Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Prepáčte, pán kolega Mojš, ale asi som niekde mimo, aj keď tu sedím od rána, ale myslím si, že teraz rokujeme o vládnom návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a jej finančnom krytí. Neviem, že by v tomto zákone bolo niečo v rámci jadrovej škody v súvislosti s cigaretami a ich známkovaním. Takže mám taký dojem, že prílepkovanie sa v súčasnosti stáva štandardom vládnej strany SMER.
Okrem toho tento pozmeňujúci návrh nemáme ani rozdaný v laviciach, ale máme tu ešte ďalší, ktorý je ďalšou takou nuansou. Zistili ste alebo teda vaši odborníci zistili, že zákon, ktorý ste predkladali, je zlý a musíte ho zase riešiť. A je to o výročných správach politických strán. A idete ho riešiť takisto prílepkom k tomuto zákonu o jadrovej škode. To naozaj už nemáte iné možnosti alebo riešenia, len to dávať ako prílepky k úplne iným zákonom? Minule som to tu kritizoval, že ste dávali prílepok verejného obstarávania k úplne inému zákonu. A tu to obhajoval váš kolega slovami, že ale veď to s tým súvisí. Absolútne to s tým nesúviselo, keď máme na to samostatný zákon. A dnes dávate ďalšie dva prílepky k zákonu o jadrovej škode, jeden prílepok o cigaretách a druhý o výročných správach politických strán. Tu naozaj toto je štábna kultúra, o ktorej hovorí vždycky aj pán kolega Číž, teraz pán podpredseda? Toto je tá štábna kultúra v politike? Takže toto je štábna kultúra podľa strany SMER.

110.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1406).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ti pekne, Janko. Ako reakciu, čo už povedať, keď v podstate všetky argumenty boli povedané. Keď som pozoroval pri svojom prejave poslancov vládnej strany, tak som mal pocit, že tieto informácie idú jedným uchom dnu a tým istým von. To znamená, že ani cez hlavu neprešli, a to je, žiaľ, tá bieda.

16.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh, ktorý má zlepšiť situáciu, ktorá sa na Slovensku v poslednom čase vyskytuje čoraz častejšie. Chcel by som však povedať, že tuná nejde len o Doprastav a Váhostav, o veľké firmy, ktoré nevyplácajú za subdodávky, tuná ide aj o iný typ bezcharakterných podnikavcov, ktorí nevyplácajú mzdy svojim zamestnancom.
Poznám konkrétny príklad, konkrétny prípad jednej žilinskej firmy, kde majiteľ nevyplatil mzdy svojim zamestnancom za pár mesiacov, tri-štyri, a jednalo sa tam naozaj o pár tisíc eur, ktoré títo ľudia nedostali na svoju výplatu, a mnohí z nich sa takýmto spôsobom dostali takmer do exekúcií, niektorí už to mali na krku. Problém však v tom bol, bol však aj v tom, že Sociálna poisťovňa nechcela vyplatiť z rezervného fondu solidarity náhradu mzdy týmto zamestnancom, pretože bývalý zamestnávateľ robil obštrukcie. A keďže sa už povrávalo o tom, že pôjde do reštrukturalizácie, tak tým pádom akože mali byť istým spôsobom uhradené záväzky voči týmto zamestnancom, teda veriteľom alebo jednej časti veriteľov a tým pádom nemajú nárok na výplatu z rezervného fondu solidarity, teda na náhradu mzdy.
Prvá otázka. Z čoho tie rodiny majú existovať? Reštrukturalizačný proces sa môže natiahnuť na pár mesiacov a medzitým tie rodiny dostanú exekúcie, poberú im bývanie a tak ďalej. Toto nie je riešenie. V tomto prípade stačilo mať za správcu určeného niekoho známeho, mať známeho sudcu, ktorý schváli reštrukturalizačný plán. Ako vieme, tak reštrukturalizácia podniku slúži na to, že keď sa podnik dostane do problémov a má svojich zamestnancov, aby sa uchovali tieto pracovné miesta. Čiže aby sa uchránili zamestnanci, ktorí by inak v podstate ako, ľudovo povedané, išli na dlažbu. V tomto prípade, o ktorom hovorím ja, títo zamestnanci okamžite zrušili pracovný pomer s týmto nezodpovedným zamestnávateľom. Pýtam sa, za akých okolností bol potom schválený reštrukturalizačný plán povedzme na zachovanie pracovných miest, keď tam už v podstate nikto neostal. Nikto zo zamestnancov, tí, ktorí boli oklamaní, už vo firme nefungovali. Ako chcel majiteľ firmy urobiť ozdravný proces, ako chcel produkovať, keď nemal s kým? Všetci odborníci, ktorí tam boli v tej firme, ktorí makali na tom, aby tá firma prosperovala, išla dopredu, tam už neboli. Takže tu sa nejedná naozaj v rámci tohto nášho poslaneckého návrhu, nejedná sa len o vyplatenie pohľadávok subdodávateľom. Tu sa naozaj jedná o to, že sú aj takíto nezodpovední majitelia firiem. V tom prípade je opodstatnenie, aby sa reštrukturalizácia riešila týmto spôsobom, ktorý navrhujeme, to znamená, že veritelia by sa stali akcionármi spoločnosti.
