Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážení kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie som pripravil na ten pôvodný návrh zákona, ktorý sme prerokovali ešte, ešte v decembri. Na druhej strane už aj skrz môjho kolegu a podpredsedu hospodárskeho výboru pána poslanca Kondróta máme tu pozmeňovací návrh, ktorý skutočne radikálne mení podmienky návrhu tohto zákona a ktorý by zrejme bolo treba prerokovať v hospodárskom výbore vzhľadom na to, že je jednak rozsiahly, ale na druhej strane má množstvo ďalších referencií, ktoré je veľmi ťažko momentálne zanalyzovať a povedať, aký to bude mať dopad na celkový návrh zákona a koho a akým spôsobom bude ovplyvňovať a či teda vôbec bude pozitívnym riešením pre oblasť obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Ja začnem skôr tak komplexnejšie posudzovať ten návrh zákona z pohľadu celkovej energetickej politiky na Slovensku, či už sa to dotýka aj  bývalých vlád, ale predovšetkým súčasnej, a čo hovorí o tom, že na Slovensku momentálne nemáme jasnú energetickú politiku, nemáme jasnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výbory elektriny a tepla. A skôr operatívne, flexibilne, lobisticky, neviem ešte, akým spôsobom to môžem nazvať, vláda reaguje na potreby, či už oprávnené alebo neoprávnené, trhu a teda samozrejme energetických spoločností. Ak by som teda mal hovoriť o celom trhu, tak ono sa zdá, naoko, že je to aj pre koncových spotrebiteľov, či už domácnosti a podniky, ale ono to nie je celkom tak. Čiže, ako som hovoril, v tomto procese absolútne absentuje jasná vízia, jasná koncepcia rozvoja energetiky tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.
Už pri predstavovaní vládneho programu v rámci rozpravy som aj upozorňoval, či už pána ministra priamo alebo vôbec svojím spôsobom až premiéra, sprostredkovane teda, aby sa pripravila jasná koncepcia rozvoja energetiky, pretože energetická bezpečnosť samozrejme spolu s potravinovou bezpečnosťou je to najdôležitejšie, čo na Slovensku by sme mali urobiť tak, aby Slovensko mohlo konštatovať, že žiadna kríza nás nepoloží na kolená a žeSlovensko bude nejakým spôsobom životaschopné aj v prípade takýchto ohrození. No, nestalo sa tak. Predpokladal som, že ministerstvo príde s koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, a ak chcete teda aj zároveň kombinovanej výroby elektriny a tepla, a následne od toho, samozrejme, že táto koncepcia prejde všetkými relevantnými subjektmi a odborníkmi, ktorí budú reagovať a budú vedieť zanalyzovať dostatočne, že toto je skutočne to, čo Slovensko potrebuje aj s ohľadom na to, čo sa deje v okolitých krajinách, keď už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, akými skúsenosťami prešli takí priekopníci obnoviteľných zdrojov, ako sú Nemci, ako sú v podstate Česi. Tu skôr narážam na obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotýkajú práve fotovoltaiky, čiže využívania slnečného zdroja energie, potom veterných zdrojov energie a podobne.
Samozrejme aj systém dotácií, ktorý  naštartovali, a po čase zistili, že absolútne tento systém dotácií je nedobrý, deformuje to trhové prostredie, do určitej miery nenapomáha k optimálnej cene za energie, svojím spôsobom robí problémy v oblasti prenosu, ale aj v distribúcii. V každom prípade to všetko sa transformuje do nákladov, ktoré zvyšujú v konečnom dôsledku ceny energií, a je treba, aby sme sa učili alebo poučili z týchto pochybení týchto jednotlivých okolitých krajín. A samozrejme aj v súlade potom s nejakou európskou stratégiou rozvoja obnoviteľných zdrojov a s rôznymi cieľmi, ktoré si dala Európa 20-20-20 napríklad, že máme do roku 2020 dosiahnuť métu 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebu a podobne.
