Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, do lavíc už bol rozdaný náš pozmeňujúci návrh k tomuto vami predloženému zákonu. Ja som sa k nemu vyjadril aj v rozprave v prvom čítaní, hovoril som aj o niekoľkých pozitívach, aj o niekoľkých negatívach v tomto zákone.
To, že sa dane idú istým spôsobom harmonizovať, môže byť ponímané ako pozitívum tohto zákona, aby naozaj neboli rozdiely v jednotlivých krajoch. Na druhej strane, samozrejme, chápem to, že iný počet kilometrov ciest sa udržiava inak, ako, alebo teda väčší sa udržiava inak ako menší počet kilometrov ciest, ale na druhej strane aj intenzita pokiaľ je väčšia, viacej sa poškodzujú ako tam, kde je menšia intenzita. Ale záleží od toho zasa, aká tá intenzita je, či to je intenzita malých osobných automobilov, alebo je to intenzita ťažkých nákladných automobilov povedzme nad 12 ton, nad 24 ton a podobne. Ale toto sú všetko kritériá, ktoré by mali byť koniec koncov zohľadnené potom pri prerozdeľovaní týchto financií, ak budú sústredené na štát a nebudú o tom rozhodovať VÚC-ky, o tých sadzbách, koľko sa vyzbiera, ale teda bude sa o tom rozhodovať centrálne a tieto kritériá by sa mali naozaj zohľadniť, pretože každý kraj, každý vyšší územný celok má svoje špecifiká a podľa toho, samozrejme, potrebovali aj spravovať svoje cesty. Na druhej strane, povedzme si, úplne nová a kvalitná cesta nepotrebuje až takú údržbu ako stará cesta, ktorá je len látaná a látaná, a mám taký pocit, že je látaná len preto, aby z toho bol ďalší obchod pre tých, ktorí to látajú. To znamená, že aby mali v podstate zabezpečenú prácu aj do budúcnosti. Čiže namiesto toho, aby sa cesta opravila kvalitne, dobre a nadlho, tak sa len láta, láta, láta, lebo ona sa postupne zase bude rozpadať, rozpadať a my to zase budeme musieť látať a látať a máme zabezpečenú robotu do budúcnosti. Stačí si pozrieť niekoľko videí zo zahraničia, ako sa dá rýchlo a kvalitne opraviť poklesnutý kanál na ceste tak, že keď sa tam postaví vodováha, tak tá vodováha tam je, prejde sa tam autom a pohoda, u nás stačí, aby sa po takomto kanáli potom prešli ďalšie tri náklaďáky a už ten kanál je v tom istom, kde bol predtým. Prečo to inde ide a u nás nie? To je zásadná otázka. To, že sa zdedili cesty také, aké sa zdedili pri tom inom nastavení samosprávneho členenia, vzniku vyšších územných celkov a podobne, to je z minulosti, z histórie, neriešilo sa to ani predtým poriadne, no ale mám taký pocit, že sa to nerieši ani teraz. Už v apríli vyšla informácia, že sa má rekonštruovať cesta medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, už nazývaná tankodrom, tak ako bola kedysi, malo prebiehať nejaké výberové konanie na projektovú dokumentáciu, následne malo prebehnúť výberové konanie na zhotoviteľa, nemám novšie informácie o tom, ako táto rekonštrukcia prebehne. Nie všetky cesty však patria pod vyšší územný celok, niektoré spravuje Národná diaľničná spoločnosť a naozaj je potom otázne, že aké sú priority v opravách týchto ciest zo strany štátu, no a potom, samozrejme, aké sú priority aj zo strany VÚC.
