Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Miro, mňa zaujal v tvojom prejave jeden údaj. Hovoril si o tom, že kde štát zoberie 3,5 mld. na nejaké splatenie sekery. Nuž, je tu jedna možnosť, o ktorej som už viackrát hovoril, možno tak zaobalene, možno si to viacerí neuvedomili, ale hovoril už o tom aj premiér Fico, že na Slovensko už prišla čínska banka. Možno sa nájde niekde nejaký čínsky investor, ktorý môže priniesť nejaké investície na Slovensko, a 3,5 mld. možno nerobí problém. Otázne je, že čo za to. A čo môže taká malá krajina ako Slovensko ponúknuť takej veľkej Číne? No čoho má Čína nedostatok? Má dostatok lacnej pracovnej sily, dostatok materiálu, akéhokoľvek, ale má povedzme málo vody. A tu môže byť kameň úrazu. Takže musíme si dať pozor, aby to náhodou neskončilo aj týmto spôsobom. V každom prípade súhlasím s tebou, že vláda sa síce snažila urobiť rozpočet, ktorý by bol vyhovujúci, ale vyhovujúci v prvom rade pre ňu. A tieto škrtania, o ktorých hovoril pán Číž, že či sa ešte viacej má škrtať, no malo by sa škrtať, ale nie tam, kde to uškodí tým bežným ľuďom, ale škrtať tam, kde by sa reálne dalo naozaj ušetriť.
Ďalší kolegovia hovorili o reforme ESO. No tu sa tiež hádzali miliónmi, stovkami miliónov, ale reálne sme naozaj nevideli, že kde, z čoho. Zatiaľ len čo sa stretávame práve s verejnou správou, tak všade sú problémy, a tie dokumenty, ktoré majú chodiť, tak chodia takým zaujímavým spôsobom. Takže tam tiež zatiaľ nevidíme naozaj tie možnosti toho šetrenia. Ja som poprosil pána ministra Kaliňáka, nech mi ukáže presne, že ktoré budovy sa kde presunuli, aké úrady, kde sa ušetrilo, koľko, akým spôsobom, ale toto zatiaľ tuná nebolo. Takže zatiaľ sú to len nejaké fiktívne peniaze, ktoré sa akože ušetrili, ale uvidíme, ako to bude ďalej.
V každom prípade súhlasím s tebou, že tento rozpočet nie je nastavený dobre.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, veľmi správne ste pomenoval veci okolo vinohradov. A mňa naozaj srdce bolí, keď vidím, keď prechádzam okolo spustnutých vinohradov, ako tieto chátrajú a neprinášajú svoju úradu. Samozrejme, Európskej únii vyhovuje stav, keď sa u nás likvidujú vinice, preto nám za to platí, aby sme, preto, že aby sme neboli konkurencieschopní, pretože naše kvalitné vína, ktoré sa dopestovávajú v niektorých oblastiach, sú pre nich naozaj veľkou konkurenciou a to si potrebujú odbúrať. Preto nám veľmi radi zaplatia za to, keď si zlikvidujeme vinohrady, čo si myslím, že je na škodu veci a že sme pristúpili na túto ich zvrátenú politiku. Preto si myslím, že nám naozaj tie vinohrady treba obnoviť. A naozaj na to, aby niekto založil vinohrad, je mu potrebné poskytnúť povedzme istým spôsobom dotáciu. S tým aj pán minister súhlasí. Takže skutočne bolo by dobré naozaj aj tieto spustnuté vinohrady, ktoré nachádzame aj v okolí Bratislavy, aj v iných kútoch Slovenskej republiky, aby boli obnovené a začali prinášať úrodu, úžitok a samozrejme aj miesta zamestnanosti.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Duchoň, áno, tento zákon má aj nejaké pozitíva, ale to, čo sme vytkli tomu, to je, vychádza z praxe a zo skúseností, aj z ohlasov. To, že sa majú postihovať zlé firmy, to už som tiež povedal aj v tej predchádzajúcej vo svojej faktickej poznámke. A nie je to dobré, samozrejme, že teda firmy sa snažia podvádzať a treba proti nim bojovať. Ale treba naozaj nastaviť iné kritéria, aby sa nepostihovali aj tí poctiví, alebo aj tí, ktorí naozaj majú záujem do budúcnosti fungovať.
Na druhej strane poviete, že idete predsa prilepšiť, však znižuje sa z 23 % na 22 % daň. Áno, ale to postihne zase len tých veľkých, ktorým to v podstate, no, im to pomôže, ale tým veľkým väčšinou sa dávajú veľké daňové úľavy a v podstate je to pre nich také akože, zase je to len také naoko. A postihne to zase len teda tých veľkých. Tým malým to určite tiež dokáže pomôcť, ale samozrejme tým, ktorí naozaj v tej strate nie sú a odvádzajú tie dane.
