Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní. Návrh zákona, ktorý predkladám so svojimi kolegami, považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Tento návrh vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodiny zapojiť sa do vlastných podnikateľských...
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní. Návrh zákona, ktorý predkladám so svojimi kolegami, považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Tento návrh vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodiny zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín. Hovorí sa, a oprávnene, že rodina je základnou bunkou spoločnosti, všetci to vo všeobecnosti akceptujeme, ale možno si neuvedomujeme tento fakt do konkrétnych dôsledkov. Rodina je totiž aj základnou ekonomickou jednotkou. Každý dospelý člen rodiny sa obyčajne podieľa na zabezpečovaní príjmov a v konečnom dôsledku potom aj obživy. Je to prirodzené právo, povinnosť a možno aj spôsob, ktorý bol takmer 50 rokov buď pokrivený, alebo dokonca bolo upreté to právo nejakým spôsobom nezávisle sa postarať o rodinu nejakou individuálnou ekonomickou aktivitou a teda nejakým vlastným podnikaním.
Rodina sa stala ekonomicky závislá na štáte, na pochybných istotách vlád a politikov a, žiaľ, tento fakt pretrváva na Slovensku aj doteraz. Rodinné podnikanie je po stáročia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Vychádzajúc zo štúdie rakúskeho inštitútu pre výskum malých a stredných podnikateľov, ktorý robil prieskum v 33 krajinách Európy, rodinné podnikanie vo vyspelej Európe má niekoľko zaujímavých charakteristík, o ktoré sme sa aj opierali pri kreovaní predmetného návrhu, a ja si dovolím uviesť niekoľko z nich. V Európe nie je spoločná definícia rodinného podnikania, spoločnými znakmi týchto rôznych definícií je majoritný podiel členov rodiny na vlastníctve a kontrole manažmentu rodinnej firmy. Rodinné podnikanie je vo väčšine prípadov realizované cez malé a stredné podniky, najviac mikropodniky a to je do 10 zamestnancov, z toho takmer jedna tretina sú živnostníci alebo samostatne hospodáriaci roľníci, samozrejme, v našom názvosloví.
Čo je veľmi dôležité, že 70 až 80 percent všetkých podnikov v Európe majú črty rodinných podnikov a zamestnávajú viac ako 50 percent pracovnej sily. Kapitál pochádza hlavne z rodinných zdrojov a bankových úverov, ziskovosť je síce nižšia, manažment je obyčajne viac konzervatívny, vlastníci sú ochotní dlhšie čakať na návratnosť investícií a zisk je často reinvestovaný. Rodinné podniky sú viac stabilné, tu je snaha o dlhodobú udržateľnosť a vedie k opatrnému správaniu a preberaniu nižšej miery rizika. Podpora zo strany štátu je najčastejšie realizovaná prostredníctvom daňových úľav, lepšieho prístupu k revolvingovým finančným zdrojom vzdelávania, poradenstva. Rodinné podniky sú zároveň nositeľmi tradičných hodnôt, etiky a morálky v podnikaní, ako je čestnosť, dôveryhodnosť, skromnosť a tak ďalej. Je tam záujem nielen o dobré meno firmy, ale zároveň o dobré meno rodiny, pretože to je navzájom prepojené. Podporujú rozvoj daností, schopností členov rodiny, zabezpečujú z generácie na generáciu transfer know-how, či už sa to týka účelného vlastníctva, technologických postupov, procedúr, receptúr a podobne, a tak isto je záujem, taký úprimný záujem o vyššie sociálne investície, čiže dôraz na skutočnú kvalifikáciu ľudí v rodinnej firme. Čiže samotní členovia rodiny majú záujem, aby už od detského veku sa členovia rodiny vyvíjali v prospech rozvoja podniku, teda ktorý sa potenciálne potom dedí z generácie na generáciu.
Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, v Košiciach to asi neplatí, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby, bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti, zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie zákona, ktorý vytvorí lepšie podmienky pre nezávislé ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a taktiež obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom, ako je nastavený na Slovensku a podnieti členov rodiny v rozvoji ich daností, schopností, zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu - a to je fenomén vzájomnej dôvery. Ďalej upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín, my, ktorí sme na, teda bývame na východe Slovenska, môžeme o tom veľa rozprávať, koľko rodín sa rozpadá len preto, že jeden alebo obidvaja z rodičov chodia za prácou do zahraničia, a mladé rodiny sa takýmto spôsobom potom rozpadávajú. Zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku a koniec koncov vytvoriť lepšie predpoklady pre zodpovedné a etické podnikanie. Už som to naznačil v súvislosti s vytváraním dobrého mena nielen firmy, nielen rodinného podniku, ale zároveň aj rodiny, pretože hovorím, tieto vzťahy sú vzájomné prepojené.
