Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2012 o 11:09 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 12:05 - 12:06 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za túto poznámku. Chcem to len podporiť ešte aj takýmto spôsobom. Skutočne nám chýbali aj včera na výbore, keď prišiel vyargumentovať vlastne, prečo jednak v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj rozprávali sme sa aj vecne k tejto záležitosti, že potrebujeme ďaleko presnejšie podklady, ďaleko presnejšie analýzy, dopady a bez toho je veľmi ťažko podporiť tento návrh zákona. Nehovoriac už, samozrejme, o tejto chybičke krásy, ktorá je skutočne veľkou chybičkou krásy, alebo až chybou krásy, keď sa jedná o tento bod 7, a teda navyšovanie toho limitu z 200 na 300 MW.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 11:55 - 12:04 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, v krátkom časovom slede sa stretávame opäť. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som hovoril už pred niekoľkými desiatimi minútami a konštatoval som, že tento návrh zákona skutočne nespĺňa všetky kritériá pre to, aby sme ho museli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, teraz by som sa chcel skôr viac teda dotknúť vecnej stránky návrhu tohto zákona.
Predkladateľ dôvodí prínos novely zákona v znížení podpory obnoviteľných zdrojov energií, a teda aj zníženie nákladov na ich podporu, ktorá vchádza do, alebo je súčasťou ceny elektriny cez tarifu prevádzkovania systému. Väčšina z tých 29 novelizačných bodov k tomu aj skutočne smeruje, znižuje sa napríklad hranica podpory pre vodnú energiu na 5 MW, fotovoltaiky zo 100 kW na 30 kW. Posilňujú sa aj sankcie za porušenie korektného správania sa výrobcov elektriny.
Včera na výbore pre hospodárske záležitosti predseda ÚRSO sa orientoval predovšetkým na túto problematiku a verím, že tam dochádza k porušeniam toho korektného správania sa v mnohých prípadoch a je to treba určite dať na správnu mieru. Čiže v tom pohľade na návrh tohto zákona vidím, že to smeruje aj pozitívnym smerom.
Čo je to, čo ale je výrazným problémom v rámci tohto návrhu, je bod 7, ktorý je orientovaný viac-menej na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, resp. podmienky, za ktorej vlastne môžu dostať jednotlivé subjekty, ktoré vyrábajú alebo sú výrobcami elektrickej energie, zo strany štátu.
A tu narážame na problém bodu 7, kde sa zvyšuje hranica podpory na 300 MW, keď doteraz tá hranica bola 125 MW, resp. zvýšenie na 200 MW, ak bola elektrina vyrábaná z vysoko účinnej kombinovanej výroby s 20-percentným podielom obnoviteľných zdrojov energie.
Nedá mi sa nejakým spôsobom zamyslieť, prečo práve táto hranica 300 MW, a už niektorí predrečníci v rámci rozpravy pre skrátené legislatívne konanie už tu naznačili, že je to pravdepodobne pripravené pre konkrétne záujmy konkrétnych výrobcov, ktorí spadajú vlastne do tohto limitu, čo určite nie je korektné pre, povedal by som, podnikateľskú sféru, pre celú podnikateľskú sféru, ktorá realizuje výrobu elektriny cez obnoviteľné zdroje. Na jednej strane teda ideme znižovať podiel alebo podiel podpory pre určité formy, predovšetkým vo fotovoltaike, resp. aj v rámci vodnej alebo výroby elektriny z vodných zdrojov. Na druhej strane ideme, môžem povedať, dosť nezmyselným a netransparentným spôsobom podporovať kombinovanú výrobu elektriny, teda, samozrejme, za príspevku aj časti obnoviteľných zdrojov. Môžeme teda s určitosťou povedať, že pre konkrétne úzke kruhy záujmových skupín.
Dosť často, alebo teda v dôvodovej správe je tu uvedené, že za všetkým by sme mali vidieť predovšetkým zníženie tej konečnej ceny elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Myslím si, že tento argument dosť visí na vode vzhľadom na to, že aj pri tejto výrobe, kombinovanej výrobe z podielov obnoviteľných zdrojov takisto sa tie náklady, predovšetkým s prenosom tejto elektrickej energie, resp. výroby teda z týchto, kombinovanej výroby, takisto budú započítavať do celkových nákladov. A skôr povedal by som, že keď všetky tieto náklady, ktoré súvisia aj potom s dotáciami, zrátame, tak je veľký predpoklad, že tie konečné ceny energií pre spotrebiteľov budú vyššie, ako sú predpokladané. Takže ťažko sa stotožniť s týmto návrhom práve v tejto oblasti podpory alebo s vyšším limitom podpory kombinovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Chcel by som ešte pripomenúť bod 9, v ktorom sa ruší minimálna hranica investície pri rekonštrukcii a modernizácii, ktorá je 50 % investičných nákladov na obstaranie novej technologickej časti. Čo to znamená? Znamená to prakticky, že každý jeden už teraz existujúci zdroj môže do určitej miery, ak už táto podmienka nebude platiť, môže vlastne požiadať o podporu bez toho, aby nejakým výrazným spôsobom investoval do rozvoja technológií na zvýšenie účinnosti a podobne, a v podstate môže mať nárok na podporu na 15 rokov. Čo opäť zaťaží štátny rozpočet a opäť všetky tieto náklady sa zrejme pretavia v koncovej cene za elektrickú energiu pre spotrebiteľov.