Teraz je tu otázka, čo je lepšie pre Slovensko, mať pár veľmi silných hráčov, ktorí teda aj odvádzajú nejaké dane, alebo mať strašne veľa malých a stredných podnikov pre životaschopnosť do budúcnosti? Pretože vieme, ako to je v iných krajinách, veľkí hráči sa zbalia jedného dňa pekného a zoberú celú technológiu a odídu preč.
Poďme im skúsiť pomáhať na začiatku v rozbehu, týmto našim malým a stredným podnikateľom. Vo Francúzsku to majú zariadené tak, že na dva roky im je pridelený človek, ktorý im pomáha a zároveň je tá firma pod kontrolou. A dostanú aj príspevok toho, čo by kvázi za nich odviedol štát do všelijakých fondov a dostal všelijaké iné príspevky podpory nezamestnanosti a podobne. Tak poďme skúsiť u nás nastaviť podobný model, že bude pridelený človek, ktorý bude pomáhať tomu začínajúcemu podnikateľovi a nieže ideme ho hneď zdierať o tom, že bude prvých pár rokov v strate. Tak skúsme mu zabezpečiť to, aby v tej strate nebol a skúsme mu naozaj pomôcť to, aby sa mu v tom podnikaní začalo dariť. Ale to nemá nikto garantované, pretože to je naozaj hop alebo trop.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som v prvom rade poprosil kolegov z vládnej strany, aby nevyrušovali pána ministra, pretože reagujeme na jeho vystúpenie v rozprave. Takže by som vás požiadal, kým odtiaľ neodídu a kým sa pán minister nebude sústrediť na môj prejav, aby ste mi dali nové dve minúty. To už o 20 sekúnd ste ma obrali, takže poprosil by som dve minúty teraz technikov. Ďakujem pekne.
Takže pán minister, hovorili ste o tom, že je zlé, keď firmy neplatia dane. Samozrejme, je to zlé, pretože firmy sú na to, aby produkovali zisk a tie dane by platiť mali, ale ak ideme pre ne urobiť nejaké represívne opatrenia, prípadne nejaké postihy, tak potrebujeme v prvom rade nastaviť dobré kritériá, aby sme naozaj postihli tých zlých, ale aby to nezasiahlo tých dobrých. A tu si myslím, že práve tie kritériá zohrali kľúčovú úlohu, ktoré sa nenastavili dobre. Tuná sa dalo len jedno kritérium, že pokiaľ nebudú platiť dane pár rokov, tak sa proste musí zaviesť daňová licencia, ale tuná bola už nastolená aj otázka, že firma, ktorá zamestnáva zamestnancov, predsa nemôže neprodukovať dane, pretože produkuje dane z príjmu tých zamestnancov a tie idú do štátu. To znamená, že takéto firmy by sa určite mali vyňať spod tohto a nemali by sa pod ne vzťahovať tie daňové licencie. Čiže tu by som povedal, že môžeme tie daňové licencie zaviesť, ale toto kritérium treba skutočne zobrať do úvahy, že firma, ktorá má svojich zamestnancov a má ich viacej, pretože vieme, že niektoré schránkové firmy sú skutočne len na to, že majú možno jedného zamestnanca a cez ne sa robia kadejaké podvody, takže také firmy naozaj nie, ale ten, kto má už troch, štyroch, piatich zamestnancov, určite ich zamestnáva kvôli tomu, aby naozaj niečo produkovala. Firma, pokiaľ sa zakladá z ničoho, človek má dobrý nápad a nemusí mať za sebou nejaké milióny ťažké alebo desaťtisíce, z ktorých to môže uživiť, tak skutočne nemusí v prvých rokoch produkovať zisk, pretože musí investovať aj do toho, aby sa mu na tom trhu vôbec začalo dariť. Takže by som vás poprosil, skutočne zvážme toto a to je také, myslím, že návrh, alebo chcete riešenia, tak toto skúsiť zvážiť a skutočne to dať zapracovať do toho návrhu zákona a takýmto spôsobom potom tie kritéria nastaviť tak, aby nepostihovali naozaj tých dobrých. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Martinák, hovorili ste o výmere chránených území a zaradili ste tam aj jaskyne. Neviem teda, či jaskyňa je na povrchu alebo niekde dole. Ale myslím si, že priestor pred jaskyňou sa tam môže zaradiť, ale jaskyne by som asi do tejto výmery nezaraďoval z pohľadu nášho. Takže na tom sa asi zhodneme.
Ďalšieho by som sa chcel dotknúť. Hovorili ste tu o tom výrube a o následnej povinnosti náhradnej výsadby. Doteraz je to platné tak, že, áno, keď požiadate o výrub nejakých drevín, máte povinnosť nahradiť tieto vyrúbané dreviny novými, kde je vám určené to, kde a ako to urobiť. Vy ale, pokiaľ teda viem, v tomto návrhu túto povinnosť rušíte. To znamená, že by sa už nemuselo požiadať o výrub a tým pádom nemusí byť vám ani určené, kde a ako urobiť náhradný výsev alebo teda náhradnú výsadbu. Takže vysvetlite mi teda toto, či toto je naozaj tak, či sa nemýlim, pretože to by bolo dosť polemické naozaj, ak nemáte povinnosť to ohlásiť, potom vám ani nevyplýva povinnosť náhradnej výsadby týchto drevín.
