Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, nuž správa NKÚ je predložená. Sú tam opäť napísané nejaké slová, nejaké čísla a opäť to môžu byť veľmi skresľujúce údaje, ktoré sa do tejto správy dajú. Samozrejme, každá správa je vypracovaná na základe toho, kto ju vypracováva a pre potreby, koho je vypracovaná.
Ja som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s výsledkami niektorých kontrol, ktoré boli uvádzané ako kontroly NKÚ. No a keďže sme sa tuná jedného času, a stále to vlastne pokračuje, bili o centrá voľného času, taký krásny vypuklý príklad je kontrola v Žiline v dvoch centrách voľného času - Spektrum a Žirafa. No a je veľmi zaujímavé, a teraz začnem hovoriť práve o nestrannosti kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, a tuná už vidíme, že kontroly môžu byť aj tendenčne podané a výstupy z nich tak isto tendenčne interpretované, aby sa neuškodilo jednému pri zistení rovnakých kontrol oproti tomu druhému kontrolovanému subjektu. No a tak v jednom prípade bolo zistené pochybenie na úrovni nedodržania právnych predpisov, v obidvoch prípadoch, ale v jednom prípade bolo skonštatované len, že došlo k nesprávnemu postupu. Takže už tuná vidíme. No a keďže zase sa jedná o to, že kto sedí na stoličke najvyššej, tak zrejme aj podľa toho sa riadia aj zamestnanci a podľa toho sa vypracovávajú jednotlivé kontroly.
Opäť tuná už aj Lojzo Hlina nadniesol otázku nominácie na predsedu NKÚ a opäť tu máme politickú nomináciu. No a prečo ho doteraz nemáme zvoleného? Nuž preto, že nevyhovuje tomu, kto má byť kontrolovaný, a činnosti inštitúcií a štátnych orgánov, ktoré majú byť kontrolované, ktoré sú v područí jednej vládnej moci.
No a ešte by som sa teda vrátil k tej nestrannosti. Je tu skutočne pochybnosť o tom, o tej nestrannosti kontrol, ktoré majú byť vykonané. Aj pri tom počte, si myslím, ktorý je veľmi úbohý pri počte káuz, o ktorých sme počuli na každom ministerstve. A samozrejme aj v štátnych inštitúciách, ktoré mali byť určite vykonané, tak akoby sa zľahla zem. Nuž, možno si zamestnanci NKÚ povedia: ale my sme nedostali podnet. No však prečo by ho dostali, že? Keď sa nikto o to nezaujíma a radšej ho nedostal, alebo povedia, že ho nedostali, ako by mali sami od seba vykonať nejakú kontrolu?! Takže nestrannosť týchto kontrol je skutočne spochybniteľná, pretože vidíme výsledky a potom následne sa od toho môžu odvíjať aj ostatné kontroly.
Ďalšie. Mám tuná otvorenú jednu takú správu. Kontrolou bolo preverených 46 kusov dodávateľských faktúr v celkovej sume bla - bla - bla z celkového počtu 703 evidovaných dodávateľských faktúr. Kontrolou bolo zistené, že v dvoch prípadoch boli účtovné prípady zaúčtované priamo do nákladov a tak ďalej. No ja keby som prišiel už na takéto pochybenie, že zo 46 kusov faktúr už sú dve zlé, tak by som určite skontroloval zvyšných, do 703. Je zaujímavé, že prečo neboli skontrolované? Jaj, lebo by sa prišlo na väčšie pochybenia a väčšie nedostatky! Takže toto nám bude stačiť a my to len tak spomenieme, že boli zistené nedostatky.
Ja si nepredstavujem vôbec takto prácu Najvyššieho kontrolného úradu. No a preto hovorím, že o dôveryhodnosti je hodné pochybovať, pretože na základe týchto výsledkov sú pre mňa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu takpovediac irelevantné. Pretože, ak takýmto spôsobom sa NKÚ stavia k jednotlivým kontrolám, tak je to, žiaľ, zle.
No a ako som skonštatoval pri tých dvoch centrách voľného času v Žiline, ktoré sú, tak tie kontroly zistili vážnejšie nedostatky práve v jednom, ale na základe tých bolo konštatované, že to väčšie CVČ spravilo pochybenia s právnymi predpismi, nielenže nesprávne postupovalo, tak na základe tohto sa centrum voľného času zrušilo a začlení sa do toho druhého, ktoré akože je lepšie, a pritom malo to centrum Žirafa lepšie celkové hodnotenie oproti tomu druhému.
Takže toto sú opäť také rozporuplné veci. No a samozrejme to sa potom dostane do správy a my to máme odsúhlasiť. No ja za takúto správu určite hlasovať nebudem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ja som si tiež otvoril tú stranu 38, kde sa nachádza, že kde koľko oznámení bolo ktorému výboru odoslané. Tak 32 ich dostal len výbor pre financie a rozpočet. A výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a európske záležitosti bolo len po šesť.
