Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, ja a KDH budeme za všetky aktivity, iniciatívy a návrhy zákonov, ktoré podporia živnostníkov, toho sa nemusíte obávať. V každom prípade budeme chcieť, aby to boli systémové zákony, aby to neboli len také omrvinky pre živnostníkov a koniec koncov v konečnom dôsledku to nemusí riešiť ich pozíciu, v akej sú teraz.
My máme pripravenú sériu zákonov, nemusíte sa obávať. My sme mali veľmi dobrý volebný program, koncipovaný so živnostníkmi, so skupinami živnostníkov. Takže my tento program zrealizujeme, resp. ich implementujeme do konkrétnych legislatívnych návrhov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, čo ste povedali, predovšetkým aj ohľadom balíčka opatrení voči živnostníkom v súvislosti s návrhmi terajšej vlády. Tak isto chcem vyjadriť za KDH podporu návrhu pánov poslancov. Myslím si, že skutočne tento návrh podporí alebo zlepší aspoň o niečo podnikateľské prostredie pre túto dôležitú skupinu malých podnikateľov.
Ale nedá mi, pán poslanec, tak trochu nereagovať aj na daňovú odvodovú reformu za bývalej vlády, keď práve vy ste dosť trvali na určitých opatreniach, ktoré tak isto zaťažovali živnostníkov, či už sú to paušálne výdavky, či už sú to opatrenia, že sa odvody nebudú odrátavať od základu dane, čo zvyšovalo náklady a vôbec výdavky malých podnikateľov, živnostníkov.
My sme vtedy trvali na tom, že nemožno zlučovať, či už zamestnancov alebo živnostníkov pod jednu ekonomickú kategóriu. A preto sme aj konzistentní teraz, sme aj teraz proti týmto opatreniam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lojzo, v podstate s tebou súhlasím, čo si tu hovoril. Treba, aby sme zabezpečili aj týmto zákonom o ÚRSO čo najvyššiu transparentnosť, nezávislosť, nestrannosť tohto úradu. A ja by som začal pri etablovaní vlastne pozícií predsedu a potom aj Regulačnej rady. Určite budem mať snahu v druhom čítaní predložiť pozmeňujúce návrhy, čo sa týka navrhovania kandidátov na predsedu, resp. Regulačnú radu cez parlament. Myslím si, že parlament je tým orgánom, ktorý by mohol zabezpečiť nezávislosť takej dôležitej inštitúcie, ako je ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Aby sme zabezpečili skutočne nezávislosť, bolo by vhodné, aby parlament vedel trojpätinovou väčšinou navrhnúť jednotlivých kandidátov, odborníkov, ktorí by zabezpečili aj tú potom následnú nestrannosť. Som zvedavý, aká bude pozícia aj navrhovateľa, resp. aj vládnej strany SMER, pretože ak skutočne chceme nezávislý orgán, mali by sme k tomu pristupovať serióznejšie.
Otázka zdvojenia funkcií. Myslím, že tiež to nie je dobré riešenie, pretože vlastne dáva jednej osobe príliš veľké kompetencie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, som skutočne rád, že ste uviedli na správnu mieru situáciu okolo tohto energetického zákona v súvislosti s tým, že celý ten proces sa zbytočne oddialil hádam o pol roka, pričom my sme potrebovali ten 3. energetický balíček transformovať čo najrýchlejšie. A teraz sme vlastne v procese takzvaného infríčmentu, čo vlastne len zneisťuje tú situáciu okolo realizácie, resp. implementácie potom celej tejto smernice Európskej komisie.
Ja vítam tento zákon vzhľadom na to, že jednak som pracoval v Európskom parlamente na tom 3. energetickom balíčku, takže tá podstata je aj naplnená v tomto zákone. Aj preto sa čudujem, že bývalá opozícia, teda terajšia vládna strana SMER ostro kritizovala celý tento návrh. Dá sa povedať, že v tomto návrhu vidím všetky tie nevyhnutné veci, boli zapracované a vytvárajú dobrý legislatívny priestor vlastne pre liberalizáciu energetického sektora.
Tento zákon skutočne potrebujeme vzhľadom na to, aby sme jednak vylepšili situáciu na tomto trhu, dostali väčšiu možnosť pre malé energetické subjekty, podniky, ktoré môžu participovať na zvýšení konkurencieschopnosti a koniec koncov, aj na tlak na konečné ceny pre spotrebiteľov. Vytvára sa tým lepší priestor pre samotných spotrebiteľov. Ďakujem pekne.