No a ešte mi skúste povedať teda, keď ste hovorili o tej výmere chránených území, či ste tým mysleli, že je to dostatočne alebo je to nedostatočne, chceme viac chránených území alebo chceme menej chránených území, lebo ja si myslím, že pokiaľ si prírodu nebudeme chrániť, tak o chvíľku nám ju zhumpľujú developeri a iné finančné skupiny, ktoré majú čisto biznisové záujmy, nie záujmy nezištné o to, aby ľudia mohli bežne chodiť do prírody relaxovať, oddýchnuť si, počúvať spev vtákov, pozrieť sa na zver priamo v prírode. Takže môže sa stať, že si naozaj zhumpľujeme to krásne, čo máme jedinečné tu na Slovensku, a o chvíľku sa tu budeme pohybovať len po betónových džungliach, ktoré sa budú nachádzať aj v lesoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Kaníkovi za podporu a, samozrejme, aj doplnenie niektorých informácií. Naozaj je dôležité hľadať možnosti, akým sa dá, akým spôsobom sa dajú podporiť oblastné organizácie cestovného ruchu aj nepriamym spôsobom. No a ešte som možno zabudol, že v podstate niektoré organizácie cestovného ruchu sa naozaj snažia kvalitne robiť aj z toho mála, čo majú, a niektoré si opäť z toho robia kšefty pre svojich známych tak, ako bolo povedané v rozprave kolegom Hlinom, že sú to kšeftíky, nielen teda priamo zaplatenie vedúcich pracovníkov alebo čelných predstaviteľov organizácií, ale potom sú to také kšefty, že niekto zadá zákazku konkrétnej firme, pretože tam netreba robiť ani výberové konanie, ani nič podobné. Tak sa zadá alebo sa účelovo nastaví takéto výberové konanie a pridelí sa zákazka, samozrejme, predražená, takže kšeftíky idú opäť pre vybrané firmy, a ktoré potom neurobia tú robotu dobre, pretože viem o tom, že sa takéto veci dejú v niektorých organizáciách cestovného ruchu. A tí, ktorí robia kvalitné veci, tak potom na to poukazujú a čudujú sa, že vôbec niekto za to peniaze dal. Ale tak je to jasné, že tie peniaze sú účelovo dané niekomu do vrecka a za neodvedenú kvalitnú robotu. Takže aj na toto si v budúcnosti treba možno posvietiť alebo skutočne tú podporu hľadať iným spôsobom, aby k takýmto veciam v budúcnosti nedochádzalo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, v rozprave v prvom čítaní nás vystúpilo dosť a, samozrejme, poukázali sme na ten jeden účelový neduh, ktorý cez tento zákon sa dostal až do Národnej rady. Pán minister to na začiatku síce povedal, že toto tam nebude, ale nejako to zaniklo v tom ostatnom virvare. V každom prípade prešlo to cez vládu a prišlo to až do Národnej rady v tom znení, v akom to bolo predložené.
To, že išlo o účelové nasmerovanie finančných peňazí pre isté skupiny, je nám všetkým jasné. A niekto si myslel, že to prejde možno nejakým záhadným spôsobom. Neprešlo to, takže niekto prišiel o kšeft. Ale však oni si to zase urobia niekde inde.
V každom prípade podpora cestovného ruchu je veľmi dôležitá, pretože v rámci cestovného ruchu v iných krajinách zaznamenávajú neskutočný prílev financií a, samozrejme, tým a druhotne aj zamestnanosť. U nás sa to však robí trochu zvláštnym spôsobom. Podporovať cestovný ruch môžeme teda priamo, tak ako povedzme sú dotácie pre organizácie cestovného ruchu alebo nepriamym spôsobom, a to je vytváraním prostredia preto, aby sa cestovný ruch v našej krajine rozvíjal ľahšie, rýchlejšie, aby tam bolo potrebných menej byrokratických postupov a podobne.
Už bolo viackrát povedané, teda že priama podpora cestovného ruchu je u nás akýmsi klientelistickým bonbónikom pre niekoho. Nie vždy, ale, samozrejme, v mnohých prípadoch je to tak. Keď si pozrieme rozloženie oblastných organizácií cestovného ruchu, tak myslím si, že je to tam aj viditeľné. Tak ako bolo povedané, menšie obce, ktoré sa spájajú, naozaj a nemajú ani v rozpočtoch toľko financií, ktoré by mohli do toho, do tých spoločných organizácií dať, aby potom dostali niečo navyše a z toho potom mohli robiť propagáciu svojho regiónu, pripravovať nejaké možnosti pre trebárs podnikateľov a podobne, prípadne zakladať svoje vlastné subjekty, ktoré by mohli v rámci cestovného ruchu priťahovať turistov do ich regiónu.
