne konať. Dovoľte mi uviesť len pár dôkazov toho, že viem, o čom hovorím, i toho, že nielen hovorím, ale aj konám. Dávno-pradávno, kedysi v minulom živote som bol vydavateľom, redaktorom a spoluautorom Bratislavy/nahlas, ktorá dovtedy s neslýchanou otvorenosťou pomenovala aj nespravodlivosť páchanú vtedajším režimom na občanoch a prírode na Slovensku. Predtým i potom som spoluinicioval stovky aktivít a podporil tisícky petícií namierených proti rôznym druhom nespravodlivosti okolo nás.
O niečo neskôr som podpísal niekoľko petícií za prepustenie nespravodlivo trestaných Václava Havla, Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého a ďalších. Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som sa stal predsedom parlamentnej vyšetrovacej komisie na prešetrenie podozrenia z nekalých úmyslov v súvislosti s aférou Tatragate a následným rizikom nespravodlivých skutkov.
Pred rokom som v koncoročnej ankete denníka Sme označil film Zuzany Piussi Nemoc tretej moci, poukazujúci aj na nespravodlivosť páchanú v rezorte spravodlivosti, za jedno z piatich najdôležitejších filmových diel, ktoré sa mi podarilo v roku 2011 vidieť.
Prednedávnom sme spolu s kolegami zorganizovali tlačovú besedu na podporu dvoch bývalých ministrov životného prostredia, ktorí čelia úplne absurdnému a nespravodlivému trestnému oznámeniu za to, že postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, a následne sme poukázali na nespravodlivosť, s ktorou sme sa stretli v Národnom lesníckom centre.
Začiatkom novembra tohto roku som bol jedným z iniciátorov petície na podporu nespravodlivo obvinenej Zuzany Piussi na changenete, ktorú do tejto chvíle podpísalo viac ako tritisíc občanov a občianok.
Následne sme v tlačovej správe konštatovali, že stavom nášho súdnictva a nárastom výskytu deformácií a nespravodlivosti v našej spoločnosti by sa mala zaoberať Národná rada Slovenskej republiky.
Vzápätí som hlasoval za to, aby sa stavom nášho súdnictva a výkonom práva a spravodlivosti u nás Národná rada skutočne aj zaoberala.
Až do tejto chvíle mi bolo všetko dostatočne jasné na to, aby som sa vedel bez problémov rozhodnúť. Akceptujem aj skutočnosť, že keď nám nebolo umožnené diskutovať na tejto pôde o stave v našej justícii počas mimoriadnej schôdze, časť opozície bola fakticky nútená siahnuť po návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. Bolo to čosi ako nechcene a kuriózne spoločné rozhodnutie SMER-u - SD a Ľudovej platformy.
Ale napriek tomu všetkému bol samotný návrh na odvolanie pána ministra Boreca prvou skutočnosťou, ktorá ma v celej tejto kauze priviedla tak trochu do rozpakov. Zdalo sa mi byť nie celkom spravodlivé, ba paradoxné, že v čase, keď na odstúpenie či odvolanie je zrelých toľko vedúcich činiteľov na rôznych postoch, a bez toho, aby sme tu o nich takto kriticky hovorili, mám hlasovať za odvolanie človeka, ktorý patrí k tým najslušnejším, zrejme najkompetentnejším a odbornou verejnosťou najviac akceptovaným ľuďom v tejto vláde. A navyše je nestraník, čiže vlastne môj kolega.
Napokon som sa rozhodol, že ak sa predsa len odhodlám a stlačím tlačítko za, nebude to hlasovanie namierené proti osobe tohto konkrétneho pána ministra, ale hlasovanie, ktoré bude mať za cieľ pripomenúť politickú zodpovednosť prvého muža daného ministerstva za to, čo sa v jeho rezorte deje.
Bude to tiež potvrdenie známej pravdy, že najťažšie to majú práve tí, od ktorých sa najviac očakáva. A napokon som v tom videl niečo ako apel na tých, ktorí na svojich stoličkách nemali sedieť už dávnejšie alebo ešte lepšie, nemali na nich sedieť nikdy. Aspoň toľko teda k môjmu osobnému postoju, dnes už len k hypotetickému aktu odvolávania pána ministra spravodlivosti.
