Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister. Máte pravdu, že naša vláda, a teda ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nezaradilo tento úsek R9 do Programu výstavby a prípravy diaľnic a rýchlostných ciest teda v rámci rokov 2011 až 2014, ale v každom prípade sme chceli dostať túto rýchlostnú cestu R9 do Programu výstavby diaľnic a ciest pre roky 2014 až 2020. V podstate táto uvažovaná rýchlostná cesta bola zaradená aj do Koncepcie územného rozvoja Slovenska a takisto bola aj vo vládnom programe bývalej vlády. To, že vláda skončila funkčné obdobie skôr, samozrejme, neumožnilo, aby sa táto rýchlostná cesta dostala do tohto programu.
Ja ale chcem apelovať na vás v inom zmysle, pretože vaši úradníci na ministerstve dopravy argumentujú len intenzitou dopravy. V každom prípade tento región je tak zaostalý, že ak neprepojíme Prešov cez Vranov, Humenné a Sninu a nenapojíme týchto ľudí na takýto typ cesty, tento región bude naďalej upadať. Nezamestnanosť týchto okresov je cez 20 %. Ľudia odchádzajú z obcí, miest, z tohto regiónu, sú to predovšetkým mladí ľudia. Ak tam neurobíme niektoré kroky, ktoré vlastne zvýšia ekonomický rozvoj, jednoducho s týmto regiónom nepohneme. Takže nie je to iba intenzita, ale treba brať do úvahy aj dostupnosť k diaľniciam, mobilitu občanov a takisto riešiť ekonomické otázky a sociálne otázky nezamestnanosti. Takže ja by som vás chcel požiadať, aby ste sa venovali tomuto problému trochu komplexnejšie, nie iba cez argumenty intenzity a resp. nejakých ekonomických terajších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení kolegovia, ďakujem pekne tým, ktorí vystúpili v rozprave, teda pánovi Matovičovi a pánovi Mikloškovi. A takisto reakciu pána Hlinu.
Nikdy nie je neskoro, pán Matovič. V podstate od toho deväťdesiateho roku sa to podnikateľské prostredie nejako vyvíja. Možnože sme boli až príliš naivní, keď sme si mysleli, že morálka, seriózny prístup medzi podnikateľmi sa udomácni veľmi rýchlo. Nie je to tak, ale teraz sme tu. A ten problém je takisto tu. A potrebujeme ho riešiť.
Tým špekuláciám sa nikdy nevyhneme. V každom prípade ale my hovoríme o verejných zdrojoch, o verejných zákazkách. A toto je spôsob, keď môžeme, keď štát môže intervenovať. V rámci bežných zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi štát nemá nejakú páku. Cez Obchodný zákonník môže nastaviť len nejaké všeobecné pravidlá. Ale tu môže štát priamo intervenovať. Tu štát môže priamo vstupovať do toho. Nezaplatil si, tak my ti urobíme obmedzenia, prípadne nejakú reštrikciu, aby si to druhýkrát neurobil.
A toto je dôležité. A myslím si, že to je aj dobrý príklad. Ak to zavedieme v rámci verejných zdrojov a budeme mať kontrolu nad účelom využívania tých verejných zdrojov, môže sa to potom postupne presadiť medzi podnikateľmi. Platobná disciplína aj v rámci obchodných vzťahov mimo verejných zákazok. O to tu ide. My teraz nemáme nástroj, ktorým by sme mohli kontrolovať a postihovať, ako sú tie zdroje ďalej poskytované tým subdodávateľom, ktorí zabezpečujú zákazky.
Áno, ja som riešil, tento problém pre mňa nie je neznámy, aj subdodávateľov. Len tam som už bol upozornený právnikmi, že tam my už nemôžeme, že štát už nemôže intervenovať, vstupovať, pretože tam sa už vlastne nejedná o verejných zdrojoch, pretože subdodávateľ už môže mať aj iné zmluvné vzťahy. Tam by sme mohli naraziť na právny problém, aby jednoducho štát mohol cez verejného obstarávateľa intervenovať do ďalších vzťahov medzi ďalšími subdodávateľmi. Takže nie je to pre nás neznámy problém. Narážame trochu na právny problém v tomto smere, ale ja verím, že ak niekto príde v druhom čítaní s rozumným návrhom ako riešiť povedzme túto záležitosť, ja to skutočne len a len uvítam.