Rodinné podnikanie je teda osvedčenou tradičnou formou podnikania vo vyspelých ekonomikách, ktoré okrem samotného ekonomického zabezpečenia rodiny upevňuje rodinné väzby, ako som povedal, a súdržnosť jednotlivých členov rodiny. Okrem toho podnecuje členov rodiny lepšie, efektívnejšie využívať ich schopnosti, znalosti, zručnosti, čiže všetky ich talenty pre rozvoj vzájomných rodinných podnikateľských aktivít. Významným aspektom rodinnej firmy je vzájomná dôvera, čo už som tu tiež hovoril, v rodinách si jednoducho ľudia viacej veria, spoliehajú sa na seba, berú na seba spoločnú zodpovednosť a riziká a sú si lojálnejší. Odovzdávajú si navzájom skúsenosti, poznatky a hlavne tradíciu z generácie na generáciu.
Ako som už uviedol, v našej slovenskej legislatíve rodinné podnikanie nie je doteraz definované, to znamená, že, to teda neznamená, že u nás členovia rodín spolu nepodnikajú. Podnikajú, ale na základe všeobecnej podnikateľskej legislatívy. Rodinné podnikanie si zaslúži viac pozornosti, a teda aj špecifické legislatívne podmienky a ďalšiu následnú podporu. Táto forma podnikania pritom môže priniesť tejto krajine mnoho výhod, zvýšenie zamestnanosti, odbremenenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem pre štát. Rád zdôrazním všetky výhody rodinných podnikov: vzájomná dôvera, ktorú tu viackrát opakujem, medzi najbližšími členmi vedenia podniku je kritickým aspektom úspešnosti a dlhodobej udržateľnosti každého podniku. Mnoho úspešných firiem sa rozpadlo len kvôli vzájomnej nedôvere a zlým vzťahom ich majiteľov, manažérov. Dôsledky takýchto dopadov sa nedotýkajú iba majiteľov, ale často zasahujú do osudov ich zamestnancov a ich rodín. Z istej medzinárodnej štúdie o rodinnom podnikaní v Európe je zrejmé, že tento aspekt vzájomnej dôvery v riadení podniku hrá v dominantný prospech rodinných podnikov.
Ďalšou výhodou rodinného podnikania je aj dlhodobá udržateľnosť takýchto podnikov. Obyčajne členovia rodinných podnikov sú v rozhodovaní a preberaní riziká často opatrnejší, čo na jednej strane má dopad na ziskovosť, ale na druhej strane ale eliminuje riziká bankrotu podniku. Nie je preto náhodou, že rodinné podniky majú dlhodobú tradíciu a že sa dedia z generácie na generáciu.
Významným aspektom rodinného podnikania je aj dôraz na etiku a morálku v podnikaní. V prípade rodinného podniku to nie je len o snahe zachovať dobré meno podniku, ale aj o dobré meno rodiny, dobré vzťahy, zachovať dobré meno s dodávateľmi, zamestnancami a predovšetkým zákazníkmi sú v prípade rodinných podnikov nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dobrého mena, a teda aj prosperity a dlhodobej udržateľnosti podniku.
V aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii na Slovensku, keď sa miera nezamestnanosti pohybuje v priemere okolo 15 %, je potrebné hľadať jednoduché a overené riešenia; a práve rodinné podnikanie je jedným z nich. Okrem spomínaného ekonomického zabezpečenia rodiny cez stabilný príjem vytvára predpoklady pre upevňovanie rodinných väzieb. Kríza rodín na Slovensku je okrem iných faktorov spôsobená aj migráciou živiteľov rodín, mužov a žien za prácou mimo región, v ktorom žijú, v ktorom žijú a často teda odchádzajú do zahraničia. Odlúčení manželia, odlúčení rodičia od detí, popretrhávané rodinné väzby. Nie div, že množstvo takýchto rozdelených rodín končí ich rozpadom. Okrem toho fenomén migrácie za prácou spôsobuje aj vyľudňovanie našich dedín a malých miest. Je to smutná realita, ako som už povedal, v najmenej rozvinutých regiónoch, predovšetkým na východe Slovenska.