Bol som si to teda overiť, lebo nejak mi vypadlo z toho kontextu, že kde na tom výbore sme ich dostávali. Tak oni chodia predsedovi a na začiatku vraj sme sa dohodli, že kto chce, môže sa informovať u predsedu o týchto oznámeniach. No keďže človek nevie, že či prišli, alebo neprišli, tak sa neinformuje. Väčšinou na tom výbore sa prejednávajú iné veci. Takže budem iniciovať vo výbore, aby tieto hlásenia alebo oznámenia boli posielané členom výboru mailovou komunikáciou.
Takže len toľko. Zvyšok sa vyjadrím v rozprave.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mihál uviedol naozaj veľmi dobré skutočnosti ako odborník v tejto problematike a na záver uviedol aj to, že by sa mala táto téma odpolitizovať. Preto nejak trošku nerozumiem jeho vyjadreniam na margo zákona predkladaného našimi poslankyňami spolu s poslancami SMER-u. Ja som tu síce v parlamente prvýkrát, ale je mi jasné, že 83 poslancov si schváli, čo potrebuje. My sme tu na to, aby sme vylepšovali zákony v prospech občanov a jednoducho chceli sme, aby ten zákon prešiel. Preto Erika Jurinová oslovila vládnych poslancov. Ak politikárči SMER vadí nám to, aj vám to vadí, pán kolega Mihál, ale týmto spôsobom politikárčite aj vy. Ak vidíte, že cesta je pripísať pod novelou vládneho poslanca, tak to urobte. Ak vám ide skutočne o občana, nielen o dvíhanie si možno svojho ega. A pritom váš odborný potenciál v tejto oblasti môže byť skutočne veľkým prínosom.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž bolo by zaujímavé naozaj, keby kolegovia zo strany SMER skutočne počúvali to, čo sa rozpráva, pretože pokiaľ som ťa, Igor, dobre počúval ja, tak si hovoril, že práve eurofondy chceš na verejné investície, a nie súkromné čiže do súkromných vreciek.
No a na rozdiel od pána Muňka ja si myslím, že by sa malo práve predávať najmä u nás na Slovensku, nie pchať to kdesi do zahraničia. Ale na to, aby sa kupovalo u nás na Slovensku, je potrebná kúpna sila. A tá sa, žiaľ, oslabuje zvýšenými daňami a odvodmi. No a tým sa stráca zamestnanosť a dostávame sa do nádhernej negatívnej špirály. A toto, žiaľ, zrejme socialisti nechcú pochopiť.
Treba procesy naštartovať, ale z čoho, keď sa rozkráda? Takže pokiaľ sa prestane rozkrádať, potom bude aj na štart takýchto procesov. A potom tie procesy treba zveľaďovať, ale nie takými zvláštnymi opatreniami. Ty si konkrétne navrhol kroky, len, žiaľ, im to nepasuje do toho celého kontextu, pretože tam sa nedá ešte rozkrádať viacej.
Takže ťažko tu hovoriť o zvyšovaní zamestnanosti a poklese nezamestnanosti, keď tu stále nám kdesi utekajú peniaze.

Ďakujem ti, Rišo, že si sa opäť dotkol centier voľného času. Ja by som chcel možno ešte doplniť, že stále sa tuná točí okolo toho, že niektorá obec má strašne veľa žiakov v centre voľného času. Nuž zákon totižto umožňuje, aby centrum voľného času, ktoré má sídlo v nejakej malej obci, malo svoje pracoviská aj mimo. A pokiaľ obsluhuje veľké územie, čo môžu tvoriť niekedy tri, štyri okresy, tak tých žiakov sa tam môže naozaj nazbierať veľa. Ja som tiež bol chodiaci učiteľ a chodil som za svojimi deťmi do rôznych obcí okresu Martin aj Žilina. Takže je to naozaj reálne a tie deti mali u mňa reálne krúžky.
To, že boli aj také obce, kde mali čierne duše, áno, ale povedzte presne ktoré. Ja som dodnes nedostal od pána ministra odpoveď, že koľko bolo postihnutých takýchto čiernych centier voľného času a ktoré boli vyradené. Takže povedzme si tuná, nalejme si čistého vína a povedzme si, že to bolo opäť zbabrané a bolo to účelovo postavené.
Ako hovoril Rišo, kolega vo svojom príspevku, mal sa riešiť problém, ale ten sa nevyriešil. Ubralo sa deťom a centrá voľného času musia redukovať svoju činnosť, pretože nemajú na výplaty tým, ktorí sa tým deťom venujú, lebo im boli jednak zdvihnuté odvody a tak ďalej, a jednak to, že centrá voľného času nedostávajú tie peniaze na tie deti, pretože z tých obcí im na tie deti, na tie činnosti nedajú.
A mňa by ešte zaujímalo, že koľko tých centier voľného času vzniklo v tých obciach, ktoré doteraz nemali a ktorým pán minister dal tú možnosť, aby tie centrá voľného času tam vznikli pre tie deti. Takže aj túto štatistiku, keby dal. Myslím, že si to v tom svojom uznesení navrhol. Takže budem veľmi očakávať odpoveď od pána ministra. A okrem toho pochybujem, že sa to uznesenie schváli.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dúfam, že to stihnem.
Pán Daniš, ja sa mýlim? Ja som nepovedal, že nekvalifikovaný. Nepočúvali ste, takže na budúce lepšie počúvajte.