Ešte možno, samozrejme, že ďakujem pekne aj za poznámky, také tie príklady od môjho kolegu Jožka Mikloška. Ja mám množstvo, hádam až tisícky všelijakých prípadov, keď som komunikoval s podnikateľmi, aké skúsenosti majú s vymáhaním svojich pohľadávok od tých, ktorí majú garantované zdroje zo štátu na verejné zákazky, a nechcú pustiť tie zdroje ďalej. By ste neverili, by ste skutočne neverili. Pán Hlina hovorí, že niekto príde s bavorákom a povie, že nemá, nemá možnosť, alebo nemá peniaze na zaplatenie svojho záväzku. Pán Hlina, my to riešime takisto, je tam takzvaná oznamovacia povinnosť. Ak ten generálny dodávateľ, alebo my ho nazývame úspešný uchádzač v tomto návrhu, v podstate neplatí, je upozornený, má zablokované ďalšie platby, už toto je výzva, ak naďalej nebude platiť, je vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, a znamená to, ako keby sa dostal rovno na čiernu listinu. Tí budú vyškrtnutí zo zoznamu podnikateľov v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. My nepotrebujeme nejakú extra čiernu listinu, oni budú dosť dobre známi. Takže na toto je pamätané. Skutočne je to len na nás, aby sme prehodnotili náš pohľad na tieto veci, a ako to už bolo naznačené aj pánom Matovičom, aby sme dali nabok stranícke tričká, a ak skutočne chceme, je to výzva pre túto dobu, pretože čelíme vážnej hospodárskej kríze. Ak nebudeme tieto veci odstraňovať, na Slovensku nebude lepšie, možno horšie, aj keď to nevítam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195).
Jedným z markantných súčasných problémov v oblasti podnikania na Slovensku je zlá platobná disciplína medzi zmluvnými partnermi, ktorá často vyúsťuje do takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. Náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká z účasti subdodávateľov na verejných zákazkách, kedy subdodávatelia nie sú priamymi dodávateľmi verejného obstarávateľa, ale sú dodávateľmi tovarov, vykonávateľmi stavebných prác alebo poskytovateľmi služieb pre úspešných uchádzačov, ktorí sú zmluvnými partnermi verejných obstarávateľov.
Druhotná platobná neschopnosť dostáva často do existenčných problémov predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov. Nie však preto, že sa do nich dostali z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili za vykonanú prácu, službu alebo tovar načas, alebo dokonca vôbec. Vymáhanie takýchto pohľadávok súdnou cestou trvá často veľmi dlho, čo dostáva postihnutých podnikateľov do neriešiteľnej situácie, keďže majú zväčša obmedzené finančné rezervy a malú šancu na získanie preklenovacích úverov z našich bánk.
Situácia sa rapídne zhoršila po prepuknutí krízy v roku 2008, kedy sa výrazne predĺžila doba splatnosti faktúr. Podľa prieskumov Podnikateľskej asociácie Slovenska bolo pred krízou v lehote jedného mesiaca uhradených až 78 percent faktúr, v súčasnosti je to len 26 percent a väčšina faktúr je uhrádzaná v lehote dvoch, prípadne troch mesiacov. Pritom každá desiata faktúra má dnes dokonca splatnosť dlhšiu ako tri mesiace. Osobitnými prípadmi druhotnej platobnej neschopnosti sú subdodávatelia pre zákazky z verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, alebo ak chcete, generálni dodávatelia, ktorí získali verejné zákazky, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami, subdodávateľmi. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už povedal, malým podnikom a živnostníkom, často neplnia aj napriek tomu, že obstarávatelia si svoje finančné záväzky voči nim splnili, čiže prakticky môžeme povedať, že oni majú garantované zdroje cez verejných obstarávateľov. Mnohí generálni dodávatelia zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú subdodávateľov nastavením diskriminačných podmienok, alebo ich neplnením, ako napríklad neopodstatnene dlhými lehotami splatnosti faktúr, nedodržiavaním dohodnutých lehôt splatnosti faktúr, splácaním len časti dohodnutej platby a obmedzení poskytovania a uvádzania referencií.
Dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že ak hovoríme o zlej platobnej disciplíne v rámci projektov financovaných z verejných zdrojov, nehovoríme o zanedbateľných finančných zdrojoch. V minulom roku 2011 verejný sektor zadal zákazky v hodnote takmer 2,5 mld. eur, čo vo výraznej miere ovplyvňuje náš hospodársky potenciál, a tým aj sociálnoekonomické aspekty fungovania tejto spoločnosti, čiže rozvoj podnikania, hospodársky rast a zamestnanosť. Predmetom štátnych zákaziek boli v najvyššej miere stavebné práce v objeme vyše jednej miliardy eur, palivá a energie v objeme takmer 265 mil. eur a zdravotnícke vybavenie v objeme vyše 204 mil. eur. Treba si uvedomiť, že najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania firiem, konkurzu, okrem poklesu tržieb spôsobeného krízou, je druhotná platobná neschopnosť. Pri pohľade na prvý polrok roku 2012 zisťujeme, že nepriaznivé konkurenčné prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot.
