Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave trošku rozviedol problém ohľadom druhotnej platobnej neschopnosti, samozrejme predovšetkým v spojení s verejnými zákazkami alebo teda v spojení s verejnými zdrojmi, či už štátnymi, teda našimi, našej krajiny, alebo zo zdrojov Európskej únie. Všetky tie zdroje, ktoré sú vlastne nás všetkých, aby sa čo najefektívnejšie využívali, aby to slúžilo hospodárskemu rastu, aby to slúžilo k vyššej zamestnanosti a nie k tomu, aby niektorí bohatli a niektorí chudobneli.
A teda jedným z tých významných ekonomických, ale aj spoločenských problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je druhotná platobná neschopnosť. Preto náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká pri účasti subdodávateľov na verejných zákazkách. Ešte raz opakujem, verejných zákazkách. My nejdeme riešiť problém medzi, v rámci obchodných vzťahov medzi bežnými podnikateľmi. Ideme riešiť problém s verejnými zdrojmi a ich transparentným využívaním a v súvislosti s tokmi verejných zdrojov predovšetkým, ktoré sú využívané na verejných zákazkách.
Druhotná platobná neschopnosť je stav insolventnosti, do ktorého sa dostávajú predovšetkým malí a strední podnikatelia, živnostníci. Nie však z vlastnej viny, nie preto, aby zle hospodárili, aby nevedeli si tie peniaze zarobiť, ale preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili. Buď im vôbec nezaplatili za vykonanú prácu, alebo im zaplatili oneskorene. Samozrejme, že potom takáto firma sa dostáva do problému, že nemá vlastné zdroje. Obyčajne tie malé podniky, živnostníci nemajú dostatočné finančné rezervy, aby vedeli prekonať niekoľko mesiacov bez zdrojov, pretože samozrejme musia potom zaplatiť svojim dodávateľom, svojim zamestnancom, a tým sa vlastne dostávajú do totálnej insolventnosti a potom musia v podstate prikročiť k vlastnému konkurzu.
Osobitnými prípadmi tejto druhotnej platobnej neschopnosti, ako som hovoril, sú subdodávatelia v rámci zákaziek financovaných z verejných zdrojov na základe verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, ktorí získali zákazky na plnenie, ktorí sa zaviazali na základe verejného obstarávania, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami. Tieto tretie osoby svojimi záväzkami s úspešnými uchádzačmi de facto pristupujú do procesu plnenia zákaziek a nadobúdajú postavenie subdodávateľov. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už viackrát spomínal, často neplnia. V prípade zákaziek z verejného obstarávania však dôvodom nebýva ich platobná neschopnosť, pretože verejní obstarávatelia, či už sú to štátne inštitúcie, ministerstvá, samospráva a podobne, si obyčajne svoje platobné záväzky, až možno na niektoré výnimočné prípady, voči úspešným uchádzačom spravidla plnia. Mnohé malé a stredné subdodávateľské podniky sú poškodzované práve veľkými dodávateľmi, ktorí sú víťazmi verejných obstarávaní, a vďaka diskriminačným podmienkam a zneužívaniu síl cez neopodstatnené dlhé splatnosti faktúr, ktoré veľkí dodávatelia zneužívajú na úverovanie malými a strednými firmami a spôsobujú im problémy s hotovosťou. Nedodržiavanie doby splatnosti faktúr a splácanie len časti prác, spôsobuje to samozrejme výrazné finančné problémy až hrozbu krachu menších dodávateľov. A potom tak isto zmluvné obmedzenia referencií pre menšie spoločnosti. Tieto následne nemajú dostatok referencií pri uchádzaní sa o zákazky a napriek tomu, že už preukázali svoje schopnosti práve na takých veľkých verejných stavbách, dodávkach tovarov a služieb.
Ak by sme zobrali do úvahy minulý rok 2012 z hľadiska verejného obstarávania, celý verejný sektor zadal zákazky v hodnote, teraz počúvajte veľmi pozorne, 4,2 mld. eur, 4,2 mld. eur, čo predstavuje obrovské množstvo verejných zdrojov, ktorými verejný sektor ovplyvňuje dianie v slovenskej ekonomike, v slovenskom hospodárstve. Najväčšími obstarávateľmi, čo sa týka objemu zákaziek, boli Eustream, akciová spoločnosť, ministerstvo vnútra, Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť a tak ďalej. Nebudem tu spomínať, mám tu aj konkrétne čiastky, ktoré, s ktorými vlastne, aké objemy boli aj pridelené v rámci týchto, teda zdrojov v rámci zákaziek, ale nie je nevyhnutné, aby som to tu všetko spĺňal. V každom prípade, ako som už spomínal, tá celková čiastka a potom tie jednotlivé zákazky boli v hodnote stoviek miliónov až miliardách eur.