Takisto by som chcel dať do pozornosti bod 29, kedy podľa tohto bodu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude mať kompetenciu určiť kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať tá podpora pre zariadenie do 300 MW, a teda iba ÚRSO bude mať možnosť rozhodovať, komu táto podpora sa dá, komu sa nedá, aké kritériá budú teda sťahované na tieto zariadenia, aké nie, aké podmienky podpory budú alebo nebudú, kto dostane v konečnom dôsledku túto podporu alebo kto ju nedostane. A opäť keď si dáme do súvislosti ten zvýšený limit z 200 MW do 300 MW, opäť to bude len úzka skupina subjektov, podnikateľských subjektov, ktoré majú takéto zariadenia na výrobu elektrickej energie kombinovanou výrobou a aby vlastne mohli takúto podmienku povedzme splniť.
Čiže je tu množstvo pochybností, je tu množstvo otáznikov, nezodpovedaných vecí, ktoré možno by bolo dobré, pán minister, aby ste vedeli viac analyzovať, možno viac rozvinúť, čo skutočne prinesie také tento návrh zákona pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na jednej strane, na druhej strane tak, aby bezpečnosť, energetická bezpečnosť Slovenska bola posilnená a na druhej strane aby všetky tieto opatrenia nesmerovali k tomu, že v konečnom dôsledku domácnosti, resp. ďalší spotrebitelia zaplatia za elektrickú energiu viac ako doteraz.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 10:39 - 10:43 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, už som vlastne niečo naznačil vo svojej faktickej pripomienke. V každom prípade chcem len zopakovať meritum veci, o ktorom teraz tu hovoríme, že tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nemá skutočne opodstatnenie vzhľadom na to, že teda ani neohrozuje, ani nevytvára žiadne nebezpečenstvo pre túto krajinu, pre ľudí tejto krajiny, ani nevytvára žiadne predpoklady pre vznik hospodárskych škôd.
Už som aj tu povedal, že skôr si myslím, že je tu záujem predovšetkým v rámci odseku 7, kde sa v tejto nadväznosti aj rozširuje kompetencia ÚRSO, ktorá bude stanovovať pre výber zariadenia, ktorým sa bude stanovovať vlastne podpora. Teda nie ako doteraz, transparentne po širších diskusiách, dokonca aj v prípade konkrétne legislatívy cez Národnú radu, aby sme my a zároveň aj verejnosť mala možnosť odsledovať, ako sa vytvárajú vlastne podmienky pre rozvoj energetiky, ako to bude dopadať na koncové ceny konečných spotrebiteľov. A na druhej strane, ako bude to motivovať, resp. demotivovať to podnikateľské prostredie predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov.
Takže ako vyzerá, z tohto návrhu vlastne Národná rada a poslanci a ďalšie relevantné inštitúcie budú vlastne vylúčení z toho celého procesu a jednoducho bude na vôli alebo nevôli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako sa budú stanovovať podmienky a kto vlastne v konečnom dôsledku tú podporu dostane.
V tomto návrhu, aj včera sme mali možnosť prostredníctvom pána Holjenčíka a takisto pána štátneho tajomníka vo výbore pre hospodárske záležitosti sa dozvedieť, že by malo vlastne dôjsť k zníženiu koncových cien alebo cien pre koncových spotrebiteľov. Osobne si myslím, že tieto zmeny v rámci tohto návrhu zákona skôr prinesú opak, a to zvýšenie cien energií. Dá sa predpokladať, a to koniec koncov už hovorí sa aj v štúdii SEPS-ky, ktorá hovorí, že v každom prípade ďalšie navyšovanie kapacity obnoviteľných zdrojov, a teda aj kombinovanej výroby, ktorá s týmto súvisí, môže zhoršovať tú situáciu a môže vytvárať reálne problémy pre prenos tejto elektrickej energie, a teda zvyšovať náklady prenosovej sústavy, čo sa všetko, samozrejme, že prenesie do koncovej ceny za elektrinu.