My sme svojím spôsobom len akosi zľahka oprášili, tak ako, bohužiaľ, to robili aj niektoré vlády dozadu, oprášili energetickú koncepciu, oprášili koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale absolútne sme nerešpektovali, akým vývojom sa uberá oblasť energetiky. Nenastavili sme si jasné zrkadlo, aký potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku máme, čo z toho môžeme urobiť. Akú dotačnú politiku nastavíme tak, aby firmy, spoločnosti, ktoré sa venujú, a teda jednotlivci samozrejme, ktorí sa venujú využívaniu obnoviteľných zdrojov, aby boli dostatočne motivovaní, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme tými dotáciami nedeformovali podnikateľské prostredie, teda to trhové prostredie v rámci snahy aj Európskej únie, aj ostatných teda zákonov, ktoré sme prijali, energetické a podobne, keď sa snažíme liberalizovať energetický trh. To znamená, že nechať väčší priestor ďalším hráčom tak, aby tu bola dostatočná konkurencia, aby bol tlak na ceny. Jednoducho, aby skutočne fungovalo trhové prostredie, aby sme nemuseli deformovať  trhové prostredie prehnanými dotáciami, netransparentnými dotáciami, a v konečnom dôsledku opäť vytlačíme menších hráčov, ktorí sa na tomto trhu podieľajú. A preto návrh zákona vyzerá tak, že je tu veľká kritika, oprávnená, možno menej oprávnená, niektoré veci povedzme nie sú celkom zlé aj v tomto návrhu, ale zásadné veci sú nie dobre nastavené. Prehnala sa tu kritika. Určite, že množstvo podozrení priniesol ten návrh sám, že ide v skrátenom legislatívnom konaní, čo som tak isto sám presvedčený, že bolo to šité na mieru jednej či viacerých spoločností, ale to už sme dostatočne prebrali aj pri rozpravách, ktoré súviseli práve pri predložení tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade v prvom čítaní. Takže nechcem sa už k tomu v podstate vracať.
Ten fakt je jasný, že potom lepíme všetky možné pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a na poslednú chvíľu, tak ako sa to udialo aj teraz, keď pán poslanec Kondrót priniesol síce, myslím si, že naoko aspoň minimálne, ja som to pri tom počutí celkom akceptoval, ale hovorím, je ťažké ich okamžite nejakým spôsobom vedieť zanalyzovať, vedieť, aké, čo všetko a čo s tým súvisí. A preto hovorím, tá kritika je namieste. A najoptimálnejšie by bolo, ak by takéto pozmeňovacie návrhy boli ešte prerokované vo výbore pre hospodárske záležitosti, pretože takýto dôležitý zákon si to určite zaslúži.
Ja sa teraz predsa len dotknem niektorých konkrétnejších vecí, aj keď už teraz budem mať zrejme problém a budem narážať na tento pozmeňovací návrh, ktorý už bol prednesený. Takže zrejme niektoré veci, a keďže samozrejme som si takmer istý, že tento pozmeňovací návrh bude aj schválený minimálne väčšinou poslancov vládnej strany, takže už teraz budem trošku improvizovať, čo sa týka, ako to bolo a ako to možno bude. Začnem možno tak všeobecnejšie.
Vy, pán minister, tak isto aj predseda ÚRSO, stále pri argumentácii, prečo tento zákon je takto nadstavený, obyčajne argumentujete, že sledujete zníženie koncovej ceny energií a že toto môžu vlastne zabezpečovať predovšetkým zdroje, ktoré majú vyšší výkon a teda môžu vyrábať efektívnejšie. Samozrejme, že vo všeobecnosti to do určitej miery môže aj platiť alebo minimálne na prvý pohľad, ak teda nezoberieme do úvahy, že takéto zariadenia, energetické zariadenia, sa veľmi štedro dotujú, a my ako keby sme nevnímali celú tú bilanciu tých vstupov, čiže finančných nákladov, samozrejme, čo súvisí aj s dotáciami, a kdesi na konci cena ponúkaná pre koncových spotrebiteľov. Čiže v konečnom dôsledku sú to verejné zdroje, sú to zdroje našich daňových poplatníkov a tieto vstupujú do celého toho systému, čiže bilancia je jasná. Tá bilancia je jasná, že zdroj energie, ktorý je takto štedro dotovaný, a možno až prehnane dotovaný, v konečnom dôsledku zaťažuje cenu tejto energie, aj keď možno koncoví zákazníci si myslia, že tá cena je prijateľná. Nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak. Samozrejme, potom tie zdroje chýbajú kdesi inde, či už povedzme v zdravotníctve alebo v ďalších sférach, ale nechcem už okolo toho veľmi špekulovať.
Návrhom zákona znižujete podporu rozvoja fotovoltaiky tak, aby sa podporovali iba zdroje s inštalovaným výkonom do 30 kW namiesto súčasných 100 kW. Tu samozrejme potom prichádzajú rôzne otázky a stretávam sa s mnohými ľuďmi, a prečo potom nie 20 kW, prečo nie 50 kW. Obyčajne sa to obhajuje tým, že je to pasované na priemerný výkon, na priemerné plochy na strechách či už nejakých prevádzkarní, rodinných domov a podobne. Všetko je to skutočne veľmi subjektívne. A tu opäť bolo treba urobiť ďaleko širšiu diskusiu k tomu, ako napasovať výkon. Sú to dosť chabé argumenty. A opäť sme vlastne len pri tom, čo som hovoril na začiatku, že chýba tu jasná koncepcia aj podpory obnoviteľných zdrojov a teda samozrejme okrem toho, že ktoré z týchto zdrojov budú ešte podporované s nejakou prioritou.
