Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja len k jednej veci sa vyjadrím, ako príspevok bol príkladný, vecný, len poprosím vás a aj ostatných kolegov a dokonca aj médiá, aby nepoužívali slovo folklór v žiadnom prípade v spojení s politikou ani dianím o politike.
Vysvetlím vám to takým jednoduchým príkladom, alebo teda, že folklór sú súčasné prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Ja tuná nič ani tradičného z kultúry nevidím. Takže vás poprosím, nepoužívajte slovo folklór v takomto hanlivom prenesenom prejave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, vo svojom príspevku ste sa viac venovali očierňovaniu, ošpiňovaniu dvoch poslancov, ktorí si dovolili predložiť návrh na odvolanie ministerky zdravotníctva, ktorá evidentne pochybila, a nie je to prvýkrát. Nebolo to od vás ani pekné, ani relevantné, ale už sme si na to zvykli, a tvrdili ste to aj vy, že pokiaľ dochádzajú argumenty, začína sa osočovať. Presne to isté ste vo svojom príspevku robili vy. Takže ja to tiež nazvem, že to je tá vaša šaškáreň.
No a už len na margo toho, čo tuná vzniklo v našom dialógu, všetko má svoju príčinu a svoj dôsledok. Ja som sem do parlamentu prišiel robiť poslaneckú prácu v prospech občanov Slovenskej republiky. Ja som sem neprišiel vychutnávať si atmosféru zjazdov socialistov s nasľubovanými istotami a odmeneným bravúrnym potleskom. Toto je vaša šaškáreň a moja ceduľka s nápisom "Potlesk" je už len reakciou, teda dôsledkom vášho správania sa.
Chcel by som sa vám preto ospravedlniť za to, že som sa na chvíľku znížil na vašu úroveň.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Keďže nebola ukázaná celá tabuľa, nevidel som, či ma systém zaregistroval s faktickou poznámkou. Až teraz, keď odišli ostatní poslanci, som zistil, že tam nie som zaregistrovaný. Bol by som rád, keby ste ma zaradili s faktickou poznámkou medzi poslancov.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, vy ste presne vystihol metodiku mediálneho výstupu pri takýchto situáciách, a to je zavádzanie a odpútavanie pozornosti. To je filozofia, ktorú využíva vládna strana stále, keď sa jedná o veľké kauzy. Nájdu si drobnosť, ktorú potom živia, aby prekryla to, čo je podstatné. To je podstatné, že nefungovala záchranná služba s vrtuľníkmi. Ako nefungovala, to sa vyjadrím v samostatnej rozprave.
Ale vy ste ešte aj pristihli pani ministerku, ako zavádza a zavádza tým, že nepovie celú pravdu, nevysvetlí všetky údaje v súslednosti časovej. A to je o to horšie. A už to povedali na vaše vystúpenie viacerí. Takže to, čo ste hovorili, je relevantné, aj dôvod odvolávania ministersky je relevantný, že nefungovala letecká záchranná služba.

Ďakujem pekne kolegovi Briximu.
Tá hranica veku tých 25 rokov. Ako som hovoril, na vysokej škole naozaj sú to organizátori, ktorí to dobrovoľne organizujú, ten klub netradičných športov naozaj vznikol spontánne, a nikto z nich sa nechce ani v budúcnosti venovať možno profesionálne organizovaniu akýchkoľvek iných športových podujatí, a pritom nespĺňajú toto kritérium. A pritom tá účasť naozaj na tých intrákoch bola vždycky vysoká, pretože to boli naozaj také netradičné športy, v ktorých sa proste ľudia organizovali, či to bolo aj jednoduché Člověče, nezlob se alebo ďalšie záležitosti. Naozaj to boli také zábavné veci, že skutočne by som to možno neobmedzoval takýmto spôsobom. A pritom to bol tiež hlavný organizátor, len ťažko ho definovať ako hlavného organizátora, lebo bolo tam veľa ľudí, bolo tam veľa súčinností, ale pritom to bolo úplne niečo neštandardné.
No a čo sa týka toho Policajného zboru, ja súhlasím s tým, áno, netreba preberať kompetencie Policajného zboru, ale ja hovorím jedno, v zákone je napísané, že Policajný zbor môže na základe písomnej dohody poskytovať súčinnosť. A je tam aj v § 18 ods. 4 písm. e) uvedený spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov uhrádzaných. Ale je tam uvedené, za akých podmienok Policajný zbor môže poskytovať tú súčinnosť. Ja by som bol za to, aby naozaj to musel uhradiť ten organizátor. Ak ide do toho rizika, to je riziko podnikania. To máte všade rovnako. Ak mám riziko podnikania, musím ísť do toho s tým, že tam to riziko je. Ak mi sem prídu chuligáni, ktorí mi robia výtržnosti, ja musím použiť zásah Policajného zboru, ktorý niečo stojí nás občanov štátu. Veď sa treba opýtať občanov, či súhlasia s tým, aby boli takto vynakladané financie daňových poplatníkov na stráženie chuligánov, ktorí sem prídu robiť neporiadok. Ja si myslím, že občania s tým súhlasiť nebudú. To znamená, že ja by som to dal na preplatenie v plnej výške organizátorovi, ktorý, žiaľ, podniká v činnosti, keď dá si zaplatiť za lístky za futbalový zápas. A tak by to malo byť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zobral som si notebook kvôli tomu, že sa mi nechcelo prepisovať z toho zákona veci, ktoré som mal nachystané, takže nebudem nejako extra dlho hovoriť.