No a ja tu nechcem teraz hovoriť o finančných skupinách, ja nemám také dôkazy, o ktorých tu hovoril pán kolega Lipšic. Na druhej strane, keď v bode 7 teda vidíme tieto zmeny, neviem, prečo práve 300 MW, keď už teraz máme 200 MW, neviem, prečo práve 300 MW. Vyzerá to tak, že skutočne je to pripravované v rámci nejakých konkrétnych záujmov, ale nechcem tu teraz špekulovať o týchto veciach a nebudem sa už ani rozširovať aj vzhľadom na to, že vlastne teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.
Na záver mi dovoľte predniesť procedurálny návrh teda, aby sa tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní stiahol v rámci rokovania Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 10:14 - 10:15 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedajúca. Ja sa rovnako chcem stotožniť s mojím kolegom Přidalom, pretože si myslím, že neboli naplnené podmienky na to, aby sme tento návrh zákona mohli riešiť skráteným legislatívnym konaním.
Myslím si, že obyvateľom Slovenska vôbec nehrozí žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi ani žiadne hospodárske škody na to, aby sme museli tento zákon takto, takýmto spôsobom urýchľovať.
Aj napriek tomu teda, že zatiaľ ešte by sme nemali hovoriť o vecnej stránke, myslím si, že celý ten problém je v tom, aby sme vedeli dať podporu niektorým ďalším formám výroby elektriny aj s čiastočným využitím obnoviteľných zdrojov, a to je kombinovanej výroby, a teda aj do určitej miery aj zvýšenia kompetencií ÚRSO. Čo by na jednej strane možno nebol až taký problém, ale na druhej strane vidím problém v tom, že je tu snaha, aby sme v podstate zlepšovali podmienky pre tých väčších výrobcov a posúvame hranicu pre podporu výroby elektrickej energie s kombinovanou formou, s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW. Čiže toto sú asi tie konkrétne dôvody, prečo sa tento zákon ide urýchľovať a prečo ho posúvame do parlamentu na schvaľovanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2012 16:40 - 16:42 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakcie tým kolegom, ktorí sa vyjadrovali.
K pánovi poslancovi Duchoňovi. Ja teda by som rád uveril, že máte záujem bojovať proti daňovým únikom, predovšetkým v súvislosti s DPH-čkou. Potom sa nebojte to aj kvantifikovať v tomto návrhu rozpočtu. Ak sa nebojíte kvantifikovať, explicitne šupnete 100 mil. eur z predaja Štátnych hmotných rezerv, a bojíte sa kvantifikovať potom lepší výber daní na DPH, tak potom tam niečo nie je v poriadku, potom akosi si nedôverujete s tým lepším výberom daní, predovšetkým teda DPH.
Pán poslanec Kuffa, no určite je dobré, aby sme vytvorili čo najlepšie podmienky aj pre poľnohospodárov, len, bohužiaľ, toto, čo platí pre živnostníkov, platí aj pre poľnohospodárov. Čiže tie zle nastavené podmienky zrejme nebudú motivovať ani poľnohospodárov k tomu, aby riešili svoju situáciu. Určite je dobrá nová legislatíva. A ako sme vlastne už aj v médiách oznámili, v podstate pripravujeme návrh zákona o rodinnom podnikaní, kde budú riešené rodinné farmy.
Čo sa týka pána poslanca Zajaca, určite len sa zhodujeme v pohľade na situáciu okolo výstavby či už rýchlostných ciest alebo diaľnic. Myslím si, že ministerstvo dopravy v tomto zložení, ako teraz funguje, nie je schopné aktuálne zabezpečovať program, ktorý bol nastavený a ktorý bol reálne nastavený. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.12.2012 16:18 - 16:35 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne teda, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona roka, ako sa o ňom hovorí, teda k zákonu o štátnom rozpočte.
Začnem možno trochu zoširoka s tým, že zrejme všetci si uvedomujeme, že Slovensko je otvorenou ekonomikou, a teda, či chceme alebo nechceme, je súčasťou globálnych ekonomických procesov. Tá situácia je momentálne možno viac ako zložitá, nielen v Európe, nielen vo svete, ale, samozrejme, aj na Slovensku. Už dávno nie sme v období, keď sme sa mohli spoliehať na globálny ekonomický rast, na veľký prílev zahraničných investícií, a teda aj na zvyšovanie životnej úrovne našich občanov.
V uplynulých rokoch sme boli zvyknutí na vyšší rast HDP. A musím povedať, a určite to musí uznať každý súdny človek, že to bolo spôsobené aj našimi reformami, ktoré neboli ľahké, a teda aj vrátane už teraz zrušenej rovnej dane. Tie časy sú však nenávratne preč, nachádzame sa v situácii, keď mnohé členské krajiny Európskej únie, eurozóny, sú v hlbokých problémoch, zadlžené, a teda musia nejakým spôsobom čeliť problému refinancovania svojho dlhu. Preto aj my, a to kvitujem aj v súvislosti s touto vládou, sme sa odhodlali znížiť deficit verejných financií pod 3 %, čo je, ako som spomínal, pozitívny krok na jednej strane. Na druhej strane je ale otázne, či takto navrhnutým rozpočtom a všetkými predchádzajúcimi opatreniam budeme schopní tento cieľ aj zvládnuť.
