Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. (Hluk v sále.) Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona skupiny poslancov Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v znení a doplnení ďalších zákonov.
Tento zákon sme už raz do Národnej rady predkladali a princíp je veľmi jednoduchý. Zníženie DPH, teda dane z pridanej hodnoty na potraviny zo súčasných 20 % na 10 percent. Určite všetci občania Slovenskej republiky by túto možnosť uvítali, pretože znížiť cenu o 10 % na potraviny je dosť, a týmto krokom by sme sa trošku priblížili k priemeru Európskej únie, ktorá má DPH na potraviny ešte v niektorých krajinách omnoho nižšiu, v niektorých dokonca nulovú. Takže DPH chceme znížiť zo súčasných 20 % na 10 percent.
Je to opatrenie, ktoré by zasiahlo úplne celé spektrum našej spoločnosti. Teda nielen vybrané skupiny, tak ako v prípade vládnych sociálnych balíčkov, že sa vyselektujú tu dôchodcovia, tu študenti, tu zamestnanci, ktorí dochádzajú vlakom do práce a podobne. Toto opatrenie je úplne pre všetkých občanov Slovenskej republiky a s veľmi pozitívnym dosahom práve na tie najzraniteľnejšie skupiny, ktorými sú dôchodcovia, pretože v priemere majú nízke dôchodky, potom sú to študenti, ktorí si môžu lacnejšie kúpiť stravu pre seba, potom sú to živnostníci, potom sú to nezamestnaní, sú to mamičky na materskej, ktorým sa môže prilepšiť tým, že sa zníži DPH z 20 na 10 percent. Koniec koncov pre všetky rodiny s deťmi, určite privítajú takúto možnosť. Čiže toto sociálne opatrenie je pozitívne pre celú našu spoločnosť.
Keďže však dôjde v rámci tohto opatrenia k výpadku dane pre štát, tak nemôžeme, samozrejme, pripustiť, aby sme zvyšovali deficit štátneho rozpočtu, preto navrhujeme aj druhé opatrenie, ktorým, naopak, ten rozpočet vylepšíme. A vylepšíme ho dokonca tak, že budeme mať ešte aj niečo navyše do štátneho rozpočtu. A to, čo je, resp. to, čo plánujeme, že by mohlo byť navyše, má hodnotu takú, ako by sme dokázali zvýšiť platy učiteľom, plus dokázali by sme zvýšiť platy aj zdravotným sestrám. Jedná sa totižto o sumu 125 mil. eur ročne. Učitelia požadovali 50-tisíc, zhruba toľko isto pre zdravotné sestry, možno trošku menej, ale táto suma by dokázala minimálne tieto dve položky vykryť.
Aký efekt by to mohlo mať? Tým, že by sa znížila cena potravín, zvýšila by sa ich dostupnosť a tým pádom aj občania Slovenskej republiky by si mohli dovoliť tých potravín v konečnom dôsledku kúpiť trošku viac. A keďže sa v poslednom čase začína hovoriť o tom, že podporujeme v prvom rade naše hospodárstvo, tak by sa dalo viacej sústrediť na slovenské potraviny, a tým pádom ten multiplikačný efekt tohto opatrenia môže byť v ďaleko väčšom rozsahu, pretože práve segment potravinárstva by sa na Slovensku mohol trošku zveľadiť a zvýšiť obrat v tomto segmente. To znamená, že našim potravinárskym a poľnohospodárskym firmám by sa mohlo začať dariť o čosi viac. Jednoduchým znížením DPH z 20 na 10 percent. Je to naozaj opatrenie, ktoré určite privíta celé Slovensko.
Keďže vláda teda sa snaží konsolidovať tie financie, nemôžeme ju postaviť do opozície voči tomu, že by sme teda znížili túto daň, preto zároveň v tomto návrhu požadujeme zvýšiť daň z príjmu pre veľké spoločnosti, ktoré podnikajú v štátom regulovaných oblastiach, ako napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, farmaceutický priemysel či energetika, ktoré sa súčasne považujú za jedny z najviac ziskových oblastí.
Trošku štatistiky. DPH na potraviny na úrovni 20 % u nás na Slovensku patrí k jednej z najvyšších v Európe. Vyspelé štáty ako Francúzsko, Poľsko, Nemecko či Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni 4 percentá, od 4 do 10, a dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH, ako som už spomínal v úvode. Takže toto sú dve krajiny, ktoré majú úplne nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Pritom ceny potravín v Slovenskej republike by sa dali zaradiť medzi priemerné v rámci Európskej únie, no na druhej strane priemerná mzda na Slovensku v rámci Európskej únie patrí medzi jedny z najnižších. Tu vidíme ten paradox. Ceny potravín sú zhruba na rovnakej úrovni, u nás sú priemerné platy ale ďaleko nižšie, ale máme pritom najvyššiu DPH na potraviny. To znamená, že znížením dane z pridanej hodnoty na úroveň aspoň 10 % by sme sa trošku priblížili priemeru Európskej únie, a na druhej strane môžeme očakávať, že niekedy v budúcnosti by sa mohla zdvihnúť aj priemerná mzda o čosi viac. Ono keď by sa naštartoval celý tento ekonomický proces, môžeme teda začať od potravín, ale koniec koncov multiplikačný efekt by tu mohol byť a tým pádom by sa mohlo naštartovať čiastkovo aspoň pomaličky naše hospodárstvo trošku vyšším rastom.
Keďže som hovoril o tom, že musíme vykryť výpadok v štátnom rozpočte znížením sadzby DPH, súčasne s návrhom zákona teda sa zakazuje týmto regulovaným subjektom, ktorým by sa zvýšila daň, zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu na úroveň 39 percent. Takže samotný návrh zákona nebude mať negatívny dopad na bežných ľudí v podobe zvýšenia cien napríklad za energie. To znamená, že zvýši sa daň pre energetikov, pre vodohospodárov, pre farmaceutov niektorých, teda čo sú štátom regulované podniky, ale aby sa zamedzilo tomu, že by si oni tie príjmy navýšili, tak v tomto zákone zakazujeme, aby zvýšená daň mala negatívny dopad na občanov Slovenskej republiky, keďže vieme, že naozaj tieto podniky zarábajú už len z toho titulu, že sú.
V čl. I nášho navrhovaného zákona navrhujeme teda znížiť sadzbu dane na potraviny, ktoré sú ale presne špecifikované v novovytvorenej prílohe č. 7a, teda potraviny, na ktoré sa bude vzťahovať znížená sadzba DPH na úroveň 10 %, to znamená, že nie je to a priori en bloc úplne na všetky potraviny, ale na tie naozaj najzákladnejšie, ktoré by mali byť ľuďom najdostupnejšie.
Takouto právnou úpravou sa docieli, že potraviny sa stanú naozaj oveľa dostupnejšími, predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Aj podľa zverejnených údajov je veľmi zarážajúce, že daňové zaťaženie potravín DPH v Slovenskej republike patrí k jednému z najvyšších, pričom na druhej strane, ako som spomínal, výška priemernej mzdy je najnižšia alebo jedna z najnižších. Všetky tieto komponenty spôsobujú, že okrem nízkych príjmov, ale relatívne vysokých životných nákladov podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za minulý rok bolo rizikom chudoby ohrozených 12,8 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer 659-tisíc osôb. Viac ako pol milióna občanov Slovenska je ohrozených chudobou. A aj pre týchto by sa mohli stať potraviny omnoho dostupnejšie.
Aby som bol aj konkrétnejší, o ktoré podniky alebo teda o ktoré oblasti regulovaných subjektov sa jedná, tak poďme si povedať, že návrh zákona zavádza zvýšenú daň z príjmu pre nasledujúci okruh právnických osôb: Osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti energetika, poisťovníctvo a zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, toto všetko je pod písmenom A. A pod písmenom B sú to banky alebo pobočky zahraničných bánk.
Aby sa návrhom súčasne nepoškodili malé spoločnosti pôsobiace vo vyššie uvedených regulovaných oblastiach, ktoré dosahujú nízke príjmy, navrhuje sa na uplatnenie zvýšenej sadzby dane súčasné splnenie podmienky dosiahnutia základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zákona aspoň na úrovni 3 mil. eur. To znamená, že opäť sa to nedotkne tých, ktorí zarábajú málo, ale len tých, ktorí zarábajú naozaj veľa.
Takže ešte raz zopakujem. Týmto návrhom zákona chceme znížiť DPH na potraviny z 20 na 10 % a súčasne, aby sme vykryli výpadok v štátnom rozpočte, navrhujeme zvýšiť daň v oblasti regulovaných subjektov až na 39 %, čo by nám v celkovej sume urobilo plus 125 mil. eur ročne.
Ďakujem a verím, že naozaj aj poslanci vládnej strany sociálnej demokracie tento návrh zákona podporia.