Bolo tu povedané, že so správou prichádzajú povinnosti. No viete, ak je zamestnanec v podstate na dlažbe a čaká, kým mu príde nejaká výplata, asi nebude mať veľa starostí s tým, čo robiť doma, a nudiť sa a pozerať do stropu a do plafóna a čakať. Mnohí z nich sú to veľmi šikovní ľudia a určite by sa vedeli preorientovať a určite by sa z nich stali veľmi dobrí akcionári, ktorí by vedeli riadiť firmu zodpovedne. Opäť, nerobme z ľudí hlupákov, ľudia nie sú hlupáci! Ten, ktorý by nechcel, určite by sa našlo aj iné riešenie, ktorý by povedal, nemám na to, ale dôveru vkladám povedzme do niekoho iného. Takže tu naozaj nejde len o subdodávateľov. A určite aj mnohí z tých subdodávateľov by sa tiež radi zapojili. Možno by im to chvíľku trvalo, kým by sa nakopli do celého systému, ale naozaj človek, ktorý je na dlažbe, pretože nedostal zaplatené za svoju prácu, buď si hľadá inú prácu, ktorú je ťažko nájsť z tej danej oblasti, pokiaľ bol z nej vykopnutý a nedostal za ňu zaplatené, takže má čas na to, aby sa s ostatnými malými veriteľmi, hovoríme o tých malých, pretože banky určite nemajú problém s takýmto spôsobom prevzatia akcionárskych práv. Takže určite by nemali nejaké ťažkosti s tým, aby sa naučili, ako sa akcionársky riadi firma. Niekomu by to možno išlo rýchlejšie, niekomu pomalšie, ale určite by sa to naučili. Zvládli by to. Ale určite by to bol zodpovednejší prístup ako tých, ktorí ich na tú dlažbu poslali.
Keď som hovoril o tej žilinskej firme, nešlo len o to, mať známeho správcu, mať sudcu, ktorý mi ten ozdravný plán alebo teda reštrukturalizačný plán schváli na základe pofidérnych skutočností. Ešte aj veriteľský výbor, na ktorom sa môžu zúčastniť tí malí veritelia, sa istými špekulatívnymi spôsobmi a zastrašovaním tých malých veriteľov môže okresať natoľko, že tí malí veritelia do toho koniec koncov nemajú čo rozprávať. Môžu sa pozmeniť určité listiny, ktoré nie sú síce podvodom, ale určitá miera podvodu tam určite je, to sa ešte bude riešiť, ale aj takýmto spôsobom sa môžu vylúčiť tí malí a potom, samozrejme, zahojené v prvom rade budú banky, tie budú spokojné, to znamená, že dochádza k takej synergii majiteľ firmy, správca, sudca a ešte aj banka. Títo štyria sa dohodnú, takto to spravíme a tí malí nás nezaujímajú.

Áno, treba riešiť podstatu problému. Podstata problému je bezcharakternosť niektorých ľudí. Ale to my nevyriešime zákonmi. Máme to tu na dennom poriadku. Charakter. Charakter človeka by mal byť zárukou toho, že tu veci budú fungovať dobre. Ale u nás nefungujú a, žiaľ, na niektoré naozaj nie sú zákony. Aj napriek tomu, že sa snažíme niektoré veci zlepšovať, nepomôžu k zlepšeniu charakteru. To sú naozaj už len riešenia dopadov bezcharakterného konania a správania niektorých ľudí. Aj napriek tomu, že máme snahu riešiť tieto veci, tak máme tuná ďalšiu bezcharakternú časť poslancov, ktorí tieto veci nedokážu schváliť. Jednoducho oni dostanú pokyn, však nemôžu sa stavať proti svojmu vlastnému predsedovi, pretože by prišli o výhody, ktoré požívajú. Takže nám je to jasné. Ale im potom naozaj nejde o ľudí. Im nejde o občanov, im nejde o to, aby prosperovali firmy, aby sme mali naozaj silnú strednú podnikateľskú sféru. Im ide o to, aby si v prvom rade naplnili vrecká ich mecenáši, niečo sa z toho kvapne pre istotu aj im, však zasponzorujú niektoré veci. Neviem, či to je tak, ťažko povedať, ale pravdepodobne áno. Tí niektorí malí krútia hlavou, lebo možno tomu ani nerozumejú, ani sa im to nechce veriť, ale oni sa k tomu nedostanú. Takže máme tu jedno z riešení, ktoré by mohlo pomôcť, ja naozaj nepredpokladám, že to v súčasnom stave 83-členného valca prejde, ale je to konkrétny návrh. Je to konkrétny návrh zlepšenia súčasnej situácie na podnikateľskom poli.