Pán Bagačka, niekomu sa stúpilo na otlak. No neviem, komu sa stúpilo na otlak, ale o ktorých možno hovoríte, tak nemáte pravdu. Takže overte si informácie.
Pán Hreha, riaditelia. No všetko závisí od ľudí. Niekedy je horšia samospráva a teda ten zriaďovateľ. Niekedy je horšia školská rada. Treba hľadať kompromisy. Ja ich zatiaľ nevidím. A takisto ich nevidím ani v tých návrhoch.
Kolega Martvoň, nehovoril som, že ministerstvo chce zrušiť. Ja som hovoril o niečom inom. Čo sa týka mojej závislosti, ja som učil pod dvomi súkromnými a pod dvomi verejnými centrami voľného času a školskými strediskami záujmovej činnosti. Ja som to už tuná párkrát povedal, takže ja sa na nič nehrám a netajím. Takže je to na pravej miere. No a chcem sa opýtať, že kto z opozície bol pozvaný na diskusiu, keďže to bolo predložené skutočne veľa inštitúciám, odborníkom a tak ďalej.
Pani Tomanová, mojím cieľom bolo poukázať na absenciu systémových riešení s konkrétnymi cieľmi. Takže asi ste tiež nepočúvali tú moju rozpravu, len ste tak si popri lúštení sudoku asi niečo započuli. A okrem toho ja som ocenil analytickú časť a kritizoval som len tú výhľadovú. Takže nabudúce pozornejšie počúvajte.
No a, kolega Hrnčiar, ďakujem veľmi pekne. Skutočne, investície správnym smerom do vzdelania sú investície do našej budúcnosti. Pokiaľ budeme mať vzdelaných ľudí, u nás sa môže robiť ten výskum, u nás sa môže zamestnať mnoho ľudí vo výskume, ktorí budú riešiť zložité veci. A pokiaľ budeme mať skutočne veľa vzdelaných robotníkov ako lacnej pracovnej sily, tak ďakujem pekne. To bude vyhovovať len firmám, ktoré budú hľadať u nás lacnú pracovnú silu.
No a ja by som povedal, že málo vzdelaní ľudia vyhovujú najviac manipulátorom. Takže stádo ovečiek potrebujeme, aby nebolo vzdelané, aby sa nevedeli ozvať v pravú chvíľu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže budem pokračovať, ako som spomínal v tej prvej časti, analytická časť je vypracovaná výborne, aj keď, ako som povedal, tie čísla môžu v mnohom skresľovať. A v tej druhej časti tak isto už to tu párkrát odznelo, že je spravená nejaká kvázi vízia, ale chýbajú konkrétne ciele a postupy, ako sa dopracovať k danému stavu, kam by sme sa vlastne mali, kam by sme sa vlastne mali dostať, kam by sme mali dospieť s týmito reformami. Takže chýbajú tuná konkrétne dátumy, pretože ak si niečo odátumujem, viem, že to musím splniť dovtedy a dovtedy. A samozrejme dovtedy musím pripraviť aj nejaké legislatívne návrhy, ktoré majú pripraviť prostredie na to, aby ten cieľ bol dosiahnutý a dosiahnuteľný.
Ďalej mám pocit, aj z tých vízií, aj z toho, čo sa tu na za posledný čas rozprávalo, že veci ohľadne vzdelávania sa riešia nejak samostatne. Samostatne sa riešia materské školy, samostatne sa rieši základné školstvo, samostatne sa riešia stredné školy - a či sa riešia? - no riešia sa nejakým spôsobom samostatne vysoké školy. Opäť, pokiaľ to nepoprepájame a nebudeme vidieť súvislosti medzi vzdelávaním na jednotlivých úrovniach, nemôže byť materiál pripravený komplexne a systémovo tak, aby obsiahol skutočne vzdelávanie od A po Z, ako sa hovorí.
Materské školy majú problém s financovaním, lebo samosprávy nedávajú, všetko je zatiaľ normatívne, samosprávy nedávajú celý normatív na materské školy. Samozrejme, nie je to všade, ale, žiaľ, niekde to je tak a niekde je problém, pretože rodičia majú tým pádom doplácať. A doplácajú už tak, že je to pre niektorých neúnosné. Ale tento problém sa zatiaľ neodstránil. Zatiaľ sa ticho trpí a pretrváva. Nie je vyriešený.
Diskutovalo sa tu o základných školách, ktoré sú efektívne, ktoré sú neefektívne, či málotriedky treba zrušiť, či ich nechať, ako s nimi ďalej. No tu by som povedal, že sú v podstate tri kategórie samospráv, ktoré riešia nejakým spôsobom základné školy.
Malé obce to majú vyriešené, pretože tým sa neoplatí ani mať základnú školu, pretože majú malý počet obyvateľov, tým pádom malú pravdepodobnosť, že sa bude rodiť viacej detí. Tieto deti dochádzajú do spádových oblastí. Máme takých v Turci takisto niekoľko. Príkladom je Základná škola v Žabokrekoch, kde dochádzajú deti dokonca ob-jednu obec, pretože tá má svoju vlastnú základnú školu. Takže tieto obce v podstate riešiť nemusíme.
