Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2015 o 11:50 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.3.2015 16:55 - 17:02 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Netuším, ale skúsim to do tých piatich minút nejak vtesnať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Keď nie, tak, tak potom. Dobre. Nech sa páči.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Tento zákon už si zrejme vyžadoval čas a asi je dobré, že sa nejakým spôsobom spresňujú pravidlá a píše sa tu aj, že v rámci prevencie pred požiarmi sa robia určité úkony, ktoré majú teda preventívny charakter a majú predísť vznikom požiarov. Je tam teda rozpracovaných viacero oblastí, o ktorých už hovoril kolega Gál, ale ja som hneď dostal niekoľko podnetov, v čom tento zákon už má určité také drobnosti. Škoda teda, že tu nie je pán minister Kaliňák, ktorý to má pod svojou gesciou, pretože by mi zrejme hneď vedel odpovedať, ale však uvidíme.
Ja by som sa v prvom rade, alebo teda upriamil by som pozornosť hneď na jeden z bodov, a to je v § 11 ods. 2, kde sa píše o odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany, ktorú môže získať fyzická osoba, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa technického smeru. (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Páni poslanci. Pán poslanec Přidal, veľmi vás počuť.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem.
Týmto opatrením alebo týmto paragrafom, keby sa zaviedol do tohto zákona, tak môže prísť, ako sa povie, o chlieb veľa ľudí absolventov Strednej školy požiarnej ochrany v Žiline, ktorí teda majú len stredoškolské vzdelanie, ale pritom svoju robotu robia dobre viac, alebo teda 40 i viac rokov a vedia o tom o čosi viac ako súčasne vyštudovaní vysokoškoláci. Takže je otázne, že či táto odborná spôsobilosť má byť podmienená vyštudovaním vysokej školy, alebo stačí naozaj absolvovanie Strednej školy požiarnej ochrany, špecializovanej Strednej školy požiarnej ochrany v Žiline.
Ďalej je tu otázne to, že sa majú kontrolovať komíny minimálne teda raz ročne, pretože vznikajú požiare a vznikajú práve od komínových telies. No povedzme si, že kde najčastejšie vznikajú tieto požiare od týchto komínov. Tak, žiaľ, sú to v oblastiach, kde sú práve menej majetní alebo sociálne znevýhodnení občania našej spoločnosti, kde sa práve od ich nedokonalých vykurovacích telies v chatrčiach chytajú ich okolité steny, ktoré nie sú zabezpečené absolútne žiadnym spôsobom. A títo, pochybujem, že budú mať financie na to, aby si dali skontrolovať komín. Nemajú ani financie na to, aby si ho dali vyčistiť, ten komín, a nemajú ani na zaplatenie sankcie, ktorá by bola v prípade udelená, alebo teda udelená v prípade toho, že sa príde na to, že nemajú ten komín skontrolovaný.
A na základe tohto má potom trpieť ostatná časť občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zodpovední, ktorí si ten komín určite dajú vyčistiť, ktorí majú dokonalejšie spaľovacie zariadenie alebo splyňovacie zariadenie, samozrejme, je to otázne, že či vôbec plynové kotly potrebujú tak častú kontrolu, pretože tie majú úplne iný typ splodín, ako povedzme horenie z dreva, prípadne iných splynených materiálov. Takže aj tuná je vlastne taká zvláštna nedokonalosť v tomto zákone a tým pádom je to obrátené proti tým zodpovedným občanom, ale tým menej zodpovedným to akosik neuberie nič.
No a ďalej ma tu zaujali ešte - to možno na nejakú minútku, dve budem mať - vplyvy na podnikateľské prostredie. Je tu otázka, že: "Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?" A odpoveď: "Nie je možné presne definovať počet uvedených subjektov." Trošku ma to tak zarazilo, pretože ak pripravujem niečo a má to mať na niekoho vplyv, tak si asi zistím aspoň štatisticky, že na koho to vplyv môže mať.
"Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?" Samozrejme, jedná sa o občanov, pretože "navrhovanými ustanoveniami, ktoré súvisia s povinnosťou jedenkrát ročne zabezpečiť kontrolu komínových telies osobou s odbornou spôsobilosťou," teda kominárom, "vznikne určité navýšenie nákladov na prevádzku stavieb vo vlastníctve fyzických osôb," teda občanov Slovenskej republiky, "ktoré sú vybavené komínovým telesom. Vlastníci stavieb s vlastným vykurovacím zariadením a komínovým telesom." Takže opäť je to zásah a navýšenie nákladov pre občanov.
"Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?" - ďalšia otázka. "Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať." To je pre mňa tiež také zvláštne, že pripravuje sa zákon a nevie sa špecifikovať alebo konkretizovať predpokladaná výška dopadu.
V ďalšej časti sociálnych vplyvov sa tu píše aj o kvantifikácii rast alebo pokles príjmov výdavkov na priemerného obyvateľa, rast alebo pokles príjmov výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností a celkový počet obyvateľstva domácností ovplyvnených predkladaným materiálom. "Celkový počet nie je možné kvantifikovať." Tak opäť máme nejakú štatistiku alebo nemáme žiadnu štatistiku? Veď predsa stavebné úrady musia mať záznamy o tomto, koľko vydali povolení na stavbu, rekonštrukciu a zavedenie takýchto zariadení.
No a mám tu ešte jednu poznámku vlastne v ďalšom bode "Zhodnotenie kvalitatívnych, prípadne kvantitatívnych vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám" a tak ďalej. Opäť tuná chýbajú štatistiky, ktoré by relevantne doložili údaje o tom, že či naozaj zavedením povinnosti aspoň 1-krát ročne zabezpečiť vykonanie kontroly komínového telesa odborne spôsobilou osobou sa zabezpečí zvýšenie úrovne protipožiarnej bezpečnosti stavieb vo vlastníctve fyzických osôb a podstatne sa zníži podiel požiarov od komínových telies, ktorý za posledných desať rokov stúpol takmer desaťnásobne. Zaujímalo by ma, kde stúpol, teda aké sú miesta a aké sú to oblasti. A budeme, budeme na jasnom, u koho a u akej skupiny obyvateľstva v týchto veciach tieto problémy nastali.
Takže opäť tento zákon, dobrá myšlienka, len, žiaľ, spracovanie nedokonalé, ale uvidíme, ako teda bude, pretože predpokladám, že zákon postúpi do druhého čítania, takže uvidíme, či ho budeme môcť vylepšiť a či budú akceptované naše návrhy práve k tomuto, čo som pred chvíľkou prečítal.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2015 19:04 - 19:06 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Petrák, opäť odpútavate pozornosť od podstaty problému. My tuná rokujeme už od 12.00 hod. o vyvodení politickej zodpovednosti, politickej zodpovednosti ministra, ktorý jednu chvíľu podá žalobu na štát alebo teda na firmu, ktorú má v právomoci štát, na Fond národného majetku, a o pár dní už je nominantom a o nejaký mesiačik sa stane jej súčasťou. Toto je podstata problému, to je tá prvá.
A potom, že sa tendenčne pridelila nejaká dotácia práve za ministrovania alebo teda za účasti pána Pavlisa, konkrétne jednej firme, ktorá nedodržala podmienky, na základe ktorých tú pomoc alebo teda tú finančnú dotáciu dostala.
Pán Petrák, Duslo Šaľa je len jedna z mnohých ďalších podobných káuz pridelenia financií práve určitým vami potrebným firmám a hlavne blízkym SMER-u. Vy ste hovorili aj o morálnosti vyjadrenia niektorých kolegov, vy, smerák a smeráci, ktorí práve svojimi nastrčenými nominantmi dokážete tendenčne pozmeniť, upraviť, zmeniť určité procesy. Boli sme toho svedkom nedávno. Bývalý predseda parlamentu dal odstrániť zo steny parlamentu nápis 1% za vyše 300 eur. Dalo sa to spraviť aj za 50, 70, pokiaľ sme dostali ponuky na odstránenie takejto veci. A dal to pozmeniť len preto, aby sa prekvalifikoval priestupok na trestný čin, na základe ktorého bol následne pri tendenčne narafičenom rozhodnutí vzatý človek do útekovej väzby. Ten tam potom, samozrejme, držal hladovku a nevedel sa domôcť svojich práv.