Len pre porovnanie, keď v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, za prvých sedem mesiacov tohto roku ich bolo už 211. Medzi nimi sú často nie zanedbateľní zamestnávatelia, skutočne títo ľudia prepúšťajú stovky, teda tie firmy, tie spoločnosti prepúšťajú stovky ľudí, a to už nehovorím o tisíckach zaniknutých živností. Odborníci naďalej varujú, že ich počet môže v najbližšom období výrazne stúpať. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že malí podnikatelia a živnostníci dnes vytvárajú viac ako 50 percent pracovných miest a podieľajú sa na tvorbe viac ako tretiny hrubého domáceho produktu. Preto by malo byť našou snahou v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí často nemajú efektívnu možnosť brániť sa svojvôli veľkých dodávateľských firiem, takzvaných generálnych dodávateľov. Toto sú dôvody, prečo prichádzame s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov.
Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov, ktorí participujú na zákazkách v rámci verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, to jest tých generálnych dodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa, čo doteraz nie je. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky platby týkajúce sa predmetnej zákazky.
Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Skutočne to je reštrikcia, ale potrebná na to, aby tí veľkí generálni dodávatelia, ktorí dosť často vyhrávajú verejné zákazky, aby si uvedomili, že jednoducho musia plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, práve tým malým podnikom a živnostníkom. Takýto subjekt, samozrejme, stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Ak by tento návrh zákona prešiel, garantujem vám, že mnohí tí veľkí generálni dodávatelia, nielen veľkí, však v podstate na tom participujú aj stredné firmy, by si rozmysleli, či budú platiť, či si budú plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, živnostníkom, malým firmičkám, alebo nie.
Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám, úspešným uchádzačom v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči svojim dodávateľom, o to viac v projektoch financovaných z verejných zdrojov. Odpoveďou na naše prípadné zlyhanie budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.
Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Určite, že budeme rešpektovať všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu efektívne eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov. V poslednom období dostávam informácie, že v podstate to je zákon o verejnom obstarávaní. Nie je to celkom tak, on sa dotýka tak zákona o verejnom obstarávaní, ako aj Obchodného zákonníka, pretože tu sa stanovujú zmluvné vzťahy, alebo podmienky v rámci zmluvných vzťahov, a to tak, aby sa vylepšila platobná disciplína. V čase krízy je to nevyhnutné, ak chceme udržať hospodársky rast a zamestnanosť. Je prvý krok k tomu, aby sme to riešili. Preto chcem apelovať aj na kolegov z vládnej strany SMER, ak skutočne chcete naplniť váš hlavný program, tu musíme kdesi začať. Dosiahnutie cieľov, ktoré ste si stanovili vo vládnom programe, týkajúcich sa hospodárskeho rastu a zamestnanosti, by malo predchádzať bariéram politikárčenia a ideologickým rozdielom.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím rovnako s pánom Feckom, tento zákon, resp. návrh zákona skutočne vytvára, ako tá idea samotná, veľmi dobre predpoklady pre zníženie administratívnej záťaže živnostníkov, na druhej strane myslím si, že takisto nie je celkom dopracované vzhľadom na to, že neberie do úvahy celú škálu tých obratov, ktorú tu spomínal aj pán Sulík. Teda tí živnostníci majú povedzme ten príjem od možno aj o nejakých 500 eur mesačne, možno aj nižšie, do 50 tisíc, na ktorých sa vlastne aj vzťahuje tento návrh. Čiže vôbec sa tento návrh zákona nezapodieva, ako rozložiť vlastne tú paušálnu sadzbu pre jednotlivé skupiny, minimálne by som to rozložil do niekoľko skupín podľa obratov, aby sme zachytili celú škálu týchto živnostníkov.
