Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj veľa sa hovorí aj v poslednom čase, myslím, že aj vláda k tomu zasadala nedávno, o podpore malého a stredného podnikania. A toto je jedna z oblastí, ktorá môže práve prispieť k podpore malého a stredného podnikania, pretože práve subdodávatelia sú tí, ktorí sú tí menší a strední, a práve tým pokiaľ sa nezaplatí za ich vykonanú prácu, tak samozrejme odchádzajú do krachu. Potom takéto firmy krachujú a ľudia prichádzajú o zamestnania. Ale tí veľkí, ktorí dostali tie veľké zákazky, tak tým sa žije veľmi dobre, ale tí nevytvárajú tú zamestnanosť na tej spodnej úrovni.
Takže myslím si osobne, že naozaj toto je veľmi dobrý zákon predložený. Treba doladiť samozrejme niektoré veci, o ktorých tuná aj kolegovia hovorili. Ale nemyslím si na druhej strane, že pokiaľ by z eurofondov takéto platby išli, tak žeby sa úplne zastavilo financovanie. Alebo v podstate prax je taká, že áno, niektorým vybraným sa platí a niektorým nie. Tak spraviť taký mechanizmus, aby sa muselo zaplatiť úplne všetkým subdodávateľom, pretože štát z tých prostriedkov vlastne uhrádza tomu veľkému dodávateľovi, či už povedzme tej diaľnice alebo nejakej inej megastavby, ale predovšetkým sa jedná o cesty a diaľnice. Takže nie je dôvod, aby ten dodávateľ, ktorý vyhral tú zákazku, nezaplatil akémukoľvek subdodávateľovi, pokiaľ je preukázateľné, že tie práce boli na tú stavbu dodané. Takže ak práce boli vykonané, dodávateľ musí zaplatiť. A samozrejme treba na to nastaviť aj tie mechanizmy.
A ako hovoril aj kolega Hudacký, tak v druhom čítaní je možné urobiť nejaké dodatky, zmeny a vylepšenia. Takže ja sa, dúfam, že sa tieto podarí zapracovať, a skutočne tento zákon prejde a pomôže malým subdodávateľom.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja už len v krátkosti zhrniem. Pokiaľ by problém s hlukom cez voľné dni a sviatky nebol, tak určite s týmto zákonom nikto nepríde, ale pokiaľ ten problém tu je a tie skúsenosti, žiaľ, sú, tak predkladatelia tento zákon predložili.
Čo sa týka hluku a všelijakých zvukov naokolo, tak, samozrejme, je rozdiel už v priebehu akustickej krivky a najmä vznikajúce rezonancie, pretože rezonancia je ten nepríjemný zvuk, ktorý, alebo teda hluk, ktorý vadí ľudskému organizmu, a myslím, že sú aj medicínske štúdie o vplyvoch rôznych typov zvukov a hlukov na ľudský organizmus, a práve tie, ktoré dosahujú nepríjemných rezonancií, tak tie ľudskému organizmu vadia, človek sa pri tom cíti nepríjemne, a preto vlastne vyvolávajú tie negatívne pocity. O tom, ako vzniká rezonancia, vás trápiť nebudem, to je fyzika.
Kolega Martvoň hovoril o ovplyvňovaní hlukom v okolí a vymenoval tu niekoľko vecí, ktoré vytvárajú rôzny hluk. Samozrejme, je rozdiel od toho, či ja s tou rýchlovarnou kanvicou varím vonku alebo varím doma. Ja pokiaľ neovplyvňujem s tou kanvicou, s ktorou si, ktorú si varím doma, mám okná zatvorené, vonkajšie okolie a suseda, tak mi môže byť doma jedno, ako tá kanvica vyvoláva hluk alebo teda vykonáva a, samozrejme, vždycky záleží aj na tom, ako dlho ten daný hluk trvá. Takže v prvom rade to, čo ja mám doma, a viem, že mi vytvára nejaký hluk, tak si buď zavriem dvere, zavriem si okná alebo niečo podobné. Ale pokiaľ som vonku a ešte trebárs dieťa mi spí, a vyjde sused s kosačkou, ktorá vrčí hodinu v kuse, tak určite to je rozdiel oproti tej rýchlovarnej konvici, ktorá môže vydávať podobný hluk, ale vo veľmi krátkom čase. Takže vždycky záleží o tom, od toho, ako ďaleko ste od zdroja hluku a, samozrejme, ako ten hluk dlho trvá.