V prvom rade chcem pochváliť úvodnú reč pána ministra, pretože tentoraz mu musím dať za pravdu, s veľa vecami naozaj súhlasím, pretože to, čo sa deje, nie je v súlade s tým, ako by sa mali ľudia správať pri niektorých športových podujatiach. Hovoril tam o vulgarizácii, áno, súhlasím, že dochádza k tomu, už to bolo povedané, je to patologický jav. Je to ale možno trošku v rozpore s tým, čo hovoril pán premiér, že, naopak, práve pri futbalových zápasoch to prispieva k sociálnej a zdravotnej oblasti a oblasti vzdelávania. Takže to je len taký trošku drobný rozpor. A na druhej strane hovoril pán minister aj o tom, že prečo by daňoví poplatníci mali trpieť istým spôsobom to, že niekto musí zaplatiť tie škody, ktoré sa tam stávajú, prípadne ochranu. Aj s tým súhlasím. V ďalšom poviem aj, v čom s tým súhlasím.
Ja by som však ale na úvod povedal, áno, myšlienka je dobrá, problém treba riešiť, prišiel zákon, áno, len opäť mám dojem, že nie je úplne dotiahnutý do dobrého štádia. Koniec koncov ukázala to aj diskusia, ktorá sa vedie k tomuto zákonu, treba však povedať, alebo teda nalejme si čistého vína, ktorých športov sa týka tento problém. Ja to poviem nahlas, je to futbal, je to futbal a ešte, do tretice, je to futbal, čiastočne možno niekedy aj hokej, ale s tým som sa naozaj stretol veľmi zriedka. Všetci predrečníci moji, dokonca ešte aj tí, ktorí diskutovali s faktickými poznámkami, hovorili o jednom jedinom športe, ktorého sa tento problém týka. Je to futbal. A to je jedno, na ktorej úrovni to je, to sme počuli, či to je obecné stretnutie alebo teda dedinské alebo najvyššia liga, prípadne medzinárodný futbalový zápas, týka sa to len futbalu. Ja som naozaj nepočul nikdy o tom, že by sa pri volejbalovom turnaji strhla nejaká bitka, nejaký problém. Dokonca som nepočul, že by sa strhol nejaký problém pri basketbalovom turnaji, pingpongových turnajoch, tenise, nič, vodných športoch, kanoistike, takisto nie, športových podujatiach typu karate, džuda, prípadne ďalších, takisto nič. Na žiadnom inom športovom podujatí som nepočul o takomto probléme. Tento problém je spojený jedine s futbalom.
Takže poďme sa venovať tomu, že tento zákon pripravujeme na to, že v prvom rade budeme postihovať tých, ktorí organizujú futbalové zápasy, a postihovať budeme hlavne teda tých, ktorí sú chuligáni. A to sú tí ľudia, ktorí robia neplechu a, žiaľ, robia aj zlé meno tomuto športu. Oni robia futbalu zlé meno. Takže poďme riešiť príčinu, neriešme dôsledok ich konania. Ak máme v zákonoch, (konkrétne Trestný zákon) a ďalších pridružených definované stavy, kedy už u ľudí má byť možnosť postihnutia istým spôsobom, tak ich postihujme. Urobil si priestupok, máš podmienku. Urobíš ho viackrát, tak dostávaš podmienku iného charakteru. Urobíš viackrát toto isté, ideš do basy. Toto by malo byť to memento. A toto by mal byť ten zdvihnutý prst a pomyselný zdvihnutý Damoklov meč nad tými, ktorí takéto skutky páchajú.
Nedávno sa mi stalo, že som išiel v Bratislave v MHD. Zhodou okolností zrejme bol nejaký futbalový zápas, pretože do autobusu sa narútili štyri indivíduá, z ktorých jedno obťažovalo ostatných občanov v autobuse mestskej hromadnej dopravy svojimi sprostými poznámkami, vykrikovaním, vulgárnosťou. A, žiaľ, nedovolil som si ani ja pustiť sa doň, pretože ďalší štyria sa mu tak poklonkovali, nerobili síce až takú výtržnosť ako tento dotyčný. Ale mal som obavu o svoje zdravie, keby som ho náhodou si dovolil upozorniť, aby sa správal v medziach slušnosti. Našťastie o dve zastávky vystúpil a problém bol zažehnaný. Tí ostatní boli potom už následne kľudní. Toto sú tie indivíduá, ktoré robia problém. A tie treba eliminovať. Tak poďme riešiť iným spôsobom iné zákony, aby sme tento problém eliminovali. Už keď sme prišli s takýmto zákonom, budiž, dobre.