Zase, opäť môžeme polemizovať nad tým, že kto aké má stranícke tričko, do ktorého, do ktorej časti regiónu sa investuje viacej na opravu ciest, do ktorej menej, však to sa stačí pozrieť, kde je aký primátor a kde aký župan, a podľa toho opäť vidíme, že kde sa cesty rekonštruujú viac, kde menej. V každom prípade, hovorili sme tuná o ohrození malých autodopravcov alebo tých menších, lebo pán minister tuná argumentoval, že však oni rokovali s ČESMAD-om, dokonca aj štátny tajomník, keď bol u nás na výbore, tak argumentoval mne osobne na otázku, že áno, rokovalo sa s ČESMAD-om. No ale ČESMAD nie je jediný zástupca dopravcov na Slovensku, je to aj u nás únia autodopravcov a to sú práve tí menší a možnože aj početnejší a tí väčší možno majú väčšiu šancu prispôsobiť sa aktuálnej situácii, lebo majú na to, aby si kúpili nové vozidlá, aby to mali z čoho splácať, možno majú zákazky a možno tí menší si nemajú možnosť kúpiť nové auto, potom budú platiť vyššie dane, neznížia sa im sadzby, keď si donesie auto staršieho dáta a podobne, a toto sú ohrozenia, o ktorých hovoríme. A ja som hovoril v prvom čítaní o tom ohrození, že je možnosť taká, že autodopravcovia by sa pri vyšších sadzbách daní mohli zbaliť a odísť niekde preč. Niekto si položí otázku alebo možno aj vy, pán minister, môžete rovno potom reagovať, že no ale keď sa doteraz toto nestalo, prečo to neurobia alebo teda prečo sa tak ešte nedeje. No ešte nie, lebo ešte stále sa spoliehajú na to, že sa budeme, tak ako sa sľúbilo na rokovaniach s ministerstvom dopravy, že sa budú dane prispôsobovať štandardu Európskej únie. Neviem, či viete, pán minister, ale u nás sú dane z motorových vozidiel druhé najvyššie v Európskej únie. Aj teda napriek tomu, že sa chystá harmonizácia, nejaký zľavový systém a tak ďalej. Takže máme druhé najvyššie dane v Európskej únii. Bola na rokovaniach určitá dohoda, aby ministerstvo financií pripravilo proces s návrhom zníženia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcej cenu nafty na štandardnej úrovne Európskej únie. Ministerstvo dopravy by v tomto malo vystupovať ako mediátor. No ale k tomu znižovaniu a približovaniu sa k tej, k tomu priemeru Európskej únie nejak nedochádza a ani, žiaľ, týmto návrhom, preto my sme pripravili pozmeňovací návrh, ktorým sa blížime k priemeru Európskej únie a k tomu potenciálu, aby náhodou autodopravcov naozaj nenapadlo odísť niekam preč. A že ich to už napadlo, to vám môžem potvrdiť, pretože v najbližších dňoch v prípade, že teda neprejde náš pozmeňovák, tak únia autodopravcov odchádza rokovať do Poľska. Čiže nie do Českej republiky, tak ako sme si mysleli v prvej časti, idú rokovať do Poľska a hromadne budú presúvať firmy na poľskú stranu. V prípade, že vzniknú výpadky, ktoré evidentne vzniknú, už nielen tým, že sa teda upravuje a harmonizuje výber daní z motorových vozidiel v rámci jednotlivých regiónov, ale vznikne výpadok aj toho, že sa vôbec nevyberie to, čo sa predpokladá, že by sa vybrať mohlo. Čo sa potom bude rozdeľovať tým vyšším územným celkom? Ako budú potom spokojní predsedovia vyšších územných celkov? A ja by som sa ešte opýtal, ako bude spokojný pán minister Richter. Pretože ak ja zbalím svoju firmu, nie ja, ja ju nemám, ale ak malý autodopravca, ktorý má jedného-dvoch zamestnancov, zbalí svoju firmu a odíde s ním do Poľska, dve pracovné miesta tu, tam, hentam. Koľko máme malých autodopravcov? A kto bude potom platiť dane? Daň z príjmu fyzických osôb, ktoré boli tam zamestnané, koniec koncov daň z príjmu právnickej osoby, daň z motorového vozidla, no a koniec koncov aj daň z nehnuteľnosti, pretože ten podnikateľ, pokiaľ má prevádzku v danej obci, v danom meste, platí aj daň z nehnuteľnosti. A tá je vyššia oproti tomu, ako keby to užíval ako fyzická osoba. Takže má to viacero takýchto zaujímavých negatívnych dopadov a budú postihnuté aj samosprávy. Takže naozaj je otázne, či sa ideme teda približovať k tým častiam sadzieb Európskej únie, alebo nie.