Nikto sa nedotkol tuná ale ďalšieho problému tu pri vznikajúcom hluku, a to sú vlaky idúce po oceľových konštrukciách mostov a pri diaľniciach. Prečo si pri diaľniciach budujú protihlukové bariéry? Práve kvôli hluku, ktorý vytvárajú autá pri vyšších rýchlostiach, pretože dochádza k zvýšenej frekvencii pohybu v motore, a to isté dochádza aj pri kosačke. Takže ak chce sused kosiť v nedeľu, nech si spraví protihlukové bariéry okolo svojho pozemku a nech si kosí koľko chce. Nikto mu v tom brániť nebude, ale nech hlukom neovplyvňuje okolie.
No a už len na margo kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nestavia dom pri rybníku. S tým úplne súhlasím. Ale mnohí ľudia napríklad mali domy v tichom prostredí a prisťahuje sa ku nim nejaký dement, ktorý, žiaľ, robí vyslovene napriek a dobré medziľudské vzťahy mu nič nehovoria. Takže toto sú tie problémy, pokiaľ by sme boli normálni ľudia, tak takéto zákony ani nepotrebujeme. Ale pokiaľ tu, žiaľ, medzi nami budú ľudia, ktorí sú bez charakteru, tak, žiaľ, pre nich musíme nastaviť normy, ktoré ich správanie istým spôsobom obmedzia.
Takže ďakujem pekne, toľko k predkladanému zákonu. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548, v prvom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, by poslanecký návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ak je podnik v krachu, to znamená, že nehospodári dobre, alebo nehospodári už vôbec, tak ja byť nájomcom alebo teda vlastníkom toho pozemku, pokiaľ z toho nič nemám a ten podnik tam ani nič neprodukuje, tak ja si tú pôdu od neho zoberiem a radšej ju prenajmem niekomu, kto na nej bude reálne hospodáriť. Hovoríte tuná o oživení podnikov a o tom, že by sa mohlo, mohlo produkovať na našej pôde. Len také podniky, ktoré sú v krachu, tak asi zle hospodárili. A pokiaľ je taký investor, ktorý by ich chcel kúpiť, tak áno, môže, ale on si predsa to môže zabezpečiť úplne jednoduchým spôsobom: novými nájomnými zmluvami. A keď má on svoje nájomné zmluvy podpísané, tak načo bude riešiť takúto situáciu?
Okrem toho, teraz berme vlastníkov, vy teraz hájite akoby záujmy skôr tých podnikov, vyzerá to tak, ale tuná sa jedná o tých vlastníkov, ktorí majú tú pôdu a oni ju v dobrom, v dobrej viere prenajímajú tým majiteľom firiem, ktorí na nej chcú hospodáriť, ale ak sa zmení podnikateľ, ktorý hospodári na tej ich pôde, mne ako vlastníkovi sa to nemusí páčiť. A ja by som mu tú, ja mám predsa právo do šiestich mesiacov tú zmluvu vypovedať. Takto je postavený súčasný zákon. Ale odkiaľ sa ja dozviem, že nastala zmena právneho subjektu? Odkiaľ? Kto mi to povie? A pokiaľ budú špekulanti, pokiaľ budú špekulanti, ktorí ani nebudú mať záujem na tom, aby sa o tom niekto dozvedel, skúpia väčšinový podiel a tuná je potom ešte väčšie riziko, kde môže nastať, alebo dôjsť k odpredaju menšinových podielov takejto pôdy.