No, určite, že je to ťažká odpoveď na túto otázku, pretože za tie dva a pol roka toho nebolo veľa. Čiže investícia, o ktorej som hovoril, tá návratnosť sa možno naťahuje až na príliš dlhé obdobie. Na druhej strane, sme pred realitou nového eurovalu, trvalého eurovalu, mechanizmu, do ktorého idú ďaleko, ďaleko väčšie peniaze. Tu je otázka, ako budú tlačiť všetky tie krajiny, zainteresované krajiny na to, aby tá investícia bola čo najrýchlejšie návratná. Myslím si, že nebude jednoduché ani pre tie veľké krajiny presvedčiť vlastných ľudí. A tie tlaky budú. Hovoril som, že je to rizikový projekt, ale chcem vidieť riadený projekt. Skutočne, mňa trápi jedna vec, ak necháme napospas tieto krajiny a príde k lavínovitému spôsobu pádu tých krajín neriadeným bankrotom, bojím sa toho, čo je anarchia, čo je chaos, čo je skutočne pád, ekonomický pád týchto krajín. A toto zasiahne aj Slovensko, či chceme alebo nechceme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozmýšľal som, z akého pohľadu pojať to svoje vystúpenie, či viac technokraticky, či cez argumenty číselné, ekonomické, či cez objemy zdrojov. Nakoniec som sa viac priklonil skôr k politickému chápaniu vecí, ktoré určite vychádza z môjho presvedčenia a možno aj môjho videnia budúcnosti Slovenska.
Sme v súčasnosti svedkami bezprecedentných dejinných procesov a vyzerá to tak, že aj začínajúcich geopolitických procesov, ktoré výrazne ovplyvnia, či chceme alebo nechceme, tak politický, ako aj sociálno-ekonomický charakter Európy. Etické a morálne zlyhávania politických, finančných a ekonomických lídrov v mnohých krajinách Európy a sveta nás stavajú pred holú realitu dneška: Ako ďalej v marazme tejto doby. Je ešte vôbec možné ďalej udržať a rozvíjať konzumizmus, ktorý je vykúpený obrovskými dlhmi štátov, nekrytými peniazmi centrálnych bánk, goodwill akciami krachujúcich firiem či toxickými bublinami komerčných bánk?
Nezávideniahodná situácia nás stavia do polohy, keď už nie sú k dispozícii dobré a populárne, ale len horšie a tvrdšie riešenia. Eurozóna, ambiciózny, možno až príliš ambiciózny projekt so spoločnou menou, možno predčasný, ako sa viacerí tu vyjadrovali, ale fakt je ten, že je tu. Tá eurozóna ak chce prežiť, potrebuje spoločné riešenia, opakujem ešte raz, spoločné riešenia. Niet krajiny v eurozóne, dokonca v celej Európskej únii, ktorá môže povedať, nás sa to netýka. Niet krajiny v eurozóne. Nikto z toho nevyjde bez ujmy, ani Česko, ako sa nám tu niekto snaží tento fakt nahovoriť.
Ak záchrana eura nebude pre každý relevantný subjekt nevyhnutnou výzvou, čiastkové a jednoduché riešenia jednoducho neexistujú. Aj preto je Grécko dôležité, aj grécke euro musí byť kryté skutočnou hodnotou, pretože ním platíme aj na Slovensku. Španielska banka musí byť preto zdravá, pretože disponuje aj slovenským eurom. Za auto vyrobené na Slovensku dostávame aj nemecké eurá. Ozdravenie krajiny, banky, firmy, kdekoľvek v eurozóne už nemôže byť len záležitosťou tej krajiny, tej banky, tej firmy. Aj preto tie spoločné riešenia, spoločný mechanizmus, systém s nevyhnutnou finančnou podporou, ale jasnými pravidlami, účinnou kontrolou, disciplínou a zodpovednosťou všetkých bez straty národnej suverenity, ale s potrebnými intervenciami aj z tých národných úrovní. Áno, hovorí sa o kupovaní času. Pán Sulík to niekoľkokrát dnes vo svojom príhovore zdôraznil. Ale dobre využitý čas, sú aj lepšie a ráznejšie pripravované konsolidácie verejných financií. Dobre využitý čas znamená aj lepšie zvládnuté štrukturálne zmeny. Čas znamená lepšie pripravené a ak bude nevyhnutné, riadené bankroty krajín, ktoré to potrebujú. Čas, dámy a páni, v konečnom dôsledku pri dobre zvládnutom systémovom riešení bude znamenať návrat k zdravej ekonomike. Ako sa hovorí, čas sú peniaze. A čas môžu byť nové peniaze kryté skutočnou hodnotou. Záleží len na nás, ako efektívne využijeme ten draho zaplatený čas. Ako návratná bude táto, síce neželaná, ale zrejme nevyhnutná investícia.