Na druhej strane chápem predsedov vyšších územných celkov, ktorí potrebujú financie na to, aby mohli opravovať cesty, ale na druhej strane si myslím, že to tu už mohlo byť dávno hotové. Pokiaľ by sa tuná nerozkrádali financie na diaľnice a sú pripravované možno ďalšie premrštené investície do niektorých úsekov, ktoré sú v pláne. Už to mohlo byť dávno hotové, pokiaľ by sa nejednalo o kšefty pre vybraných. Toto sú tie neduhy, ktoré, žiaľ, spôsobujú aj to, že potom nie sú financie na opravy ciest aj vo vyšších územných celkoch a inde.
Preto mi teda dovoľte predniesť môj pozmeňovací návrh, ktorý sme prebrali ako najbližšieho kolegu v rámci Európskej únie Českú republiku, a prevzali sme z aktuálneho českého zákona hodnoty do nášho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňovací návrh má päť bodov a šiestym je príloha, neviem, či mi treba čítať, pán spravodajca, aj prílohu, ktorá je v podstate formou tabuľky, alebo stačí, keď ju máte teda pred sebou ako prílohu. (Reakcia z pléna.) Prednesiem návrh, zatiaľ teda ako celok, ďakujem za odporúčanie.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122). Vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. a) sa slovo "25 %" nahrádza slovom "48 %".
2. V čl. I § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo "20 %" nahrádza slovom "40 %" .
3. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. c) sa slovo "15 %" nahrádza slovom "25 %".
Odôvodnenie už som spomenul, pre istotu ešte raz. Cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu zákona je motivovať motoristov k nákupu a užívaniu nových automobilov, a to prostredníctvom zníženia ročnej sadzby dane, resp. zvýšenia daňovej úľavy podľa vzoru Českej republiky. Pozitíva významnejšieho zníženia dane z motorových vozidiel pre novo evidované motorové vozidlá možno vnímať v dvoch hlavných rovinách. V prvom rade sa Slovenská republika zaradí medzi krajiny, ktoré majú úprimný záujem podieľať sa na znižovaní produkovaných emisií do ovzdušia, k čomu sa Slovenská republika zaviazala napr. aj prostredníctvom Kjótskeho protokolu. Druhým pozitívnym javom je podpora predaja nových motorových vozidiel. V období hospodárskej stagnácie, resp. len pomalého hospodárskeho rastu je podpora predaja motorových vozidiel, napr. formou zníženia dane z motorových vozidiel, vítanou vzpruhou ekonomiky každého štátu, čo potvrdili aj predošlé dve vlny dotácii na kúpu nového osobného motorového vozidla, tzv. šrotovného v roku 2009.
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu:
V čl. I sa v § 7 ods. 2 slová "počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov" nahrádzajú slovami "na všetky vozidlá s výnimkou vozidiel uvedených v ods. 3".
5. V čl. I v § 7 ods. 3 znie:
"(3) Vozidlám vyrobeným a prvýkrát evidovaným v Slovenskej republike pred 31. decembrom 1989 sa po uplynutí času zníženia sadzby dane podľa ods. 1 písm. c) zvýši ročná sadzba dane podľa § 6 o 25 %."
Odôvodnenie. Cieľom predmetných úprav je zamedzenie možných negatívnych dopadov na hospodárenie malých a stredných podnikov a malých a stredných autodopravcov. Zmyslom zníženia základnej sadzby dane je motivácia autodopravcov. Zmyslom motivácie v danom prípade istá úľava zo strany štátu. Pokiaľ však štát v období úľav kalkuluje s tým, že základná sadzba dane sa zvýši, pojem motivácie sa automaticky vytráca. Vládny návrh zákona tak zavádza len kvázi motiváciu, resp. motiváciu naoko. Pri súčasnom technologickom pokroku je zrejmé, že motorové vozidlo bude prevádzkované aj po uplynutí trinástich rokov. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, jeden je rečník. Nech sa páči.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
V znení súčasnosti predkladaného vládneho návrhu zákona znevýhodní najmä malých autodopravcov a spoločnosti so slabším postavením na trhu, ktoré nemajú financie na nákup nových motorových vozidiel a sú odkázané na nákup už používaných motorových vozidiel, teda kúpou ojazdeného motorového vozidla. Nielenže daňovník už nemusí mať nárok na zníženú sadzbu dane, ale s najväčšou pravdepodobnosťou už bude platiť zvýšenú daň z motorových vozidiel. Navrhovaná právna úprava je zároveň inšpirovaná legislatívou Českej republiky.