Takže tuná sa zamedzuje akurát jednej veci a to je riziko, že by chceli špekulanti narábať s takouto pôdou. Nevidím v tom ja žiadny zlý úmysel. Myslím si, naopak, že tá novela toho zákona je postavená v prospech občanov Slovenska a slovenskej poľnohospodárskej pôdy. Takže ešte raz by som chcel poprosiť a požiadať o podporu tejto novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja v tom nevidím absolútne žiadny problém, pretože tento zákon to ukladá nie tým podnikom, ktoré už majú uzatvorené zmluvy, a môže ich byť aj päťtisíc, ale práve takým, ktorí by takéto podniky chceli skupovať. To znamená, že ten, ktorý by chcel kúpiť takýto poľnohospodársky podnik alebo jeho väčšinový podiel, tak až v tom prípade je povinný a, samozrejme, musí niesť to riziko, keď chce taký veľký podnik kúpiť, aby niesol to riziko, že musí rozoslať tým vlastníkom pôdy listy o tom, že sa takéto vlastníctvo zmenilo. Takže to nevyrába problémy súčasným podnikom, ale až tým, ktorí by ich chceli pokupovať. A tuná ide o to riziko, povedzme si na rovinu, že sa tuná hrnú zahraniční investori, ktorí majú záujem o práve o takéto podniky. Takže myslím si, že je v záujme nás občanov Slovenskej republiky, aby sme si túto pôdu len tak ľahko nedali a pokiaľ taký podnik chce skúpiť slovenský poľnohospodársky podnik, tak nech má tú povinnosť oznámiť to aj tým päťtisíc vlastníkom, aj s tou nevysporiadanou pôdou. Takže v tomto, si myslím, že problém nie je, ktorý ste popísali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám vám zákon alebo novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť hlavne praktické skúsenosti pri uplatňovaní tohto zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, keďže v praxi, alebo teda z praxe, a odstrániť tie jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi prenajímateľom a nájomcom. Návrh zákona sa jednak dopĺňa, návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná právna úprava o povinnosť nájomcu oznamovať prenajímateľovi zmenu vlastníctva podniku, väčšinového podielu, väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií, a to ich predajom tretej osobe, ktorá vstupuje do právneho vzťahu namiesto pôvodného nájomcu. O tejto skutočnosti je nájomca povinný upovedomiť prenajímateľa bezodkladne a v písomnej forme.
Podľa platnej právnej úpravy túto povinnosť nájomca nemá a prenajímateľ, alebo teda vlastník pozemku sa o tejto skutočnosti dozvie neraz až po uplynutí šesťmesačnej lehoty, počas ktorej je oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať. Návrhom zákona sa tiež spresňuje ustanovenie o čase nájmu lesných pozemkov, ak je účelom nájmu hospodárenie v lesoch. Zákon totiž stanovuje časť nájmu, v týchto prípadoch najmenej 30 rokov, čo v praxi často nevyhovuje tak nájomcom, ako ani prenajímateľom. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa časť nájmu ponecháva za podmienky, ak sa obe zmluvné strany nedohodnú inak. Takýto prístup v minulosti odporúčalo aj ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom metodickom pokyne č. 803/2009-700, ktorý upravoval postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu pri jeho nájme. Táto novela zákona by mala prispieť tak trošku k tomu, aby sa zamedzilo nejakým špekuláciám práve pri nájme niektorých pozemkov poľnohospodárskej pôdy, kedy by mohlo dôjsť k zmene vlastníka firmy alebo podniku, ktorý má v nájme poľnohospodársku pôdu vlastníkov. A, samozrejme, tí aj doteraz mali tú možnosť, že sa v šesťmesačnej lehote mohli teda s nájomcom dohodnúť o výpovedi takejto zmluvy, pokiaľ došlo k zmene buď väčšinového podielu, väčšinových akcií, alebo, samozrejme, aj celého podniku.