Teraz by som sa konkrétne teda venoval, aby som bol konštruktívny, niektorým zneniam paragrafov, ktoré som tu našiel ja. Hovoril už o nich tuším pán Érsek alebo niekto iný, to je jedno.
Hlavný usporiadateľ by mal mať vek 25 rokov. Trošku príklad z praxe poviem. Na vysokoškolských internátoch v Košiciach, kde som študoval, na Jedlíkovej, fungoval tzv. KLUNEŠ (klub netradičných športov). A organizoval naozaj športové podujatia pre nás vysokoškolákov. A na tých intrákoch, keď zoberiem len Jedlíkovu 5, lebo tam bola potom ešte aj sedmička, deviatka, trinástka a tak ďalej, no sedmička, to boli len jedálne, štyri bloky po zhruba nejakých 500 – 550 študentoch, zoberme si to krát štyri bloky, požehnane, naozaj sa na ten trávnik a na to ihrisko vyrútilo nejakých tých 500 - 600 študákov. Tak neviem si predstaviť, že by sa mali robiť nejaké opatrenia a v prvom rade že by to mal organizovať niekto vo veku nad 25 rokov. To boli chalani, ktorí boli veku do 23 rokov, kým študovali na tej škole. Takže to už sú prvé zvláštne obmedzenia. Už to bolo spomínané. Ak máme volebné právo vo veku od 18 rokov, nechajme toto, lebo to sú organizátori takých drobných vecí, ktoré spríjemňujú ten život a nevedú k takýmto záležitostiam, ktoré by mali byť chránené týmto zákonom.
Ďalšia vec, čo som našiel, tak § 22 súvisí vlastne s § 18 ods. 3: „Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.“ Moja otázka znie: Aký čas pred likvidáciou bude Policajný zbor tieto záznamy uchovávať, čo to znamená, zlikvidovať bezodkladne? Totiž z povahy skúmania trestného činu alebo priestupku, ktorý sa spáchal na štadióne, môže vyplynúť možno nejaká iná trestná činnosť, ale ten primárny zdroj už bude vyriešený a tým pádom sa záznam zlikviduje. Nie je tu napísané teda, ako dlho sa ten záznam má udržiavať, je jasné, na aký účel, ale bezodkladne ho zlikvidovať znamená oň prísť. A tým pádom už nebude použiteľný na nič. A pritom môže dokazovať trestnú činnosť.
Ďalší bod je § 18 ods. 6: „Ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci, príslušnému športovému zväzu...“ V podstate celý tento paragraf je venovaný súčinnosti Policajného zboru pri konaní športového podujatia. S tým súhlasím, ale prečo náklady na ochranu občanov a majetku občanov Slovenskej republiky by mali znášať daňoví poplatníci? A to je presne to, čo ste spomínali, pán minister, vo svojom úvode. Ja by som všetky náklady spojené s takouto ochranou nechal na pleciach organizátora. A povedzme si, že väčšinou sa to týka veľkých organizátorov a organizátorov veľkých športových podujatí, medzinárodných podujatí, kde sú drahé vstupenky a ďalšie záležitosti. Takže ja by som tam možno zasunul aj takýto paragraf, aby tieto náklady znášali organizátori, a nie občania Slovenskej republiky ako daňoví poplatníci.
A to súvisí vlastne aj s tým, na čo som sa pýtal pána premiéra, že ideme podporovať futbalové štadióny, ich rekonštrukcie, v tej mojej interpelácii. Na to si určite pamätáte. A boli vyčíslené isté náklady. Samozrejme, neboli vyčíslené isté náklady práve na ochranu pri rizikových futbalových zápasoch. A zhodou okolností o pár dní sa konal jeden z tých rizikových futbalových zápasov, myslím, že to bolo tuším v Žiline alebo kde. A videli sme tam ťažkoodencov, ťažkú techniku. Mňa by naozaj tiež zaujímali tie čiastky. Tu kolega Martvoň hovoril o státisícoch eur. No ak by sme už do takýchto čiastok išli, no tak to je celkom slušná pálka, ktorú by sme mohli investovať úplne iným spôsobom, pretože by ostala v štátnom rozpočte, mohla by ísť niekam inam a nemusela by byť na sanáciu ochrany majetku a práv občanov Slovenskej republiky. Takže treba sa nad týmto trocha zamyslieť, dotiahnuť tieto veci.