Väčšie obce a mestá, v ktorých je dostatok obyvateľov, tento problém v podstate tiež nemajú, pretože majú základnú školu, ktorá je vyťažená, je využitá. A dokonca je ich tam aj niekoľko, týchto základných škôl.
Problémom ostávajú práve obce, ktoré majú taký nevyvážený počet obyvateľov, že nie je to ani veľa, ani málo. A teraz práve tieto školy sú polemické. A je polemické teraz, či ich udržať, alebo ich len tak pustiť a nechať deti dochádzať opäť do nejakých spádových oblastí, spádových škôl. Ako som spomínal na príklade, ktorý mám konkrétne z Valče, tak tam ten počet detí naozaj kolísal. A skutočne jeden ročník bol populačný, veľmi výrazný, a ďalšie sú také pomenej. Ale zase tam prichádza viacej detí, predtým bolo o päť menej, ono to tak nejak kolíše. V prípade, že by sa takáto škola zrušila, tak potom opäť môže nastať zase nejaký populačný bum a potom zrazu tie deti nemajú kam chodiť. A teraz je otázne, že či to riešiť teda tými autobusmi a zvážať tie deti, či to bude efektívne, alebo tú školu nechať, nejak ju uživiť. A potom ona bude mať aj svoje opodstatnenie, pretože opäť príde stav žiakov, že tá škola bude naplnená a bude aj efektívna. Ale pokiaľ tá obec to vládze ťahať, tak si myslím, že je zbytočné ju rušiť.
A okrem toho takéto obce by sme mali skôr podržať, aby tie deti nemuseli dochádzať, pretože je to vyjdenie v ústrety rodičom, ktorí možno aj niektorí nemajú prácu a nemôžu nechať deti dochádzať niekam ďalej, alebo ich nemôžu oni sami zavážať do nejakých priľahlých zberných obcí. Takže... Ale toto by sa malo riešiť práve v súčinnosti s okolitými obcami a možno aj vlastne v súčinnosti regiónu. Preto nechať to len na samostatné riešenie samospráve, podľa môjho názoru je trošku menej. Čiže mal by do toho hovoriť aj niekto iný, pretože potom na to nadväzuje stredné školstvo. A stredné školstvo sa väčšinou nachádza v mestách, to znamená, že to sú opäť spádové oblasti pre všetky základné školy z okolia. A tam potom záleží, kam sa tie deti v budúcnosti zaradia.
Už keď som pri tých stredných školách. Hovorili sme tu o odborných školách, o odborných učilištiach. Ide sa teda dávať väčší dôraz na to, aby sme mali viacej odborne vzdelaných ľudí pre povedzme priemysel. Tak v našom okolí, v našom regióne je silný automobilový priemysel. Či je to už Martin, Volkswagen, alebo Žilina, Kia a príbuzné závody, ktoré potrebujú mať svojich zamestnancov. Ale máme aj železnice, máme niekoľko železničných spoločnosti, ktoré sú u nás v okrese. A bolo tam kedysi aj železničné učilište, ktoré vychovalo priamo pre tento segment trhu ľudí. No ale teraz železnice majú svoje kšefty, ale nezadávajú ich firme, ktorá je domáca, aby podporili regionálny rozvoj, ale kšefty sa zadávajú zahraničným firmám. Keby sa podporila železničná výroba v regióne, tým pádom majú opodstatnenie aj títo ľudia, ktorí by ostali v regióne a boli by v regióne aj vychovaní. Ale teraz, čo s tými, ako ich teda ideme vychovávať? Ideme vychovávať odborníkov v železničnom strojárstve, keď ich nemáme kam uplatniť? Alebo teda ich necháme len v tom automobilovom priemysle? Budeme mať silný automobilový priemysel, potom sa zrazu automobilky zbalia, odídu preč. A teraz, kde sa uplatnia tí ľudia? Áno sú odborne vzdelaní, ale nebudú sa mať kde uplatniť. Takže na toto tiež treba tak nejak myslieť. A z mojej skúsenosti viem, že my máme skutočne flexibilných mladých ľudí, ktorí, aj keď nie sú v danom odbore úplne špecialisti, dokážu sa veľmi rýchlo prispôsobiť a preškoliť sa na dané veci.
Pán kolega Daniš tuná hovoril o tom, že dneska treba vychovávať klampiarov, lakýrnikov, automechanikov a tak ďalej. Ale pre tieto fabriky sú oni nepodstatní. Pretože dneska v týchto fabrikách sú všetko montážne linky, automatizované systémy, aj stroje. Tam treba prísť a vedieť obsluhovať stroj. Netreba vedieť vyklepávať blatník, netreba vedieť držať pištoľ a striekať, pretože to všetko robia stroje. Takže teraz je otázka, opodstatnenosť práve týchto odborných ľudí, ktorí by mali byť vzdelaní v danej oblasti. Pokiaľ ich budeme vzdelávať, tak oni sú skôr vzdelaní pre to, aby si založili svoje malé vlastné podniky a v tých robili práve tú drobnú robotu, lakýrnickú, klampiarsku, automechaniku a tak ďalej. Ale na to zase musia mať vytvorené prostredie. Ak budú chcieť byť živnostníkmi, alebo zakladať si firmy, na to potrebujú, k tomu mať vhodné podmienky, a nie ich zdierať z kože už na začiatku a mnohí si povedia, že sa im to ani neoplatí. Potom akú majú víziu tí mladí ľudia, ktorí vyštudujú takéto odborné školy? No veľmi chabú.