Súčasná právna úprava však ale neupravovala to, že odkiaľ a akým spôsobom by sa to majitelia pozemkov alebo teda nájomcovia mohli dozvedieť. A tuná práve hrozilo to riziko, že sa o tom mohli dozvedieť až neskoro, kedy by zistili, že zmena majiteľa už bola dávno a oni nestihli, alebo teda možno sa im nepáči nový majiteľ firmy a oni nemali možnosť vlastne túto zmluvu vypovedať a povedzme prenajať ju niekomu úplne inému. Takže tu sa len vložila taká malá klauzulka, kedy sa vlastne dáva povinnosť novému majiteľovi alebo väčšinovému majiteľovi písomne informovať všetkých vlastníkov o tom, že došlo k zmene buď teda firmy, majiteľa, alebo teda väčšinových podielov.
No a čo sa týka druhej časti, tak vlastne v nájme lesných pozemkov tam ide len o to, že niekto, samozrejme, pre hospodárenie v lese je dôležité, alebo teda je potrebné mať dlhodobý nájom, pokiaľ chce niekto hospodáriť v takomto lesnom pozemku, ale na druhej strane niekto nechce mať až na tak dlho prenajatý, prenajatý tento lesný pozemok a tam by mohlo vlastne dôjsť k tomu, že on ho má prenajatý na, alebo teda musí ho prenajať minimálne na 30 rokov a tým pádom by bol nejakým spôsobom oklieštený. Takže tuná sa dáva opäť len možnosť, že pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Takže štandardne ostáva minimálne 30 rokov, ale pokiaľ sa nedohodnú inak. Takže to sú len také dve drobné úpravy a ja by som vás poprosil o podporu novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Číž, vy niekedy hovoríte naozaj veľmi múdro a takisto ja s vami v niektorých veciach súhlasím v tomto. A dosť často vy opakujete, že treba spoločne diskutovať. Aj s tým s vami súhlasím, len, žiaľ, týmto to vaše vlastne diskutovanie nielen teda vás, ale teda hlavne vašich kolegov ostatných niekde končí. My sme sa mnohokrát pokúšali o diskusiu v mnohých otázkach, ale, žiaľ, tam diskusia jednoducho skončila na tom, že vy máte moc a vy si poviete po svojom. Jednoducho, nepúšťate nám, poviete, tu sme vám pustili jeden pozmeňovák, tam sme vám pustili jeden, ale to sú dve smeti, ja neviem z nejakých 50, a to je nič. Takisto hovorili ste o tom, že prečo je dnes 60 opozičných návrhov. No pretože tie sa ťahajú od začiatku toho volebného obdobia, ako sme sem nastúpili, nič z toho neprešlo, tak to sa podáva znova, znova, znova. A stále tá diskusia niekde nie je a tie zákony neprechádzajú, tak sa o to musíme pokúšať aj napriek tomu teda, že tie zákony naozaj zrejme neprejdú. A, samozrejme, ku tomu pribúdajú nové, pretože občania sa na nás obracajú s podnetmi, no a tie musíme nejakým spôsobom zapracovať do toho, keď chceme zlepšiť situáciu na Slovensku.