Toto je ten váš systém? Toto je ten váš systém pozmeňovania skutočnosti, ktorá je?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2015 18:06 - 18:08 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Aj ja sa rád slobodne vyjadrím, tak ako aj kolegovia zo SMER-u, akurát že tým to asi tiež nebude po vôli. Igor, ďakujem ti, že si opäť voviedol trošku publikum do stavu, alebo teda bolo snahou voviesť publikum do reality, k čomu je vlastne táto schôdza ku konfliktu záujmov ministra hospodárstva Pavlisa. Tie dôvody už tu boli niekoľkokrát jasne a zrozumiteľne vysvetlené. Samozrejme, smeráci nemôžu točiť o inom, len musia proste odbáčať od témy, zavádzať tému úplne niekde inde, tu-tam, tu na privatizáciu, tu na peniaze zo štátu za voľby, no SMER ich zlízol 24 mil. (povedané so smiechom) a nikoho to nejak nevzrušuje. Kde sú tie peniaze? Kde? No tak tiež by sme sa mohli opýtať.
V každom prípade ešte raz, minister Pavlis mal firmu, ktorá podala žalobu na štát pre nejaké milióny, ktoré sa medzitým vyšplhali na 60 mil. Ten istý človek potom o pár dní už bol vo Fonde národného majetku, proti ktorému podal žalobu. Toto asi stále ešte niekomu nedochádza, resp. nieže nedochádza, no, smeráci sa pokúšajú obhájiť neobhájiteľné. Toto je fakt. No a to, že si oni, príde sem nejaký smerák, predloží pozmeňovák, no dokonca ešte aj k nejakému úplne inému zákonu, spravia prílepok, zmenia si podmienky a na základe toho už niekto môže rozhodovať o stámiliónoch eur pre niektoré firmy, to je úplne v poriadku. A potom si povieme, že však keď sa porušil zákon, tak dajte trestné oznámenie.
Už som to hovoril niekoľkokrát, všetko sa deje v súlade so zákonom. Ale tie zákony si upravia smeráci sami pre seba. Toto je tá ich zvrátenosť, ten hnus! Fuj!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2015 13:31 - 13:33 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, naozaj bolo to vyslovene vrcholne nechutne trápne. Smerácky hyenizmus naozaj nemá hraníc a to ste ho prezentovali v celej svojej kráse. Samé osočovanie, ale vy sa v podstate nemáte ani inak brániť. Ani sa neviete, chýbajú vám totižto skutočné, relevantné argumenty.
Vy ste nemali obhajovať privatizáciu. To, čo už vám bolo povedané na začiatku, že sa nemáte, nemá sa tu hovoriť o privatizácii, má sa hovoriť o vašom konflikte záujmov. To, že ste hájili záujem firmy žalobou na súde, to je vaše legitímne právo. Ale vadí mi to, že ste sa potom dostali do Fondu národného majetku, ktorý ste tesne predtým zažalovali. Viete, toto je, toto je vrchol drzosti a vy si tuná ešte vystúpite a obhajujete to, však to sa absolútne nič nestalo. Však čo sa, jedná sa len o 60 mil. eur. Koľko sme to potrebovali financií na to, aby sme učiteľom zvýšili plat? Päťdesiat miliónov? Aha, vidíte a učitelia o to prídu, lebo Pavlisovi sa vyplatí, teda, pardon, nie Pavlisovi, vyplatí sa to firme, ktorá už sídli niekde úplne inde, pretože sme sa akože zbavili tejto firmičky tesne predtým, ako sme mali niekde nastúpiť. To je práve ten váš hyenizmus.
Hovorili ste, vy ste hovorili o manipulácii. Vy. Vaša vláda manipuluje so všetkým, kde sa dá ešte niečo vytrieskať a vy tu idete kázať o manipulácii? Vy idete kázať o manipulácii? Pýtali ste sa nás, či nám nevadí to, kto ako sa dostal ku podnikom v privatizácii. Mne to vadí, ale začnime teda vami. Začnime vami, a keď vy ustúpite, potom prídu na rad ďalší a stále nezodpovedaná otázka tých 600-tisíc korún. Ako sa ku vám dostali?
No, pán minister, hm, rozpráva sa s druhým ministrom. Nevenuje pozornosť. Načo? Však on má istotu, že však aj tak sa nič nestane, len si rozprávajte. Typicky smerácke.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2015 10:32 - 10:40 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlhý, aj napriek tomu, že som si zobral notebook sem so sebou, pretože som si tam napísal zopár poznámok, ktoré vyplynuli aj z dnešnej rozpravy už od rána.
Dnes prejednávame správu o možnosti postavenia novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave formou PPP projektu, teda verejno-súkromného partnerstva. Takéto projekty sú však momentálne na svete dva, jedným je táto nemocnica a druhým je projekt výstavby diaľnice D4 a R7 pri Bratislave. Nakoľko sú podobné podozrenia z tendenčného pozmeňovania určitých čísiel alebo ich interpretácie, sú tu teda podozrenia s možným nehospodárnym nakladaním s verejnými zdrojmi. A na tie musíme ako opozícia poukazovať, či sa to niekomu páči, alebo nie.