Súčasné obdobie krízy môže byť napriek tomu, že je vážna, zároveň aj novou výzvou a šancou na vybudovanie viac konkurencieschopnej ekonomiky. A to sa týka aj Slovenska. Tu však, pán minister, berieme do úvahy vaše opatrenia, ktoré predchádzali aj návrhu štátneho rozpočtu, môžeme povedať, úplne zlyhávate. Opatrenia, ktoré ste doteraz urobili, sa podobajú zle pripravenej pôde, ale aj sejbe, v ktorej je viac kúkoľa ako samotného zrna, lebo inak sa nedá nazvať v podstate celý daňový a odvodový systém, s ktorým ste prišli, takisto zmeny v Zákonníku práce, mraky poplatkov, ak nie kúkoľ, ktorý nielenže nerodí zrno, ale zároveň ešte aj zabíja zdravé zrná, z ktorých je ťažké potom, pán minister, niečo žať, ak teda to nemá byť samotný kúkoľ. Ak k tomu prídu aj iné nepredvídané okolnosti, ako je, nedajbože, pokles dopytu po autách, mnohé odchody významných investorov, ktoré sa javia už aj teraz, nechcem spomenúť čisto len U. S. Steel, ale aj ďalšie, počúvame o Slovalcu, podobných investoroch, možno potom budeme musieť zabudnúť, pán minister, rátať s deficitom nižším ako sú 3 %.
Občanom Slovenska ste sľúbili istoty, to je všetko v poriadku, vo voľbách vám uverili, aj keď, teraz to vnímame, boli zrejme jednoznačne zavedení.
A čo sa týka vládneho programu, ktorý bol dosť nejasný, to už je dosť ďaleko od tých samotných istôt, tak sme sa dozvedeli, že tie by mali prísť cez hospodársky rast a zamestnanosť. Aká je realita dneška? Hospodárstvo tejto krajiny funguje už 8 mesiacov, dá sa povedať, len zotrvačnosťou, nie sú žiadne nové impulzy, žiadne nové programy, nejaké významné projekty. Asi najviac je to badateľné na rezorte dopravy. Tých doteraz, žiaľ, nezobudila ani každému známa tragická udalosť. Ako som mal aktuálne možnosť nahliadnuť do návrhu ďalšej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a tiež rekonštrukcie ciest I. triedy, v spánku hodlajú vytrvať ešte zrejme veľmi dlho. Inak si neviem vysvetliť odsúvanie úsekov stavieb na obdobie po roku 2014. Týka sa to hlavne rýchlostnej cesty R4 so severným obchvatom Prešova, ale aj rýchlostnej cesty R7, už nehovoriac o tom, že sa do tohto programu nezaradila ani rýchlostná cesta R9, ktorá by významným spôsobom vylepšila sociálno-ekonomický rozvoj Prešovského kraja, respektíve jeho severovýchodnej časti.
Páni a dámy zo strany SMER, skutočne prijalo rozhodnutie minimálne vaše ministerstvo, ktoré úplne bude paralyzovať rozvoj Prešovského regiónu.
Teraz sa už ale vrátim k navrhovanému rozpočtu a hlavne k tým, ktorí by mali, pán minister, doniesť vami požadované finančné zdroje a zároveň aj zamestnanosť, prácu pre ľudí tejto krajiny. Aké stimuly prinášate pre týchto ľudí, aby vás vypočuli, aby vám skutočne doniesli viac, toľko, koľko očakávate do štátneho rozpočtu? Od tých, ktorým ste zvýšili daň na 23 %, očakávate viac o 212 miliónov eur. To ste matematicky možno zrátali dobre, pán minister, ale tu priama úmera obyčajne v týchto prípadoch neplatí. So svojím „sociálnym cítením" ste nezabudli ani na malých podnikateľov a živnostníkov. Tým okrem zvýšenia odvodov ste naordinovali aj tzv. progresívnu daň. Veď tí zbohatlíci živnostníci, rozumej tí, ktorí si dovolili mať vyšší príjem, si predsa nemôžu len tak dovoliť rozvíjať svoju firmu, nakupovať nové technológie či zamestnávať nových ľudí. Alebo viete im, pán minister, poradiť, odkiaľ majú zobrať úvery, respektíve nejaké pôžičky na to, aby mohli rozvinúť firmu, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie? Nie sú tí odkázaní okrem krytia vlastných potrieb a krytia potrieb rodiny z týchto zdrojov, reinvestovať zdroje do rozvoja ich živnosti? Túto možnosť im skutočne vašimi opatreniami beriete. A opäť vaše očakávanie od tejto skupiny malých podnikateľov, živnostníkov, je o 30 miliónov eur viac. Som si takmer istý, že výsledkom bude rušenie živnosti, v lepšom prípade ešte väčší dôraz na obchádzanie zákonov cez využívanie medzier a optimalizácia výšky príjmu, vďaka ktorému zaplatia tomuto štátu ešte menej ako doteraz.