Stále sa tuná, rozobral som všetky typy škôl, až po tie vysoké školy, ale zabudol som ešte povedať, že do toho vzdelávania patrí aj to mimoškolské vzdelávanie. Záujmové vzdelávanie, to znamená, umelecké vzdelávanie a vlastne centrá voľného času, prípadne školské kluby. Takisto, pokiaľ sa to nebude riešiť v súčinnosti so základnými školami, tak takisto to nemá význam. Hovorilo sa tu o tom, že systémy sú zneužívané a že sa urobí nejaká náprava. A teraz vidíme, že to má presne opačný efekt. Ak chceme vychovávať deti aj v umeleckom smere, teda, keď sa aj kolega Hlina dotkol tejto oblasti v rámci základných umeleckých škôl, ja som spomínal, že niektoré umelecké školy majú väčší záujem, iné majú menší záujem. Zase opäť to záleží od oblasti, kde je aká vyspelosť ekonomická, sociálna situácia a tak ďalej. Viem, že napríklad niektoré základné  umelecké školy nevyberajú poplatky za vzdelávanie záujmové. Preto tam môžu chodiť úplne všetky deti, ktoré na to môžu mať talent. Ale to nezistíme, pokiaľ im tú šancu nedáme. Pokiaľ sa za to vzdelanie umelecké platí, tak tam môžu ísť len tí, ktorí na to majú financie. Takto sa už v prvom rade selektuje, ale pokiaľ tá základná umelecká škola nedostane celý ten normatív, tak jednoducho nemôže vytvoriť deťom také podmienky, aby tie deti platiť nemuseli. Preto spravíme nariadenie, že deti nemôžu navštevovať také umelecké školy, alebo pod jednou nemôžu mať viacej odborov. To bolo opatrenie prvej Ficovej vlády, kedy sa zriadilo toto. A viem, že na niektorých základných školách jedno dieťa chodilo aj na výtvarnú, aj na tanečnú, a do úplne inej, samozrejme v iných základných umeleckých školách, a v úplne inej základnej umeleckej škole navštevovalo ešte aj nejaký hudobný nástroj. A po pár rokoch sa vykryštalizovalo, že ten tanec ho síce baví, ale nie až tak ako tá výtvarná, ale popri tom chcel vedieť hrať na husliach. Ale prečo by sme ho, v tom zárodku mali mu určovať, nie, ty môžeš chodiť len na jedno? Áno, takýchto prípadov nie je veľa. Ale prečo by sme im to mali zakazovať? A pokiaľ to poskytuje jedna základná umelecká škola, prečo by sme im v tom mali brániť? A tak isto ako sa financovalo cez jednu školu jedno, jeden odbor, cez druhú druhé, cez tretiu tretie, tak isto to mohlo bežať pod jednou. Nie, zase sa to spravilo opatrením, že nemôže sa. No tak sa to zase prispôsobilo a spravilo sa to tým riešením, že dieťa navštevovalo tri základné umelecké školy.
Podobný systém v centrách voľného času. Teraz vidíme, že tie opatrenia, ktoré sa spravili, neboli dobré a centrá voľného času sa zatvárajú, pretože jednoducho nemajú financie na ďalší rok. Pán minister tuná tvrdil, že nebude to mať taký dopad, nebude to také deštrukčné. Dneska vidíme, že je. Dostávame správy z rôznych kútov Slovenska, kde ako riaditelia sú zúfalí z toho, že nedostali od samospráv financie na fungovanie svojho centra voľného času a musia ho zatvoriť. Nemajú financie na to, aby za súčasných podmienok financovali dohodárov, ktorí im viedli záujmové vzdelávanie, tie krúžky, pretože sa zvýšili odvody a tak ďalej. To znamená, že im museli ukrátiť mzdy. A niektorým sa to už možno ani neoplatí, pretože keď ešte dochádzal, ešte do nejakej inej obce, tak ešte mal výdavky na pohonné hmoty. A keď dostával pár eur, tak už sa mu to vlastne neoplatí, lebo sa mu to z toho strhlo. Viem, mám z toho osobný príklad, pretože som tiež takto podobne učil.
Takže mám taký pocit, že tu sa stále niečo rieši, ale rieši sa samostatne, ale nie komplexne a systémovo. A toto je problém tejto vlády, že navrhne nejaké riešenie a to riešenie nie je komplexné, nie je vydiskutované. A potom sa to len kritizuje. No samozrejme, že sa to kritizuje, keď vidíme, že to nie je dobré riešenie. A okrem toho, ja to zopakujem, bolo to viackrát spomínané, nemáme riešenú systémovú víziu so širokým konsenzom, aby vyhovovala úplne všetkým, vládnej strane, aj opozícii. Pretože riešenia, ktoré sa robia čiastkovo, vyhovujú jednej strane, nevyhovujú druhej, potom pri výmene vlády sa spraví opačne a celé sa to rozvŕtava. Kde má potom ten rodič, ten občan istotu? Aj tí žiaci, kde majú istotu, že to o pár rokov nebude zmenené, že sa im nepritvrdia podmienky, že sa im nezhoršia tie podmienky? Ako si potom budú vedieť naplánovať to svoje vzdelanie?
