Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, dovolím si vás oboznámiť so znením dvoch interpelácií, ktoré som v uplynulých dňoch podal. Prvá z nich je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Je to také voľné pokračovanie v tej rozprave, ktorú sme tu mali včera a dnes ráno.
Vážený pán minister, predpokladám, že sa zhodneme na tom, že environmentálna výchova a vzdelávanie majú svoje veľmi významné a nezastupiteľné miesto v systéme všetkých druhov a stupňov škôl v Slovenskej republike. Je to fakt daný už samotnou pretrvávajúcou disproporciou medzi stavom životného prostredia a jeho dopadmi na zdravie ľudí na jednej strane a medzi úrovňou environmentálnej gramotnosti najširšej populácie na strane druhej. Rôzne výskumy potvrdzujú, že absolventi a absolventky našich škôl majú nie najhoršie teoretické znalosti o environmentálnych problémoch, ale nevidia ich vo vzájomných súvislostiach a nevedia si ich prepojiť s každodennou praxou, nechápu potrebu zmeny svojho správania v zmysle zodpovednejšieho prístupu k okolitému prostrediu, k prírode a krajine, ako aj k svojmu vlastnému zdraviu. A následne sa zväčša v tejto sfére zodpovedne ani nesprávajú.
Podobné konštatovanie sa týka aj koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ďalej budem používať skratku TUR, a jej implementácie v našich podmienkach. Slovenská republika má schválenú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane kapitoly o výchove a vzdelávaní k TUR a je signatárom relevantných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy 21 zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro, Implementačného plánu z Johannesburgu, či UNECE Stratégie vzdelávania k TUR, prijatej vo Vilniuse v roku 2005).
Aká je však realita? Aký pokrok Slovensko pri napĺňaní svojich domácich cieľov i medzinárodných záväzkov v uplynulých rokoch dosiahlo? Od roku 2010, keď sa skončilo obdobie realizácie Akčného plánu výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike na roky 2005 až 2010 a keď sa prerušila činnosť Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR (zriadenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky) ako nadrezortného poradného orgánu ministra školstva a ministra životného prostredia, sme nútení hovoriť dokonca o úpadku tohto dôležitého odvetvia vzdelávania a výchovy. Už dávnejšie nefunguje ani osvedčená medzirezortná komisia oboch spomínaných ministerstiev pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
V rokoch 1994 až 2009 sa na Slovensku konalo päť národných konferencií za účasti predstaviteľov rezortov životného prostredia a školstva, ktoré sa venovali environmentálnej výchove a vzdelávaniu. Postupne sa tematika environmentálnej výchovy a vzdelávania rozšírila aj o výchovu k TUR. V termíne 26. až 27. júna 2013 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční ďalšia medzinárodná vedecká konferencia s názvom Stav a perspektívy environmentálneho vzdelávania. Každá takáto doterajšia konferencia priniesla ucelený a viac-menej objektívny pohľad na súčasný stav, účastníci a účastníčky pripravili kvalifikované závery a odporúčania pre oblasť regionálneho školstva, vysoké školy a spoločenskú prax. Žiaľ, iba veľmi málo z týchto odporúčaní sa aj reálne uplatnilo v skvalitnení environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Zdieľam nespokojnosť so stavom a vývojom tejto problematiky u nás. Súčasný stav environmentálnej výchovy detí a mládeže na Slovensku v porovnaní s očakávanými výstupmi, ale aj v porovnaní s okolitými štátmi považujem za krajne neuspokojivý. Konštatujú to aj ďalší nezávislí hodnotitelia. Je to tak najmä z týchto dôvodov: Chýba moderná koncepcia a systém environmentálnej výchovy a vzdelávania, neexistuje reálna spoločenská, najmä štátna objednávka, téme sa všeobecne nevenuje dostatočná pozornosť spoločnosti ako celku, ale ani na úrovni príslušných orgánov a organizácií, chýba infraštruktúra, zdroje (finančné, personálne, technické a ďalšie), v súčasnosti sa dokonca rušia aj dosiaľ existujúce štátne strediská environmentálnej výchovy v gescii rezortu životného prostredia, a to bez adekvátnej náhrady, podpora environmentálnych mimovládnych organizácií a spolupráca s nimi v tejto oblasti je slabá, a preto len čiastočne a s problémami to suplujú nadšenci a osobné zanietenie. Existujú veľké rozdiely v regiónoch a medzi školami, čo dokumentuje skutočnosť, že prístup štátu v tejto sfére nie je systémový a celoplošný, ani vzdelávanie pedagógov a lektorov environmentálnej výchovy a vzdelávania nie je systematické, tobôž už systémové, a nie je celoštátne adekvátne koordinované.