Takže ja skutočne súhlasím s tým, že poďme diskutovať, ale aj naozaj sú tu apolitické niektoré návrhy zákonov, ktoré nemajú s politikou - pravá, ľavá - nič spoločné, naozaj zlepšujú činnosť, ale, žiaľ, ani tie neprechádzajú. Tak skúsme aspoň sa nad týmto zamyslieť a pokiaľ by fungovali naozaj štandardné procesy, ktoré sú, ja neviem, fungujú na zviditeľnenie a nie, že dve strany ovládajú médiá a tie sa tam zviditeľňujú a ostatní nemajú šancu. No tak, žiaľ, tento kecpult tuná je tu na to, aby človek odprezentoval svoj názor tak, aby sa dostal k občanom. Pretože naozaj potom je aj archív, kde to je archivované, a tam sa potom dá dohľadať a pozrieť názor toho dotyčného človeka, ktorý obhajuje trebárs niektoré zákony alebo hovorí proti niektorým zákonom, ktoré sú zlé. Takže poďme teda napraviť tieto procesy a riešme naozaj systémovo aj v rámci rokovacieho poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jofo, si presne pomenoval niektoré veci, ktoré sú práve tendenčne spracované v tomto návrhu zákona. A ja mám z toho opäť pocit, aj keď som nepracoval v samospráve, ani nepracujem v samospráve, že SMER si pripravuje pôdu na ďalšie samosprávne voľby práve preto, že odsúvajú princípy demokratického riadenia samospráv. A to je práve tým znižovaním počtu poslancov, nie volením kontrolóra, poslancami a tak ďalej. Takže ja budem vyzývať občanov, aby nevolili straníckych nominantov v ďalších samosprávnych voľbách.
Hovoril si aj o kontrolórovi, že je na kontrolu. Ja s tebou úplne súhlasím. Kontrolór je na to, aby kontroloval veci, ktoré si nevie dať do poriadku primátor alebo starosta, pretože ak má nominovaných babrákov do obecných alebo mestských podnikov a tí si tam šafária s majetkom, možno aj s jeho posvätením, tak tu musí byť nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý dokáže prísť na nejaké pochybenia. No len, samozrejme, opäť, je len čiastkové toto riešenie, kde opäť by to bolo treba systémové riešenie, keď by kontrolór nebol ovplyvňovateľný, bol postihovateľný a závislý nielen od primátora, nielen platovo, ale aj od toho, že kto mu podpisuje cesty a podobné záležitosti, ktoré tu už aj navrhovateľka spomínala. No a keďže má byť nepodplatiteľný, tak musí mať plat zhruba na úrovni primátora, ktorý má síce zodpovednosť, ale tu k svojej zodpovednosti sám sa pribral dobrovoľne, keď kandidoval za primátora alebo starostu. Takže nevzdávajme sa zodpovednosti. A pokiaľ je naozaj zodpovedný, tak pracuje tak, aby to bolo naozaj v prospech občanov a v prospech mesta a obce.
A ten kontrolór. Je tam naozaj kontrolný mechanizmus, ktorý má poukazovať na nešváre, ktoré sa v samosprávach dejú, tak ako by mal byť kontrolór určený nepoliticky aj na národnej úrovni.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolega, aj za faktickú poznámku. Ja som v dnešnom mojom príspevku nehovoril o tom, že nejaký úradníček môže rozhodnúť o týchto veciach, hovoril to niekto iný, ale v poriadku.
S veľa vecami, aj čo ste teraz povedali, takisto súhlasím, len ja som hovoril o jeden veci. My už máme dnes kopec priemyselných parkov pri mestách a obciach, ktoré už majú vysporiadané pozemky. To znamená, že ak by chcela prísť naozaj veľká investícia výrobného, vedeckovýskumného, vývojového charakteru, tak nie je problém. Absolútne nie je problém. Líniové stavby väčšinou už máme tiež vysporiadané, pretože sa doťahujú diaľnice, ktoré už sú naprojektované, naplánované, a takisto aj väčšina rýchlostných ciest, tých podstatných, ktoré potrebujeme.
Ale tuná je otázka, že prečo potom nastáva takáto zmena zákona. Pre aký účel? Akých stavieb? Alebo čo ho vlastne potrebujeme, takýto zákon, teraz zmeniť, pokiaľ platil doteraz? Takže tuná je naozaj len otázka toho, že prečo sa to podáva takýto spôsobom, ak je to seriózny návrh, a prečo nastala zmena v tom, že už nie sú definované presne tie investície, ktoré tam majú byť. A to je potom to, čo sme hovorili, že tam môže byť to kasíno, obchodný dom, môže to byť ropovod cez Bratislavu, môžu to byť tie banské stavby. Ale pokiaľ sa banské stavby z toho vylúčia, čo pán predkladateľ hovoril, tak tým pádom je aspoň táto časť zažehnaná.