A to, čo už hovorili aj iní kolegovi, život človeka sa mení. Aj jeho hodnoty, aj jeho záujmy. Dneska si človek vysníva, že chce byť, ja neviem, automechanik, zajtra, že chce byť kozmonaut, a potom, že chce byť smetiar. Zrazu príde na strednú školu a zistí, že chce byť učiteľom. Vyštuduje strednú školu, ale už nechce byť učiteľom, pretože zistí, ako to v realite chodí, a už chce byť právnikom. Hodnoty žiaka sa menia. Treba možno robiť viac osvety aj pre tých rodičov, aby sa viacej zaujímali o to dianie v školách, v školstve.
No a koniec koncov, keď sa debatí o tom, menovanie riaditeľov, hovorilo sa tu o politizácii školstva. No práve toto je možnosť politizácie školstva, že sa dá možnosť zriaďovateľom navrhnúť alebo dosadiť si svojho riaditeľa. Opäť ovládanie politickou mocou. A viem už pár príkladov takých, kde by sa to takýmto spôsobom excelentne zadarilo. Nedostal by sa tam odborník, ale človek, ktorý by tam bol dosadený, a už by sa rozdeľovali financie tam, tam, tam, tam, hentam. Ale nešli by na systémové vzdelávanie práveže v rámci tej školy. Aj keď sa povie, že: no je to ustriehnuteľné. Zvolí sa opäť rada školy, ktorá to dokáže ovplyvniť, a peniaze budú mrhané. Toto je práve ten problém. A toto je problém politizácie. Prečo samospráva chce dosadzovať? A povedzme si, že samospráva na úrovni krajov, ktorá bude dosadzovať riaditeľov stredných škôl. Toto sú riziká, ktoré nám hrozia. Poukazujeme na ne a v mnohom sa už aj splnili. Nás stále nikto nepočúva. Jedným uchom dnu a druhým von.
Správu máme predloženú, veci sme si prečítali, preštudovali. Riešenia sú dosť chabé. Ciele neurčité. Vízia slabá. Ale opäť, stojí to na diskusii, pretože ministerstvo nechce diskutovať. Ono diskutuje len s vyvolenými. "Kristepane!" - to je reakcia pána ministra. (Hlas predkladateľa.) Vážne. No ja neviem práve, s kým diskutuje a to je ten problém. Pán minister, ako prepáčte, vaše narážky na mňa, s kým ja diskutujem, sú na tomto mieste dosť neprijateľné a neprípustné. Ja viem, že sa vám to zle počúva, ale od vás si to vyprosím, aby ste takéto reči rozprávali o mojej manželke, áno?! Buďte tak dobrý. (Hlas z pléna.) Neozývajte sa, pán poslanec, áno?! No, máte možnosť.
Takže ďakujeme pekne za takúto správu, budeme čakať na riešenia, budeme čakať na návrhy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už som to povedal vo faktickej poznámke kolegovi Hlinovi, že som pôvodne ani nechcel vystúpiť v rozprave ku správe o stave školstva. Pretože mám taký pocit za posledné týždne, že tuná sa veci počúvajú jedným uchom dnu a druhým von. A dokonca, že u pána ministra to ide tak, že jedným uchom dnu a dokonca tým istým von, čiže sa to ani neohreje v hlave. Takže je už v postate zbytočné vôbec niečo komentovať, pretože už sa toho povedalo dosť a stále akoby sa nechceli počúvať argumenty. Argumenty, ktoré vychádzajú zo skúseností, z praxe a z vývoja v poslednom období.
A to všetko súvisí, aj celé vlastne školstvo a reforma školstva, súvisí s jeho financovaním. A financie, to je práve to bolestné, ktoré vlastne s tým celým školstvom dnes zametá. Ja už dávnejšie som tvrdil, že financií máme v našom štáte dosť. Ale sú strašným spôsobom prerozdeľované a veľmi zle rozdeľované. Ony sa strácajú a strácajú sa v nejakej bezodnej studni, v ktorej ich už potom nevieme nájsť. A potom chýbajú niekde inde, kde sú skutočne prepotrebné. Hovorilo sa tuná za posledný čas o tom, že peniaze z rezortu školstva odchádzajú na podivné financovania ešte podivnejších výskumov, prieskumov, podpôr a podobných zaujímavých vecí. Ja by som povedal, že tieto peniaze sú rozkrádané a sú okrádaní občania Slovenskej republiky, pretože oni sú platcami daní, ktoré idú na vzdelávanie. Sú okrádaní rodičia, pretože na deti sa potom nedostáva adekvátne finančné ohodnotenie. Musia doplácať z vlastného. Čiže nielen to, že platia dane, ešte aj musia doplácať za vzdelanie rôznymi spôsobmi. Pretože to sú výdavky nielen priamo na vzdelávanie, ale aj na dochádzanie povedzme detí, na stravu a tak ďalej. Okrádajú sa učitelia, pretože ak sa niekde rozmrhajú financie, tak potom samozrejme, že nie je na zvýšenie platov učiteľov. No a koniec koncov okrádajú sa deti, pretože tým tie peniaze nakoniec chýbajú. Chýbajú im na pomôcky, ktoré by mohli využívať a ktoré by mohli uľahčiť niektoré typy poznania do budúcnosti.