Bod 6 je príloha č. 1, kde sú uvedené v tabuľke ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, a osobné vozidlá, ďalej úžitkové vozidlá a autobusy rozdelené podľa jednotlivých náprav. Napriek zjednoteniu...
Odôvodnenie:
Napriek zjednoteniu sadzby dane na najnižšiu úroveň vyberanú spomedzi všetkých vyšších územných celkov v Slovenskej republike v zmysle vládneho návrhu zákona základná výška dane v Slovenskej republike je stále jedna z najvyšších spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Pri sadzbách pre návesovú súpravu dosahuje ročná sadzba dane v Slovenskej republike po Írsku druhú najvyššiu hodnotu zo všetkých európskych krajín. Súčasné sadzby dane z motorových vozidiel Slovenskej republiky štvornásobne prevyšujú minimálne sadzby dane predpísané smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v platnom znení.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu zákona je jednak priblíženie sa k európskemu priemeru čo do výšky dane, a jednak zlepšenie podmienok subjektov podnikajúcich v cestnej doprave a podpora ich konkurencieschopnosti, a to prostredníctvom zníženia výšky ročnej sadzby dane podľa vzoru Českej republiky. Pri určovaní samotnej výšky sadzby je nevyhnutné vziať do úvahy aj ten fakt, že na území Slovenskej republiky sa okrem dane z motorových vozidiel platí aj mýto. V iných krajinách boli národní dopravcovia podporovaní tak, že z dôvodu zavedenia mýta bola znižovaná daň z motorových vozidiel. V Nemecku sa daň z motorového vozidla v pôvodnej výške 1 860 eur po zavedení mýta znížila na sumu 960 eur, v Rakúsku z 2 960 eur na sumu 850 eur. V Slovenskej republike sa však zavedenie mýta nijako nereflektovalo, ba práve naopak, možno badať rast dane z motorových vozidiel. Uvedený fakt možno demonštrovať jednoduchým porovnaním základnej sadzby dane v Prešovskom samosprávnom kraji v roku 2005 a v roku 2014, kedy sa základná sadzba dane z trojnápravovej súpravy vážiacej do 15 ton zvýšila z pôvodných 15 300 slovenských korún, čo bolo vtedy 507,87 eura na sumu 568,80 eura. Toľko k predloženému pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu kolegynky Helenky Mezenskej a mňa.
Ako som už hovoril, sadzba dane po nereflektovaní dane alebo teda mýtneho, ktoré sa vyberá, únia autodopravcov deklarovala, že je schopná zobrať svoje prevádzky a hromadne ich previesť do Poľska. Myslím si, že toto bude mať veľmi negatívny dopadá na hospodárenie, a teda nielen vyšších územných celkov, ale aj celkovo štátu na zamestnanosť a na samosprávy. Takže poprosím, tento pozmeňujúci návrh je nebraný politicky, je braný pragmaticky, ak už máme harmonizovať, tak nech je to tak, ako je to naozaj v rámci priemeru Európskej únie, nejdeme pod priemer, ideme sa približovať len priemeru Európskej únie a naozaj treba hľadať iné zdroje na to, aby sa dopravná infraštruktúra vyšších územných celkov dala financovať z nejakých iných zdrojov efektívne, racionálne a, samozrejme, aj po zohľadnení tých kritérií, ktoré som vymenoval v úvode. To znamená, že aby bola zohľadnená určitá solidárnosť medzi jednotlivými regiónmi s dĺžkou tratí alebo teda zložkou ciest s intenzitou dopravy aj, samozrejme, s porovnaním hmotnosti zaťaženia jednotlivých komunikácií.
Takže požiadam vás, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, odovzdávam zároveň spravodajcovi.