Takže ja som hovoril o týchto rizikách, ktoré môžu vstúpiť do celého konania, a, samozrejme, kvôli tomu hovorím, že ten zákon nie je dotiahnutý do konca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa ku tomuto zákonu vyjadroval už v rozprave v prvom čítaní a nebol som sám, tak ako aj dnes diskusia k tomuto zákonu je skutočne bohatá a je vidno, že ten zákon stále nie je dobrý. Aj keď vidno, že na zákone sa popracovalo od minulej schôdze, riadnej schôdze, pretože tam pribudli niektoré pozmeňovacie návrhy, a teda nové body. Čo je chvályhodné. Vypustili sa vylučovacie spojky "alebo" z textu, čo je takisto pozitívne. Ostali tam už len čiarky. Pýtal som sa na názor aj právnikov, či je to už v súlade s tým, keď tam trebárs nie je písmeno "a", aby to teda bolo platné naozaj všetko dohromady. Takže je to správne, je to v poriadku. Takže aj ja som rád.
Ale! Kolega Kondrót argumentoval na zopár oponentských rečníckych rozpráv tým, že doteraz platný zákon je taký, aký je, a že sa vylepšuje. No, on sa vylepšuje, ale opäť je tu polemická otázka: Pre koho? Pretože v pôvodnom platnom zákone je napísané v čl. I § 1 bod 2: "Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj." A tieto slová "výroba, výskum a vývoj" už z tejto novely zákona vypadli. To znamená, že už investícia, ktorá má byť významná, nepotrebuje, aby sa tam vyrábalo, nebudeme ani potrebovať, aby sa tam robil výskum, prípadne nejaký vývoj. To znamená, že už to môže byť čokoľvek z oblasti nášho bytia, žitia, biznisu.
No a teraz sa vrátim k niektorým tým poznámkam, ktoré tu už padli. Kasíno. Kasíno nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani areál určený pre potreby olympiády, či už tej plánovanej zimnej, nie je výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani obchodné centrum nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Je pravda, že sa tam dokáže zamestnať zopár desiatok, možno aj stoviek ľudí. Môže to priniesť určité pracovné miesta. Ale je otázne, že či naša spoločnosť potrebuje mať megakasíno. Či ideme umožňovať niektorým, ktorí majú nadbytok financií, aby ich míňali pre niekoho, ktorý bude mať ešte viacej. Alebo nám treba zdehonestovať prírodu, lebo ideme vybudovať olympijský areál, ktorý, koniec koncov je otázne, že či bude vôbec využitý a či naozaj dospejeme do štádia, že budeme mať dostatok financií na to, aby sme tú olympiádu aj ufinancovali v tom konečnom štádiu. Nielen v štádiu príprav. A takisto aj obchodné centrum má svoju zamestnanosť, svoj účel. Ale myslím si, že v každom väčšom meste už je niekoľko takýchto obchodných centier. Takže je otázne, či má svoju relevanciu.
Boli tu spomínané aj iné stavby. Áno, boli problémy pri výstavbe Kia. Rozmýšľam nad ďalším, nenapadá ma, pretože ostatné už išli celkom v pohode. Problém pod Kiou však bol ten, že niekto šikovný, ktorý vedel, že takáto investícia sa bude uskutočňovať na Slovensku, poskupoval lacno pozemky a potom očakával, že ich štát odkúpi za trhovú cenu. Toto sa však neudialo, lebo sa vymenila medzitým garnitúra a začali sa tam prestoje. Samozrejme, odďaľovala sa investícia a potom sa tuná vyskakovalo, že vtedy sa to nedotiahlo, treba spraviť toto, treba spraviť hento, treba vyvlastňovať. No, áno, potom už bolo treba už vyvlastňovať za istých okolností, a preto sa spravil aj takýto zákon. Ale teraz si myslím, že už takéto problémy nie sú. Pretože diaľnice máme naplánované, väčšina rýchlostných ciest je takisto naplánovaných a už tam nikto neskupuje pozemky, aby potom ich výhodne predal štátu. A okrem toho už sa zadefinovali podmienky, za ktorých sa tieto pozemky budú odkupovať.