Ale potom sú, samozrejme, organizácie cestovného ruchu, ktoré majú za sebou veľmi silný aparát, veľmi silné finančné zázemie, no a potom títo môžu, samozrejme, nainvestovať a potom dostanú niekoľkonásobne, to, samozrejme, podľa podmienok, tak ako sú stanovené v rámci zákona. Tak už tuná je disparita medzi jednotlivými organizáciami, pretože niekto si to dovoliť môže a niekto dáva len z toho, čo môže. Takže to sú, to sú rozdiely. Toto už je prvá taká neprávosť.
Za druhé. Ja som hovoril, že cestovný ruch treba podporovať možno trošku iným spôsobom a v prvom rade ukazovať našu krajinu, taká, aká je, aké má možnosti, a naozaj, že tých možností tuná je neskutočne veľa, pretože máme naozaj bohaté prírodné krásy, máme tuná nevídané kúpele na Slovensku, toľko, koľko možno v iných krajinách na počet obyvateľov ani neexistuje. A máme tuná ďalšie danosti. Máme tuná tradičnú ľudovú kultúru, ktorou sa môžeme prezentovať a ktorou keď sa prezentujeme v zahraničí, vždycky boduje. A to je veľmi zaujímavé, pretože naša tradičná ľudová kultúra, darmo niekto tam krúti hlavami, že nie, ja som to zažil a zažil som to niekoľko desiatok krát v zahraničí, že naša tradičná ľudová kultúra vždy zabodovala, pretože ju máme trošku inú oproti ostatným. Takže naozaj máme čo ponúknuť, len to treba ukázať v tom zahraničí. Nie je to len to, že máme tuná nejaké tanečky a že ideme sa ukazovať. Čo chcete ponúknuť také, čo v iných krajinách nie je? Džez je všade, rock je všade, hip-hop je všade a podobné žánre, ktoré sú všade na svete. Tuná ťažko niekde budeme ponúkať, keď niekde majú svoju domovskú krajinu a tam sa ňou môžu pochváliť.
My môžeme ukázať to, čo tuná máme, to, čo inde nemajú, a popritom sa môžu zabaviť aj povedzme štandardným štýlom, na ktorý sú zvyknutí vo svojej krajine. Takže čo sa týka tej nepriamej podpory cestovného ruchu, myslím si, že dôležité je, aby sme mali v prvom rade čo ukázať v tom zahraničí a čím sa prezentovať - a hovoril som to už viackrát -, treba nám v prvom rade obnoviť naše kultúrne pamiatky. V Čechách to urobili hneď na začiatku a teraz sa tým môžu chváliť. Rozrastá sa im to, chodia tam tí turisti, chodia tam tí návštevníci. Ja sám som tam bol navštíviť pár miest a naozaj veľmi pekných.
Spravili to na začiatku, nerozkradli, nevytunelovali, obnovili ich a teraz majú na čom stavať. U nás, žiaľ, tie kultúrne pamiatky chátrajú a chátrajú a chátrajú, a keď nám odídu, tak potom ich už nikto nepostaví, nikto do toho nebude investovať. Investovať možno treba do tej obnovy a potom sa máme naozaj čím chváliť. Takže prvá možnosť, ako podporiť cestovný ruch, je obnova pamiatok, pretože už som to hovoril tiež v predchádzajúcich mojich vstupoch, ak obnovíme kultúrne pamiatky, do regiónov, kde sú tieto kultúrne pamiatky, bude chodiť viac turistov, na to nadväzujúce služby, ubytovanie, stravovanie, doprava a tak ďalej a už sa tu rozbieha región ako taký a jeho trvalá udržateľnosť.
Nastáva regionálny rozvoj v oblasti cestovného ruchu. Pretože toto je to, čo máme, to, čo môžeme ponúknuť. Na to netreba veľa investícií, len zrekonštruovať alebo obnoviť kultúrne pamiatky.
Ďalšia pomoc cestovného ruchu môže byť v oblasti podpory malého a stredného podnikania. Ak vytvárame také zlé podmienky pre malých a stredných podnikateľov, že sa im vôbec neoplatí otvárať vôbec nejakú firmu na to, aby umožňovala turistom, aby z nej mohli alebo teda na jej produktoch mohli fungovať, tak potom je to o ničom. Potom sa tam tí turisti ani nevrátia, aj keď prídu, nebudú mať služby, odídu preč, pretože ten byrokratický aparát je v súčasnosti naozaj taký, že neumožňuje tým mladým ľuďom, ktorí by možno aj chceli, ale možno nemajú na to ten základný kapitál, možno majú dobré myšlienky, dobré nápady aj dobré skúsenosti, možno boli predtým v zahraničí, možno si to vyskúšali, ale nemajú finančné prostriedky na to, aby založili takýto podnik alebo takúto firmu a potom ponúkali služby v cestovnom ruchu. To je priama podpora, teda finančná, aby mohli založiť, no a potom, samozrejme, zjednodušiť procesy v rámci byrokracie, aby sa im nehádzali polená pod nohy, ale, naopak, umožnilo sa im jednoduchšie podnikať v tejto sfére.