A takisto, ako tu bolo povedané, rozhodne v prípade práve tých živnostníkov s vyššími príjmami určite príde štát skrátka vzhľadom na to, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie. Myslím si, že tento návrh je z tohto pohľadu prakticky neakceptovateľný. My sme mali, KDH, tento návrh aj vo volebnom programe a v podstate rozpracovávame ho do podoby, skutočne aby sme zachytili celú tú škálu tých príjmov vlastne živnostníkov, a tak, aby sme, dá sa povedať, že by tento návrh zákona bol vlastne spravodlivý pre všetky skupiny, ktoré do toho spadajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, nemôžem nič iba súhlasiť s tvojím vystúpením, pretože  vnímam situáciu na pracovnom trhu veľmi negatívne, predovšetkým na východe, ako si aj uviedol jeden z príkladov, Tesla Stropkov. Mám možnosť, ako aj komunikujem s malými podnikateľmi, živnostníkmi. A títo vám rovno povedia, vážení kolegovia zo SMER-u,  aké dopady budú mať aj zmeny podmienok v pracovnom práve.
Ak dáme dokopy všetky tie okolnosti teraz, respektíve nastavené podmienky pre zamestnávateľov, pre podnikateľov, pre živnostníkov, či už sa to dotýka vyššej dane, vyššieho odvodového zaťaženia, a ak k tejto kombinácii pridáme ešte horšie podmienky v rámci pracovného práva, ak k tejto kombinácii ešte pridáme krízové obdobie, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame, je to priam likvidujúce. Likvidujúce tak zamestnávateľov, malých predovšetkým, malé podniky, živnostníkov aj zamestnancov. Vážení kolegovia zo SMER-u, ukazujete smer týmto ľuďom na úrady práce, tak malým podnikateľom, živnostníkom a ich zamestnancom.
Hovoríte, alebo teda je jasné, že ste sa nedohodli so sociálnymi partnermi. So zamestnávateľmi, s organizáciami, ktoré reprezentujú malých podnikateľov a živnostníkov. Je treba rozprávať sa, ak nedôverujete týmto reprezentantom, rozprávajte sa, veď vo vašom okolí musíte poznať desiatky zamestnávateľov, malých zamestnávateľov, malé podniky, živnostníkov. Nech vám povedia, čo to s nimi urobí, vyššia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, ak dovolíte, ja by som rád interpeloval člena vlády Slovenskej republiky pána ministra životného prostredia, pána Žigu.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si dovoľujem obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou.
Na základe pozvania viacerých občanov obce Hrboltová, mestská časť mesta Ružomberok, predovšetkým poslankyňou za mestskú časť Hrboltová pani Ing. Annou Šotolovou, som vykonal dňa 5. 7. 2012 poslanecký prieskum ohľadom kvality životného prostredia v danej lokalite. Obyvatelia mestskej časti Hrboltová sú exponovaní koncentráciami dávok sírnych zlúčením v ovzduší a obťažujúcemu zápachu, ktorý som mohol aj ja ako nestranný pozorovateľ výrazne zaznamenať. Imisia týchto sírnych zlúčením a prenikavý zápach spôsobuje občanom tejto lokality vážnu zdravotnú ujmu, znehodnocuje životné prostredie, a tým aj kvalitu ich života. Výsledkom tohto pretrvávajúceho stavu je sťahovanie sa prevažne mladých občanov z danej lokality, čo spôsobuje výrazný úbytok obyvateľov a obmedzuje rozvoj daného územia.
Zdrojom týchto škodlivých imisií je čistička odpadových vôd na území Hrboltovej. Čistička odpadových vôd je vo vlastníctve spoločnosti Mondi SCP, a. s. Táto spoločnosť Mondi SCP meria intenzitu zápachu piatimi monitorovacími stanicami, z ktorých štyri sú stacionárne a jedna mobilná. Od februára 2012 mobilná stanica sa nachádza aj v Hrboltovej. Spomedzi všetkých meraných stanovísk hodnoty nameraných imisií v Hrboltovej sú najvyššie.
Monitoring je zameraný na hodnoty TRS v ovzduší (Total Reduced Sulphur). Spoločnosť Mondi SCP síce uverejňuje dané priemery nameraných hodnôt každý druhý týždeň v mestských novinách Ružomberský hlas. Keďže sú ale priemerné, nezohľadňujú možné nebezpečné špičky v kratších časových úsekoch.
Na tému zápachu sa uskutočnilo niekoľko stretnutí zástupcov Mondi SCP s občanmi mestskej časti Hrboltová. V máji 2012 Mondi SCP ukončilo výmenu tzv. Messnerových platní, ktoré by mali znížiť zápach. Napriek týmto opatreniam sú namerané imisie aj naďalej vysoké.