Takže je otázne, že či zmena pôvodného zákona v takomto znení má význam a pre koho má význam. Ktoré to majú byť tie stavby, ktoré majú zachrániť našu ekonomiku, majú byť trvalo udržateľné a majú poslúžiť občanom Slovenska? A tu sú práve tie pochybnosti, keďže tam nie je presne zadefinované, že z ktorej oblasti to má byť. Keby to malo byť z oblasti líniových stavieb, beriem. Možno niekde ešte môžu nastať takéto problémy. Ale nenapadá ma, z ktorej oblasti by ešte tak mohli byť neskutočne významné investície, ktoré sa nemôžu postaviť na pozemkoch, ktoré sú k dispozícii. To znamená, že niekto potrebuje postaviť niečo tam, kde to nie je úplne bežné. A tam sú práve problémy s občanmi, ktorí jednoducho nechcú opustiť svoje pozemky, svoju pôdu, svoje nehnuteľnosti, pretože možnože sa nachádzajú v krásnom lone prírody, možno sa nachádzajú mimo bežných zastavaných zón, mimo štandardného územia určeného na výstavbu. A tieto sú určené v územných plánoch. V územných plánoch obcí, miest, vyšších územných celkov. Áno, tieto schvaľujú poslanci. Samozrejme, aj medzi poslancami jednotlivých zastupiteľstiev je rôzne zastúpenie, preto sa opäť môže schváliť niečo, čo nie je po vôli úplne všetkým občanom. Ale väčšina poslancov, ktorá tam má väčšinu povedzme za niektorú stranu, to je jedno, či červenú, zelenú, fialovú, modrú, bledozelenú alebo inú, tak si to jednoducho schváli. A toto ohrozenie tu môže nastať nielen za súčasnej povedzme vlády, ale aj za mnohé ďalšie, ktoré potom prídu. Ja som argumentoval, že môže prísť úplne iná garnitúra možno ešte horších nejakých ľudí a potom nastanú tie problémy.
Boli podané teda nejaké pozmeňováky, o ktorých som hovoril. Ale takisto bolo povedané o nich, už to hovorili niektorí kolegovia predrečníci, že opäť je tu polemika o tom, že či slúžia účelu, na ktorý sú napísané, alebo len slúžia na zalepenie očí, aby si tam človek nevšimol niektoré drobnosti, ktoré ale zásadným spôsobom môžu ovplyvniť potom celý proces. A tu nehovoríme už len o vyvlastňovaní, ale aj o následnej výstavbe. Sú tam podmienky, do jedného roka sa musí začať, do siedmich rokov musí byť uskutočnená investícia, ale v prípade, že nie, tak už to bolo povedané, že sa môže presunúť. Že síce môže dostať pokutu vo výške 15 % z pôvodnej investície, ale kto ju dostane? Firma, ktorá už je zbankrotovaná, skrachovaná, prehodená na nejakého bieleho koňa? No áno, pravdepodobne to takto môže byť. A to sú tie ohrozenia, to sú tie riziká v rámci tohto zákona.