Možno tu ide aj o pchanie peňazí do súkromných vreciek, koniec koncov videli sme to, že v prípade toho, že by prešiel projekt výstavby univerzitnej nemocnice formou PPP projektu, súkromný investor by na tom dokázal ryžovať každoročne pár desiatok miliónov.
Dotknem sa ešte utajenia štúdií, pretože aj táto štúdia najskôr bola utajená, aj Štúdia uskutočniteľnosti výstavby D4 a R7 bola takisto utajená, ktorá koniec koncov pod tlakom opozície bola nakoniec zverejnená a nedávno dokonca tento týždeň zorganizovaná aj konferencia, na ktorej chcelo ministerstvo presvedčiť všetkých, že tie údaje, ktoré sú tam použité, sú skutočne relevantné a že tá výstavba formou PPP projektu vychádza skutočne výhodnejšie oproti tomu, keby to mal stavať štát.
Nedostali sme ani tam odpovede na niektoré otázky, ktoré sa týkali niektorých statí Štúdie uskutočniteľnosti, uvidíme, aké odpovede dostaneme dnes od pána ministra, a verím, že ich dostaneme naozaj relevantné a že sa skutočne zamyslí nad tým, čo tu prezentoval kolega Kollár, pretože prezentoval alternatívu, a myslím si, že výbornú alternatívu, ktorá môže pomôcť nielen štátu, ale aj občanom Slovenskej republiky.
Prečo sa utajovali Štúdie uskutočniteľnosti a prezentovali sa, alebo dali sa na svetlo sveta až tak tesne pred tým, než sa okolo toho niečo začne diať? Tak možno si niekto myslel, že za taký krátky čas sa nenájde nikto, kto si skutočne hĺbkovo prečíta a preštuduje 400- alebo 700-stranovú štúdiu uskutočniteľnosti. Našťastie sa našli odborníci, ktorí sa tomuto venovali aj tak v krátkom čase a dokázali tie výstupy z týchto štúdií interpretovať tak, že je polemické, či skutočne výsledky, ktoré vychádzajú v tej štúdii, sú relevantné a či skutočne výstavba pomocou PPP projektu, či už univerzitnej nemocnice, alebo obchvatu Bratislavy a príjazdovej R7 do Bratislavy, sú skutočne pomocou PPP projektu tak výhodné nielen pre štát, ale, samozrejme, aj pre občanov aj do budúcnosti.
Ako sme videli údaje, ktoré boli použité a interpretované kolegom, boli použité zo Štúdie uskutočniteľnosti, ktorá už je vonku. Takže neboli vymýšľané nové, boli len dané do iných súvislosti. Teda otázkou je to uhla pohľadu a správnej interpretácie obsahu štúdie. Pretože sme videli, že čísla, ktoré boli prezentované v tejto štúdii uskutočniteľnosti na výstavbu nemocnice, boli interpretované trochu inak a aj čísla potom vychádzali trochu inak a už sa dá spochybniť to, že naozaj ten PPP projekt je jedinou možnou alternatívou a najvýhodnejšou pre štát a pre občanov Slovenska.
Hovorilo sa aj o tom, že ak niečo robí štát, dochádza k časovým posunom, väčšinou, samozrejme, negatívnym, preto sa niektoré veci snažia tak trochu uponáhľať a, samozrejme, chápem tomu dôvodu. A presne tak je to aj na diaľnici D4 a R7, pretože ak dôjde k finančnému uzatvoreniu PPP projektu, už sa potom nebude dať nič meniť a je otázne, či sa výstavba začne v stanovenom termíne, alebo nezačne v stanovenom termíne. Pretože je tu naozaj polemických viacero vecí a ide hlavne o výkup pozemkov, ktorý môže posunúť začiatok výstavby, nie úplne však celej, možno jeden malý úsek sa začne, aby sa povedalo, že, áno, už sa začalo stavať, ale komplet celej trasy obchvatu, teraz hovorím v paralele, aby sme boli na jasnom, že máme tu dnes Štúdiu uskutočniteľnosti nemocnice, ale dochádza tu k paralele. Takže ten výkup pozemkov môže posunúť výstavbu diaľnice aj formou PPP projektu o 3 až 4 roky. Tým pádom socioekonomické dopady, ktoré boli prezentované ako pozitívne v hodnote vo vyčíslení 1 mld., už nebudú relevantné, pretože dochádza k tomu časovému posunu štyroch rokov. A tým pádom sa približujeme k výhodnosti stavania štátom, pretože tam bolo deklarované, že štát to nemôže začať skôr ako o 7 rokov.