Čo sa týka výnosu daní z pridanej hodnoty, konštatujete, že v nasledujúcich rokoch by mal rásť pomalšie ako spotrebné výdavky, už niekto tu povedal, že rast spotreby domácností je 8,2 %. Tie dôvody vidíte najmä v daňových únikoch. Plánovaný nižší výnos na DPH v porovnaní s rokom 2011 o 290 miliónov eur dokazuje, že v prípade boja proti únikom na DPH už dopredu rezignujete a v podstate priznávate, že vaša daňová politika je vysoko demotivujúca.
Dovoľte mi vyjadriť sa aj ku konkrétnym rezortom v rámci predpokladaného rozpočtu.
Ako predseda výboru pre hospodárske záležitosti sa chcem viac dotknúť predovšetkým rezortu hospodárstva a rezortu dopravy.
Ako je zrejmé, celý rozpočet je len o naivnom zvyšovaní príjmov, a nie o znižovaní výdavkov, a teda šetrení. V prípade rezortu dopravy a hospodárstva to platí dvojnásobne. Veď plánované zníženie personálnych a administratívnych výdavkov oboch rezortov je ďaleko nižšie ako personálne a administratívne výdavky pre nového podpredsedu vlády a jeho zbor. Paradoxom na tom je to, že tento nový aparát zbytočne supluje riadenie investorských zámerov oboch spomínaných ministerstiev. A teda nešetríme v konečnom dôsledku, ale ešte zvyšujeme náklady na osobné a administratívne zabezpečenie týchto ministerstiev, respektíve nového útvaru, pričom zdroje, ktoré sú takto zbytočne vyhodené, by mohli slúžiť ako dobrá investícia napríklad do mikropôžičkového programu pre malé firmy a živnostníkov, ktorý ste, mimochodom, v roku 2009 zastavili a doteraz nespustili, nehovorím už o objeme zdrojov do podporných vzdelávacích a poradenských programov pre malé a stredné podniky, ktoré realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tie sú síce etablované, ale z dôvodu nízkeho objemu zdrojov sú takmer nefunkčné. Myslím si, že ani vyššia suma ako navrhovaných 9 miliónov eur na samotné investičné stimuly, ktoré sú, mimochodom, nastavené len na pochybné udržiavanie pracovných miest v niektorých vybraných spoločnostiach, nemôže prekryť odkaz, ktorý ste vyslali existujúcim alebo potenciálnym investorom. A ten odkaz pre nich je jasný: vyššie korporatívne dane, mimoriadne odvody, nové dane pre regulované subjekty, lavína poplatkov a komplikované pracovné právo. To je ten signál, to je ten odkaz, to vás čaká, milí investori, na Slovensku. To je zlá správa pre Slovensko, ale možno dobrá správa pre konkurenčné okolité ekonomiky.
Ak som hovoril o naivnom očakávaní vyšších príjmov, nemôžem opomenúť jeden do očí bijúci príklad, už to povedal môj kolega Miškov aj môj kolega Přidal. Ale skutočne to je tak do očí bijúci príklad, že tento rozpočet je na vode, pán minister, keď jeden predseda konkrétnej inštitúcie, Správy štátnych hmotných rezerv nevie povedať, odkiaľ zoberie 100 miliónov eur. Ako vy môžete potom rátať, ako tento rozpočet môže vychádzať z nejakých reálnych predstáv? Nejde mi o to, čo tu hovoril môj kolega Přidal, ktorý to trošku v podstate odľahčoval, hovorili ste tu o Nobelových cenách a podobne, je to pre mňa jednoducho nepredstaviteľné. Keď som sa ho pýtal, aby mi povedal, teda už len vo výbore, ako sa môžeme vyjadriť seriózne k návrhu rozpočtu, ak nevieme povedať, či tých 100 miliónov bude alebo nebude alebo odkiaľ bude, už ma dostal do situácie, keď som sa opýtal: Tak asi ich budete musieť ukradnúť, pravdepodobne? Nevedel povedať, čo idú predať. Ja som tiež odľahčene povedal, že platinové sitká už došli, a teda som sa opýtal: „Na akú komoditu by ste radi prešli?“ No ale ani na to nevedel zareagovať.