Čo sa týka bodov 17, 18, čiastočne bod 7, cielená podpora spaľovania zemného plynu ako takého v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla so zameraním na generovanie elektriny. Pričom v týchto väčších zdrojoch, síce sa hovorí, že sme o tých 300, do tých 300 MW, respektíve teraz už je to v tomto spoločnom návrhu alebo v spoločnej správe v podstate už neobmedzené, ktoré sa po novom majú vlastne zaradiť do podpory podľa tohto zákona 309, sa neuplatňuje podmienka 20 % podielu OZ na tomto palivovom mixe. V bode 9 v podstate priznávate doživotnú podporu vo forme garantovanej ceny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku pre zdroje do 1 MW, na ktoré sa vzťahuje opäť podpora z tohto zákona. Tak isto, čo ma trochu trápi, aj keď už teraz je to vylepšené týmto pozmeňujúcim návrhom, to je pozícia alebo postavenie ÚRSO v celom tom procese, ktorý subjektívne  bude rozhodovať o tom, ktoré existujúce zdroje obnoviteľných zdrojov alebo paroplynové cykly, čiže kombinovaná výroba s inštalovaným výkonom, teda už neobmedzeným teraz, ktoré prešli rekonštrukciou alebo modernizáciou, spĺňa podmienky na priznanie podpory podľa tohto zákona.
My keď sme mali energetickú komisiu,  sme o tom rozprávali. Teraz sa to týmto pozmeňovacím návrhom už samozrejme ďaleko lepšie vylepšilo, že už sú explicitne jasne uvedené, akým spôsobom bude postupovať ÚRSO, ale toto už mohlo byť viac-menej na začiatku. Veď aj tam viacerí na komisii vystúpili, že je treba brať do úvahy, keď už teda nechceme brať do úvahy nejaký ten objem investície, a podľa toho, aj keď už v tom pozmeňovacom návrhu to odznelo, takže ako posudzovať ďalšie parametre, či už je to účinnosť, inovatívnosť a podobne. Samozrejme všetko by toto mohlo viesť potom aj k vyšším výkonom, pretože inovatívne technológie a podobne môžu zabezpečovaťzvýšenie výkonov za lepšej účinnosti ako povedzme staré technologické zariadenia. Čiže povedzme nejakým spôsobom toto sme doriešili, ale opäť sa musím len vrátiť k tomu, že na poslednú chvíľu a takýmto priplátaním, čo určite nedáva nijaký kredit, bohužiaľ, ministerstvu a svojím spôsobom potom ťažko brať celkový návrh nejak seriózne.
Potom, čo sa týka toho nešťastného bodu č. 7, tu už hovoríme teda o neobmedzenom výkone. A keby sme teda pripustili, že, že je aj spoločenským záujmom podpora veľkých zdrojov, ktoré majú fungovať efektívnejšie, a teda i zvýšenie hranice, ja ešte operujem s 300 megawattmi, ale otázkou ostáva, prečo majú byť zdroje podľa tohto paragrafu 3 ods. 3 zvýhodnené voči zdrojom inštalovaním výkonu do 200 MW alebo, alebo nižším, a ktoré nemusia vykázať podiel obnoviteľných zdrojov palív vyšší ako 20 percent. Súčasne je tiež otázkou, prečo ste sa rozhodli vložiť do návrhu nejasné ustanovenie, podľa ktorého sa bude zo zdrojov, teda už teda neobmedzených, vykupovať elektrina v prípade, ak bude jej cena nižšia, ako je cena elektriny vykupovanej so zariadením do 125 MW súhrnného inštalovaného výkonu alebo zariadení do 200 MW s podielom 20 % obnoviteľných zdrojov na palivovej zložke. Ak sa toto ustanovenie začne uplatňovať z vlastných zdrojov už teraz neobmedzených, ale hlavne tých vyšších výkonov, môže mať vlastne alternatívu, ako odpredať elektrinu buď trhovým spôsobom, alebo v prípade nepriaznivej ceny, tej trhovej ceny, potom sa môže rozhodnúť pre garantovaný výkup prostredníctvom systému podpory za cenu, ktorá môže byť len o málo nižšia ako výkupná cena elektriny z menších zdrojov. Čiže toto sú otázky, ktoré  samozrejme trápia možno tých vlastníkov, tie energetické zdroje, ktoré, ktoré sa týmto samozrejme cítia byť diskriminované, a do určitej miery aj oprávnene.