Takže skutočne niektoré veci sa potrebujú tak trošku zrejme uponáhľať, pretože keď sa uzavrie koncesná zmluva a urobí sa finančné uzatvorenie, už v tomto prípade sa nebude dať nič meniť, podmienky ostanú také, ako sa dohodnú. A tým pádom je jasné, že niekto na tom bude do budúcnosti kráľovsky zarábať, ale nebudú to občania Slovenskej republiky. Pre nich bude poskytnutá určitá služba, ktorá by mala byť, samozrejme, štandardom, to bude tak či tak, keby sa to stavalo či verejno-občianskym partnerstvom, alebo verejno-súkromným partnerstvom.
Po vydaní dlhopisov by občania naozaj uverili, to bola jedna z tých alternatív, ktorá bola tuná ponúknutá, že táto vláda je naozaj sociálna a že chce pomôcť v prvom rade občanom Slovenskej republiky. Len ťažko je uveriť, keď poslanci vládnej strany neodsúhlasili v predchádzajúcich dňoch ani zníženie DPH na potraviny z 20 % na 10 %. Preto je to naozaj otázne, čo a komu chce táto vláda prilepšiť aj na výstavbe infraštruktúry pomocou PPP projektov. Naozaj budem čakať, že pán minister vystúpi v rozprave, aby sa naňho dalo reagovať, a že nám povie, že skutočne ešte počkáme a že sa ešte bude diskutovať o novom návrhu, ktorý tuná je, aj o nových možnostiach výstavby nemocnice, a že to nemusí byť presne tak, ako je určené v Štúdii uskutočniteľnosti formou PPP projektu, ale práve pomocou verejno-občianskeho partnerstva, ktoré tu bolo navrhnuté.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2015 10:16 - 10:18 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kollár, ja vám ďakujem veľmi pekne za podrobnú ekonomickú analýzu Štúdie uskutočniteľnosti výstavby univerzitnej nemocnice formou PPP projektu. Neďakujem vám len za seba, ale aj určite za občanov Slovenskej republiky, ktorým sa nechce čítať takmer 400-stranová štúdia a mnohí jej ani nerozumejú.
Toto bola elegantne podaná forma, ktorej sa dá porozumieť aj napriek tomu, že kolega Daniš jej neporozumel, takže myslím si, že ukázala tuná možnosti, ale ktoré sú obsiahnuté a skryté práve v tej štúdii. Keby mala táto vláda skutočný záujem na transparentnej výstavbe novej univerzitnej nemocnice, tak táto diskusia by prebiehala určite s vami a s niektorými ďalšími dávno pred predstavením tohto projektu v Národnej rade Slovenskej republiky a prebiehala by dávno pred spustením verejného obstarávania k tomuto projektu.
Takže tu je zrejme už vopred niekto vybratý, ktorý by mal na tomto projekte zrejme vyryžovať. Je to len otázka teda, či sa minister k tomu postaví naozaj ako chlap a povie, že, áno, sú tu podozrenia, počkáme ešte, urobíme to znovu a tie návrhy, ktoré ste podali vy, kolega Kollár, sú výborné alebo stoja zato, aby sme o nich ešte diskutovali, pretože môžu priniesť naozaj pre našich občanov istý benefit, o ktorom hovoril už aj kolega Viskupič. Že občanom, ktorí by si zakúpili štátne dlhopisy, by vyniesol alebo by mohol vyniesť ročne určite viac ako ktorýkoľvek iný finančný produkt v súčasnosti na slovenskom finančnom trhu.