Pri pohľade na kapitoly rozpočtových organizácií oboch rezortov je zrejmé, že tie už viac slúžia skôr represívne na výber úctyhodného počtu poplatkov a pokút ako na plnenie systémových úloh. Je tiež dokonca aj otázne, či aj tieto príjmy budú reálne naplnené.
V rezorte dopravy je potrebné opätovne spomenúť veľkú záťaž na strane výdavkov, ktorá je výsledkom PPP projektu rýchlostnej komunikácie R1. Ide o výdavky za dostupnosť v rámci koncesnej zmluvy na R1 vo výške 130 miliónov na 30 rokov. Neviem si predstaviť, pán minister, ak by ste museli plánovať výdavky rozpočtu za dostupnosť v rámci vami pôvodne plánovaných ďalších dvoch predražených PPP projektov, teda balíkov na D1, v celkovej výške takmer 800 mil. eur po dobu 30 rokov. Skutočne neviem si predstaviť, kde by sme hľadali tie zdroje. Ak by sme išli vašou cestou, zrejme by sme museli nastaviť dane z príjmov možno dvojnásobne podľa vašej logiky tak, aby sme vedeli vykryť takéto diery v rozpočte. Nie je preto prekvapujúce, že potom chýbajú zdroje na výstavbu, údržbu či rekonštrukciu ďalšej dopravnej infraštruktúry, predovšetkým ciest I. triedy, ale tiež na bytovú výstavbu, po ktorej ľudia takto volajú.
Na záver mi dovoľte, pán minister, povedať na rovinu, tento rozpočet skutočne stojí na hlinených nohách. V rozpočte hádam neexistuje jediná významná položka, hlavne na strane príjmov, ktorej naplnenie by nebolo vysoko rizikové. Obávam sa, že dokonca aj tie smiešne úspory na strane výdavkov bude veľmi ťažké naplniť, veď z objektívnych dôvodov „prečo nie“ sa zrejme nájde dosť.
Mňa ste, pán minister, týmto návrhom rozpočtu skutočne nepresvedčili, ale čo je dôležitejšie, je, že nepresvedčili ste tých, od ktorých očakávate, že tento rozpočet naplnia, teda podnikateľov. Ja som mal možnosť rozprávať sa s plejádou či už malých podnikateľov alebo väčších podnikateľov, zástupcov veľkých podnikov. A títo majú veľké obavy. A dokonca sa ani netajili tým, čo tu viackrát odznieva z úst predovšetkým opozičných poslancov, že budú sa snažiť optimalizovať, že budú sa snažiť hľadať úniky, ako nezaplatiť vyššie dane. A čo sa týka malých živnostníkov, tých, pokiaľ nebudú schopní nejakým spôsobom zoptimalizovať túto situáciu, a teda, povedzme, príjmy, tak pravdepodobne budete vidieť v radoch na úradoch práce.
Nechcem tu trhať tento návrh štátneho rozpočtu, ako to urobili niektorí moji kolegovia, ja sa obávam, pán minister, že tento návrh, resp. tento rozpočet, ktorý pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou schválite, budete musieť párkrát roztrhať asi vy osobne. Želám vám, aby tých trhaní bolo čo najmenej, už len kvôli ľuďom tejto krajiny. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.11.2012 17:44 - 17:45 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ťažko sa mi reaguje na vás, pán Blaha. Veľmi dobre si uvedomujem v podstate princípy kresťanskej demokracie v oblasti trhového hospodárstva, teda sociálne trhového hospodárstva. Myslím si, že rovná daň absolútne nie je v protiklade s týmito princípmi, ktoré sú za sociálne trhovým hospodárstvom. Ja tam nachádzam práve veľa príležitostí na to, aby sa ľudia mohli viac angažovať, aby vlastne mohli sa o seba postarať, aby v podstate tie princípy solidarity a subsidiarity boli ďaleko viac uplatňované ako v tom, čo presadzujete vy. Takže môžeme o tom polemizovať. V každom prípade ja sa neurazím, napriek tomu, že každého jedného nás značkujete neoliberálom. Ja sa absolútne nepokladám ani za liberála a už tobôž nie za neoliberála. V každom prípade som kresťanský demokrat, ktorý obhajuje sociálne trhové hospodárstvo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 17:30 - 17:42 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, trochu sa ospravedlňujem za zdravotnú indispozíciu, ale hádam to nejako zvládnem. Nechcem sa príliš opakovať o tom, čo som povedal v rámci rozpravy v prvom čítaní. Možno naivne som sa nádejal, že pod ťarchou stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácie, nespokojnosťou občanov so situáciou či už v justícii, školstve, zdravotníctve vládna strana aspoň čiastočne prehodnotí tie „istoty“, ktoré presadzuje pre všetkých aktívnych ľudí, či už tých, ktorí podnikajú, alebo tých, ktorí aktívne, ešte majú to šťastie a pracujú, teda sú zamestnaní. Nestalo sa tak, ba naopak, vláda naďalej razí svoju zakomplexovanú socialistickú ideu pozbierať od všetkých aktívnych ľudí všetko, čo sa dá, akýmkoľvek možným spôsobom, hlavne od tých, ktorí vyčnievajú z radu, a potom „spravodlivo“ to prerozdeliť, najlepšie v tichosti, s čo s najmenšou transparentnosťou a, pokiaľ možno, svojim.