Ale opäť musím len potvrdiť ten fakt, že ak by sme mali skutočne dobrú koncepciu, ak by sme išli, pripravovali legislatívu skutočne serióznym procesom tak, ako sa má, čiže aj mimorezortným pripomienkovým konaním, využitím takéhoto inštitútu, ako máme pod hospodárskym výborom, teda energetickej komisie, som presvedčený, že ten zákon mohol byť pripravený na ďaleko lepšej úrovni a určite by sa k tomu zákonu prihlásilo mnoho ľudí. A potom by sme mohli povedať, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku má budúcnosť, má perspektívu a len na základe jasných kritérií, jasných podmienok aj čo sa týka podpory zo strany štátu, aj čo sa týka potenciálu, ktorý tu máme.
V tejto chvíli musím, bohužiaľ, konštatovať, že to tak nie je. Máme tu  zákon, ktorý, som presvedčený, že bol pripravovaný účelovo, potom už neskôr sa to prehuplo, že už jednoducho v tom skrátenom legislatívnom konaní to prešlo do nejakého kvázi normálneho procesu, ale ani to sa takto nedá nazvať, tak sa postupne vylepšuje cez také, hovorím, prilepené pozmeňovacie návrhy.
Na záver, čo môžem odporučiť, pán minister, ešte sa teda rozhodnúť, či nestiahnuť tento návrh zákona a pripraviť niečo, čo by malo skutočne hlavu aj pätu a vychádzalo by z jasnej koncepcie, ktorá by bola odobrená všetkými relevantnými subjektmi na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať podpredsedovi parlamentu Jankovi Figeľovi za to, že pripomenul aj tú záležitosť zníženia alebo zrušenia vôbec limitu pre inštalovaný výkon, pre dané energetické zariadenia. Práve to zrušenie tohto limitu jednoznačne poukazuje na tú slabú alebo úplnú netransparentnosť toho celého procesu, pretože akonáhle tam nebude limit, ako sa majú zariadiť niektoré tie spoločnosti, ktoré realizujú povedzme výrobu elektriny alebo tepla z týchto zariadení. Aká je tu predvídateľnosť, ak nepoznajú podmienky za ktorých budú môcť získať podporu alebo nezískať podporu? Budú na milosť a nemilosť jednej závislo nezávislej inštitúcii, ktorá sa nazýva ÚRSO. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec. Spomínal si, že občania Slovenskej republiky zaplatia niekoľkostomiliónový darček len zo zvýšenej ceny energie, ktoré skutočne tie dopady budú na energiu a teda na jej vyššiu cenu. Ale ja hovorím, že občania Slovenskej republiky zaplatia za tento darček ešte raz, a to cez dane, ktoré sú bohato pripravené na budúci rok, takže občania Slovenskej republiky budú postihnutí dvakrát a poskladajú sa dvakrát na tento niekoľkostomiliónový darček. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zasadanie výboru k vládnemu návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov bude dnes o 12.15 hodine v priestoroch výboru, teda v hradných priestoroch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, ja nebudem predkladať žiaden pozmeňovací návrh, skôr chcem v tom tak trochu pozitívnom slova zmysle reagovať vlastne na predložený návrh, ktorý už je teda v druhom čítaní a ktorý, myslím si, že na jednej strane podstatne rieši tú situáciu, ktorá je na Slovensku v súvislosti s platobnou disciplínou až hrozivá. Sú to, samozrejme, tie vzťahy, ktoré doslova zhoršujú podnikateľské prostredie, predovšetkým medzi podnikateľskými subjektmi. A na druhej strane aj medzi subjektmi verejnej správy a podnikateľskými subjektmi. Minimálne reagujem na tie okolnosti a na tie problémové záležitosti, ktoré sa týkajú dosť často práve projektov, ktoré sú financované z verejných zdrojov a ktoré idú cez verejné obstarávanie, a vieme dobre, aké problémy skutočne vznikajú. Ja som pred časom prišiel s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý reagoval do určitej miery na tieto problémy, bohužiaľ, tento návrh zákona neprešiel, ale v každom prípade som rád, že v tomto návrhu zákona sa niektoré veci tam objavili.