Viac na túto tému sa možno dozvedieť napr. z analýzy, ktorá sa vykonala pre Iuventu. A nasleduje tu taký dlhý link, ktorý nebudem citovať, ale ktorý som poslal pánovi ministrovi.
Teraz jedno alarmujúce konštatovanie pre porovnanie. Kapacity ľudské a finančné v tejto oblasti sú podľa niektorých ukazovateľov na Slovensku až stonásobne, počujete dobre, nižšie ako v susednej Českej republike.
Vážený pán minister, v priebehu roku 2012 ste sám alebo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka pána Štefana Chudobu prejavili záujem o nápravu tohto stavu a sľúbili pomoc aspoň so znovuobnovením spomínanej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR. Jej existencia a jej odborné stanoviská sú opodstatnené aj z dôvodu avizovanej aktualizácie štátneho vzdelávacieho programu, prehodnocovania existujúcich prierezových tém a hľadania súladu výziev a potrieb environmentálneho vzdelávania, Národnej stratégie TUR a Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie.
Zo strany aktívnej ekopedagogickej obce ste vy, pán minister, ako aj pán minister životného prostredia dostali list so žiadosťou o obnovenie Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie vrátane návrhu základných bodov jej činnosti. Medzi ne by mala okrem iného patriť aj analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách SR a vypracovanie potrebnej novej koncepcie v tejto oblasti. Pokiaľ som dobre informovaný, v reakcii na tento list ste prejavili záujem o znovuobnovenie komisie aj o zastúpenie svojho zástupcu v nej, ale s odporúčaním, aby komisia vznikla v gescii životného prostredia, odvolávajúc sa na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že zabezpečovanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, a teda aj činnosť predmetnej komisie majú byť v gescii ministerstva životného prostredia.
Dovoľujem si s takouto interpretáciou danej problematiky a zbavovaním sa spoluzodpovednosti zásadne nesúhlasiť a požiadať vás o prehodnotenie stanoviska vami vedeného rezortu, ako aj o ústretový prístup k tejto oblasti. Podstatné pre rozvoj systému environmentálnej výchovy a vzdelávania je vytvorenie a zdokonalenie efektívnych nástrojov, podmienok a infraštruktúry vo formálnom vzdelávaní v regionálnom aj vysokom školstve, čo je výsostná kompetencia práve vášho rezortu.
Rád by som veril tomu, vážený pán minister, že pochopíte naliehavosť tejto témy a čo najskôr vytvoríte podmienky pre účinnú podporu environmentálnej výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike vrátane znovuobnovenia a zmysluplného fungovania medzirezortnej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Keďže problematika sa okrem rezortu školstva týka minimálne jedného ďalšieho rezortu, a to je rezort životného prostredia, s analogickou interpeláciou som sa obrátil aj na pána ministra Žigu, samozrejme, pre podobnosť tých interpelácií vás nebudem ňou obťažovať, nebojte sa.
A prejdem ešte k jednej kratučkej interpelácii, ktorú som adresoval dnes ráno predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Vážený pán predseda vlády, v roku 2001 vláda Slovenskej republiky a následne, konkrétne 3. apríla 2002, aj Národná rada Slovenskej republiky prijala významný rozvojový dokument, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.
V zmysle uznesenia č. 1989 z 3. 4. 2002, ktoré Národná rada pri tejto príležitosti prijala, má vláda každoročne v termíne do 31. marca predkladať do Národnej rady správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov.
Nemám vedomosť o tom, že by sa tak bolo v tomto roku stalo. Dovoľujem si vám preto, vážený pán predseda vlády, adresovať interpeláciu so žiadosťou o vysvetlenie, prečo vláda Slovenskej republiky uvedené uznesenie Národnej rady nesplnila. Vopred vám ďakujem za vecnú odpoveď. Ďakujem.