Vo svojom dnešnom príspevku už nechcem hovoriť ani o výhodách rovnej dane ako spravodlivého a zároveň solidárneho daňového nástroja. Dokonca už nebudem ani zdôrazňovať fakt, že mnoho európskych krajín vrátane Švédska, ktoré vlastne bolo takým vzorom našich socialistov, ide stimulovať ekonomiku nižším daňovým zaťažením, lepšími podmienkami práve pre malých a stredných podnikateľov. Som presvedčený, že najbližšie mesiace ukážu, že takto vládnou stranou nastavená daňová spúšť prinesie Slovensku veľmi rýchlo hospodársky úpadok, apatiu podnikateľov, nezáujem investorov a mnoho ďalších ľudí bez práce.
Mám to šťastie, že často komunikujem s malými podnikateľmi a živnostníkmi, dlhé roky som sa im venoval. A práve mnoho týchto malých podnikateľov a živnostníkov sa už v súčasnosti vzdáva svojich podnikateľských ambícií, vidiac, čo sa pre nich chystá v najbližšom období. V skutočnosti nevidia žiadnu perspektívu rozvoja ich firiem, ich živností. Navrhované daňové a odvodové úpravy považujú za posledný klinec do rakvy ich podnikateľského úsilia. Paušálne výdavky, ktoré výrazným spôsobom zjednodušovali živnostníkom ich administratívu, byrokraciu, záťaž, sú po pripravovaných úpravách, respektíve zakomponovaných úpravách v tomto návrhu zákona nastavením ich stropu takmer nepoužiteľné. Stačilo pritom málo, diferencovať jednotlivé skupiny živností podľa nákladovej náročnosti a prisúdiť im primerané motivačné percentuálne sadzby.
Tromfom vašej daňovej reformy, ak ju tak vôbec možno nazvať, má byť progresívne zdaňovanie fyzických osôb, ktoré zdaní vyššou sadzbou ľudí s vyššími príjmami. Mimochodom, tá bulharská konštanta, ktorou násobíte minimálnu mzdu pre dosiahnutie hranice pre vyššiu 25-percentnú sadzbu, skutočne nemá chybu. (Ruch v sále.) Trochu ma to vyrušuje.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím vás, vytvorme priestor, aby mohol pán poslanec vystúpiť v rozprave normálne. Nech sa páči.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Pritom si asi neuvedomujete fakt, že pre živnostníka, ktorý aj keď presiahne túto hranicu, je jeho zisk často jedinou formou nielen na krytie potrieb rodiny alebo na ďalšie dôležité potreby, ale často aj na reinvestovanie do rozvoja firmy. Alebo, tú otázku som si chystal na pána ministra financií, ale spýtam sa aj vás, pán minister, viete odporučiť nejaké výhodné alebo dostupné úvery alebo pôžičky pre tie maličké firmy či živnostníkov, skutočne im neostáva iba nejaký ten vyšší zisk na to, aby ho mohli reinvestovať? Ak ich takýmto spôsobom zdaníme, a teda nasadíme vyššiu sadzbu, veľmi, veľmi ťažko získajú nejaké prostriedky na to, aby mohli investovať do rozvoja firmy, do zamestnávania ďalších ľudí. Vaša ekonomická politika je pre podnikateľov, bohužiaľ, už niekoľko mesiacov práve s týmito pripravovanými návrhmi značne čitateľná. Aj preto za posledných niekoľko mesiacov zaznamenávame úbytok až 11 000 živnostníkov a niekoľko sto malých firiem. Aj preto, aj keď nemôžem povedať, že iba preto, ale aj preto, momentálne ministerstvo financií zaznamenáva výpadok na daniach. Ten údaj sa líši od 270 miliónov až do 400 miliónov.
Ozývajú sa aj investori, jedni, ktorí sú už tu etablovaní a uvažujú o odchode, a druhí, ktorí uvažovali tu investovať, ale už o tom neuvažujú. Môžete argumentovať čímkoľvek, fakt, že výrazne zhoršujete podnikateľské prostredie, nemôžete nijako zastrieť, 23 % nie je 19 %. Mimoriadne odvody, mimoriadne zdaňovanie regulovaných subjektov, správne poplatky, to všetko vytvára pochmúrnu mozaiku ozajstných podmienok pre podnikanie na Slovensku. Myslíte si, pán minister, že je to iba náhoda? Nie všetko sa dá uvaliť na krízu. Kríze treba práve čeliť zdravými stimulačnými nástrojmi pre aktívnych ľudí. Práve ďalším daňovým a odvodovým zaťažovaním, bariérami v pracovnom práve demotivujete už aj tých najodvážnejších, ktorí sú schopní zdieľať vysoké riziko podnikania. Podmienky, ktoré nastavujete, už nie sú o únosnom riziku. Tieto podmienky sú už o hazarde, hazarde s ľuďmi tejto krajiny. Ak by som to mal odľahčiť, neviem, či tento zákon nemal byť skôr zahrnutý v zákone o hazarde.