Takže to je ďalšia možná podpora, nepriama podpora cestovného ruchu. Takže to je sústava, sústava takých aktivít, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa u nás cestovnému ruchu darilo. Čiže to nie je len tá priama podpora, ako sme videli účelové dotácie pre niekoho, to je suma opatrení, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa cestovnému ruchu u nás darilo. A, samozrejme, tá priama podpora, ako som už spomínal, je prezentácia Slovenska v zahraničí. My potrebujeme našu krajinu prezentovať. Posledný taký počin Slovenskej agentúry pre cestovný ruch bola reklama na Eurosporte v dobrých časoch, to si myslím, že toto bol dobrý počin. A na tom naozaj netreba šetriť, samozrejme, účelne, nieže sa spraví zase niečo, niekto zhrabne veľa peňazí do vrecka, aj keď sa spraví trebárs teda dobrý ten videoklip, ktorý potom ide, ale je to predražené a podobne. Čiže prvá možnosť je prezentovať nás takýmto spôsobom, čiže dať priamu reklamu do médií.
No a potom druhá možnosť je zúčastňovať sa veľtrhov cestovného ruchu. Zažil som ich tiež niekoľko, pretože som chodil účinkovať a vystupovať v kroji s nástrojmi, chodil som reprezentovať regióny a boli to naozaj dobré akcie. Tam sa dá cestovným kanceláriám, turistom, ľuďom ponúknuť naozaj veľa materiálu a oni si z toho potom môžu vybrať, ale treba tam byť. Posledná skúsenosť prezentácie Slovenska v Nemecku bola biedna. České firmy, teraz to nesúvisí s cestovným ruchom, to je trošku z inej oblasti, to bolo skôr v rámci hospodárstva, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. A pritom máme firmy, ktoré sa môžu prezentovať, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. Naozaj toto sú možnosti, ktoré treba využiť, a ísť sa prezentovať na takéto akcie.
Čiže ešte raz. Videoklipy o našej krajine do médií, celosvetovo sledovaných alebo povedzme európskych, to nám stačí zatiaľ a potom druhá prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu. A spraviť naozaj peknú prezentáciu, zažil som totižto aj prezentáciu Slovenska, že prišla firma, zobrala za to prachy a z veľkého, za veľa peňazí málo muziky. Podobnú prezentáciu som zažil naposledy na Expo 2010 tuším v Šanghaji, kde som takisto bol osobne. A predstavte si, agentúra, ktorá to dostala, samozrejme, to nesúvisí s ministerstvom dopravy, ale s ministerstvom hospodárstva, pretože to to malo pod palcom, agentúra, ktorá dostala túto zákazku, vyžmýkala tak účinkujúcich, ktorí tam boli účinkovať, že tí boli účinkovať len za diéty. Žiadny honorár. Úbohé a chabé! Ale nikto to neriešil. Ja som povedal, že sa im na to vykašlem, ale môj kolega, s ktorým som tam bol, s ktorým sme zohratí, je odtiaľto z Bratislavy, povedal, že ale veď to už nejak prežijeme, tak poď, pôjdeme sa pozrieť do Šanghaja. Áno, väčšina sa spolieha na to. Veď tam si v živote nebol, poď sa tam pozrieť, je to krásne. Ja som teda už ten svet pochodil, takže mne na tom nejak extra nezáležalo, ale je to hnusný spôsob, akým sa agentúra postavila k účinkujúcim. Pozor, nie ku všetkým, selektívne. Zrejme dostali príkaz, týmto dajme, lebo niekto letel British Airwaysom a niekto letel Aeroflotom. Už len táto jediná taká zvláštnosť. Takže aj potom, keď sa prezentovali, niekto stačilo, že sa tam pretrčil hodinu-dve a niekto tam si musel odmakať od rána do večera svoje. Takže toto sú tie zase drobnosti, ktoré možno nikto ani nevidí, že sa dá, zadá robota, ktorá by mala mať dobrý cieľ, mali byť účelne vynaložené finančné prostriedky, ale nie sú. Lebo opäť môžu to byť tendenčne pre niekoho účelovo zadané a ešte sa prípadne z toho niečo vráti naspäť. Žiaľ, to je ten klientelizmus, o ktorom stále hovoríme a niektorí si to stále nedajú vytĺcť z hlavy. Takže treba zlepšiť tieto veci, nepôsobiť klientelisticky, nepôsobiť korupčne a potom aj tá propagácia alebo podpora cestovného ruchu bude na adekvátnej úrovni. Takže som za to, aby sme podporovali cestovný ruch, ale hovorím, treba to podporovať komplexne, nielen jednostranne, účelovo, ale naozaj plošne pre všetkých, aby všetci mali rovnaké možnosti za rovnakých podmienok, a nielen tí, ktorí na to majú, tak budú mať ešte viacej. A tí, ktorí sa zbierajú omrvinkami, tak aj omrvinky dostanú. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len k tomuto povedať takú malú poznámočku, že je tu v podstate otázka, keď kolega Fecko hovoril o tom, že teda či je, alebo nie je oprávnenie k tomu, aby niekto, kto je evidentne ožratý, sedel v rokovacej sále, alebo nie. A tuná, by som povedal, že niektorí evidentne sú. A potom sa nevedia adekvátne správať ku tomuto a potom to tak aj, samozrejme, vyzerá. Niektorí nám tu padajú zo stoličiek a naozaj to môže takto sprosto vyzerať. A potom aký máme obraz my poslanci? Aký si o nás urobia názor naši občania? Tu nejde o to, že či občania volia toho človeka legitímne do toho parlamentu. Ten človek je tu zodpovedný a mal by mať svoju zodpovednosť za svoje svedomie a za svoje rozhodovanie. A myslím si takisto, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu, nemôže triezvo rozmýšľať a nemôže mať ani zdravý úsudok. Ja viem, že v istom spektre to ani nepotrebujú, pretože stačí si všímať dobre palec, ktorý sa ukáže buď nahor, alebo nadol, prípadne zakýve ručička zo strany na stranu a vieme, ako máme hlasovať. Ale aby tu sedel poslanec, ktorý ledva sedí na stoličke, prípadne ten, ktorý sa nevie vyjadrovať poriadne a je naozaj na smiech, tak to by sa stávať nemalo. A toto je tá dehonestácia parlamentu a dehonestácia týchto našich poslaneckých stoličiek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ja len toľko, že je to naozaj pekný pocit, keď vidíš, ako ti strom rastie pred očami. Ja si pamätám, ako som prišiel na základnú školu a my sme dostali vtedy pridelené, že vyberte si tuná nejaké malé stromčeky, tam sa osadila taká nálepka, resp. taký kus plastu s mojím menom, a my sme sa potom o tie stromy starali, aj sme to nejako oštikávali, aj to rástlo, ja som pridelený agát a naozaj som ho sledoval počas celého, celej školy ako rástol, dokonca ešte aj potom, lebo som býval neďaleko pri škole a tou cestou som chodieval dosť často. Je to naozaj pekný pocit. Dokonca som na Slovensku vysadil, sa mi podarilo vysadiť už viacero stromčekov, aj v Tatrách nejaké borovice sme sadili a dokonca sa mi podarilo vysadiť stromčeky aj v Mexiku v rámci jedného folklórneho festivalu nás tam nahnali na jeden kopec, no a akože symbolicky posadiť, no tak ostatné súbory naozaj len symbolicky a my sme to zobrali s takou bravúrou a vysadili sme im tam štvrť toho kopca. Takže je to naozaj príjemný pocit, len sa musím ísť potom pozrieť, ako to rastie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo tu rozprávané o jednom probléme, alebo teda hovorené, najmä čo sa týka tejto správy, a to je problém netransparentného financovania. Konkrétne v jednej veci týkajúcej sa našich najbližších susedov, a to Českej republiky. Ide o tzv. národný dom v Prahe. Už tu boli popísané okolnosti, ktoré viedli niekoľko organizácií v Českej republike, a nielen v Čechách, ale aj svetových, aby sa postavili proti takémuto kroku.
A ja by som sa teraz konkrétne venoval už samotnému projektu Slovenského domu v Prahe. Opäť to zaváňa, by som povedal, takým klientelizmom, možno aj korupciou v pozadí. To zistíme až po niekoľkých rokoch zrejme. A zaváňa to kšeftom pre niekoho, kto už je vopred na to pripravený. Čo ma k tomu vedie, poviem... (Reakcia predkladateľa: Vážte svoje slová... Toto je Národná rada Slovenskej republiky! Za koho ma máte?) Mám podozrenia, že k takému niečomu dochádza, pretože to bolo tendenčné... (Reakcia predkladateľa.) No keď budem na tom tak, že budem vedieť podať trestné oznámenie, tak podám trestné oznámenie. Na projekt ide dotácia spolu 680 000 eur, z toho 330 000 eur zo slovenskej strany a 9 miliónov českých korún z českej strany na rekonštrukciu prízemia a podkrovia domu. Spolu teda 300 metrov štvorcových, teda jeden meter štvorcový za 2 266 eur. Je to pravda, pán minister, či nie je? (Reakcia predkladateľa.) Dobre. Pritom nie je zrejmé, čo bude výsledkom rekonštrukcie, keďže príloha k zmluve, ktorá takýto popis obsahuje, nebola zverejnená na internete a v čase podpísania dotačnej zmluvy nebola ešte ani uzavretá. Preto sa chcem opýtať, či takýto postup je štandardný a cenu za rekonštrukciu, alebo teda cena za rekonštrukciu je primeraná.