A preto na záver, dámy a páni, chcem povedať, aj keď nie je mi to ľahké, pretože takisto sa venujem hospodárskym záležitostiam. Viem, čo to bude znamenať pre Slovensko, pre naše napredovanie. Takže nie ľahko, ale dávam prednosť tomuto nákladnému, možno neistému a rizikovému, ale riadenému projektu pred nevyčísliteľnou cenou živelnosti, chaosu, anarchie, ekonomickej depresie, sociálnych nepokojov, ľudí bez práce a najmenej jednej stratenej generácie našich detí kdesi na periférii Európy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh, ten pôvodne predložený návrh, lebo mal som pripravený, samozrejme, do rozpravy to vyjadrenie predovšetkým k tomu pôvodnému návrhu zákona, skutočne rieši tú zbytočnú administratívnu záťaž, a teda aj daňovú záťaž pre tzv. malých výrobcov elektriny, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja výrobných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. Súhlasím s tým, aby sme rozlišovali výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej elektrickej inštalácie za účelom vlastnej spotreby a prebytok elektriny dodávajú do distribučnej siete, napr. inštalácia, ako tu spomínajú fotovoltaických zariadení umiestňovaných na rodinných domoch, ktoré sú ale obvykle do tých 15 kW, aspoň podľa určitých skúseností tých domácností, tých majiteľov domov, ktorí vychádzajú z určitej, by som povedal, takej základnej plochy. My sme s pánom kolegom Přidalom navrhli pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý vytvára uvedené výhody pre výrobcov elektriny do 15 kW. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel, zbytočne sme eliminovali skupinu domácností, ktoré majú aktívnu plochu na svojich domoch na vyšší výkon ako je 10 kW. Keďže poznám parlamentnú matematiku, nepredkladáme pozmeňujúci návrh do druhého čítania, ale v dohľadnej dobe chcem predložiť návrh zákona, ktorý bude komplexnejšie riešiť aktuálne problematiku rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj lepšie podmienky na príležitosti pre malých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Povedal to aj pán kolega Chren a ja sa k tomu pripájam, že skutočne je to cesta dobrým smerom, je treba, aby sme hľadali tie možnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov priamo v domácnostiach, tak aby ľudia vedeli odľahčiť si to bremeno aj tých vyšších cien za povedzme elektrickú energiu. A na druhej strane je to taký príspevok vlastne k energetickej bezpečnosti na Slovensku.
Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, predovšetkým malých výrobcov energií a týchto zdrojov, vyzerajú byť v poriadku, len tak ako spomínal pán kolega Chren, je to skutočne veľmi krátky čas na to, keďže tento pozmeňujúci návrh je ďaleko rozsiahlejší ako ten pôvodný, takže ja sa takisto pripájam k jeho návrhu. Ostatné tie doplňujúce a pozmeňujúce návrhy predovšetkým o biopalivách opäť musím konštatovať toto, čo tu bolo povedané, že ono do určitej miery súvisia s tou problematikou, ktorú nesie ten pôvodný návrh zákona o len opäť veľmi krátky čas na to, aby sme vedeli konkrétne reagovať. No a tie ďalšie prilepené pozmeňujúce návrhy to nebudem nejak k tomu sa vyjadrovať vzhľadom na to, že sú to skutočne nepriamou novelou, ktorá je zrejme v tomto parlamente už takým bežným precedensom, ale nemalo by sa to stávať. Takže rozhodne na záver musím konštatovať, že určite podporíme ten pôvodný návrh zákona, s týmito ostatnými doplňujúcimi návrhmi máme značné problémy. Ďakujem pekne.

Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Vladimíra Liššáka za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Martina Kráľa za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Daniela Végha za predsedu Dozornej rady Fondu Národného majetku Slovenskej republiky.