Takže uvidíme, ako sa ku tomu vládna strana postaví.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 17:42 - 17:44 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Helenka, ty si si dala alebo dala si nám všetkým otázku, že prečo tento zákon nebol podporený vládnou stranou. Nuž, tiež mi to je záhadou, ale možno je to tým, že to práve nepredložil vládny SMER. A pritom sa jedná o najväčší sociálny nástroj podpory pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nebolo by tu treba naozaj žiadne sociálne balíčky, pretože toto by bol najväčší sociálny balík pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Fico si to mohol zobrať kľudne za svoje, ale týmto opatrením by sa nevytvoril biznis opäť pre vybrané skupiny. Pretože ak si zoberieme, tak vlaky zadarmo bude dotovať štát. Ony nie sú zadarmo. Tie prepravy tých cestujúcich zaplatí štát našim železniciam. Tak isto prepravu zadarmo pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania vlakom. Tých tak isto bude musieť preplatiť štát železniciam. To znamená, že všetky sociálne opatrenia, ktoré Fico predstavil v poslednom čase, sú biznisom pre niekoho. Ale, žiaľ, týmto opatrením by sa nevytvoril biznis pre vybranú skupinu.
Toto je naozaj sociálne opatrenie, ktoré je pre všetkých občanov Slovenskej republiky a dokonca by prinieslo ešte aj plus do štátneho rozpočtu, z ktorého by sa koniec koncov mohli začať stavať niektoré časti ciest a dopravnej infraštruktúry, na ktoré v súčasnosti sa hľadajú peniaze z PPP projektov. Najväčšie sociálne opatrenie zatiaľ Fico nepodporil. Uvidíme, ako sa k tomu postaví vládna strana pri hlasovaní.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 17:24 - 17:37 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. (Hluk v sále.) Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona skupiny poslancov Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v znení a doplnení ďalších zákonov.
Tento zákon sme už raz do Národnej rady predkladali a princíp je veľmi jednoduchý. Zníženie DPH, teda dane z pridanej hodnoty na potraviny zo súčasných 20 % na 10 percent. Určite všetci občania Slovenskej republiky by túto možnosť uvítali, pretože znížiť cenu o 10 % na potraviny je dosť, a týmto krokom by sme sa trošku priblížili k priemeru Európskej únie, ktorá má DPH na potraviny ešte v niektorých krajinách omnoho nižšiu, v niektorých dokonca nulovú. Takže DPH chceme znížiť zo súčasných 20 % na 10 percent.
Je to opatrenie, ktoré by zasiahlo úplne celé spektrum našej spoločnosti. Teda nielen vybrané skupiny, tak ako v prípade vládnych sociálnych balíčkov, že sa vyselektujú tu dôchodcovia, tu študenti, tu zamestnanci, ktorí dochádzajú vlakom do práce a podobne. Toto opatrenie je úplne pre všetkých občanov Slovenskej republiky a s veľmi pozitívnym dosahom práve na tie najzraniteľnejšie skupiny, ktorými sú dôchodcovia, pretože v priemere majú nízke dôchodky, potom sú to študenti, ktorí si môžu lacnejšie kúpiť stravu pre seba, potom sú to živnostníci, potom sú to nezamestnaní, sú to mamičky na materskej, ktorým sa môže prilepšiť tým, že sa zníži DPH z 20 na 10 percent. Koniec koncov pre všetky rodiny s deťmi, určite privítajú takúto možnosť. Čiže toto sociálne opatrenie je pozitívne pre celú našu spoločnosť.
Keďže však dôjde v rámci tohto opatrenia k výpadku dane pre štát, tak nemôžeme, samozrejme, pripustiť, aby sme zvyšovali deficit štátneho rozpočtu, preto navrhujeme aj druhé opatrenie, ktorým, naopak, ten rozpočet vylepšíme. A vylepšíme ho dokonca tak, že budeme mať ešte aj niečo navyše do štátneho rozpočtu. A to, čo je, resp. to, čo plánujeme, že by mohlo byť navyše, má hodnotu takú, ako by sme dokázali zvýšiť platy učiteľom, plus dokázali by sme zvýšiť platy aj zdravotným sestrám. Jedná sa totižto o sumu 125 mil. eur ročne. Učitelia požadovali 50-tisíc, zhruba toľko isto pre zdravotné sestry, možno trošku menej, ale táto suma by dokázala minimálne tieto dve položky vykryť.
Aký efekt by to mohlo mať? Tým, že by sa znížila cena potravín, zvýšila by sa ich dostupnosť a tým pádom aj občania Slovenskej republiky by si mohli dovoliť tých potravín v konečnom dôsledku kúpiť trošku viac. A keďže sa v poslednom čase začína hovoriť o tom, že podporujeme v prvom rade naše hospodárstvo, tak by sa dalo viacej sústrediť na slovenské potraviny, a tým pádom ten multiplikačný efekt tohto opatrenia môže byť v ďaleko väčšom rozsahu, pretože práve segment potravinárstva by sa na Slovensku mohol trošku zveľadiť a zvýšiť obrat v tomto segmente. To znamená, že našim potravinárskym a poľnohospodárskym firmám by sa mohlo začať dariť o čosi viac. Jednoduchým znížením DPH z 20 na 10 percent. Je to naozaj opatrenie, ktoré určite privíta celé Slovensko.
Keďže vláda teda sa snaží konsolidovať tie financie, nemôžeme ju postaviť do opozície voči tomu, že by sme teda znížili túto daň, preto zároveň v tomto návrhu požadujeme zvýšiť daň z príjmu pre veľké spoločnosti, ktoré podnikajú v štátom regulovaných oblastiach, ako napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, farmaceutický priemysel či energetika, ktoré sa súčasne považujú za jedny z najviac ziskových oblastí.
Trošku štatistiky. DPH na potraviny na úrovni 20 % u nás na Slovensku patrí k jednej z najvyšších v Európe. Vyspelé štáty ako Francúzsko, Poľsko, Nemecko či Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni 4 percentá, od 4 do 10, a dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH, ako som už spomínal v úvode. Takže toto sú dve krajiny, ktoré majú úplne nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Pritom ceny potravín v Slovenskej republike by sa dali zaradiť medzi priemerné v rámci Európskej únie, no na druhej strane priemerná mzda na Slovensku v rámci Európskej únie patrí medzi jedny z najnižších. Tu vidíme ten paradox. Ceny potravín sú zhruba na rovnakej úrovni, u nás sú priemerné platy ale ďaleko nižšie, ale máme pritom najvyššiu DPH na potraviny. To znamená, že znížením dane z pridanej hodnoty na úroveň aspoň 10 % by sme sa trošku priblížili priemeru Európskej únie, a na druhej strane môžeme očakávať, že niekedy v budúcnosti by sa mohla zdvihnúť aj priemerná mzda o čosi viac. Ono keď by sa naštartoval celý tento ekonomický proces, môžeme teda začať od potravín, ale koniec koncov multiplikačný efekt by tu mohol byť a tým pádom by sa mohlo naštartovať čiastkovo aspoň pomaličky naše hospodárstvo trošku vyšším rastom.
Keďže som hovoril o tom, že musíme vykryť výpadok v štátnom rozpočte znížením sadzby DPH, súčasne s návrhom zákona teda sa zakazuje týmto regulovaným subjektom, ktorým by sa zvýšila daň, zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu na úroveň 39 percent. Takže samotný návrh zákona nebude mať negatívny dopad na bežných ľudí v podobe zvýšenia cien napríklad za energie. To znamená, že zvýši sa daň pre energetikov, pre vodohospodárov, pre farmaceutov niektorých, teda čo sú štátom regulované podniky, ale aby sa zamedzilo tomu, že by si oni tie príjmy navýšili, tak v tomto zákone zakazujeme, aby zvýšená daň mala negatívny dopad na občanov Slovenskej republiky, keďže vieme, že naozaj tieto podniky zarábajú už len z toho titulu, že sú.
V čl. I nášho navrhovaného zákona navrhujeme teda znížiť sadzbu dane na potraviny, ktoré sú ale presne špecifikované v novovytvorenej prílohe č. 7a, teda potraviny, na ktoré sa bude vzťahovať znížená sadzba DPH na úroveň 10 %, to znamená, že nie je to a priori en bloc úplne na všetky potraviny, ale na tie naozaj najzákladnejšie, ktoré by mali byť ľuďom najdostupnejšie.
Takouto právnou úpravou sa docieli, že potraviny sa stanú naozaj oveľa dostupnejšími, predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Aj podľa zverejnených údajov je veľmi zarážajúce, že daňové zaťaženie potravín DPH v Slovenskej republike patrí k jednému z najvyšších, pričom na druhej strane, ako som spomínal, výška priemernej mzdy je najnižšia alebo jedna z najnižších. Všetky tieto komponenty spôsobujú, že okrem nízkych príjmov, ale relatívne vysokých životných nákladov podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za minulý rok bolo rizikom chudoby ohrozených 12,8 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 659-tisíc osôb. Viac ako pol milióna občanov Slovenska je ohrozených chudobou. A aj pre týchto by sa mohli stať potraviny omnoho dostupnejšie.