Rekonštruované priestory, teda prízemie a podkrovie, nevyhovujú väčšine krajanských spolkov v Prahe, teda nielen v Prahe, ale teda aj v Českej republike, a to vzhľadom na povahu ich činností a aktivít. Ide hlavne o spolky, ktoré sa venujú uchovávaniu tradičnej ľudovej kultúry, teda cvičia s folklórnymi súbormi, v Prahe sú dva minimálne, teda dospelácke, o detských ani nehovorím. Nie sú to priestory ani vyhovujúce na výstavné priestory a ďalšie. Takže, samozrejme, práca s mládežou a deťmi. Prečo teda krajanský úrad nekonzultoval tento projekt aj s inými krajanskými spolkami, ako to tvrdia samotné spolky, o čom teda nepochybujem, keďže boli vynechané z tohto procesu, ale len s prijímateľom dotácie, čím teda spôsobil, že predražená rekonštrukcia priestoru nebude slúžiť aj ostatným krajanským spolkom, ale len prijímateľovi dotácie?
Rekonštrukciu pritom realizuje vlastník domu, pričom je štyrikrát drahšia ako cena predmetnej časti samotnej nehnuteľnosti. Z dotačnej zmluvy nevyplývajú žiadne garancie, že nebude dochádzať k tunelovaniu štátnych peňazí samotným vlastníkom budovy. A ani krajanský úrad vo svojej odpovedi zaslanej Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky neuviedol v tomto smere žiadne garancie. Aké garancie pre to môžete dať vy v tejto oblasti, pán minister? - sa pýtam. Ak v minulosti poskytol krajanský úrad dotáciu na rekonštrukciu, napríklad Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku pred poskytnutím tejto dotácie zaviazal prijímateľa dotácie, aby mu predložil aspoň návrh zmluvy o užívaní priestorov, s ktorou by súhlasil nielen prijímateľ dotácie, ale aj budúci užívateľ, čím sa eliminovali konflikty medzi jednotlivými krajanskými spolkami v tomto teritóriu. Prečo tomu nebolo tak v tomto prípade? To by ma tiež zaujímalo.
Krajanský úrad podpísal dotačnú zmluvu v rozpore s vlastnou dotačnou smernicou, čo priznal samotný úrad aj v odpovediach na výhrady krajanov, ktoré zaslal zahraničnému výboru. Krajanský úrad tvrdí, že za chyby v dotačnej zmluve môže advokátska kancelária, ktorej dal túto zmluvu vypracovať. Pýtam sa, prečo si úrad najíma externé služby na takéto činnosti, keď má, 10 % jeho zamestnancov, dvaja interní právnici, tvoria právnici? Koľko tieto externé služby vlastne stáli? Aké dôsledky mieni vyvodiť, respektíve mieni vyvodiť krajanský úrad za poskytovanie nekvalitných služieb zo strany advokátskej kancelárie, ak pripravili oni zle takúto zmluvu? To by ma tiež zaujímalo, pretože tam idú financie z verejných zdrojov.
Krajanský úrad vo svojej odpovedi Zahraničnému výboru Národnej rady potvrdil, že dotačná zmluva neošetruje situáciu, ak prijímateľ dotácie, ktorý je občianskym združením, zanikne skôr ako 15 rokov, čo je obdobie, na ktoré má rekonštruovaná budova slúžiť na krajanské účely. To znamená, že je možná situácia, že napríklad po roku od ukončenia rekonštrukcie, prijímateľ dotácie zanikne a majetok, 680 000 eur, pochádzajúcich zo štátnych peňazí, teda nielen slovenských, ale aj českých, bez akýchkoľvek zábran môže prejsť do súkromných rúk, pretože nikde nie je ošetrené, že na koho prejdú nehnuteľnosti v správe tohto občianskeho združenia.
V minulosti krajanský úrad riešil takéto situácie garanciou priamo v dotačnej zmluve a to tak, že majetok musí prejsť na inú reprezentatívnu krajanskú organizáciu v danom teritóriu. Opäť sa pýtam, prečo krajanský úrad v tomto prípade nepostupoval rovnako? Považujete aj vy tento prístup vášho nominanta na čele krajanského úradu za zodpovedajúcu ochranu finančných záujmov štátu? A ešte sa chcem opýtať, aké dôsledky, napríklad personálneho charakteru, mienite vyvodiť voči vášmu nominantovi na čele krajanského úradu za takto zbabraný projekt Slovenského domu v Prahe, na ktorý sa poskladali všetci daňoví poplatníci, aj s prihliadnutím na iné závažné výhrady viac ako 40 krajanských spolkov a organizácií?