Takže vcelku, nehovorím, že je to ideálne, nehovorím, že je to vynikajúce, ale myslím si, že sme na dobrej ceste, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie aj prostredníctvom lepšej úpravy zmluvných vzťahov a z toho vyplývajúcich súvislostí, potom aj hradenie záväzkov jednotlivými subjektami, ktorých sa aj tento návrh zákona dotýka. V tomto návrhu zákona ide hlavne o implementáciu smernice Európskeho parlamentu, ale čo je veľmi dôležité, takisto sa reaguje aj na európskej úrovni prijatý tzv. small business act, ktorý poukazuje na práve tieto problémy, ktoré som pred chvíľou spomínal. Som rád, že predovšetkým subjektom verejnej správy alebo teda verejného práva, ako sú pomenované v tomto návrhu zákona, sa znižuje alebo určuje doba splatnosti tridsať dní. Dosť často narážam v tejto súvislosti na oneskorenie platby práve subdodávateľom v rámci týchto verejných projektov. No a šesťdesiat dní medzi podnikateľskými subjektami, ktoré sú takisto dosť často prekračované, podľa určitých štatistík dokonca každá desiata faktúra je uhrádzaná až po dobe splatnosti deväťdesiat dní, čo jednoznačne ohrozuje jestvovanie alebo fungovanie obyčajne malých podnikov, a ktoré neprispievajú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a zvyšujú druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa potom prevaľuje až do takej miery, že množstvo podnikov, predovšetkým malých podnikov, potom musí vyhlásiť konkurz.
Takže, aby som to tak zhrnul, som veľmi rád, že tento návrh zákona tu je, aj keď je tu viac ešte nedoriešených vecí. Niektoré ustanovenia nie sú celkom jasné, predovšetkým, čo sa týka nekalých zmluvných podmienok aj nekalej obchodnej praxe, som zvedavý, ako sa skutočne v obchodnej praxi budú prejavovať takéto výklady potom v prípade nejakých sporov, ale na druhej strane už aj toto je pokrok, ktorý oceňujem.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem takisto veľmi pekne za vystúpenie, pán poslanec Viskupič. Tie emócie boli namieste, myslím si, že v súvislosti s tým, čo je chystané na ľudí tejto krajiny a na rozpočet tejto krajiny v súvislosti aj s touto kauzou, je skutočne nehorázne.
Ale na druhej strane musím vám povedať, že ste ma vytočili dvoma poznámkami. Jednak v tom, že ako keby hrdinovia akéhosi odhalenia boli len pán Lipšic a pán Hlina, pretože my sme o tomto hovorili ešte na výbore, keď chceli prepašovať tento návrh, a potom takisto aj na včerajšom výbore, aj včera na vystúpení pléna, kde sme jasne poukazovali, že všetko toto bude mať dopady na ceny energií pre obyčajných ľudí, že to nie je záležitosť iba Penty, je to širšia skupina, záujmová skupina, ktorá z toho bude mať osoh, a že je treba skutočne všetko na toto poukázať.
Na druhej strane, druhá poznámka, že vy z OĽaNO, vy ste len tí, ktorí nejakým spôsobom nejak upravujú tú ľavicu, pravicu, upozorňujú na skrivodlivosti a ostatní sme ako keby mimo hry. Nie je to pravda. Čiže toto trochu tak ako keby urobilo taký, taký malý čierny bod na tom vašom vystúpení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili v rámci faktických poznámok, ale vyjadrím sa v podstate k môjmu kolegovi, tu vedľa, pánovi Hubovi.
Áno, ja som síce rozprával o tom, že fotovoltaika má dopady na ceny energií, zvýšenia ceny energií v domácnosti alebo vôbec, koncové ceny energií. Áno, ona má, nehovorím, že len, to nie je len otázka teda, že iba fotovoltaika, to je aj otázka prakticky efektívnosti výroby elektrickej energie a vôbec energie, ako to hovoril aj môj kolega Mikuš. V podstate, lebo ide tu o to, že tá fotovoltaika prenáša tie ceny alebo tie náklady do vyšších cien skrz tie samotné dotácie a potom náklady Slovenskej energetickej a prenosovej sústavy, pretože im sa ohromným spôsobom zvyšujú náklady vlastne na vyrovnávanie tých rozdielov týchto sietí.
No a takisto hovoril som, práve som kritizoval fotovoltaiku z pohľadu tých, kde je to umiestnené, čiže lány tých polí, ktoré sú, ktoré sú zastavané. Namiesto toho, aby sme to teda orientovali povedzme na budovy, na priemyselné stavby a podobne. Osobne si myslím, že my potrebujeme skôr decentralizovať v podstate aj tú fotovoltaiku. Takže v tomto navrhujem, že keď sa znižuje zo 100 na 30 kW, ja si myslím, že keď budeme vedieť to rozhodiť po celej krajine, osobne teraz tých 100 kW, to nie je, že jeden subjekt má 100 kW, ak by to tak bolo, bol by som celkom rád. Ale obyčajne jeden subjekt má 4 krát 100 kW a niekedy aj viac, takže vidíme za tým v podstate skôr centralizáciu, skôr záujmy opäť niektorých skupín.