Takže peňazí je dosť, ale sú rozmrhávané. A darmo na to poukazujeme, tu sa niekto tvári, že, hm, veď sa nič nestalo. Takže v tomto pán minister robí naozaj dobrú prácu, ale dobrú len pre niekoho. Niekomu to totižto vyhovuje, že tie peniaze idú na kšefty a nejdú do vzdelávania. A to je práve tá bolesť. Ale to sa tu nepočuje. Ani sa nechce počuť. Lebo ja viem, ono to bolí, ale však už nejako to prežijeme. Preto neviem, či má vôbec zmysel ešte o niečom hovoriť, pretože skutočne to je ako hádzanie hrachu na stenu.
Pán Číž dosť často vo svojich faktických poznámkach používa slovné spojenie "poďme do diskusie", aby sa to vyriešilo v diskusii. No ja súhlasím a tiež som to už viackrát povedal práve na poznámku pána Číža. Je veľmi dobré, keď sa o probléme diskutuje a diskutuje sa v širokom spektre zúčastnených, pretože potom sa môžu nájsť komplexnejšie riešenia. Ale tuná tá diskusia akosi chýba. Tu nám niekto niečo akože pripraví, rovno to predloží a ide to na schválenie. A potom sa to kritizuje, že je to zlé, potom sa nájdu chyby, tak sa opravujú. Opravujú sa chyby už opravených vecí. A takto to potom funguje. A potom príde ďalšia vláda a zistí, že tam sa urobilo ešte viacej chýb, tak poďme to teraz opravovať my. A nič sa systémovo nerieši. To sa netýka teda len konkrétne ministerstva školstva. Len teraz je to najvypuklejšie a okrem toho prejednávame správu o stave školstva na Slovensku. Týka sa to napríklad aj reformy verejnej správy. Takisto mala predchádzať najskôr diskusia a potom nejaké prípravy materiálov. Nie, tu sa to robí opačne. Tu sa najprv niečo pripraví a potom zistíme, že to je zlé.
Bola hodnotená správa. Skutočne (Zaznievanie gongu.) analytická časť je vypracovaná výborne. Analyzovali sa veci, ktoré sa potom ukázali. Ale opäť poukážem na to, čo už, k čomu vlastne dospel kolega Hlina. Poukázal na to, aké sú tam počty. Pokiaľ si to niekto prečíta a zistí, že, a tak, tuná máme štatistický počet takýto, na učiteľa osem žiakov, to je zlé, lebo je to málo, peniaze sa mrhajú. Ale tu práve treba vidieť tie súvislosti! A pokiaľ tie nie sú v tej správe vysvetlené k tým daným číslam, tak v človeku to môže vytvoriť skreslený názor na danú problematiku. A to je presne to, čo som už spomínal. Jedna škola môže mať v jednom ročníku štyroch žiakov, v ďalšom šesť, v ďalšom dvanásť, ale príde ročník, ktorý má dvadsaťdva žiakov. A teraz čo?! Kvôli tým málo, a pred tým ešte povedzme rok to bolo osem žiakov, tak priemer vychádza na šesť, tak ju zrušíme, tú školu? A potom, kam pôjde tých dvadsaťdva žiakov, ktorí práve odchádzajú z materskej školy? Áno, máme teraz zvláštny populačný ročník. Je kríza, ale začína sa rodiť viacej detí. Tak teraz niektoré školy zrušíme. A teraz, potom, čo s tými, ktoré dorastú? A potom sa budú mať niekde zaradiť? Medzitým obce predajú priestory, pretože načo ich budú živiť? A potom zrazu im budú chýbať školy. Takže pokiaľ sa má niečo riešiť systémovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník dokončiť svoju reč.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Blíži sa 17.00 hodina, hodina hlasovania, takže sa sa to tu začína napĺňať, ale páni poslanci sa mohli vyrozprávať aj mimo tejto sály, ak chceli debatovať. Takže tuná sa debatuje k veci a prejednávame správu o stave školstva, takže by som rád pokračoval k tejto správe.