Ono, keďže mám blízko, veľmi, k zahraničnými Slovákom a bolo tu spomínané, že ani médiá ich neprezentujú, ich činnosť, viem len o jednom médiu, zhodou okolností mám k nemu dosť blízko, prezentujeme prácu zahraničných Slovákov, najviac teda tých z Dolnej zeme, teda Maďarsko, Srbsko, celá Vojvodina vlastne, a potom aj napríklad takí z Dublinu, prípadne aj zo zámoria, z Kanady či zo Spojených štátov, a viem, že celý rozkol v krajanských spolkoch spôsobujú financie a ich prideľovanie.
Chcem sa preto opýtať, či naozaj je spracovaná stratégia, v ktorej je určené presne, kde, aký rozvoj, alebo čo sa bude robiť v jednotlivých krajinách, kde sa zahraniční Slováci vyskytujú. V podstate by sa dalo ešte povedať, že ono, tí Slováci sú dvojakí. Sú takí, ktorí sú potomkami dávnych utečencov alebo teda emigrantov do týchto krajín, a potom sú takí, ktorí odchádzajú v súčasnosti do zahraničia a tam pracujú a fungujú svojím spôsobom. Ono to vždycky bola kritika na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že sa financie prideľovali vopred vybraným spolkom. A preto aj medzi nimi nastávali rozkoly. A ešte niekto, povedzme kto bol na čele niektorého, si buchol päsťou a povedal: takto to bude a hotovo! Preto sa, dochádzalo k triešteniu a vyrábali sa nové spolky, ktoré si tiež mohli samostatne podávať žiadosti o dotácie a robili si svoje vlastné veci. Takže namiesto to, aby sa tie spolky na danom teritóriu v danej oblasti dali dohromady a povedali si, kto, čo chce riešiť, v akom horizonte, povedali si priority, na základe ktorých by teda sa vedelo presne, kto, kedy môže žiadať o dotácie, a takýmto istým spôsobom by potom malo postupovať aj už teraz ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má v gescii, a na základe tohto by sa potom mohli krajanské spolky, jednotlivé, uchádzať o dotácie z rozpočtu.
Mám pocit, že takéto niečo nie je. A opäť niekto si robí svoju vlastnú loby a snaží sa získať pre seba na základe zvláštností viac finančných prostriedkov, ako pre ostatné krajanské spolky, ktoré robia viacej reálnej roboty a viacej reálnej roboty so Slovákmi, a nielen akúsi zvláštnu politiku zviditeľňovania sa niekoho medzi Slovákmi. To už tuná tiež bolo spomínané.
Nedávno sme tuná mali návštevu priamych potomkov argentínskych Slovákov, teda Slovákov, ktorí sa v dvoch vlnách vysťahovali do Argentíny, a bolo im prisľúbené, že sa do Argentíny vyšle učiteľ slovenčiny, slovenského jazyka, aby mali, a ešte aj taký človek, ktorý sa bude trošku vyznať aj v kultúre, aby jednak vedel naučiť týchto potomkov po slovensky, pretože tie generácie, ktoré sú už po týchto priamych potomkoch, už majú problém so slovenčinou, mnohí vôbec nevedia, neovládajú. Učia sa síce slovenské pesničky, ktoré sa potom snažia prezentovať na festivaloch, ale nevedia, nerozumejú tomu. Viem, že doteraz ešte k ničomu takémuto nedošlo. Teda učiteľ je v nedohľadne. A viem, že opäť bol písaný projekt na to, aby niekto vycestoval do Argentíny, a opäť bola odsúhlasená len jedna šestina potrebnej sumy. Nemyslím si, že je to dostatočné, ale práve takéto enklávy Slovákov, ktoré boli doteraz, alebo na ktoré nebolo myslené, na ktoré bolo zabúdané, by sa mali podporovať, pretože by som povedal, že nie je už za päť minút dvanásť, ale už desať minút po dvanástej, a tam treba naštartovať niektoré procesy, ktoré už v niektorých krajinách, kde krajanskí Slováci fungujú, aby sa tieto procesy naštartovali.
Takže takisto mám výhradu k tejto správe a naozaj budem rád, keď sa mi dostanú presné informácie, akým spôsobom sa použili finančné prostriedky na Slovenský dom v Prahe, kto tento Slovenský dom bude využívať, na základe akej zmluvy a čo sa bude diať následne, keby došlo k tomu, že to združenie zanikne, ktoré dostalo tú dotáciu, pretože nie je reprezentatívnym spolkom všetkých krajanských spolkov v Českej republike.
Takže takisto nepodporím túto správu, nezoberiem ju na vedomie, pretože sú v nej naozaj veľké rozpory.
Ďakujem.