Na základe komunikácie s prítomnými odborníkmi a občanmi na spomínanom prieskume navrhujem:
- skvalitniť prečistenie odpadových vôd vo fabrike Mondi SCP,
- merať odpadové vody na výstupe z fabriky Mondi SCP,
- v mestskej časti Hrboltová vybudovať stacionárnu monitorovaciu stanicu na meranie imisií s externým displejom nameraných hodnôt,
- okrem zlúčením síry merať v ovzduší aj organické zlúčeniny, aldehydy a ketóny,
- výsledky nameraných imisií zo všetkých staníc zverejňovať on-line na stránke mesta Ružomberok,
- v novinách nevyznačovať ako akceptovateľnú hodnotu 40, obťažujúci zápach je už pri hodnotách nižších ako 5,
- nájsť riešenie, aby stály odborný monitoring regionálneho znečistenia vôd, ovzdušia vykonávala na Mondi SCP nezávislá organizácia.
Na základe týchto skutočností vás, pán minister, úctivo žiadam o prešetrenie tejto situácie a podporu navrhovaných riešení prostredníctvom odborných štruktúr v pôsobnosti vášho ministerstva a zjednanie nápravy v prospech občanov danej lokality.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, pán minister, pri predkladaní návrhu na skrátené legislatívne konanie pánom premiérom som nadobudol dojem, ako keby táto vláda jednej strany prevzala moc len včera. Pán premiér sa nechal počuť, ako veľmi ho prekvapila správa o makroekonomickom vývoji, ako zle bol nastavený rozpočet, ktorý, mimochodom, odsúhlasil, a aká katastrofálna situácia je vo verejných financiách. Vážený pán minister, vážení kolegovia so strany SMER, chcem vám pripomenúť, že nie odvčera, ale už od marca tohto roku ste prevzali plnú a nedeliteľnú zodpovednosť za túto krajinu.
Nikto nespochybňuje, že ekonomická situácia v tejto krajine je vážna, že treba konsolidovať verejné financie. Na druhej strane asi zabúdate, že je množstvo faktorov a predovšetkým svetová finančná kríza, hospodárska a finančná situácia v krajinách eurozóny a podobne. Prekvapuje ma preto, že strana, ktorá mala ambície vládnuť, a bolo takmer jasné, že vládnuť bude, je teraz, keď túto vládnu moc prevzala, prekvapená, v akej situácii sa táto krajina nachádza a čo všetko musí riešiť. Pritom podhubie pre túto nepriaznivú situáciu vo verejných financiách ste, vážení kolegovia, pripravili už v období vášho prvého vládnutia, 8-percentné deficity za posledné dva roky vášho vládnutia v období, keď bolo ešte možné pripraviť významné finančné rezervy pre toto krízové obdobie, nemožno označiť nijako inak ako nezodpovednosť a morálne zlyhanie. Ako inak sa dá nazvať stav, keď ste zvýšili v tomto období celkové zadlženie tejto krajiny takmer o 14 %?
Pán premiér prichádza s iniciatívou pre skrátené legislatívne konanie v súvislosti s návrhom zákona o sociálnom poistení, pričom argumentuje hospodárskymi škodami, ktoré môžu nastať, ak nebudeme čo najskôr, najlepšie od septembra, vedieť vykryť dieru 500 mil. eur. Nebudem polemizovať o výške tohto čísla, minimálne aj toto číslo je veľmi diskutabilné. Pánovi premiérovi však budem protiargumentovať hospodárskymi škodami, ktoré zrejme prinesie presadenie tohto zákona v praxi.
Prečo teda tak rýchlo tento zákon? Vážení, boli ste zvyknutí rozdávať, lebo bolo. Teraz nie je, takže treba brať, hlavne tam, kde zdroje sú, kde sa šetrí, kde sa tvorí, treba brať od tých, ktorí myslia na budúcnosť, od tých, ktorí sú aktívni, zodpovední, ktorí berú riziko pri podnikaní, od tých, ktorí sa starajú o svoje rodiny ako napríklad živnostníci, tak teda brať do spoločnej špajze, ako tu už niekto povedal, aby bolo na rozdávanie, najlepšie svojim.
Nebudem sa rozširovať o vecnej stránke navrhovaného zákona, k tomu sa budem vyjadrovať v prvom čítaní, resp. v rozprave pred prvým čítaním, chcem len pripomenúť pánovi premiérovi, kde vidím spomínané hospodárske ohrozenia ja.
Po prvé, zoštátnenie súkromných zdrojov od súkromných osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodli, že si budú šetriť na dôchodok, opakujem, zoštátnenie súkromných zdrojov od súkromných osôb a dobrovoľný prístup.