Ešte aby som doplnil, tí, teraz keď hovoríme subdodávateľoch, urobili svoju prácu. Malé firmy, živnostníci. Museli svojim zamestnancom vyplatiť mzdy, museli za nich zaplatiť dane, museli za nich odviesť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a museli zaplatiť DPH. A teraz ten, ktorý si u nich objednal tieto práce, Váhostav, Doprastav a ďalší, im za túto prácu nezaplatí. To znamená, že táto malá firma, tento drobný živnostník môže ísť v podstate do krachu. My sme tuná už mali jeden návrh, aby sa DPH platila až potom, čo dostane zaplatenú dotyčný faktúru za vykonané práce. Ani toto nám neprešlo.
Takže povedzte mi naozaj, aký má vládna strana SMER cieľ. Skutočne chce pomáhať ľuďom? Na ani jednom tomto príklade to nie je vidno. Robia všetko proti, robia to všetko opačne. Zlikvidovať drobných živnostníkov, zlikvidovať malých drobných podnikateľov, zlikvidovať zamestnancov, ale hlavne, že tu príde minister práce, sociálnych vecí a hrdí sa, že ako sme zachovali pracovné miesta v spriaznených firmách, lebo sme im dali dotácie na zachovanie pracovných miest. Uvidíme, ako sa zachovajú pri hlasovaní o podpore energetiky, kedy môže prísť o prácu ďalších tritisíc ľudí len kvôli tomu, že niekto si zase urobil kšeftík, nastavil si ho tak. Takže tuná naozaj nejde o ľudí, nejde o zamestnancov, tuná ide len a len o kšefty. Samozrejme, ostatných našich partnerov poprosíme o dôveru, aj keď určite to nie je možno geniálne riešenie, ale je to jedna z možností, jedna z ciest, akou sa dá ozdraviť tento chorý systém.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Lojzo, chceš teda povedať, že dnes jediný nástroj takej tej priamej demokracie, ktorý je zakotvený v ústave, tým je referendum, je skutočne pre občanov funkčný? Tebe teda podľa tvojho vyjadrenia vyhovuje súčasný stav, čiže len aby moc bola v rukách politikov a nikoho iného.
Už som sa to pýtal v predchádzajúcej mojej faktickej poznámke a pýtam sa to ešte raz: máš snáď ľudí na Slovensku aj ty za hlupákov? Naozaj si myslíš, že by pripustili nejakú hlúposť, ktorú si uviedol síce ako extrémny prípad alebo príklad, ale myslíš si, že by ľudia prišli zahlasovať za, respektíve neprišli by tí, ktorí by zahlasovali proti takejto hlúposti? Vieš, ono ľudia v súčasnosti na Slovensku sú len znechutení tým, čím ich kŕmi oligarchia cez svoje médiá a ovládaných politikov. Ale ver tomu, že keby sa situácia dokázala aspoň raz zmeniť, tak už to potom nebude možno treba ani referendá. Možno ten nástroj nebude treba. Ale v súčasnosti je nevyhnutný, je nefunkčný.
A keby som ťa mal ešte doplniť, tak nepovedal si, že v tom Švajčiarsku majú vydávané ku každému referendu aj brožúrky, že tam majú kampaň aj za, aj proti tomu danému referendu alebo tej referendovej otázke, ktorá tam je. Tam sa vedie kampaň korektne. U nás tieto veci nemáme dotiahnuté. Nielen kvórum, nielen počet alebo teda počet účasti na platnosť, ale dokonca aj záväznosť. V tom Švajčiarsku majú riešenú aj záväznosť. U nás to je spochybniteľné. A my tieto veci chceme napraviť. Chceme priblížiť ľuďom spôsob, akým dokážu aspoň raz v živote alebo niekoľkokrát klepnúť politikom po prstoch.