Aby som bol aj konkrétnejší, o ktoré podniky alebo teda o ktoré oblasti regulovaných subjektov sa jedná, tak poďme si povedať, že návrh zákona zavádza zvýšenú daň z príjmu pre nasledujúci okruh právnických osôb: Osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, toto všetko je pod písmenom A. A pod písmenom B sú to banky alebo pobočky zahraničných bánk.
Aby sa návrhom súčasne nepoškodili malé spoločnosti pôsobiace vo vyššie uvedených regulovaných oblastiach, ktoré dosahujú nízke príjmy, navrhuje sa na uplatnenie zvýšenej sadzby dane súčasné splnenie podmienky dosiahnutia základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zákona aspoň na úrovni 3 mil. eur. To znamená, že opäť sa to nedotkne tých, ktorí zarábajú málo, ale len tých, ktorí zarábajú naozaj veľa.
Takže ešte raz zopakujem. Týmto návrhom zákona chceme znížiť DPH na potraviny z 20 na 10 % a súčasne, aby sme vykryli výpadok v štátnom rozpočte, navrhujeme zvýšiť daň v oblasti regulovaných subjektov až na 39 %, čo by nám v celkovej sume urobilo plus 125 mil. eur ročne.
Ďakujem a verím, že naozaj aj poslanci vládnej strany sociálnej demokracie tento návrh zákona podporia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2015 12:11 - 12:12 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

122.
Ďakujem pekne za slovo. Otázka znela: "Vedeli by ste si predstaviť 150 nezávislých poslancov?" Ja vám odpoviem. Áno. Ja si to predstaviť viem. My sme tu skutočne pre občanov. Politické strany sú tu len pre svoje stranícke ciele a pre to, aby sa v ďalšom volebnom období opäť dostali do parlamentu. Súčasný systém zastupiteľskej demokracie je tak zdeformovaný, že už nie je reálne funkčný k službe občanom, práci pre občanov. Vidíme to teraz, komu sa slúži, a videli sme to aj v minulosti. Je nám jasné, že tento stav štandardným stranám vyhovuje, lebo odrádza ľudí od účasti vo voľbách, lebo nevidia reálnu možnosť zmeny. Vymenia sa len tričká, ale robí sa to isté. Je to len otázka miery. Štandardné strany majú svoje stále štruktúry a povedzme, že sú to vlastne ich voliči. Len ich. Ak odradíte všetkých ostatných, ostanú len tí vaši, tým pádom sa za takého stavu vždy dostanete do parlamentu.
O toto vám všetkým štandardným politickým stranám ide. Preto si štandardné politické strany nevedia predstaviť, že by tu fungovalo 150 nezávislých poslancov slúžiacich občanom tejto krajiny.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2015 11:50 - 11:52 hod.

Igor Hraško Zobrazit prepis

104.
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloško, dá sa súhlasiť s vami v tom, že treba o tom diskutovať, aký ten volebný systém máme, či je v súčasnosti vyhovujúci a komu je vyhovujúci, hlavne a čo s ním urobiť do budúcnosti.
Náš projekt má byť priblížením sa skôr k takej priamej demokracii, k občanom ako k politickým stranám, pretože vidíme, ako doteraz fungovali politické strany a v koho prospech fungovali politické strany, a občania nemajú reálnu možnosť iným spôsobom veci meniť. Máme tuná nefunkčné referendum, volia sa straníci namiesto odborníkov a potom to aj tak vyzerá, že sa hospodári v našom štáte tak, ako sa hospodári. To znamená, že snažíme sa pomaličky robiť kroky k tomu, aby sa viac dostala do popredia priamejšia demokracia občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, že tento systém je o tom, že to všetkým zatiaľ takto vyhovuje. Vyhovuje to aj Lojzovi Hlinovi, ktorý bude mať tiež svoju stranu. To znamená, že tiež ten stranícky princíp opäť silno rezonuje. Naozaj tuná nejde, nejde o to, že by sme to chceli meniť. Toto je vyhovujúci stav momentálne, preto sme proti srsti všetkým štandardným politickým stranám. Áno, my chceme meniť do budúcnosti aj obvodový systém, počet obvodov aj možno územnosprávne členenie trošku iným spôsobom, aby sme sa priblížili skutočne Európskej únii alebo teda členeniu v Európskej únii, v iných štátoch, tak ako to býva tam štandardom. A potom aj tá politická práca bude možno štandardnejšia.
A na nás sa dá spoľahnúť, samozrejme, v tom, čo nie je nejakým námetom na vypočítavosť pre prospech politickej strany.

Skryt prepis