No a ešte je otázka toho extrémizmu. Tiež to už tu bolo spomínané. Ja by som povedal, že na športových kanáloch zväčša chodia aj relácie nazvané extrémne športy. Neviem teda, či takýto extrémizmus je do toho zaradený. Alebo mohol by si to niekto pomýliť. Bude to treba naozaj selektovať. Ktorýsi kolega to povedal, treba presne pomenovať typy extrémizmu, ktoré do toho spadajú, pretože extrémny šport je extrémny a nie je prejavom extrémizmu, ktorý smeruje k potlačeniu ľudských práv a slobôd alebo k znehodnoteniu majetku. Takže extrémni športovci môžu fungovať, ale nech je to jasne určené aj v tomto zákone.
Inak k tomu nemám viacej výhrad. Možno by sa tam ešte niečo našlo. Ten zámer je dobrý. Možno treba naozaj na tom popracovať. Nebudem dávať ani procedurálny návrh, aby sa to stiahlo na prepracovanie, možno do toho druhého čítania sa bude dať ešte podiskutovať a dotiahnuť práve tieto sporné body, ktoré by sa mohli vyriešiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení občania, veľa vecí a veľa pripomienok k tomuto zákonu, respektíve k tejto novele už bolo povedaných, ale nedá mi, aby som aj ja zo svojho pohľadu nepovedal tie svoje.
Začal by som možno z tej strany, či certifikáty ku maturite uznávať alebo nie. Veľmi pekne to bolo povedané práve v poslednom príspevku, že ani maturita sa nedá v mnohých okolnostiach garantovať ako plnohodnotná, pretože ja som v tom síce nebol priamym svedkom, ale moji kamaráti spolužiaci z iných škôl, ktorí mi rozprávali, ako sa maturovalo na ich školách, tak na niektorých školách to bola naozaj bieda a to maturitné vysvedčenie naozaj nie je hodno toho, aby vôbec človek išiel niekam inam ešte pracovať a že by malo nejakú výpovednú hodnotu o vedomostiach a najmä o skúsenostiach dotyčného študenta, človeka. To znamená teda, že certifikáty by som vôbec nejako neriešil v tomto zákone. Okrem toho nachádzame sa, pokiaľ viem, už dosť dlhú dobu v Európskej únii, kde Európska únia garantuje istým spôsobom uznávanie istých tlačovín. A človek, ktorý si ide urobiť certifikát do inej krajiny, tak určite možno má vyššiu výpovednú hodnotu ako maturita u nás na Slovensku. Ale koniec koncov ako povedal kolega Osuský, ak mám takýto certifikát, prídem na maturitu a ľavou zadnou sfúknem všetko to, akurát že ma to možno môže zdržiavať, to môže zdržiavať aj ten zvyšok.
No a tu sa dostávame už k počtu ľudí, ktorí maturujú. A to súvisí s počtom žiakov v triedach. No opäť sme tu narazili na problém toho, akým spôsobom sa môžu zachovať najmä málotriedky v niektorých školách.
Ale ja si dovolím upozorniť ešte na jeden problém, na ktorý sa možno v širších súvislostiach pozabudlo. Diskutovali sme o tom medzi viacerými komunitami alebo teda ja osobne som diskutoval o tom medzi viacerými komunitami. Máme tu trend toho, že materských škôl pomaly ubúda, pretože sa rodilo málo detí a ich počet v týchto materských školách klesal. Teraz však nastáva taký malý baby boom a práve v súčasnosti generácia, nazvem to, zodpovedných tridsiatnikov, štyridsiatnikov začala produkovať našich nasledovníkov a začalo sa naozaj rodiť viacej detí. A v súčasnosti práve badáme opačný problém, že o chvíľku bude málo materských škôl, kde sa budú dať deti zapísať a kde sa budú môcť vychovávať. To znamená, že treba počítať do budúcnosti s tým, že školy budú mať aj viacej žiakov.
A teraz, povedzme, k jednému, možno konkrétnemu problému. Máme základnú školu v stredne veľkej obci, kde v súčasnosti je možno v štvrtom ročníku, povedzme, dvadsaťdva detí, ale v treťom, druhom a prvom ročníku, povedzme, je to po osem, šesť, možno dve, to znamená, že niektoré triedy a ročníky sú spojené, ale v materskej škole už čaká v tom nižšom stupni generácia, ktorá bude mať dvadsaťpäť detí, ale v budúcom školskom roku tam nastúpi, povedzme, len ďalších šesť. To znamená, že na škole by sa mohol vyskytnúť počet detí v prvom ročníku šesť, ktoré nastúpia teda z tej materskej školy, v ďalšom ročníku sú tri deti, v ďalšom ročníku je šesť detí a v tom ďalšom, povedzme, aj dvanásť nech ich je. Pri nastavení počtu žiakov v novom systéme by mohlo dôjsť k zrušeniu takejto základnej školy, deti by sa jednoducho preskupili a dochádzali by niekam inam, mimo svojej vlastnej obce. To vzdialenostne, samozrejme, závisí od daného regiónu. Niektoré obce by to mali bližšie, niektoré obce by to, žiaľ, mali ďalej. A rodičia by tým pádom mali zvýšené výdavky na dochádzku detí do škôl, keďže ešte stále nie sú odsúhlasené nejaké školské autobusy, ktoré by takýto systém dopravy zabezpečovali. Škola by sa následne zrušila, resp. vyradila zo siete, pretože by nespĺňala požadované kritériá. Ale, pozor, v ďalšom ročníku by tých dvadsaťpäť detí nastúpilo kam? A to už je problém. A tu už by sa mohla zdvihnúť vlna odporu rodičov, pretože dvadsaťpäť detí je už dosť na to, aby trieda bola otvorená a tým pádom škola zachovaná, aby deti nemuseli dochádzať niekam inam.
