Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa ku tomuto zákonu vyjadroval už v rozprave v prvom čítaní a nebol som sám, tak ako aj dnes diskusia k tomuto zákonu je skutočne bohatá a je vidno, že ten zákon stále nie je dobrý. Aj keď vidno, že na zákone sa popracovalo od minulej schôdze, riadnej schôdze, pretože tam pribudli niektoré pozmeňovacie návrhy, a teda nové body. Čo je chvályhodné. Vypustili sa vylučovacie spojky "alebo" z textu, čo je takisto pozitívne. Ostali tam už len čiarky. Pýtal som sa na názor aj právnikov, či je to už v súlade s tým, keď tam trebárs nie je písmeno "a", aby to teda bolo platné naozaj všetko dohromady. Takže je to správne, je to v poriadku. Takže aj ja som rád.
Ale! Kolega Kondrót argumentoval na zopár oponentských rečníckych rozpráv tým, že doteraz platný zákon je taký, aký je, a že sa vylepšuje. No, on sa vylepšuje, ale opäť je tu polemická otázka: Pre koho? Pretože v pôvodnom platnom zákone je napísané v čl. I § 1 bod 2: "Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj." A tieto slová "výroba, výskum a vývoj" už z tejto novely zákona vypadli. To znamená, že už investícia, ktorá má byť významná, nepotrebuje, aby sa tam vyrábalo, nebudeme ani potrebovať, aby sa tam robil výskum, prípadne nejaký vývoj. To znamená, že už to môže byť čokoľvek z oblasti nášho bytia, žitia, biznisu.
No a teraz sa vrátim k niektorým tým poznámkam, ktoré tu už padli. Kasíno. Kasíno nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani areál určený pre potreby olympiády, či už tej plánovanej zimnej, nie je výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani obchodné centrum nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Je pravda, že sa tam dokáže zamestnať zopár desiatok, možno aj stoviek ľudí. Môže to priniesť určité pracovné miesta. Ale je otázne, že či naša spoločnosť potrebuje mať megakasíno. Či ideme umožňovať niektorým, ktorí majú nadbytok financií, aby ich míňali pre niekoho, ktorý bude mať ešte viacej. Alebo nám treba zdehonestovať prírodu, lebo ideme vybudovať olympijský areál, ktorý, koniec koncov je otázne, že či bude vôbec využitý a či naozaj dospejeme do štádia, že budeme mať dostatok financií na to, aby sme tú olympiádu aj ufinancovali v tom konečnom štádiu. Nielen v štádiu príprav. A takisto aj obchodné centrum má svoju zamestnanosť, svoj účel. Ale myslím si, že v každom väčšom meste už je niekoľko takýchto obchodných centier. Takže je otázne, či má svoju relevanciu.
Boli tu spomínané aj iné stavby. Áno, boli problémy pri výstavbe Kia. Rozmýšľam nad ďalším, nenapadá ma, pretože ostatné už išli celkom v pohode. Problém pod Kiou však bol ten, že niekto šikovný, ktorý vedel, že takáto investícia sa bude uskutočňovať na Slovensku, poskupoval lacno pozemky a potom očakával, že ich štát odkúpi za trhovú cenu. Toto sa však neudialo, lebo sa vymenila medzitým garnitúra a začali sa tam prestoje. Samozrejme, odďaľovala sa investícia a potom sa tuná vyskakovalo, že vtedy sa to nedotiahlo, treba spraviť toto, treba spraviť hento, treba vyvlastňovať. No, áno, potom už bolo treba už vyvlastňovať za istých okolností, a preto sa spravil aj takýto zákon. Ale teraz si myslím, že už takéto problémy nie sú. Pretože diaľnice máme naplánované, väčšina rýchlostných ciest je takisto naplánovaných a už tam nikto neskupuje pozemky, aby potom ich výhodne predal štátu. A okrem toho už sa zadefinovali podmienky, za ktorých sa tieto pozemky budú odkupovať.
Takže je otázne, že či zmena pôvodného zákona v takomto znení má význam a pre koho má význam. Ktoré to majú byť tie stavby, ktoré majú zachrániť našu ekonomiku, majú byť trvalo udržateľné a majú poslúžiť občanom Slovenska? A tu sú práve tie pochybnosti, keďže tam nie je presne zadefinované, že z ktorej oblasti to má byť. Keby to malo byť z oblasti líniových stavieb, beriem. Možno niekde ešte môžu nastať takéto problémy. Ale nenapadá ma, z ktorej oblasti by ešte tak mohli byť neskutočne významné investície, ktoré sa nemôžu postaviť na pozemkoch, ktoré sú k dispozícii. To znamená, že niekto potrebuje postaviť niečo tam, kde to nie je úplne bežné. A tam sú práve problémy s občanmi, ktorí jednoducho nechcú opustiť svoje pozemky, svoju pôdu, svoje nehnuteľnosti, pretože možnože sa nachádzajú v krásnom lone prírody, možno sa nachádzajú mimo bežných zastavaných zón, mimo štandardného územia určeného na výstavbu. A tieto sú určené v územných plánoch. V územných plánoch obcí, miest, vyšších územných celkov. Áno, tieto schvaľujú poslanci. Samozrejme, aj medzi poslancami jednotlivých zastupiteľstiev je rôzne zastúpenie, preto sa opäť môže schváliť niečo, čo nie je po vôli úplne všetkým občanom. Ale väčšina poslancov, ktorá tam má väčšinu povedzme za niektorú stranu, to je jedno, či červenú, zelenú, fialovú, modrú, bledozelenú alebo inú, tak si to jednoducho schváli. A toto ohrozenie tu môže nastať nielen za súčasnej povedzme vlády, ale aj za mnohé ďalšie, ktoré potom prídu. Ja som argumentoval, že môže prísť úplne iná garnitúra možno ešte horších nejakých ľudí a potom nastanú tie problémy.