Je známe, že nesplácanie záväzkov voči menším subdodávateľom je najčastejší problém práve v stavebníctve. Tými najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania boli v období od vypuknutia krízy predovšetkým pokles tržieb, zvyšujúca sa druhotná platobná neschopnosť a nedostatočná tvorba rezerv zo strany podnikov. Pri pohľade na rok 2012 zisťujeme, že nepriaznivé podnikateľské prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot. Len na porovnanie: v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, zatiaľ čo v roku 2012 sme zaznamenali spolu až 362 vyhlásených konkurzov. Najvyšší počet vyhlásených konkurzov bol v troch oblastiach, priemyselná výroba a stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov. Odborníci však varujú, že ich počet, ich počet môže v budúcom roku a v budúcich rokoch ešte stúpať.
Minulý rok skrachovalo viacero spoločností. V mnohých prípadoch išlo o firmy, ktoré boli významnými zamestnávateľmi najmä v chudobných regiónoch Slovenska. Samozrejme, že druhotná platobná neschopnosť to nie je len o nedostatku peňazí, to nie je len o probléme hotovostí. To je následný problém, sa prejaví rapídne práve vo zvyšovaní nezamestnanosti, pretože takéto firmy prepustia, aj keď len povedzme desiatky pracovníkov, ale stávajú sa prípady, že aj viac, aj stovky, a malí živnostníci, povedzme aj keď nezamestnáva nikoho, ak skrachuje, tak minimálne tak isto zaradí sa na úrad práce ako nezamestnaný človek.
Podľa údajov Slovak Credit Bureau sa výrazne zhoršila situácia za posledné obdobie hlavne v stavebníctve. Problémy nemajú iba stavebné firmy, ale aj podniky z dodávateľských odvetví, výrobcovia dreva, konštrukcií, či firmy z výroby stavebných dielov.
O zlej ekonomickej situácii svedčí aj vývoj v počte živnostníkov. Kým na začiatku roka 2012 bolo zaevidovaných 367 tisíc živnostníkov, v apríli tohto roka ich bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne vyše 348 tisíc. Môžeme tak vidieť úpadok v počte živností za necelý rok a pol o vyše 18 tisíc. Čiže 18 tisíc stratených pracovných miest, 18 tisíc ľudí sa kdesi muselo prihlásiť na úrade práce z dôvodu v podstate insolventnosti, z dôvodu, dosť často, že im nezaplatili ich veľkí obchodní partneri. A dosť často je to práve tým, že im nezaplatili veľkí obchodní partneri v rámci zákaziek verejného obstarávania, čiže tam, kde sa využívajú verejné zdroje.
Preto by malo byť našou snahou predovšetkým v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda tým malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí nemajú možnosť sa brániť voči veľkým generálnym dodávateľom, ktorí majú dostatok možností, aby sa presadili v tendroch v rámci verejného obstarávania. Akékoľvek verejné investície potom nebudú ozajstným impulzom našej ekonomiky, pokiaľ dovolíme veľkým objednávateľom pokračovať v neetických obchodných praktikách voči nim.
Preto opakovane prichádzame so zákonom na ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal byť, napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a mal by vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov. Chceme zmeniť doterajšie podmienky verejného obstarávania, a to tak, aby po každej platbe medzi verejným obstarávateľom a generálnym dodávateľom dochádzalo bez zbytočného odkladu k splneniu záväzkov medzi generálnym dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Nesplnenie týchto záväzkov by malo za následok zastavenie platieb z verejných zdrojov pre generálneho dodávateľa až po úplné ukončenie zmluvného vzťahu a ich registrovanie v zozname subjektov so znemožňujúcim prístupom pre verejné obstarávanie tovarov, služieb, prípadne stavebných prác.