Takže treba sa naozaj zo širšieho pohľadu pozrieť na tento problém, pretože ideme síce racionalizovať, ale na úkor čoho? Tu možno ešte treba porozmýšľať a neísť rovno hlavou proti múru, ale skutočne diskutovať, ale diskutovať v širšom kontexte a najmä pozrieť sa na demografiu, pozrieť sa na to, koľko v súčasnosti je pripravených detí, koľko je narodených, a vychádzať z týchto údajov aj štatisticky. Samozrejme, treba potom sa pozrieť aj na to, či naozaj budeme mať tie deti kde umiestniť do tých škôlok. Týka sa tento problém skôr ale zase väčších miest, nie týchto menších obcí, pretože v menších obciach sú kapacity zvyčajne dostačujúce. Takže určovať minimálny a maximálny počet žiakov možno nie je tým šťastným riešením v tejto dobe.
Okrem toho keď sa tu spomínalo kto na aké gymnázium chodil a aké úspechy dosiahol, ja som chodil na Gymnázium Viliama Paulínyho-Tótha v Martine, ktoré sa zaraďuje tiež medzi vynikajúce školy, a z našej triedy, myslím, dvaja nešli na vysokú školu a ostatní sa etablovali na vysokých školách a úspešne aj skončili štúdium na nich, dvaja išli na iné typy stredných škôl. Takže toto gymnázium má takisto svoje krédo. Ale pamätám si, že keď som nastúpil do prvého ročníka, nás bolo v triede tridsaťdeväť. Neviem, či si to niekto z vás vie predstaviť, ale je to obrovské kvantum ľudí, lavice nasekané na sebe, liezli sme si, by som povedal, už na chrbty jeden druhému a nebolo to veľmi príjemné. Končilo nás tridsaťšesť. Potom sa to nejakým spôsobom preskupilo, dvaja odišli študovať do Štiavnice na jazykovú školu aj jeden kdesi odišiel, takže tridsaťšesť nás končilo. Aj tak si myslím, že je to obrovské kvantum ľudí v triede. Boli nás len štyri triedy v ročníku, áčka, béčka, céčka, déčka. V ostatných ročníkoch nastúpivších po nás už bolo viacej tried, ale toto bolo naozaj neúnosné kvantum ľudí.
Ja by som tento počet za žiadnych okolností nezvyšoval, pretože ak na jednej strane pán minister pred časom hovoril o kvalite vzdelávania a bavili sme sa tu o počtoch žiakov v triedach, bolo vyjadrených viacero názorov, že väčší počet žiakov v triedach negarantuje vyššiu kvalitu, ale, naopak, práve menší počet žiakov v triede, keď sa učiteľ môže aj individuálne viacej venovať niektorým žiakom, môže zaručiť vyššiu kvalitu. Vtedy som hovoril, že bolo by treba získať nejakú štatistiku, ktorá by o tomto konkrétne hovorila. Zatiaľ ju tu stále nemáme.
O certifikátoch som hovoril.
Teraz by som sa dotkol už len časti dôvodovej správy, kde je napísané umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried. Jedná sa tu, samozrejme, o nový model financovania, ktorý pripravilo ministerstvo. A mne stále nie je jasné, akým spôsobom sa tam bude na tú triedu financovať. Bude sa teda zohľadňovať počet žiakov v tej triede alebo akým spôsobom sa bude brať do úvahy veľkosť tej triedy? Bude to z minimálneho počtu, z maximálneho, z priemeru alebo akým spôsobom sa to bude robiť? Doteraz financovanie na žiaka bolo jasne povedané, že žiak dostával takúto a takúto sumu, ktorá išla na školu, a z toho sa financovali učitelia, technické zázemie, réžia. Teraz mi vôbec nie je jasné, akým spôsobom to bude nastavené na počet tried. Niekto to môže práve využiť, že určí si, že minimálny počet je takýto počet žiakov v triede, to znamená, že nasekáme to na minimálne počty a zriadime väčší počet tried. Tým pádom dostane škola viacej peňazí. Pripadá mi to trochu nie veľmi racionálne. A takisto sa tento systém potom podľa tohto dá zneužiť, takisto ako niektorí mohli zneužívať to, že sa platilo na žiaka a nabrali kvantum žiakov a potom nestíhali s výučbou, prípadne s nedostatočnou kvalitou.