Je logické, že dnes sa tu hovorí najmä o kauzách súvisiacich s pánmi Mečiarom, Harabinom, Lexom, Trnkom či Počiatkom. A na druhej strane s menami Kováč, Majchrák, Lauková, Paluda, Malinová, Piussi, Petková, Tuchyňová, Hašto, Bezák, s menami nedávno odvolaných kvalitných členov Súdnej rady a ďalšími.
Ale téma je podstatne širšia. Hovoríme síce o stave súdnictva, ale mne sa zdá, že je treba hovoriť o stave spravodlivosti. Napokon aj názov príslušného ministerstva tomu zodpovedá, keďže ministerstvo pravosúdia je už len historickou reminiscenciou.
Nespravodlivosťou je obsadzovanie postov vo verejnej správe nie na základe odborných predpokladov, ale straníckych nominácií. Nespravodlivosťou je faktické blokovanie voľby či vymenovania odborne ani morálne nespochybnených kandidátov do najvyšších kontrolných orgánov štátu.
Nespravodlivosťou voči všetkým daňovým poplatníkom a občanom je rozkrádanie verejných zdrojov - či už finančných, alebo prírodných. Nespravodlivosťou nielen voči priamo postihnutým, ale voči nám všetkým je hazardovanie s potenciálom ľudských zdrojov. A akékoľvek šikanovanie či bezdôvodné zbavovanie sa schopných a slušných ľudí.
V takomto širšom kontexte by sme mali hovoriť aj o neoprávnených investičných stimuloch, ktoré jedných nespravodlivo zvýhodňujú a iných nespravodlivo diskriminujú. Nie je asi prejavom spravodlivosti ani to, že tu beztrestne vyrastajú obrovské čierne či pochybne pretláčané stavby, kým bežný občan je tvrdo sankcionovaný za to, keď si postaví na záhrade kurín alebo psiu búdu.
Nemali by sme mlčať o faktickej beztrestnosti niektorých zločincov v našej krajine, v ktorej v tom istom čase tvrdo pykajú za svoje bežné delikty nepomerne nevinnejší delikventi. Je to jednoducho nespravodlivé!
Ale kontext spravodlivosti či nespravodlivosti je v mojom ponímaní ešte širší. Mali by sme v jeho rámci hovoriť aj o nespravodlivosti páchanej napríklad na ženách, ktoré za tú istú prácu dostávajú stále ešte citeľne nižšie platy ako muži. Mali by sme hovoriť o nespravodlivosti voči tým občanom, ktorí sú nútení dýchať škodlivý vzduch či obťažujúce výpary, za všetkých spomeniem aspoň obyvateľov Hrboltovej pri Ružomberku, alebo piť nevhodnú vodu v regiónoch, kde sme dlhodobo nie schopní vybudovať vodovod a kanalizáciu, najmä na východnom Slovensku.
Nespravodlivosť je aj ťažba nerastov či lokalizácia veľkokapacitných skládok proti vôli miestnych samospráv a občanov. V najširšom kontexte sú však prejavom systémovej nespravodlivosti aj stále rastúce regionálne a sociálne disparity, teda rozdiely medzi východom a západom Slovenska, Bratislavou a vidiekom, medzi stále bohatšími a stále chudobnejšími, medzi rovnými a rovnejšími.
Prejavom nespravodlivosti je aj to, ako so samozrejmosťou očakávame pomoc od iných, najmä od Európskej únie, a na druhej strane ako odmerane sa správame voči migrantom žiadajúcim o politický azyl alebo inú formu ochrany a podpory.
Nebolo by spravodlivé obviňovať zo súčasného stavu spravodlivosti na Slovensku len súčasnú vládu. Ale veď nielen preto tu dnes diskutujeme na túto tému, že jednofarebná vláda prevzala na seba zodpovednosť aj za stav spravodlivosti v tejto krajine.
Osobne za ešte dôležitejšie považujem, aké posolstvo tá-ktorá vládna moc vysiela, či už slovami a ešte viac praktickými skutkami, či spravodlivosť podporuje, alebo znevažuje a potiera. A tým priamo či nepriamo nahráva nespravodlivosti.
Vďaka moci a autorite, ktorou disponuje súčasná vláda spolu s parlamentnou väčšinou, by mohla a mala vyvíjať podstatne väčšie úsilie v záujme toho, aby sme žili v spravodlivejšej krajine.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)