Pán premiér sa pochválil, že zastavil proces verejnej súťaže a že tým šetrí. Opak je pravdou. Zastavením projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a kohéznych fondov prichádza táto krajina o značné zdroje, a tým vytvára hospodárske straty. Nie je pravým dôvodom zastavenia projektov zneužitie zdrojov alokovaných v rozpočte na kofinancovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a kohéznych fondov na iné účely? Dôkazom je aj fakt, že 101 mil. eur alokovaných na kofinancovanie sa momentálne nevyužíva, pričom 50 mil. eur sa už použilo na riešenie tzv. krízovej situácie v zdravotníctve. Nespôsobí vyššie daňové a odvodové zaťaženie malých podnikateľov, živnostníkov spomalenie hospodárskeho rastu, zvýšenie nezamestnanosti a samotnú likvidáciu tých malých podnikateľov a živnostníkov? Nebude potom nižší výber daní a odvodov hospodárskym ohrozením tejto krajiny? Neprináša pomalé rozbiehanie procesov, ktoré môžu priniesť dodatočné zdroje, ako je napríklad digitálna dividenda, emisné kvóty, hospodárske ohrozenia? Za tým sú desiatky miliónov eur, ktoré by táto vláda mohla využiť v prospech tejto krajiny a v prospech hospodárskeho rastu. Nespôsobí vaša ochota šetriť vo verejnej a štátnej správe hospodárske ohrozenia?
Dámy a páni, konfrontáciou týchto dvoch pohľadov na hospodárske ohrozenia je zrejmé, pán minister, že vaším návrhom jednoducho ťaháte za kratší koniec. Preto vašu požiadavku o skrátené legislatívne konanie nepodporím ja a tak ani celý klub KDH. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení tiež vyjadril stručne vzhľadom na to, že môj kolega Alojz Přidal tu povedal aj za náš poslanecký klub jasnú pozíciu k tomuto návrhu zákona.
Ja sa budem, alebo obmedzím sa v podstate iba na niektoré závažné skutočnosti. Tento predkladaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach má aj po jeho prerokúvaní v relevantných výboroch vážne nedostatky, ktoré dávajú len veľmi málo záruk, predovšetkým o nezávislej, nestrannej, transparentnej regulácii v sieťových odvetviach, ako to predkladá transpozícia tretieho energetického balíčka.
Ja chápem tú skutočnosť, že tá transpozícia mala byť urobená už minulý rok, ale tak vážny zákon nemôžeme urýchľovať za každú cenu vzhľadom na to, že tu sa jedná skutočne o reguláciu veľmi významného ekonomického rezortu, respektíve energetického rezortu alebo oblasti, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje životy občanov Slovenka a takisto podnikateľský sektor.
Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že tento vládny návrh zákona, ktorý musí byť vylepšovaný počas priebehu jeho schvaľovania niekoľkými desiatkami pozmeňovacích návrhov poslancov samotnej vládnej strany, nemôže byť dobre a kvalitne, kvalitne pripravený. Aj keď oceňujem predovšetkým môjho kolegu, pána Kondróta, že svojimi pozmeňovacími návrhmi skutočne vylepšil tento vládny návrh.
Berúc do úvahy ďalšie vážne kompetencie, ktoré dostáva ÚRSO návrhom tohto zákona, je veľmi dôležité, aby sme urobili všetky nevyhnutné kroky pre elimináciu ich možného zneužívania. Aj preto zabezpečenie odbornosti, nezávislosti a nestrannosti najvyšších predstaviteľov úradu musí byť prioritou tejto legislatívnej normy.
Chcem zdôrazniť kompetenciu úradu, predovšetkým v regulačnej oblasti, ale aj kontrolnej oblasti, pretože aj tie pôvodné návrhy, ktoré, chvalabohu, boli nejakým spôsobom eliminované pozmeňovacími návrhmi, ktoré som spomenul, prostredníctvom poslancov vládnej strany.
Je tam ešte mnoho vecí, kde ÚRSO môže, a teda má zvýšené kompetencie. A ak nebude zabezpečená nezávislosť a nestrannosť tohto úradu, obávam sa, že dospejeme k vážnym problémom.
Najzávažnejšie nedostatky vidím predovšetkým v kreovaní štruktúr regulačného úradu, návrhu kandidátov na predsedu úradu a členov regulačnej rady. Práve spôsob navrhovania kandidátov, ako aj neodôvodnené spojenie funkcie predsedu úradu a predsedu regulačnej rady vážne limituje nezávislosť správania sa regulačného úradu tak voči štruktúram štátnej správy, ako aj regulovaným subjektom. A teda, samozrejme, keď hovorím o štátnej správe, hovorím aj o vláde. Aj preto je veľmi dôležité, aby návrh kandidátov, či už na predsedu úradu, alebo na členov regulačnej rady nešiel cez vládu.