Takže toto, toto som chcel naznačiť tým, čo som povedal, ale v každom prípade ďakujem za vaše pripomienky.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, dámy a páni, tie emócie, ktoré sú tu, a nie sú to, povedal by som, nezaslúžené emócie, alebo ten hnev, alebo prejav hnevu je skutočne nie nezaslúžený vzhľadom na to, čo sa tu odohráva predovšetkým v súvislosti s predloženým návrhom zákona.
Ja sa ešte dotknem napriek tomu, že vlastne už teraz sme v prvom čítaní a tých argumentácií, ktoré sa týkajú zrýchleného legislatívneho konania, alebo skráteného legislatívneho konania, kde tie argumenty boli na strane toho, že Slovensku hrozia veľké hospodárske škody. Ja si myslím, že práve opak je pravdou. Tu skutočne hrozia škody pre tých koncových spotrebiteľov elektrickej energie. Všetky tie dotácie, ktoré idú nielen v súvislosti s týmto, povedal by som, až hanebným návrhom, ale aj celkove s nejasnou koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, len navršujú náklady na konečné ceny energie na Slovensku.
Obnoviteľné zdroje si na druhej strane zaslúžia pozornosť a je treba, aby sme tie zdroje, ktoré tu máme a ktoré vieme efektívne využiť, ešte raz opakujem, efektívne využiť v prospech efektívnejšej výroby, v prospech znižovania celkovej ceny energie, tieto, samozrejme, by sa mali rozvíjať ďalej. Na druhej strane, a to súvisí nielen s tým teda, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2020 dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií, ale jednoducho aby sme zabezpečili energetickú bezpečnosť pre túto krajinu. Pretože ja si myslím, že strategicky pre túto krajinu sú dôležité dve tzv. bezpečnosti: a to je potravinová bezpečnosť a energetická bezpečnosť. Už nech sa deje, čo sa deje s ekonomikou sveta, s ekonomikou Európy, ak Slovensko nebude mať energetickú a potravinovú bezpečnosť, budeme na tom veľmi zle.
Jedno, čo sa nedá vyčítať, aj keď to je len taký povedzme, nie je to ten hlavný dôvod, prečo je ten návrh tu predložený, je aj do určitej miery eliminácia niektorých zariadení v rámci obnoviteľných zdrojov z fotovoltaických zdrojov, čiže z týchto známych panelov, ktoré vidíte kdekade po lánoch polí a ktoré takisto majú značný podiel na tom, že ceny energií na Slovensku sú také, aké sú. Že aj v porovnaní s okolitými krajinami sú vysoké. A na druhej strane, a toto je teda plus, čo môžem kvitovať v rámci tohto návrhu zákona, že konečne sme sa spamätali, aj keď som pána Jahnátka ešte v nejakom roku 2007, keď som bol v Európskom parlamente, vystríhal z toho, aby sme išli do toho šialenstva a plošne rozvíjali fotovoltaiku ako ohromný zdroj, že v konečnom dôsledku, pretože to má dopady nielen v súvislosti ešte s relatívne nízkou účinnosťou, ale predovšetkým, že prenosové sústavy nie sú schopné realizovať takéto nápory a ony sú, ako viete, v podstate nie konštantné zdroje výroby elektrickej energie. Jednoducho, že toto bude mať negatívny dôsledok na rozvoj energetiky na Slovensku, že toto bude mať negatívny dôsledok na ceny energií napriek tomu, že Česi, ďaleko väčšia krajina, si dohodli 12-percentný podiel, my sme si dali 14-percentný podiel. Dobre. Ja som si skôr myslel, že ak teda aj ten 14-percentný podiel, tak jednoducho máme tu ďaleko lepšie zdroje, ktoré môžeme využiť. Už som spomínal biomasu, už som spomínal geotermálnu energiu. A myslím si, že tam by bolo treba zamerať našu pozornosť.