Ďakujem pekne. Vystupujem samozrejme na podporu tohto zákona, pretože referendum u nás v súčasnosti naozaj nie je funkčné, a to z niekoľkých dôvodov. Jednak je to veľký počet podpisov na petíciu pod vypísanie referenda, v iných krajinách je to len zlomok pri úplne inom a väčšom počet obyvateľov. Ďalej je to spomínaná účasť 50 % na platnosť referenda. V žiadnych voľbách to nie je, ale referendum túto podmienku má, a zatiaľ ešte ani jedno referendum, okrem jedného, nebolo platné.
Je aj polemická záväznosť výsledku referenda pre politikov a pre poslancov Národnej rady, to je ďalší z problémov. A boli sme toho svedkom aj v poslednom referende. Je to aj kampaň, ktorá je problémová pri referende. Samozrejme, všetko sa dá riešiť, na niečo už pripravujeme ďalšie návrhy, ďalšie zmeny. V každom prípade, ak sa minister vnútra vyjadrí, že pri znížení kvóra bude o osude Slovenska rozhodovať menšina, tak sa ho potom pýtam, na základe čoho o osude Slovenska rozhoduje vláda, ktorá dostala len 25 % hlasov oprávnených voličov?
Samozrejme, že tento stav vyhovuje všetkým štandardným politickým stranám so svojimi štruktúrami, so svojimi ľuďmi, ktorí sú správne umiestnení, a, samozrejme, ich rodinnými príslušníkmi. Vraj u nás na to ľudia nie sú ešte pripravení. Čím ich chceme pripraviť? Tým, že im budeme stále vtĺkať do hláv, že, no, vy ešte na to nemáte? To chce niekto povedať snáď, že u nás na Slovensku máme len samých hlupákov? Ja by som si to určite nedovolil. A referendum má byť takým Damoklovým mečom nad rozhodnutiami politikov, pretože teraz ho reálne nemajú, a preto bezbreho rozkrádajú verejné zdroje, samozrejme v súlade s ich vlastnými zákonmi a vedomím, že sa im nič stať nemôže.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolega Jofo Viskupič, predbehol ma kolega Matovič. Presne ma zaujala aj, je teda tá vec, keď si hovoril, že bol to plán. No neboli by sme tomu možno verili, keby neprišli tie ponuky. Ale keďže už niekto dopredu zrejme to mal pripravené, že tie bioplynky nedostanú tie sľúbené peniaze, tak už im vehementne ponúkol. Odkiaľ to asi tak vedeli? Odkiaľ to mohli asi tak vedieť, že sa dostanú do nejakých finančných problémov, keďže sú tu väčšinou poľnohospodárske družstvá, ktoré majú tú výrobu združenú, okrem tej poľnohospodárskej aj tú bioplynku, s ktorou vlastne fungujú v synergii. Takže to, čo už bolo povedané, že bolo to pripravené, pripravený plán, takýto hyenistický plán na ovládnutie niektorých poľnohospodárskych družstiev, ktoré aspoň čiastočne zamestnávali ľudí v regióne a istým spôsobom prosperovali.
No a keďže my dvaja sme ich prijali, tých protestujúcich, tuná vtedy v Národnej rade, vypočuli sme si naozaj niekoľko príbehov, keďže všetky sme si určite vypočuť nemohli. Bolo tam veľa ľudí, ale niekoľko sme si ich naozaj vypočuli. A ak 3000 ľudí príde o prácu, tak potom sa pýtam, alebo môžem sa pýtať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny: na týchto ľuďoch nám nezáleží? Tritisíc ľudí. Koľko dostal do ruky Mondi? Alebo teda koľko dostal podpory na zachovanie pracovných miest? Pre koľko zamestnancov? A tuná sa jedná o také isté množstvo. A žiadna podpora a ešte k tomu kladenie polienok pod nohy. Takže naozaj, ak za tento zákon vládni poslanci nezahlasujú, tak vôbec to nie je sociálna vláda, vôbec im nejde o pracovné miesta, ale len a len o kšefty. Len a len o kšefty.

Ďakujem pekne. Tak k tým hlasovaniam vládnych poslancov SMER-u, o tom len toľko, že v podstate je to váš taký alibizmus. Takže s týmto by som tu veľmi nechodil, že my sme nezahlasovali proti, len sme sa zdržali. No vy pri takých tých lepších zákonoch, za ktoré by sa aj dalo hlasovať, len, žiaľ, politické tričko vám to nedovolí, by ste aj zahlasovali, že za, ale keďže nie ste proti, tak vy sa potom len zdržíte. Takže toto by som tu veľmi nevyťahoval a naozaj tie zákony už boli riešené v dávnejšej dobe.