Navrhovaná úprava vychádza z toho, že obstarávateľ vo verejnom obstarávaní vynakladá prostriedky vo verejnom záujme, ktorého súčasťou je aj záujem na tom, aby pri plnení zákazky z verejného obstarávania si úspešný uchádzač nárokoval svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom, ale zároveň bezodkladne splnil svoje záväzky voči tretím osobám, a to subdodávateľom. Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov pre zákazky z verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje i maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Čiže my nadstavujeme tie podmienky tak, aby všetky tie platobné lehoty boli brané do úvahy od doby, od toho momentu, kedy dostane víťazný uchádzač zaplatené od verejného obstarávateľa. Po tom sa naťahujú všetky tieto lehoty. Takže toto je veľmi významný aspekt tohto návrhu. A preto si myslím, že tento návrh neobmedzuje, nediskriminuje nikoho. Jednoducho víťazný alebo úspešný uchádzač dostane tieto prostriedky, až po tom sa počítajú všetky tie lehoty, ktoré sú uvedené v tomto návrhu zákona.
V prípade teda, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom nesplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť, subdodávateľovi možnosť informovať o tom verejného obstarávateľa. Čiže subdodávateľ má možnosť informovať. Doteraz takúto možnosť jednoducho nemá. Tento zákon mu dáva možnosť informovať verejného obstarávateľa, že úspešný uchádzač mu jednoducho nezaplatil. Samozrejme predtým ešte v tomto návrhu je oznamovacia povinnosť víťazného uchádzača, úspešného uchádzača o tom, že koho má vlastne za subdodávateľa v rámci tejto verejnej zákazky. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov. Je to dôvod, aby úspešný uchádzať stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt samozrejme potom stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky a prakticky tým pádom aj v rámci povedzme Európskej únie, pretože to má svoje asociácie.
Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť výrazne podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Napriek novele zákona o verejnom obstarávaní a novele Obchodného zákonníka tento problém nebol odstránený. Ja som dostal toľko prísľubov z ministerstva vnútra, od ministra vnútra, od kolegov zo SMER-u a kde od koho, že novelizuje sa Obchodný zákonník, že tam sa to vyrieši, že sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, tam sa to vyrieši. Nevyriešilo sa to vôbec. Obchodný zákonník čosi posunul, minimálne znížil tie lehoty splatnosti, ale to je samozrejme vo všeobecnosti pre všetky obchodné vzťahy. My tu hovoríme o tom, že štát môže intervenovať, dokonca nieže môže, on musí intervenovať do procesov, kde sú verejné zdroje a kde toky tých verejných zdrojov, tá hotovosť nejde tak, ako by mala, a že niekto zdržiava tieto peniaze, niekto jednoducho tie peniaze neposunie ďalej. A v konečnom dôsledku, hovorím, je to o krachu firiem, je to zhoršenie podnikateľského prostredia, je to o druhotnej platobnej neschopnosti a je to v konečnom dôsledku o nezamestnanosti, ktorá z toho vyplýva. Keď si toto neuvedomujeme všetci, tak potom neviem, ako to chceme riešiť. Potom minister financií sa môže zblázniť, môže hľadať peniaze kdekade, keď títo, od ktorých očakáva, že mu naplnia balík v štátnom rozpočte, jednoducho skrachujú.
Niektorí bohatnú, samozrejme, obyčajne takí, ktorí sú registrovaní kdekade v daňových rajoch, a tí, ktorí vlastne prinášajú konkrétny efekt, zamestnávajú, tak tí nedostanú zaplatené a v konečnom dôsledku skrachujú a budú si musieť hľadať iný spôsob obživy, respektíve minimálne sa zaregistrovať na úrade práce, čo je ďalší výdaj z verejných zdrojov. Ak toto si niekto myslí, že je to normálne, tak potom ľutujem túto krajinu a zrejme tie dôsledky prídu čoskoro. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám - úspešným uchádzačom, ktoré sú veľké kolosy, v stavebníctve ich poznáme, nemusíme tu ich zrejme uvádzať, v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči dodávateľom, o to viac projektov financovaných z verejných zdrojov. Výsledkom tohto prípadného nášho zlyhania, ak by tento zákon opäť neprešiel, budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.
Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Chcem vás zároveň uistiť, že zoberieme do úvahy všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu vecne zlepšiť daný návrh a tým aj eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