Ja viem, že momentálne možno každého - aj v súvislosti s tými emóciami, s tým hnevom - zaujímajú skôr v podstate tie, tak čo urobíme s týmto návrhom zákona, a ja sa dostanem aj k týmto ďalším aspektom (ruch v sále), ale potreboval by som kľud, dámy a páni. (Ruch v sále.) Pani podpredsedníčka.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Kolegyne a kolegovia, ktorí nechcete počúvať vystúpenie pána poslanca, prosím vás, aby ste debatovali mimo rokovaciu sálu. Ďakujem.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Novela zákona, ktorá je tu predkladaná, ale absolútne nepomáha rozvoju obnoviteľných zdrojov energií. Ba naopak, aj keď plyn patrí do určitého rozsahu zdrojov s nižším obsahom CO2, a teda do určitej miery je akceptovaný aj Európskou komisiou, aj v súvislosti s kombinovanou výrobou elektriny a resp. tepla, na druhej strane my nemôžeme dávať podporu a predovšetkým takýmto veľkým zariadeniam alebo zariadeniam s takýmto veľkým výkonom. Pretože na jednej strane jednak to opäť len decentralizuje výrobu tejto energie, na druhej strane ten objem plynu v porovnaní s tou kombináciou, čiže minimálne 20 % obnoviteľných zdrojov, jednoducho je veľký a opäť ten podiel obnoviteľných zdrojov je relatívne malý. Čiže nastavenie podpory energetickým zariadeniam s maximálnym inštalovaním výkonu do 300 MW je absolútne neobhájiteľný aj vzhľadom na to, že na Slovensku takýchto zariadení nemáme, nemáme až tak veľa. (Ruch v sále.)
Pán minister, v dôvodovej správe argumentujete, že týmto opatrením očakávate zlepšenie dopadu na ceny energie pre konečných spotrebiteľov. Myslím si, že opakom, teda opak bude pravdou. Týmito netransparentnými a účelovými opatreniami sa ceny energie určite, ale určite zvýšia. Je teda jasné, že je to skôr o úzkych záujmových skupinách, keďže inštalovaný výkon, alebo zariadení s inštalovaným výkonom do 300 MW máme možno, spomínané je tu PPC, ale možno, ak keby sme ešte zanalyzovali situáciu, možno maximálne môžeme to zrátať na prstoch jednej, jednej ruky. Takže môžeme stále len hovoriť o úzkej skupine podnikateľskej sféry, ktorá, ktorá má záujem o takéto netransparentné obohatenie sa cez, cez dotácie. (Sústavný ruch v sále.)
Nedá mi tiež nezdôrazniť, čo som už aj v súvislosti s výborom pre hospodárske záležitosti, ale aj včera pripomínal, a to sa týka bodu č. 9 návrhu, a to, že rušíte minimálnu hranicu investícií na rekonštrukciu a modernizáciu, ktorá je 50 % nákladov na obstaranie technologickej časti. No tá realita na Slovensku je taká, že máloktoré zariadenie, ktoré vyrába kombinovaným spôsobom elektrickú energiu alebo teplo, nepotrebuje významnú rekonštrukciu pre efektívnejšiu výrobu elektrickej energie alebo tepla. Máloktoré zariadenie. Dokonca aj spomínané PPC má pôvodnú technológiu z roku 1998, myslím, že v 2011 tam doplnili nejakú technológiu, ktorá navyšuje ten výkon okolo 58, 58 MW, čo ale prakticky je veľmi málo nato, aby boli vedeli teda splniť tie podmienky, ktoré boli stanovené predošlým zákonom.
Ja si dokonca myslím, a práve hovorím, že v súvislosti s realitou na Slovensku, že tie technologické zariadenia v tých výrobniach alebo elektrárňach, teplárňach, ktoré sú tu, práve potrebujú významnejšiu rekonštrukciu a ten podiel by mal byť dokonca ešte vyšší. Ja by som možno navrhoval až 75 % investícií do toho, aby sme vôbec mohli uvažovať o nejakej podpore. Pričom si ja skôr myslím, že takéto zariadenia by žiadnu podporu dostávať nemuseli, pretože ak niekto ide do takýchto podnikateľských aktivít, musí si prerátať, či toto bude pre neho ziskové, či tá investícia bude návratná, alebo nebude návratná. (Sústavný ruch v sále.)
Pani podpredsedníčka, prosím vás ešte raz.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, vyrušujete pána poslanca. Ďakujem.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Rovnako pri takejto kombinovanej výrobe by som určite zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov nie iba 20 %, ale určite vyšší tak, aby prakticky aj takýmto spôsobom sme mohli navyšovať potom celkový podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií na Slovensku.