Ale naozaj by som sa pripojil aj k tomu, čo povedal kolega Miro Kadúc, že naozaj máme športovcov, ktorí síce nezískavajú medaily, ale umiestňujú sa, alebo teda nie v olympijských športoch, ale umiestňujú sa v svetovej špičke. Neviem, či viete, nedávno získal, máme svetového rekordéra v downhille, to je zjazd na bicykli z výšky alebo teda z kopcov kdesi dole, a je to špičkový človek, ktorý proste prekonáva sám seba a naozaj reprezentuje Slovensko a väčšinou teda preteká za oceánom, v Brazílii, v Čile a podobne.
Takže toto sú športovci, ktorí si tiež zaslúžia aj náš obdiv, pretože reprezentujú Slovensko, ale na nich sa akosi v tomto zákone nemyslí. Takže opäť je tu taká trošku selekcia, by som povedal. Takže keď, tak naozaj tie kritériá nastaviť trošku ináč, lepším spôsobom, ale ako sa hovorilo, že v druhom čítaní by sa dalo vylepšovať, hej? Tak poďme teda skúsiť vylepšovať, ale naozaj tak, aby to neobchádzalo niektorých a aby to nebolo zase len pre vybranú skupinku tých, ktorí si v podstate aj celkom slušne zarábajú počas svojej kariéry.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Áno, kolega Mikuš, trochu som paušalizoval, pretože skúsenosti, žiaľ, sú väčšinou v prípadoch negatívne. A to, že sa chce diskutovať o niektorých zákonoch, tak to je skôr taká svetlá výnimka. Ale ja by som to prirovnal aj k tomu, že včera sa napríklad predkladal zákon o ochrane pred požiarmi, kde v dôvodovej správe však pri hodnotení dopadov bolo napísané, že predkladateľ nevie kvantifikovať, to znamená, že nemá čísla, chýbajú mu informácie. Ale zákon aj napriek tomu teda predložil, hej, aj napriek tomu, že teda nevie, aké to má dopady. A týmto zákonom predkladaným sa môže vyriešiť časť vstupov, hlavne teda potrebnej štatistiky v oblasti školstva a zamestnanosti, aby sa vedeli teda porovnávať veci. Takže naozaj tuná sa nejedná o žiadne politikum. A koniec koncov mohla to predložiť aj vládna strana, no ale zrejme ich to buď nenapadlo, ale neviem prečo, z akého dôvodu, keďže sú to naozaj potrebné štatistické údaje k tomu, aby sme sa vedeli zariadiť do budúcnosti. V iných oblastiach tak to vedia urobiť.
Takže nevidím dôvod, aby toto nepodporili, a preto mi je naozaj záhadou, prečo na niektorých výboroch teda tento návrh zákona nebol nepodporený. To, že sa zdržali, to je, viete, to je taký alibizmus, hej, že no tak nedáme mu proti, no tak sa len zdržíme. No ale výsledok je ten istý, lebo uznesenie nebolo schválené. Takže uvidíme teda, ako sa poslanci zachovajú priamo pri hlasovaní o tomto zákone a či teda ho schvália, alebo zasa len spravili gesto, že posunuli tento zákon z prvého do druhého čítania a tam ho potom stopia.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, je to dosť bieda, keď tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokuvávajú predmetný návrh zákona a ani jeden neprijme uznesenie. To znamená, že vládna väčšina absolútne nezahlasuje za takto predložený návrh zákona. A potom nám bude pán Číž hovoriť o tom, že ale veď diskutujme. Toto je ten systém práce vládnych poslancov a vládnej strany SMER a ich prístup ku diskusii. Ich to absolútne nezaujíma. Oni budú len rozprávať, že diskutujme, diskutujme, ale v konečnom dôsledku diskusia absolútne žiadna nie je, pretože to, čo sa im nepáči, tak to jednoducho neprijmú a bez diskusie. Bez diskusie. A takto to je vo väčšine, žiaľ, v 99 percentách predkladaných zákonov opozíciou. Takto sa formálne rokuje na výboroch, predloží sa návrh, smeráci za to nezahlasujú, uznesenie nie je prijaté. A takto potom, samozrejme, dopadne hlasovanie aj v Národnej rade.
Je to bieda, je to bezduché, naozaj. Je mi z toho až nepekne. Ďakujem.