Takže opäť sem prichádza novela zákona, ktorá nie je, by som povedal, koncepčne dotiahnutá úplne správnym smerom, aj keď, už ako bolo spomínané, je tu pár dobrých vecí, ale tak ako pri iných zákonoch, zopár dobrých vecí tam je a potom prichádzajú zvláštnosti, ktoré uvádzajú človeka do pochybností, či to vôbec dobré bude alebo nie.
Ja by som sa však ešte na tomto mieste rád opýtal na jednu vec. Už na minulej schôdzi som dával jeden pozmeňujúci návrh ohľadne vzdelávania pedagogických pracovníkov a ich možnosti teda učiť ďalej, teda pedagogickej spôsobilosti. Tento pozmeňujúci návrh mi nebol akceptovaný. A môže dôjsť k nezákonnému stavu na základných školách alebo prípadne základných umeleckých školách, keď buď školy budú zamestnávať nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov, alebo keď školy ich vyhodia, potom nemajú čím pokrývať výučbu, na ktorú už boli žiaci prijatí a ktorú už v súčasnosti absolvujú. Takže zaujímal by som sa aj o tento problém.
A, po ďalšie, v rámci povinnej školskej dochádzky bola zrušená povinnosť základným a stredným školám vydávať vysvedčenia na pol roka povinne. To znamená, že škola môže na vyžiadanie rodiča vydať vysvedčenie a týka sa to teda povinnej školskej dochádzky, ale akosi sa pozabudlo na jazykové školy a na základné umelecké školy, ktoré nie sú povinné v školskej dochádzke a predsa majú povinnosť za súčasného stavu vydávať vysvedčenia na pol roka. Takže popýtal by som pána ministra, aby sa vyjadril k tomu, pretože v prípade teda negatívnej odpovede, ja chystám už pozmeňujúci návrh, ktorý teda už mám nachystaný do druhého čítania, by som potom podal pozmeňujúci návrh, alebo si ministerstvo osvojí túto vec a pripraví svoj vlastný návrh, pretože bolo by dobré, aby, keď povinná školská dochádzka nemá povinnosť vydávať vysvedčenia na pol roka a nepovinná, dá sa povedať, školská dochádzka, čo sa týka jazykových a umeleckých škôl, má túto povinnosť ešte v súčasnosti, sa tento stav zosúladil. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo Hlina je jeden z poslancov, ktorý vie presne pomenovať veci a vie v tom nájsť aj tie zádrhele alebo tie zákutia, pre koho sú veci prichystané. A ja len poviem alebo ho doplním, že áno, toto všetko sú chystané financie pre svojich. Ja už som tu niekoľkokrát v rozpravách povedal k podobným zákonom, že je treba urobiť systémový krok na podporu úplne všetkých obyvateľov Slovenska. Všetkým občanom dať možnosť, aby si mohli niečo ušetriť, to znamená, že poďme ich podporiť v rámci energetickej politiky, aby používali efektívnejšie zariadenia, aby používali biomasu na kúrenie, aby si postavili solárne kolektory, termočlánky, prípadne ďalšie, ďalšie veci. Ale tuná sa nič také nedeje, toto sú všetko podpory, ktoré podporujú tých veľkých, tých veľkých, ktorí sa niekedy na niečom nabalili, mohli si postaviť, aby sme im to ešte uľahčili, aby náhodou neboli škodní, tak im ideme ešte aj garantovať výkup. To je ohromné riešenie, ale opäť len pre skupinu vyvolených, čo mňa neskutočným spôsobom hnevá. Určite nie som sám, ale, žiaľ, 83 poslancov tu za to zahlasuje a my naozaj nemôžeme urobiť absolútne nič. A podobným systémom sa idú robiť aj, ide aj robiť aj podpora z ďalších energetických zdrojov a to sú malé vodné elektrárne. Ideme si zahltiť Hron, ideme si zahltiť Malý Dunaj len preto, že niekto potrebuje popredať betón, niekto tam potrebuje postaviť elektrárne, z ktorých bude mať garantovanú cenu. To nič, že zhumpľujeme prírodu, že si zhumpľujeme prostredia pre cestovný ruch, ktoré by nám mohli pomáhať aj v zamestnanosti, aj v rozvoji ďalších aktivít tohto celého, nie, my ideme napchať do gágora peniaze tým, ktorí sú pre nás tí vyvolení.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som síce tiež nebol na rokovaní výboru, ale dovolím si vyjadriť sa k tomuto zákonu. Dokonca sme spolu predložili aj pozmeňovací návrh s kolegom Viskupičom. Aj napriek tomu, že som sa toho výboru nezúčastnil, ako poslanec mám právo sa v rozprave vyjadriť k čomukoľvek, čo je predložené na rokovanie Národnej rady. A ešte mám aj jednu výhodu. Nebol som tu v predchádzajúcej vláde, takže tu ten pozmeňovák, ktorý sme predložili, predkladám aj ja, a nemôžem povedať, že ma nezaujíma, čo bolo predtým, zaujíma ma, pretože keby ma nezaujímalo, tak ten pozmeňovák nepredložíme. To znamená, že zaujíma ma situácia, ktorá nebola vyriešená, a myslím si, že týmto pozmeňovákom ju môžeme vyriešiť. Ten pozmeňovak bol o tom, aby rokovania retransmisnej rady boli verejné a takisto boli zverejnené zápisnice z rokovania. Veľakrát sa tu hovorí o tom, že niekto môže vyvíjať istý nátlak na členov retransmisnej rady. Ono ten nátlak môže byť alebo teda môžu byť dve možnosti ovplyvňovania rozhodnutí členov retransmisnej rady a jednou z tých foriem je teda nátlak a druhou je motivácia. Samozrejme, to už potom zaváňa korupciou a to je neduh spoločnosti, ktorý sa snažíme dostať preč. Zatiaľ sa nám to nedarí, pretože - už som to viackrát spomínal - stále máme rôznych ľudí, ktorí sa nechajú nalákať na vidinu rýchlozbohatnutia.