Takže mali by sa veci riešiť systémovo. Už tu padlo zopár názorov, že áno, je to dobré, že je tu výhľadovo niečo spomínané do roku 2020. To je sedem rokov. Ale ak máme riešiť systémovo nejaké kroky, tak si myslím, že je to veľmi krátky čas. My si predsa potrebujeme postaviť cieľ, čo potrebujeme mať tuná za desať, dvadsať, možno aj tridsať rokov. Kam to vzdelávanie má spieť? Čo chceme dosiahnuť? Akých ľudí tu chceme mať? Vieme zhruba, aké sú trendy, aký je vývoj. Bolo tu tiež spomínané, potrebujeme viac možno odborného školstva, možno ukrátiť niekde, možno viacej pridať. Ale čo bude potom, keď sa tuná teraz pridá, tu sa uberie a zrazu potreba vznikne niekde úplne inde? Potom sa to bude zase riešiť opačne?! Opäť by sa to malo riešiť systémovo a v súvislostiach.
A to je to, čo hovorím, a hovoril to aj pán Číž, treba diskutovať. Treba diskutovať naprieč politickým spektrom a dospieť skutočne k takému riešeniu, ktoré bude vyhovovať občanom tejto krajiny, ktoré bude vyhovovať žiakom, študentom a ich rodičom. Lebo mne to teraz pripadá tak, že tieto riešenia, ktoré sú tu pripravované, vyhovujú štátu, vyhovujú samospráve, ale nevyhovujú žiakom alebo tým, ktorí majú študovať a učiť sa, vzdelávať sa, a nevyhovuje ani ich rodičom. Toto sú práve tie zlé riešenia, ktoré sú.
Keďže je 17.00 hodina a mám to ešte na dlhšie, pôvodne som nemyslel, že budem až toľko, tak preruším svoju rozpravu a dám priestor hlasovaniu, ak máme o čom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, tuná presne vidno, ako dokážu čísla neskutočným spôsobom skresľovať realitu. Ja by som sa teraz dotkol možno len dvoch vecí. A pôvodne som sa nechcel ani hlásiť do rozpravy, ale vyzerá to, že sa prihlásim, ak vás nestihnem.
Počet detí v triedach je luxusom, pretože to vychádza nejak málo. Ja poviem zo svojej vlastnej praxe, kde som učil. Zoberiem príklad Základná škola vo Valči. Učil som v materskej škole, kde som mal, v triede bolo 25 detí a na základnú školu postupovalo 22. Zvyšné tri šli do mesta. Ale rok predtým, to znamená, že títo, keď nastúpili, boli prváci. V druhej triede boli štyri deti v ročníku. Vo vyššej triede, teda v tretej ich bolo 12 a vo štvrtej triede, ktorí vlastne potom odchádzali, tak ich bolo 8. Priemer vychádza zvláštne, ale teraz čo, ideme zrušiť školu kvôli tomu, že v jednom ročníku sú len 4 deti a v ďalšom je ich 22?! To tak trochu nejak nevychádza.
No a, Dodo, aj hovoril si, že to je neefektívne. Ja sa pýtam, že pre koho je to neefektívne? Pre štát? Pre samosprávu? Alebo pre tých rodičov, že by si mali predstaviť, že by mali deti voziť niekde inde do školy? Alebo ich posielať ako malých prvákov?
No a čo sa týka ZUŠ-iek, že, o atraktivitu. No v jednej ZUŠ-ke je, kde sa platí napríklad, tak je malý záujem, trebárs aj o ten výtvarný odbor, ale, naopak, v ZUŠ-ke, v ktorej sa neplatí, tak tam je záujem o čosi väčší, dokonca niekoľkonásobný. No ja som mal napr. vo svojom hromadnom odbore, teda v tanečnom, 170 detí, prípadne 180 detí, ale v individuálnom odbore učiteľ huslí má len 18 detí. Takže tu sa tiež nemôže porovnávať, že ktorý odbor je ako atraktívny, pretože pre toho individuálneho učiteľa, on sa nemôže venovať štyridsiatim huslistom naraz alebo dvadsiatim. Ja sa môžem tanečníkom venovať pätnástim, osemnástim, dvadsiatim. Ale on sa môže huslistovi venovať len jednému.
Takže to sú všetko také skresľujúce údaje, ktoré, keď niekto nepozná kontext, tak potom môžu byť ďaleko zavádzajúce.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, vy ste presne pomenovali tú vec, ktorá tam je v tom zákone od pána Valockého ako pozmeňovací návrh. Naozaj je to zastrašovanie. Na jednej strane pani ministerka tvrdí, že je to len preventívne opatrenie, keby náhodou vo výnimočnej situácii, ale to je práve ten nástroj, že lekári sa môžu vzbúriť voči nejakým postupom vlády, ktorých sme tu teda už videli niekoľko, a zrazu si niekto povie: A spravíme im výnimočnú situáciu a budú musieť nastúpiť a keď nie, tak pôjdu do basy. No to je fakt vynikajúce riešenie! Takže na jednej strane máme deklarované alebo teda možnosť vstúpiť do štrajku, a na druhej strane ho máme obmedzované tým, že už je zastrašované zákonom, že no, no, no, keď budete štrajkovať veľa, my vás donútime prísť do tej práce. Takže to si myslím, že nie je všetko s kostolným poriadkom a, žiaľ, takto sa to deje. Takže som za, aby sa neodsúhlasili v spoločnej správe tie body, ktoré práve prešli pozmeňovacím návrhom pána poslanca Valockého, a súhlasím s vami, že je to zastrašovanie.
Ďakujem.