Veď štátna správa, a teda aj vláda Slovenskej republiky je len v podstate jednou z inštitúcií, ktoré sú v súvislosti s rozhodovaním o rozvoji energetického sektora na Slovensku, ktoré nemôžu ovplyvňovať regulačný úrad.
Práve v tejto súvislosti podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67).
Teda po prvé. V § 2 písm. e) sa vypúšťajú slová "a výšku" a na konci sa pripájajú slová "ich súčasťou sú aj náklady vynaložené na potrebné investície na zabezpečovanie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete."
Odôvodnenie: Ustanovenie s cieľom bližšej špecifikácie ekonomicky oprávnených nákladov a zvýšenia právnej istoty regulovaných subjektov. Náklady vynaložené na potrebné investície, na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete by mali tvoriť ekonomicky oprávnené náklady a mali by byť v každom prípade súčasťou regulovaných cien s cieľom zabezpečiť dlhodobú bezpečnú prevádzku sústav a sietí. Okrem toho výška oprávnených nákladov jednotlivých dodávateľov sa môže líšiť. Určenie výšky nákladov spoločnosti je zásah do jej fungovania.
Po druhé. V § 2 sa vypúšťa písm. m): "nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje."
Odôvodnenie: Geografický aspekt je podstatným definičným znakom veľkoobchodného energetického produktu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 1227/2011, ktoré sa obmedzuje iba na dodávky v rámci Európskej únie.
Po tretie. V § 5 odsek 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti úradu od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície predsedu úradu.
Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 3, nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaný model organizácie úradu, kedy jedna osoba je predsedom úradu a zároveň predsedom regulačnej rady, v ktorej vecnej kompetencii je aj rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu, je v rozpore s princípom právneho štátu a právom na súdnu a inú právnu ochranu.
Po piate. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písm. c). Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
Odôvodnenie: Možnosť, aby sa na rozhodovaní v odvolávacom konaní zúčastňovala osoba, ktorá sa zúčastňovala, respektíve rozhodovala o konaní na inom stupni v zmysle § 9 odst. 2 Správneho poriadku, ale aj iných procesných predpisov, vyslovene zakázaná, a to za účelom naplnenia zásad nestrannosti rozhodnutia a rozhodovania správneho orgánu a dvojinštančnosti správneho konania.
Po šieste. V § 5 sa vypúšťa odstavec 13.
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v § 5.
Po siedme. V § 6 odsek 2 prvá veta znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalších päť členov rady." V poslednej vete sa vypúšťajú slová: "okrem práv a povinností predsedu úradu".
Odôvodnenie: Radu tvorí šesť členov, a teda v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady, okrem predsedu rady je v rade ďalších päť členov. Zároveň sa prirodzene vypúšťa akékoľvek spojenie pri zastupovaní predsedu rady s pozíciou predsedu úradu.
Po ôsme. V § 6 ods. 3 písm. a) znie: "a) určuje regulačnú politiku postupom podľa § 8".
Odôvodnenie: Slovo "určuje" vystihuje komplexnejšie charakter procesu tvorby regulačnej politiky.
Po deviate. V § 6 odsek 3, písm. b) znie: "b) predsedu rady a predsedu rady zo svojich členov". (Pozn. red.: správne má byť "predsedu rady a podpredsedu rady zo svojich členov".)
Odôvodnenie: Členovia rady majú právo zo svojich radov zvoliť si predsedu a podpredsedu rady.
Po desiate. V § 7 v odseku 1, odseku 2, odseku 17 a odseku 19 sa vypúšťajú slová: "okrem predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po jedenáste. V § 7 odsek 3 znie: "Prezident Slovenskej republiky vymenuváva členov rady na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti regulačnej rady od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície členov rady.
Po dvanáste. V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová: "tak, aby bol dodržaný odsek 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu rady."
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po trináste. V § 7 odsek 18 sa vypúšťajú slová: "to neplatí pre predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Toľko teda pozmeňovací návrh. Na záver môjho príspevku vás chcem požiadať, vážení kolegovia, o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu v prospech rozvoja liberalizovaného, transparentného, konkurenčného a nediskriminačného energetického trhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, k vášmu návrhu toho predmetného zákona v dôvodovej správe zdôrazňujete, že jeho zámerom je predovšetkým eliminácia daňových únikov, nelegálnych aktivít podnikateľských subjektov a že tieto opatrenia nebudú predstavovať administratívne prekážky.