Boli podané teda nejaké pozmeňováky, o ktorých som hovoril. Ale takisto bolo povedané o nich, už to hovorili niektorí kolegovia predrečníci, že opäť je tu polemika o tom, že či slúžia účelu, na ktorý sú napísané, alebo len slúžia na zalepenie očí, aby si tam človek nevšimol niektoré drobnosti, ktoré ale zásadným spôsobom môžu ovplyvniť potom celý proces. A tu nehovoríme už len o vyvlastňovaní, ale aj o následnej výstavbe. Sú tam podmienky, do jedného roka sa musí začať, do siedmich rokov musí byť uskutočnená investícia, ale v prípade, že nie, tak už to bolo povedané, že sa môže presunúť. Že síce môže dostať pokutu vo výške 15 % z pôvodnej investície, ale kto ju dostane? Firma, ktorá už je zbankrotovaná, skrachovaná, prehodená na nejakého bieleho koňa? No áno, pravdepodobne to takto môže byť. A to sú tie ohrozenia, to sú tie riziká v rámci tohto zákona.
Áno, treba ten zákon nejakým spôsobom vylepšiť, pokiaľ skutočne sa jedná o investície, ktoré by mohli na Slovensko prísť a sú takého zásadného charakteru a nastávajú, alebo je pravdepodobné, že sa niekde vyskytnú problémy pri tom, že by túto investíciu nemali kde postaviť. Ale, naozaj, v súčasnej situácii si myslím, že je to dosť málo pravdepodobné, pretože priemyselných parkov, ktoré máme nachystané v mnohých mestách a obciach, sú prázdne. Tam sa dá stavať. Tam sú možnosti na investície. Prečo chce niekto zákon, ktorý umožní vyvlastňovať niekde úplne inde? A toto sú tie otázky, ktoré nás trápia a, žiaľ, nedostávame na ne odpovede.
A teraz sa vrátim k tomu, že prečo je to teda predložené ako poslanecký návrh. Veď máte predsa vládu, ste jednofarební, nemáte tam nikoho iného, máte možnosť predkladať vládne návrhy zákona. Už to bolo takisto párkrát spomenuté. No, tento zákon asi nemôže ísť štandardnou cestou, pretože by musel byť podrobený štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vonkajšiemu pripomienkovému konaniu a tu by už bolo zahrnutých kopec pripomienok od ľudí, ktorí sa tomu viacej rozumejú, odborníkov z rôznych oblastí, ktorí by tam možno našli ešte viacej drobných detailov a nuansov, na ktoré sme neprišli ani my poslanci. Takže preto sa to predkladá ako poslanecký návrh, aby sa tento štandardný proces obišiel. Ja som to už hovoril aj v tom prvom čítaní. Takže naozaj je otázne, či aj tie zmeny, ktoré sa zapracovali do druhého čítania, sú v pohode.
Okrem toho odstavec 2 hovoril teda o tom, že je to tá investícia, a odstavec 3 hovorí, aj ktorá iná významná investícia môže byť, ktorá nie je priamo na tom pozemku, ale je súvisiaca nejakým spôsobom so stavbou už postavenou. A teraz je otázne, že aká investícia to má byť. Dnes, si povedzme, ja už som to hovoril aj minule, dnes nie je problém 100-miliónovú investíciu v eurách spraviť do malej škatuľky, pretože stačí tam na, poviem to tak ľudovo, nasúkať počítačové technológie, ktoré dneska nie je problém, aby mali hodnotu 100 mil., plus sa postaví nejaká budova a máme investíciu za viac ako 100 mil. Ak ku tomu potom prifaríme ešte niečo a povieme, že toto s tým technologicky súvisí alebo logisticky a zrazu popri tom, popri malej budove vyrastie nejaký veľký megapark. Takže to je ďalšia záležitosť, ktorá mi ešte nie je jasná. Je polemická.
No potom sú tu ešte investičné náklady, o ktorých sa hovorí, a to som už spomínal, vlastne technologické zariadenie, ktoré je tam napísané. Hovorím, to technologické zariadenie môže mať v rámci IT sféry naozaj vo veľmi malom priestorovom objeme veľkú hodnotu investície.
No ak sa v tomto zákone vyskytujú pochybnosti, tak potom ten zákon nie je dobrý. Pretože zákon má hovoriť jednoznačne, jasne a zrozumiteľne. Nemá vytvárať pochybnosti, nemá vytvárať priestor pre to, aby sa dal interpretovať alebo interpretovať jednotlivé paragrafy iným spôsobom. No a preto si aj ja myslím, že aj keď napriek tomu, že sa popracovalo na tomto zákone, nie je pripravený dobre a zdieľam takisto názor mojich kolegov, aby sa o tomto zákone nerokovalo a skutočne išiel do vlády a radšej nech ho predloží vláda, ak skutočne máte záujem na tom, aby tento zákon bol dobrý a fungoval pre našu spoločnosť a priniesol našej spoločnosti také výhody, ktoré nám zvýšia zamestnanosť, prinesú ľuďom prácu a mohli sa ľudia o seba a o svoje rodiny dobre postarať. Urobte to. Potom zložím pred vami klobúk a poďakujem sa vám. Zatiaľ za tento zákon sa nemám poďakovať za čo.