Ďalším dôležitým a pochybným bodom je bod č. 29, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a už tak, ako tu už bolo naznačené viacerými mojimi predrečníkmi, má určiť podmienky a kritériá, podľa ktorých sa bude určovať podpora pre zariadenie do 300 MW. Absolútne bez nejakej vážnej kontroly, či už poslancov, alebo aj odborných kruhov, aby sme vedeli, že ktoré to zariadenie a na základe akých kritérií dostane túto podporu. Dokonca PPC nie je jediné zariadenie, ktorému môže byť garantovaná podpora, to si myslím ja, a sumárne tá podpora a vďaka zmene alebo návrhu tohto zákona môže sa zvýšiť o viac ako 5 mil. eur ročne.
Ak to mám všetko zhrnúť, bolo to, samozrejme, už povedané viacerými mojimi predrečníkmi, predovšetkým zo strany opozície, že tento návrh zákona, pán minister, je totálne neakceptovateľný. A ja vás úprimne a skutočne v dobrom slova zmysle žiadam, aby ste tento, tento návrh zákona stiahli. Inak to už nie je len o odvolávaní vás, pán minister, ale to už je skutočne o vyslovení nedôvery celej, celej vláde, pretože tie prepojenia, ktoré tu boli spomínané či už pánom Lipšicom, ale aj ďalšími, skutočne smerujú k hlave, čiže ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. A toto je už skutočne o tom, že či tá vláda má ešte na základe takéhoto návrhu mandát spravovať veci verejné na Slovensku.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som, vážený kolega, akurát reagoval a zdôraznil tú záležitosť okolo, okolo modernizácie alebo podmienky, ktorá bola zrušená, teda modernizácia tohto zariadenia alebo zariadení na kombinovanú výrobu elektrickej energie, teda povedzme v tomto prípade plyn na obnoviteľné zdroje. Päťdesiatpercentná hranica, myslím si, že bola primeraná, ak by dokonca nemala byť ešte aj vyššia, pretože mnohé zariadenia na Slovensku, ktoré využívali alebo boli využívané na výrobu elektrickej energie, resp. tepla z plynu a povedzme aj s prídavkom biomasy, viac-menej už sú zastarané. A keď si zoberieme aj prípad PPC, tak to pôvodné zariadenie bolo nainštalované, a pokiaľ mám dobré informácie, v ´98. roku To bolo do toho výkonu 218 MW. Až v roku 2011 doinštalovali novú turbínu s výkonom 58 MW, čo ale v celkovej sústave tohto zariadenia je nedostačujúce, aby prakticky splnili tú podmienku 50 % vlastne moderných technológií na to, aby takáto výroba bola efektívnejšia a podobne.
Čiže ja dokonca by som, keby už sme takéto veci v podstate išli realizovať, dokonca by som zvýšil tú podmienku na modernizáciu týchto rekonštrukcií. Nehovoriac teda o tom, že tých 300 MW, ten limit je úplne účelový a je skutočne orientovaný len pre úzke skupiny podnikateľov v energetike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem reagovať na kolegu Hlinu vlastne v takých dvoch bodoch.
Prvý je, že my sme na tento problém poukazovali ešte na predošlom výbore, keď sa rokovala novela zákona alebo zákon o štátnych hmotných rezervách, kde vládna strana SMER prostredníctvom svojich poslancov chcela prilepiť tento návrh k tomuto návrhu zákona. Našťastie, vzhľadom na procedurálne pochybenia, sme tento pozmeňovací návrh, ktorý práve riešil toto navýšenie toho limitu na 300 MW, sme ho dostali preč z tohto zákona. Teraz vo výbore, ktorý sa venoval skrátenému legislatívnemu konaniu, sme takisto napádali merito veci aj napriek tomu, že sme riešili záležitosť skráteného legislatívneho konania. Čiže my sme na tie veci poukazovali. Takisto aj včera na tomto, nie je to záležitosť iba pána Daniela Lipšica, ktorý poukázal na konkrétny príklad, pretože ja si myslím, že týchto záujmových skupín je zrejme viac ako len čiste PPC. Takže toto je jedna pripomienka.
A druhá pripomienka je k využívaniu biomasy. No ja si na rozdiel od vás nemyslím, že biomasa je zlý materiál pre výrobu obnoviteľných zdrojov, aj keď možno už boli všelijaké špekulácie okolo toho, ako dostať tie štiepky a podobne. Ja si myslím, že práve biomasa je jeden z najlepších materiálov a Slovensko nemá takéto zdroje, ktoré by mohlo lepšie využiť ako biomasu, možno ešte okrem geotermálnej energie. Čiže v tomto smere by som, a chcem, samozrejme, naďalej podporovať tento zdroj obnoviteľných zdrojov, aby sa aj na Slovensku ďalej rozvíjal.
Ďakujem pekne.