Vami nastavené podmienky ekonomickú krízu na Slovensku len prehĺbia. Naviac, ak zoberiem do úvahy nešťastne nastavenú štruktúru slovenského priemyslu orientovaného predovšetkým na automobilový priemysel, nechcem si ani len predstaviť, čo bude s touto krajinou pri výraznej strate dopytu po autách na celosvetovom trhu. Na koho sa potom budete spoliehať, pán minister, páni poslanci vládnej koalície? Na tých, ktorých teraz odstavíte týmito podmienkami od podnikania, od ich obživy pre rodiny? Bude náš sociálny systém schopný zvládnuť takýto nápor ľudí bez práce? Ak si myslíte, že áno, tak je to skutočne veľmi, veľmi trúfalé. Aký teda výsledok môžeme očakávať? Konkurzy, exekúcie, daňové úniky a v konečnom dôsledku prepúšťanie.
Chcem vás v dobrom slova zmysle, či už páni poslanci, panie poslankyne z vládnej strany, ale aj vás, pán minister, verím, že odovzdáte svojmu kolegovi tento môj návrh, teda varovať. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov, a tým k nižšiemu výberu daní a odvodov. V zložitých časoch globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč trojpercentného deficitu, ktorý chceme dosiahnuť, je rozhodnutie o tak zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné. Ako som už spomínal, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny.
Pôvodne som chcel dať pozmeňujúci návrh o zachovaní rovnej dane. Keďže pán Štefanec, kolega z SDKÚ, už takýto predložil, ja som teda pripravil ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka inštitútu paušálnych výdavkov a ktorý má za cieľ zmierniť dopady nastavených sadzieb a stropov pre remeselné živnosti. Ak dovolíte, tak teraz by som ho uviedol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (parlamentná tlač 239).
V Čl. I § 6 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Ak je daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia držiteľom oprávnenia prevádzkovať remeselnú živnosť podľa osobitného zákona a neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov zo živnosti najviac do výšky 7 560 eur ročne. Ak daňovník získa oprávnenie prevádzkovať remeselnú živnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, keď nastala uvedená skutočnosť. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie v remeselnej živnosti, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie v remeselnej živnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.“ Nasledujúce odseky v čl. I § 6 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa zohľadní rozdielna situácia fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť v remeselnej živnosti. Situácia týchto živnostníkov je totiž diametrálne odlišná, keďže majú vyššie náklady pre svoje podnikateľské činnosti. Preto chceme umožniť, aby aj tieto osoby mali možnosť si uplatniť paušálne výdavky pri svojej podnikateľskej činnosti a zároveň nebyť povinní viesť účtovníctvo.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Budem rád, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak tento pozmeňujúci návrh podporíte, aj keď v porovnaní s celým pochybným návrhom je to len drobná pozitívna, povedal by som, kozmetická úprava.
Na záver mi dovoľte, dámy a páni, v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tento pre Slovensko škodlivý vládny návrh zákona určite nepodporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2012 11:21 - 11:21 hod.

Ján Hudacký
Ďakujem pekne. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie tohto výboru bude dneska o 12.00 hodine v miestnosti výboru pre Európske záležitosti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 11:09 - 11:10 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem vám poďakovať, pán kolega Brocka, a podporiť vás, ako aj ostatných poslancov, ktorí chcú, aby obce vykonávali vlastne svoj mandát vo veciach, ktorý im, prirodzene, vlastne patrí, a teda aby mohli rozhodovať aj o existencii či neexistencii hracích automatov. Myslím, že skutočne nie je potrebné zvolávať nejaké referendá alebo petície, poslanci obecných zastupiteľstiev dostali dostatočný mandát na to, aby mohli rozhodovať aj o týchto záležitostiach.
A ešte na margo ekonomického prínosu. Som presvedčený, že ekonomické príjmy z týchto činností nikdy nebudú vyššie ako sociálne náklady a zdravotné náklady na zaradenie týchto patologických hráčov do normálneho života, a to ešte nehovorím o rozvrátených rodinách, respektíve o samovraždách, a teda o stratách na ľudských životoch, ktoré sa nikdy číselne nedajú vyjadriť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis