16.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh, ktorý má zlepšiť situáciu, ktorá sa na Slovensku v poslednom čase vyskytuje čoraz častejšie. Chcel by som však povedať, že tuná nejde len o Doprastav a Váhostav, o veľké firmy, ktoré nevyplácajú za subdodávky, tuná ide aj o iný typ bezcharakterných podnikavcov, ktorí nevyplácajú mzdy svojim zamestnancom.
Poznám konkrétny príklad, konkrétny prípad jednej žilinskej firmy, kde majiteľ nevyplatil mzdy svojim zamestnancom za pár mesiacov, tri-štyri, a jednalo sa tam naozaj o pár tisíc eur, ktoré títo ľudia nedostali na svoju výplatu, a mnohí z nich sa takýmto spôsobom dostali takmer do exekúcií, niektorí už to mali na krku. Problém však v tom bol, bol však aj v tom, že Sociálna poisťovňa nechcela vyplatiť z rezervného fondu solidarity náhradu mzdy týmto zamestnancom, pretože bývalý zamestnávateľ robil obštrukcie. A keďže sa už povrávalo o tom, že pôjde do reštrukturalizácie, tak tým pádom akože mali byť istým spôsobom uhradené záväzky voči týmto zamestnancom, teda veriteľom alebo jednej časti veriteľov a tým pádom nemajú nárok na výplatu z rezervného fondu solidarity, teda na náhradu mzdy.
Prvá otázka. Z čoho tie rodiny majú existovať? Reštrukturalizačný proces sa môže natiahnuť na pár mesiacov a medzitým tie rodiny dostanú exekúcie, poberú im bývanie a tak ďalej. Toto nie je riešenie. V tomto prípade stačilo mať za správcu určeného niekoho známeho, mať známeho sudcu, ktorý schváli reštrukturalizačný plán. Ako vieme, tak reštrukturalizácia podniku slúži na to, že keď sa podnik dostane do problémov a má svojich zamestnancov, aby sa uchovali tieto pracovné miesta. Čiže aby sa uchránili zamestnanci, ktorí by inak v podstate ako, ľudovo povedané, išli na dlažbu. V tomto prípade, o ktorom hovorím ja, títo zamestnanci okamžite zrušili pracovný pomer s týmto nezodpovedným zamestnávateľom. Pýtam sa, za akých okolností bol potom schválený reštrukturalizačný plán povedzme na zachovanie pracovných miest, keď tam už v podstate nikto neostal. Nikto zo zamestnancov, tí, ktorí boli oklamaní, už vo firme nefungovali. Ako chcel majiteľ firmy urobiť ozdravný proces, ako chcel produkovať, keď nemal s kým? Všetci odborníci, ktorí tam boli v tej firme, ktorí makali na tom, aby tá firma prosperovala, išla dopredu, tam už neboli. Takže tu sa nejedná naozaj v rámci tohto nášho poslaneckého návrhu, nejedná sa len o vyplatenie pohľadávok subdodávateľom. Tu sa naozaj jedná o to, že sú aj takíto nezodpovední majitelia firiem. V tom prípade je opodstatnenie, aby sa reštrukturalizácia riešila týmto spôsobom, ktorý navrhujeme, to znamená, že veritelia by sa stali akcionármi spoločnosti.
Bolo tu povedané, že so správou prichádzajú povinnosti. No viete, ak je zamestnanec v podstate na dlažbe a čaká, kým mu príde nejaká výplata, asi nebude mať veľa starostí s tým, čo robiť doma, a nudiť sa a pozerať do stropu a do plafóna a čakať. Mnohí z nich sú to veľmi šikovní ľudia a určite by sa vedeli preorientovať a určite by sa z nich stali veľmi dobrí akcionári, ktorí by vedeli riadiť firmu zodpovedne. Opäť, nerobme z ľudí hlupákov, ľudia nie sú hlupáci! Ten, ktorý by nechcel, určite by sa našlo aj iné riešenie, ktorý by povedal, nemám na to, ale dôveru vkladám povedzme do niekoho iného. Takže tu naozaj nejde len o subdodávateľov. A určite aj mnohí z tých subdodávateľov by sa tiež radi zapojili. Možno by im to chvíľku trvalo, kým by sa nakopli do celého systému, ale naozaj človek, ktorý je na dlažbe, pretože nedostal zaplatené za svoju prácu, buď si hľadá inú prácu, ktorú je ťažko nájsť z tej danej oblasti, pokiaľ bol z nej vykopnutý a nedostal za ňu zaplatené, takže má čas na to, aby sa s ostatnými malými veriteľmi, hovoríme o tých malých, pretože banky určite nemajú problém s takýmto spôsobom prevzatia akcionárskych práv. Takže určite by nemali nejaké ťažkosti s tým, aby sa naučili, ako sa akcionársky riadi firma. Niekomu by to možno išlo rýchlejšie, niekomu pomalšie, ale určite by sa to naučili. Zvládli by to. Ale určite by to bol zodpovednejší prístup ako tých, ktorí ich na tú dlažbu poslali.