V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší, to znamená jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, správanie a preberanie rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov, spomínané dôvody aj výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí.
Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, resp. evidovaný. Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia návrhu, ale môžem spomenúť napr. podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkých jeho právnych foriem - či je to rodinná živnosť, rodinná farma, alebo rodinná obchodná spoločnosť - tvoria minimálne dvaja členovia rodín v tzv. priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napr. línia otec, matka, syn, dcéra, vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie je to tak voľne postavené, ako vo vyspelých ekonomikách, keď za rodinný podnik sa pokladá vlastne každý podnik, kde je nejaké príbuzenstvo, či už v manažmente, alebo v zamestnaní. My to okliešťujeme len na tzv. ten priamy rad, čiže na Slovensku tých rodinných podnikov takto definovaných nebude až tak veľa, aj keď, samozrejme, snaha je, aby sme čo najviac rodín zapojili do rodinného podnikania.
To však neznamená, že širšie príbuzenstvo nemôže byť v štandardnom zamestnaneckom pomere. Keď hovoríme o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša menej byrokracie pre tie rodinné podniky, ktoré splnia dané podmienky.
Čo chceme týmto zákonom dosiahnuť pre naše rodiny? Ako som už spomínal, v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, keď čelíme hospodárskej kríze, je naivné si myslieť, že ktorákoľvek z vlád zabezpečí istoty a že sa štát postará o našej rodiny. Povinnosťou štátu - a skutočne štát má vytvoriť čo najlepšie podmienky a predpoklady pre ekonomickú aktivitu svojich občanov a rodín, hovoríme tomu teda, že vytvoriť čo najlepšie podnikateľské prostredie. Jednoduchou rečou povedané, pomôcť svojim občanom a rodinám k svojpomoci.
Celý návrh zákona korešponduje s princípom sociálneho trhového hospodárstva. Týmto návrhom sa snažíme vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili členom rodín zobrať nielen iniciatívu, ale aj zodpovednosť a riziká, využiť svoje talenty, schopnosti a znalosti a zručnosti pre zlepšenie svojej ekonomickej situácie. Zdraví a schopní ľudia predsa nemôžu čakať so založenými rukami, že sa o nich postará štát alebo nejaký systém v krajine. Áno, ľudia, ktorí objektívne nie sú schopní sa postarať o svoje materiálne potreby v rámci rodiny, majú právo na solidaritu zo strany štátu. Výhody rodinných podnikov vidím predovšetkým v malom podnikaní živností a fariem. Ľudia na vidieku, ktorí vlastnia pôdu, môžu využiť práve takúto formu podnikania na sebazamestnanie a zároveň vytvoria dostatočný trh pre domáce poľnohospodárske produkty. Slovensko je potravinovo nesebestačné a ak k tomu pridáme množstvo závadných potravín, ktoré sa k nám dostávajú zo zahraničia, je najvyšší čas stimulovať domácu produkciu aj prostredníctvom rodinných fariem.
Správnosť nášho konania sme si overili v mnohých diskusiách so združením vlastníkov pôdy, agropodnikateľov, so zástupcami mladých farmárov a tiež s individuálnymi farmármi, samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Pri tvorbe navrhovanej legislatívy, legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere i štatutárovi, štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci.
Samozrejme, ten zákon im umožňuje, pretože v § 2 zákona č. 82/2005 v znení neskorších predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je to uvedené. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom však umožňuje vznik kvázirodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajúcich pri podnikateľských činnostiach takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu, štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu nemajú žiadne práva ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu v podnikaní pomáhajú. Štát je voči takémuto podnikaniu zatiaľ nevšímavý, pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel, nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú činnosť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, môžu prispievať ku zvýšeniu spoločného zisku, avšak zároveň poberajú dávky a iné možné plnenia zo sociálneho systému.
Predpokladaný návrh zákona jasne upravuje tieto vzťahy. Členovia rodiny v rodinnom podnikaní už nemôžu byť uchádzači o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti, zákon však ustanovuje ich právny status, vytvára výhodné podmienky, ktoré budú motivovať rodinných príslušníkov stať sa členmi rodinného podniku.
Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem aj pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cirka 250-tisíc eur. Výdaje na opatrenie podpory rodiny a podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, takže navrhovaná právna úprava bude od počiatku implementácie zákona o rodinnom podnikaní rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že z dlhodobého hľadiska bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose.
Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