V každom prípade, ak je verejne známy výsledok rokovania, aj samotné rokovanie o čomkoľvek, to sa netýka trebárs len retransmisnej rady, teraz konkrétne sa, samozrejme, venujeme tomuto bodu, ale to sa týka aj iných záležitostí, tak myslím si, že je to dobrá prevencia proti tomu, aby niekto mohol byť vôbec ovplyvniteľný, pretože bude známy výsledok toho, ako hlasoval a ako sa rokovalo o danom probléme. Takže pokiaľ budeme mať zverejnené výsledky rokovaní retransmisnej rady, ako aj zverejnené zápisnice, tak myslím si, že toto je krok, ktorý má pomôcť a môže pomôcť skutočnej transparentnosti v rokovaní retransmisnej rady. A to už je jedno, či sa týka licencií analógového vysielania alebo digitálneho vysielania. V našom pozmeňováku sme ich riešili komplexne obidve. To znamená, že zavádzame podmienku, že všetky rokovania retransmisnej rady sú spravidla verejné a takisto aj zverejňované zápisnice z ich rokovaní. Takže hovorím, že lepšia je prevencia a najlepšia prevencia je tá, keď sa už niekto dopredu bojí toho, že budú zverejnené výsledky o tom, ako rozhodol. Takže toto, si myslím, že je krok správnym smerom, a aj napriek tomu, že niekto hlasoval v minulosti ako hlasoval. Za vyše 20 rokov tuná naozaj hlasovali rôzni ľudia za rôzne veci. Ten stav nie je dobrý. Preto by som poprosil pána ministra, aby teda zaujal pozitívne stanovisko k nášmu spoločnému návrhu s Jozefom Viskupičom, práve k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, aby rokovania retransmisnej rady aj zápisnice boli verejné.
Druhá problematika, ktorej sa dotknem, o nej sa už dneska tiež hovorilo, je ochrana detí pred vulgárnym obsahom. Všetci sa zhodneme na tom, že deti by mali byť chránené pred určitými negatívnymi javmi v spoločnosti. A opona, ktorá bola zavedená v minulosti, má slúžiť práve k takejto ochrane. V súčasnosti takisto nie je zrejme nastavená dobre, keďže sa ozývajú hlasy proti tomu, že tento stav nie je vyhovujúci a neslúži platnej a úplnej ochrane detí pred negatívnym obsahom. Ja by som dal do pozornosti, pretože sú tu aj isté súvislosti. Onedlho budeme prijímať alebo schvaľovať dokumenty, alebo ratifikovať dokumenty Rady Európy z úrovne Európskej únie o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním okrem iných, samozrejme, dokumentov. Tu sa jasne deklaruje a jasne sa hovorí o tom, že deti by sme mali chrániť pred prejavmi sexuálneho násilia, ale ja mám práve taký dojem, že tým, že sú robené upútavky na programy, ktoré nie sú moc vhodné pre deti povedzme aj tú mladšiu mládež, tak sú práve dávané v čase, kedy tie deti tú televíziu pozerať môžu, a takýmto spôsobom sú podsúvané niektoré javy, ktoré by sa mali javiť, že sú normálne a bežné v spoločnosti, ale pritom nie sú, pretože povedzme, že väčšia časť tej relácie nie je vhodný, nemá vhodný obsah na to, aby ho videli deti. Takže aj upútavka môže byť spravená spôsobom, že nie sú tam obscénne scény alebo erotické scény, ktoré by presahovali ten rozsah tej mravnej ochrany tých detí, nie sú tam ani násilné scény, ale povedzme, že na deti môže mať vplyv taký jav, ako niekto príliš často v niektorom seriáli strieda partnerky alebo ho niekto prichytí s inou partnerkou a v ďalšom dieli, v ďalšej upútavke zase s inou, a toto, si myslím, že môže byť trebárs tiež negatívny jav, ktorý tie deti môžu vnímať a nemá na ne pozitívny vplyv. A takýmto spôsobom, aj keď tá upútavka naozaj je dobre urobená, dobre v tom zmysle, že má upútať na program, ale takýmto spôsobom môže byť podsúvaná povedzme nie veľmi potrebná realita pre naše deti, ktoré by sme mali práve chrániť. A povedzme, že striedanie partnerov tiež nie je bežný jav. To znamená, že s tým súvisí aj tá ochrana pred sexuálnym zneužívaním a prípadne sexuálnym vykorisťovaním. Takže naozaj sa treba komplexne zamyslieť nad týmto a potom stanoviť jasné a jednoznačné podmienky, za ktorých má byť čo kedy vysielané. A takisto stanoviť jasne a zrozumiteľne, aké upútavky a v ktorom čase môžu byť vysielané, samozrejme, s akcentom na ochranu detí, pretože tie potrebujeme chrániť pred nevhodným obsahom vysielania. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte treba na nich trošku popracovať, treba nad nimi trošku viacej diskutovať, ale dospieť aj k riešeniu, ktoré bude vyhovovať podstatnej časti verejnosti, nielen niektorej skupine, prípadne lobistickým skupinám, ktoré potrebujú získavať na tom, že si budú robiť upútavky na brakové seriály a pomedzi to šplechnú reklamy, z ktorých vlastne žijú.
Takže treba sa nad tým zamyslieť. Nechválim ani jednu z predchádzajúcich vlád a nemám teda za čo veľmi chváliť ani tú súčasnú. Samozrejme, niektoré veci v novelách zákonov, ktoré tu sú prekladané, sú dobré, ale, žiaľ, stále zdôrazňujem a opakujem, že sú tam niekedy povkladané aj veci, ktoré sú spochybniteľné. A tým pádom naozaj je potom otázka, že či celý ten, celá tá novela zákona je predložená v dobrom úmysle alebo či tam naozaj nie sú skryté aj nejaké nedobré veci, ktoré by nemali byť predmetom riešenia tejto spoločnosti alebo mali by byť riešené naozaj jasne a jednoznačne, aby nedochádzalo k dezinterpretácii niektorých pojmov.
Takže len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina poukázal tuná na tie aktivity, že sa do lesov nebudú, nebude púšťať hocikto. Ja som si ten paragraf prečítal, alebo teda ten, to nové znenie v odseku 3: "Organizovať alebo vykonávať aktivity za účelom dosiahnutia zisku na lesných pozemkoch možno len so súhlasom vlastníka alebo správcu. Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na uzavreté a ohradené lesné pozemky vo vojenských lesoch." Trochu mi to zaváňa takou nedokonalosťou riešenia, pretože ak sa skupina organizujúca to, čo ste použili vy, nejakú technopárty, dohodne s vlastníkom, tak, a zaplatia ho kráľovsky, tak prečo nie, on to povolí, dohodnú sa s ním a budú robiť bordel na tom jeho pozemku, ale môžu robiť bordel aj v okolitých, priľahlých častiach lesa, takže myslím si, že to nie je dobré riešenie, respektíve nie je dotiahnuté do konca.
Takže ak chceme chrániť lesy, tak ich treba chrániť zo všetkých, alebo teda z každého pohľadu a takisto si myslím, že do toho má čo vravieť aj obec, pretože pokiaľ cez tú obec budú chodiť tí ľudia tam na tú technopárty a pritom sa dohodnú s tým vlastníkom, lebo im zaplatí, samozrejme, a obyvateľom obce sa to páčiť nebude, tak si myslím, že aj obec by do toho mala čo hovoriť, prípadne občania tej dotknutej obce, pokiaľ je, samozrejme, ten les v ich blízkosti a budú tam z toho počuť ten hluk. Takže sú tu také naozaj nedokonalé alebo nedotiahnuté paragrafy, čo si myslím, že práve robí z toho zákona taký ten, ten spochybniteľný, alebo teda vytvára pochybnosti o tom, či naozaj niektoré veci sú myslené dobre. Takže pokiaľ sa do druhého čítania dostanú opravy tohto, čo si myslím, že by sa mohli, a aby sa naozaj odstránili pochybnosti, tak nie je problém, lebo veľa paragrafov, čo som čítal, tak jednak reflektuje na nové požiadavky usporiadania nových úradov a zodpovednosti za lesy a tak ďalej. Takže veľa veci je tam dobrých, ako som povedal, len, žiaľ, niektoré vytvárajú tie pochybnosti, takže skúste odstrániť pochybnosti a budeme vám dôverovať.