Keď som hovoril o tej žilinskej firme, nešlo len o to, mať známeho správcu, mať sudcu, ktorý mi ten ozdravný plán alebo teda reštrukturalizačný plán schváli na základe pofidérnych skutočností. Ešte aj veriteľský výbor, na ktorom sa môžu zúčastniť tí malí veritelia, sa istými špekulatívnymi spôsobmi a zastrašovaním tých malých veriteľov môže okresať natoľko, že tí malí veritelia do toho koniec koncov nemajú čo rozprávať. Môžu sa pozmeniť určité listiny, ktoré nie sú síce podvodom, ale určitá miera podvodu tam určite je, to sa ešte bude riešiť, ale aj takýmto spôsobom sa môžu vylúčiť tí malí a potom, samozrejme, zahojené v prvom rade budú banky, tie budú spokojné, to znamená, že dochádza k takej synergii majiteľ firmy, správca, sudca a ešte aj banka. Títo štyria sa dohodnú, takto to spravíme a tí malí nás nezaujímajú.
Áno, treba riešiť podstatu problému. Podstata problému je bezcharakternosť niektorých ľudí. Ale to my nevyriešime zákonmi. Máme to tu na dennom poriadku. Charakter. Charakter človeka by mal byť zárukou toho, že tu veci budú fungovať dobre. Ale u nás nefungujú a, žiaľ, na niektoré naozaj nie sú zákony. Aj napriek tomu, že sa snažíme niektoré veci zlepšovať, nepomôžu k zlepšeniu charakteru. To sú naozaj už len riešenia dopadov bezcharakterného konania a správania niektorých ľudí. Aj napriek tomu, že máme snahu riešiť tieto veci, tak máme tuná ďalšiu bezcharakternú časť poslancov, ktorí tieto veci nedokážu schváliť. Jednoducho oni dostanú pokyn, však nemôžu sa stavať proti svojmu vlastnému predsedovi, pretože by prišli o výhody, ktoré požívajú. Takže nám je to jasné. Ale im potom naozaj nejde o ľudí. Im nejde o občanov, im nejde o to, aby prosperovali firmy, aby sme mali naozaj silnú strednú podnikateľskú sféru. Im ide o to, aby si v prvom rade naplnili vrecká ich mecenáši, niečo sa z toho kvapne pre istotu aj im, však zasponzorujú niektoré veci. Neviem, či to je tak, ťažko povedať, ale pravdepodobne áno. Tí niektorí malí krútia hlavou, lebo možno tomu ani nerozumejú, ani sa im to nechce veriť, ale oni sa k tomu nedostanú. Takže máme tu jedno z riešení, ktoré by mohlo pomôcť, ja naozaj nepredpokladám, že to v súčasnom stave 83-členného valca prejde, ale je to konkrétny návrh. Je to konkrétny návrh zlepšenia súčasnej situácie na podnikateľskom poli.
Ešte aby som doplnil, tí, teraz keď hovoríme subdodávateľoch, urobili svoju prácu. Malé firmy, živnostníci. Museli svojim zamestnancom vyplatiť mzdy, museli za nich zaplatiť dane, museli za nich odviesť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a museli zaplatiť DPH. A teraz ten, ktorý si u nich objednal tieto práce, Váhostav, Doprastav a ďalší, im za túto prácu nezaplatí. To znamená, že táto malá firma, tento drobný živnostník môže ísť v podstate do krachu. My sme tuná už mali jeden návrh, aby sa DPH platila až potom, čo dostane zaplatenú dotyčný faktúru za vykonané práce. Ani toto nám neprešlo.
Takže povedzte mi naozaj, aký má vládna strana SMER cieľ. Skutočne chce pomáhať ľuďom? Na ani jednom tomto príklade to nie je vidno. Robia všetko proti, robia to všetko opačne. Zlikvidovať drobných živnostníkov, zlikvidovať malých drobných podnikateľov, zlikvidovať zamestnancov, ale hlavne, že tu príde minister práce, sociálnych vecí a hrdí sa, že ako sme zachovali pracovné miesta v spriaznených firmách, lebo sme im dali dotácie na zachovanie pracovných miest. Uvidíme, ako sa zachovajú pri hlasovaní o podpore energetiky, kedy môže prísť o prácu ďalších tritisíc ľudí len kvôli tomu, že niekto si zase urobil kšeftík, nastavil si ho tak. Takže tuná naozaj nejde o ľudí, nejde o zamestnancov, tuná ide len a len o kšefty. Samozrejme, ostatných našich partnerov poprosíme o dôveru, aj keď určite to nie je možno geniálne riešenie, ale je to jedna z možností, jedna z ciest, akou sa dá ozdraviť tento chorý systém.
Ďakujem.