Áno, treba ten zákon nejakým spôsobom vylepšiť, pokiaľ skutočne sa jedná o investície, ktoré by mohli na Slovensko prísť a sú takého zásadného charakteru a nastávajú, alebo je pravdepodobné, že sa niekde vyskytnú problémy pri tom, že by túto investíciu nemali kde postaviť. Ale, naozaj, v súčasnej situácii si myslím, že je to dosť málo pravdepodobné, pretože priemyselných parkov, ktoré máme nachystané v mnohých mestách a obciach, sú prázdne. Tam sa dá stavať. Tam sú možnosti na investície. Prečo chce niekto zákon, ktorý umožní vyvlastňovať niekde úplne inde? A toto sú tie otázky, ktoré nás trápia a, žiaľ, nedostávame na ne odpovede.
A teraz sa vrátim k tomu, že prečo je to teda predložené ako poslanecký návrh. Veď máte predsa vládu, ste jednofarební, nemáte tam nikoho iného, máte možnosť predkladať vládne návrhy zákona. Už to bolo takisto párkrát spomenuté. No, tento zákon asi nemôže ísť štandardnou cestou, pretože by musel byť podrobený štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vonkajšiemu pripomienkovému konaniu a tu by už bolo zahrnutých kopec pripomienok od ľudí, ktorí sa tomu viacej rozumejú, odborníkov z rôznych oblastí, ktorí by tam možno našli ešte viacej drobných detailov a nuansov, na ktoré sme neprišli ani my poslanci. Takže preto sa to predkladá ako poslanecký návrh, aby sa tento štandardný proces obišiel. Ja som to už hovoril aj v tom prvom čítaní. Takže naozaj je otázne, či aj tie zmeny, ktoré sa zapracovali do druhého čítania, sú v pohode.
Okrem toho odstavec 2 hovoril teda o tom, že je to tá investícia, a odstavec 3 hovorí, aj ktorá iná významná investícia môže byť, ktorá nie je priamo na tom pozemku, ale je súvisiaca nejakým spôsobom so stavbou už postavenou. A teraz je otázne, že aká investícia to má byť. Dnes, si povedzme, ja už som to hovoril aj minule, dnes nie je problém 100-miliónovú investíciu v eurách spraviť do malej škatuľky, pretože stačí tam na, poviem to tak ľudovo, nasúkať počítačové technológie, ktoré dneska nie je problém, aby mali hodnotu 100 mil., plus sa postaví nejaká budova a máme investíciu za viac ako 100 mil. Ak ku tomu potom prifaríme ešte niečo a povieme, že toto s tým technologicky súvisí alebo logisticky a zrazu popri tom, popri malej budove vyrastie nejaký veľký megapark. Takže to je ďalšia záležitosť, ktorá mi ešte nie je jasná. Je polemická.
No potom sú tu ešte investičné náklady, o ktorých sa hovorí, a to som už spomínal, vlastne technologické zariadenie, ktoré je tam napísané. Hovorím, to technologické zariadenie môže mať v rámci IT sféry naozaj vo veľmi malom priestorovom objeme veľkú hodnotu investície.
No ak sa v tomto zákone vyskytujú pochybnosti, tak potom ten zákon nie je dobrý. Pretože zákon má hovoriť jednoznačne, jasne a zrozumiteľne. Nemá vytvárať pochybnosti, nemá vytvárať priestor pre to, aby sa dal interpretovať alebo interpretovať jednotlivé paragrafy iným spôsobom. No a preto si aj ja myslím, že aj keď napriek tomu, že sa popracovalo na tomto zákone, nie je pripravený dobre a zdieľam takisto názor mojich kolegov, aby sa o tomto zákone nerokovalo a skutočne išiel do vlády a radšej nech ho predloží vláda, ak skutočne máte záujem na tom, aby tento zákon bol dobrý a fungoval pre našu spoločnosť a priniesol našej spoločnosti také výhody, ktoré nám zvýšia zamestnanosť, prinesú ľuďom prácu a mohli sa ľudia o seba a o svoje rodiny dobre postarať. Urobte to. Potom zložím pred vami klobúk a poďakujem sa vám. Zatiaľ za tento zákon sa nemám poďakovať za čo.