V podstate s tým súhlasíme a KDH zdôrazňuje potrebu boja proti daňovým únikom. Veď 2,3 mld. eur úniku na DPH za rok 2010 je skutočne hrozivé memento a tieto zdroje chýbajú v rozpočte tejto krajiny a predovšetkým pri konsolidácii verejných zdrojov. V podstate potiaľ súhlasíme, pán minister, s vašimi úmyslami, na druhej strane ale v tomto návrhu je viacero opatrení, ktoré zbytočne administratívne zaťažujú platiteľov DPH a často nezmyselne viažu zároveň aj finančné zdroje, ktoré môže podnikateľ efektívne využiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a v neposlednom rade taktiež predlžujú dobu zakladania obchodných spoločností.
V tejto súvislosti, ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.
1. V čl. I v 1. bode § 4 ods. 5 sa slová "do 60 dní" nahrádzajú slovami "do 38 dní".
Odôvodnenie: Lehota na registráciu platiteľov DPH, ktorí sú povinní zložiť zábezpeku na daň v trvaní šesťdesiat dní, je neúmerne dlhá, obzvlášť ak vezmeme do úvahy navrhovanú povinnosť zložiť predmetnú zábezpeku v lehote osem dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Preto stačí v oboch prípadoch základná lehota tridsať dní, ktorá môže byť v prípade povinnosti zložiť zábezpeku na daň, predĺžená o osem dní. Pokiaľ by bolo schválených šesťdesiat dní, tak sa doba zakladania nových obchodných spoločností viac ako zdvojnásobí, čo je v ostrom protiklade so záväzkom vlády z programového vyhlásenia znižovať administratívne zaťaženie a uľahčovať zakladanie podnikov.
2. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 1 písm. d) znie:
"d) tento daňový subjekt nepreukáže správcovi dane do času podania žiadosti o registráciu na daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.".
Odôvodnenie: Keďže zákon o DPH v § 3 ods. 2 hovorí, že ekonomickou činnosťou je každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, to znamená, teoreticky aj jeden príjem v hodnote jedno euro, zloženie zálohy na daň by sa v tomto prípade malo vyžadovať len od tých subjektov, ktoré pred registráciou nepreukážu vykonávanie ekonomickej činnosti, to jest dodanie tovarov a služieb bez ohľadu na počet dodávok a výšku platieb.
3. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 2 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: "a výšku jej základného imania".
Odôvodnenie: Podľa § 4c ods. 2 bude môcť daňový úrad rozhodnúť o výške zábezpeky na daň v závislosti od rizika vzniku nedoplatku na DPH, pričom nie sú nijako upravené pravidlá a postup, podľa ktorých bude daňový úrad posudzovať rizikovosť jednotlivých žiadateľov a stanovovať výšku zábezpeky. Daňový úrad bude môcť určiť ľubovoľnú výšku zábezpeky od 1000 do 500 000 eur a určením neúmerne vysokej zábezpeky de facto účinne blokovať registráciu obchodných spoločností.
4. V čl. I v 33. bode § 77 ods. 2 sa vypúšťajú tieto slová: "uplynulo viac ako dvanásť kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a".
Odôvodnenie: Povinné zdaňovacie obdobie, kalendárny mesiac, pridá viac práce účtovníkom a zvýši sa tým cena za spracovanie účtovníctva. Dané opatrenie pridá oveľa viac práce daňovým úradníkom, čo môže mať vplyv na chybovosť, nesprávne a neoprávnené vyplácanie preplatkov a hlavne spôsobuje nervozitu v komunikácii medzi daňovým úradom a platiteľom dane.
5. V čl. II v 42. bode § 81 ods. 4 písm. b) v 1. bode sa pred slovo "nevykonáva" vkladajú slová: "v uplynulých dvanástich mesiacoch".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie umožní zrušenie registrácie spoločnosti ako platcu DPH, ak nevykonáva alebo prestane vykonávať podnikanie. Nie je však zrejmé obdobie, ktoré sa bude brať do úvahy pri rozhodovaní, či firma vykonáva alebo nevykonáva podnikanie.
Problém môžu mať všetky firmy, ktoré mesiac, respektíve niekoľko mesiacov nevystavia faktúru, pretože nemá zákazky, alebo má taký produkt, ktorého výroba trvá niekoľko mesiacov, alebo poskytuje služby, ktoré fakturuje len jedenkrát ročne.
Toľko pozmeňovací návrh. Ja by som bol rád, pán spravodajca, ak by sa dalo hlasovať o každom tomto bode zvlášť. Vážení kolegovia, chcem váš požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia.
Ďakujem pekne.